Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f9c/367651.702adf.pdf
PDF · 146.89 KB
No categories available
1Sžo/306/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžo/306/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Igora Belka a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny
Berthotyovej PhD., v právnej veci ţalobcu: S., a.s., so sídlom H., právne zastúpeného JUDr.
M., advokátom v B., proti ţalovanému: Inšpektorát práce Trnava, so sídlom Jána Bottu
č. 4, o preskúmanie zákonnosti protokolu ţalovaného č. ITA/IBA-069-03-2.2/P-J42-07
zo dňa 17.5.2007, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave
č. k. 14S/64/2007-161 zo dňa 30.4.2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave
č. k. 14S/64/2007-161 zo dňa 30.4.2009 p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom zamietol ako nedôvodnú (§ 250j ods. 1
OSP) ţalobu o preskúmanie zákonnosti protokolu č. ITA/IBA-069-03-2.2/P-J42-07 zo dňa
17.5.2007 o vyšetrení príčin vzniku závaţného pracovného úrazu, ktorým ţalovaný nariadil
organizácii S., a.s. B., závod A., odstrániť zistený nedostatok uvedený v bode 1c1/ protokolu
2
v termíne do 5 dní od jeho prevzatia. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ich
náhradu účastníkom nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia ţalovaného a konania mu predchádzajúceho dospel k názoru, ţe ţaloba nie je
dôvodná a rozhodnutie ţalovaného je v súlade so zákonom.
Krajský súd dospel k záveru, ţe ţalovaný správny orgán pri svojom rozhodovaní -
vypracovaní protokolu postupoval v intenciách ustanovení zákona č. 124/2006 Z.z. a zákona
č. 125/2006, v predmetnej veci si zadováţil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil
skutočný stav a zo skutkových zistení vyvodil správny právny záver. Stotoţnil sa so záverom
ţalovaného, ţe príčinou vzniku pracovného úrazu bolo nesprávne osadenie kovového rámu
s bezpečnostnou sieťovinou v montáţnom otvore pretoţe bolo bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, ţe práve neprichytenie kovového rámu do ostenia otvoru spôsobilo jeho
vypadnutie pri montáţi protipoţiarnej dosky na otvor a následné prepadnutie poškodeného
cez otvor do hĺbky cca 5 metrov. Za toto nesprávne osadenie zodpovedná vlastník stavby,
teda ţalobca, lebo jeho povinnosťou bolo vykonať kontrolu správneho uchytenia kovového
rámu do ostenia pred uvedením stavebného objektu do uţívania.
Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal ţalobca ţiadajúc,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, preskúmavaný protokol
zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.
Ţalobca v odvolaní namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci, nedostatočné
odôvodnenie rozsudku, nesprávne právne posúdenie veci, ako aj nezohľadnenie
a nezaoberanie sa ţalobnými námietkami. Poukázal na ustanovenie § 18 ods. 1 a 3 zákona
č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o BOZP“) a na skutočnosť, ţe spoločnosť E.E., ako zhotoviteľ
vykonávala práce pre ţalobcu na základe riadne uzavretej zmluvy o dielo z 31.1.2005, ktorá
zahŕňala aj dohody uzavreté podľa § 18 zákona o BOZP (dohodu o zodpovednosti za zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia na spoločnom pracovisku a dohodu o zabezpečení pracoviska
na bezpečný výkon práce), z ktorých jednoznačne vyplýva, ţe na preukázateľne (zápisnične)
3
prevzatom pracovisku zodpovedá v plnom rozsahu za dodrţiavanie predpisov BOZP a OPP
dodávateľ. Ţalobca krajskému súdu vyčítal, ţe na túto zmluvu vôbec nebral ohľad, nevykonal
navrhovaný dôkaz a nezistil tak skutkový stav, čo malo vplyv aj na nesprávne právne
posúdenie veci pri vyvodení zodpovednosti za vznik pracovného úrazu. Ţalobca vytýkal
ţalovanému aj krajskému súdu, ţe neprihliadli ani na ďalšie skutkové okolnosti, a to,
ţe pracovisko bolo pred začatím prác riadne a protokolárne odovzdané spoločnosti E.E.
bez závad, o čom svedčí obojstranne podpísaný „Protokol o prevzatí staveniska“ zo dňa
8.2.2007.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu poukázal na svoje
predchádzajúce vyjadrenia v správnom aj v prvostupňovom súdnom konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2
OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie
ţalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 11. októbra 2011 po tom, čo deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1
a 3 OSP).
Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu
o zamietnutí ţaloby, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti protokolu
ţalovaného správneho orgánu o vyšetrení príčin vzniku závaţného pracovného úrazu
obsahujúceho konštatovanie o zistenom porušení § 6 ods. 1 písm. d/ zákona o BOZP
v nadväznosti na § 10 vyhl. č. 59/1982 Zb. v znení vyhl. č. 484/1990 Zb. v súvislosti
s udalosťou (pracovným úrazom poškodeného) a uloţenie opatrenia – povinnosti ţalobcovi
odstrániť zistený nedostatok uvedený v bode 1c1/ protokolu v určenom termíne a preto
odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
a v rámci odvolacieho konania aj napadnuté rozhodnutie (protokol) ţalovaného najmä
z hľadiska rozsahu a obsahu jeho preskúmateľnosti a vecnej správnosti záveru, ku ktorému
dospel súd prvého stupňa.
4
V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení
zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len zákon) je inšpekcia práce dozor nad dodrţiavaním právnych
predpisov a záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, ako aj vyvodzovanie
zodpovednosti za ich porušovanie.
Podľa § 3 zákona Štátnu správu v oblasti inšpekcie práce vykonávajú orgány štátnej
správy, ktorými sú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
Národný inšpektorát práce a inšpektoráty práce, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona inšpektoráty práce sú orgány štátnej správy.
Podľa § 12 ods. 2 zákona na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závaţnosti
zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený
a) navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu,
b) nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených,
Podľa § 14 ods. 2 zákona v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12
ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) aţ i).
Podstatnou v tomto konaní, čo zdôraznil odvolací súd aj v pôvodnom zrušujúcom
uznesení z 2.12.2008 je skutočnosť, ţe protokol (rozhodnutie) bol vydaný orgánom štátnej
správy pri výkone jeho právomocí zverených mu osobitným zákonom, ktorý na základe
zistenia porušenia povinností uloţil ţalobcovi v súlade s § 12 ods. 2 písm. b/ zákona
povinnosť – odstrániť zistený nedostatok v určenom termíne a teda správny orgán
predpísaným spôsobom autoritatívne zasiahol do právnej sféry ţalobcu tým, ţe mu uloţil
povinnosť, ktorej prípadné nesplnenie môţe následne viesť k uloţeniu sankcie v zmysle § 19
zákona a takáto okolnosť v danom prípade zakladá podľa názoru odvolacieho súdu v zmysle
§ 244 ods. 3 OSP predpoklad pre jeho preskúmateľnosť súdom.
5
Uvedeným výrokom o uloţení povinnosti správny orgán zákonom predpísaným
spôsobom autoritatívne zasiahol do právnej sféry ţalobcu, preto v tomto štádiu
administratívneho postupu (kedy z dôvodu absencie právnej úpravy v zákone č. 125/2006 Z.z.
o moţnostiach podať proti uloţenému opatreniu námietky a rozhodovaní o nich ako je tomu
napr. v zákone č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov /§ 46/ resp. zákon č. 251/2005 Sb.
o inspekci práce /§ 41/ bolo potrebné prieskum sústrediť najmä na preukázanie dôvodnosti
a oprávnenosti takéhoto postupu.
Odvolací súd zo spisu krajského súdu ako aj z administratívneho spisu ţalovaného
zistil, ţe spoločnosť E.E. vykonávala ako zhotoviteľ stavebné práce v J. pre ţalobcu ako
objednávateľa na základe zmluvy o dielo zo dňa 31.1.2005. Pri týchto prácach došlo
k ťaţkému pracovnému úrazu zamestnanca spoločnosti E. a.s. I., ktorý pri osádzaní
protipoţiarnej dosky do montáţneho otvoru (z vonkajšej strany bol zabezpečený proti pádu
osôb kovovou sieťovinou pripevnenou k rámu otvoru prostredníctvom skrutiek pevne
zvarom) prepadol cez tento otvor aj napriek bezpečnostnej sieťovine a spadol do hĺbky
cca 5 metrov.
V zmysle § 6 ods. 1 písm. d/ zákona o BOZP zamestnávateľ je v záujme zaistenia
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný zabezpečovať, aby pracoviská,
komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy,
usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie
zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.
Podľa § 10 vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce č. 59/1982 Zb., ktorou
sa určujú základné poţiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení,
výrobné a prevádzkové budovy sa musia udrţiavať v stave, ktorý neohrozuje bezpečnosť
osôb.
Podľa § 18 zákona o BOZP ak zamestnanci viacerých zamestnávateľov alebo fyzické
osoby oprávnené na podnikanie plnia úlohy na spoločnom pracovisku tak, ţe môţe byť
ohrozená ich bezpečnosť alebo zdravie, je spolupráca zamestnávateľov a týchto osôb
pri prevencii, príprave a vykonávaní opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany
6
zdravia pri práci, koordinácia činností a vzájomná informovanosť súčasťou uzavretých
zmlúv. Zmluva určí, kto z nich je povinný vytvoriť podmienky na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia zamestnancov na spoločnom pracovisku a v akom rozsahu (ods. 1).
Zamestnávateľ vykonávajúci montážne, opravárenské, stavebné a iné práce
pre iné fyzické osoby a právnické osoby je povinný dohodnúť s objednávateľom prác
zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce. Práce sa môžu začať
až vtedy, keď je pracovisko náležite zabezpečené a vybavené (ods. 3).
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, ţe podkladom pre určenie
povinnosti ţalobcovi bolo zistenie ţalovaného ako orgánu dozoru, ţe v čase osádzania
lemovacieho uholníka a bezpečnostnej sieťoviny (v rokoch 1980 aţ 1986) mal byť porušený
technologický postup ich montáţe zo strany právneho predchodcu ţalobcu, lebo na rám
z uholníka nebol osadený ţiadny kotviaci prvok, prostredníctvom ktorého by bol rám pevne
ukotvený v murive, osadený bol iba v povrchovej úprave omietky hrubej 2 aţ 3 mm a omietka
bola niekoľkokrát natretá.
Časť stavebnej konštrukcie – kovová bezpečnostná sieťovina, skrutkami pripevnená
do rámu z uholníka rozmerov 40 x 40 mm, ktorá vypĺňala montáţny otvor v miestnosti
A 672/2 objektu 800 rozmerov 900 x 1100 mm, nebola bezpečne a dostatočne pevne
pripevnená do ostenia, resp. do muriva a teda neplnila ochrannú funkciu proti pádu osôb,
pričom pri osádzaní protipoţiarnej dosky práve táto skutočnosť mala spôsobiť, ţe sa celá
konštrukcia ochrannej sieťoviny aj s rámom odtrhla zo steny a spolu s ňou prepadol cez otvor
aj poškodený pracovník.
Vzhľadom na zistenú skutočnosť nebolo moţné ţalovanému vyčítať, ţe v súlade
s oprávnením priznaným mu zákonom uloţil ţalobcovi ako vlastníkovi stavby
a objednávateľovi prác konkrétnu povinnosť (preventívneho charakteru t. j. s efektom
7
do budúcnosti), ktorá nadväzuje na povinnosť, ktorú mal aj v čase odovzdania pracoviska,
čo nebolo sporné, pričom uloţená povinnosť - odstrániť vytýkaný nedostatok konštatovaný
v bode 1c1/ korešponduje s povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia § 10 vyhlášky
Slovenského úradu bezpečnosti práce č. 59/1982 Zb., ktorou sa určujú základné poţiadavky
na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení, výrobné a prevádzkové budovy
sa musia udržiavať v stave, ktorý neohrozuje bezpečnosť osôb, na ktorú dôvodne odkazoval
ţalovaný, ako aj povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia § 18 ods. 3 zákona o BOZP
ukladajúcou zamestnávateľovi vykonávajúcemu montáţne, opravárenské, stavebné a iné
práce pre iné fyzické osoby a právnické osoby dohodnúť s objednávateľom prác zabezpečenie
a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce, s tým, ţe práce sa môţu začať aţ vtedy,
keď je pracovisko náleţite zabezpečené a vybavené, ktorej existenciu ţalobca nepoprel.
Je potrebné zdôrazniť, ţe na základe citovaných ustanovení vyvodená povinnosť,
ktorej sa ţalobca nemôţe zbaviť, má charakter preventívneho opatrenia v dôsledku zistenia
(v čase jeho vydania) konkrétnych skutočností ohrozujúcich bezpečnosť a zdravie bezpečnosti
pracovníkov a v tomto štádiu preskúmavaného postupu ţalovaného neznamená konečné
ustálenie jeho zodpovednosti (s následným uloţením sankcie) autoritatívnym spôsobom
formou správneho rozhodnutia za porušenie povinností na úseku bezpečnosti a ochrane
zdravia pracovníkov, o ktorej sa, ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa,
rozhodovalo v samostatnom správnom konaní (rozhodnutím ţalovaného č. R 159/2007/SE
zo 14.12.2007 v spojení s rozhodnutím Národného inšpektorátu práce Košice č. S/O-10/2008-
2.1s), presahujúcom rozsah predmetu tohto preskúmavacieho konania, preto námietky
ţalobcu vytýkajúce v tomto konaní nesprávne právne posúdenie jeho zodpovednosti za vznik
pracovného úrazu nepovaţoval odvolací súd za relevantné .
Z uvedených dôvodov, pokiaľ súd prvého stupňa posúdil postup ţalovaného, ktorým
v zmysle opatrenia uloţil ţalobcovi povinnosť odstrániť zistený nedostatok ako dôvodný
a v súlade so zákonom a v dôsledku toho ţalobu zamietol, odvolací súd povaţoval jeho
rozhodnutie vo výroku za vecne správne a preto ho v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 OSP
potvrdil.
8
Pretoţe ţalobca bol v konaní neúspešný súd mu v zmysle § 246c ods. 1 v spojení
s § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 11. októbra 2011
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová