Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/306/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Igora Belka a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny

Berthotyovej PhD., v právnej veci ţalobcu: S., a.s., so sídlom H., právne zastúpeného JUDr.

M., advokátom v B., proti ţalovanému: Inšpektorát práce Trnava, so sídlom Jána Bottu

č. 4, o preskúmanie zákonnosti protokolu ţalovaného č. ITA/IBA-069-03-2.2/P-J42-07

zo dňa 17.5.2007, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

č. k. -161 zo dňa 30.4.2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

č. k. -161 zo dňa 30.4.2009 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom zamietol ako nedôvodnú (§ 250j ods. 1

) ţalobu o preskúmanie zákonnosti protokolu č. ITA/IBA-069-03-2.2/P-J42-07 zo dňa

17.5.2007 o vyšetrení príčin vzniku závaţného pracovného úrazu, ktorým ţalovaný nariadil

organizácii S., a.s. B., závod A., odstrániť zistený nedostatok uvedený v bode 1c1/ protokolu

2

v termíne do 5 dní od jeho prevzatia. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ich

náhradu účastníkom nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia ţalovaného a konania mu predchádzajúceho dospel k názoru, ţe ţaloba nie je

dôvodná a rozhodnutie ţalovaného je v súlade so zákonom.

Krajský súd dospel k záveru, ţe ţalovaný správny orgán pri svojom rozhodovaní -

vypracovaní protokolu postupoval v intenciách ustanovení a zákona

č. 125/2006, v predmetnej veci si zadováţil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil

skutočný stav a zo skutkových zistení vyvodil správny právny záver. Stotoţnil sa so záverom

ţalovaného, ţe príčinou vzniku pracovného úrazu bolo nesprávne osadenie kovového rámu

s bezpečnostnou sieťovinou v montáţnom otvore pretoţe bolo bez akýchkoľvek pochybností

preukázané, ţe práve neprichytenie kovového rámu do ostenia otvoru spôsobilo jeho

vypadnutie pri montáţi protipoţiarnej dosky na otvor a následné prepadnutie poškodeného

cez otvor do hĺbky cca 5 metrov. Za toto nesprávne osadenie zodpovedná vlastník stavby,

teda ţalobca, lebo jeho povinnosťou bolo vykonať kontrolu správneho uchytenia kovového

rámu do ostenia pred uvedením stavebného objektu do uţívania.

Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal ţalobca ţiadajúc,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, preskúmavaný protokol

zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.

Ţalobca v odvolaní namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci, nedostatočné

odôvodnenie rozsudku, nesprávne právne posúdenie veci, ako aj nezohľadnenie

a nezaoberanie sa ţalobnými námietkami. Poukázal na ustanovenie § 18 ods. 1 a 3 zákona

č. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „zákon o BOZP“) a na skutočnosť, ţe spoločnosť E.E., ako zhotoviteľ

vykonávala práce pre ţalobcu na základe riadne uzavretej zmluvy o dielo z 31.1.2005, ktorá

zahŕňala aj dohody uzavreté podľa § 18 zákona o BOZP (dohodu o zodpovednosti za zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia na spoločnom pracovisku a dohodu o zabezpečení pracoviska

na bezpečný výkon práce), z ktorých jednoznačne vyplýva, ţe na preukázateľne (zápisnične)

3

prevzatom pracovisku zodpovedá v plnom rozsahu za dodrţiavanie predpisov BOZP a OPP

dodávateľ. Ţalobca krajskému súdu vyčítal, ţe na túto zmluvu vôbec nebral ohľad, nevykonal

navrhovaný dôkaz a nezistil tak skutkový stav, čo malo vplyv aj na nesprávne právne

posúdenie veci pri vyvodení zodpovednosti za vznik pracovného úrazu. Ţalobca vytýkal

ţalovanému aj krajskému súdu, ţe neprihliadli ani na ďalšie skutkové okolnosti, a to,

ţe pracovisko bolo pred začatím prác riadne a protokolárne odovzdané spoločnosti E.E.

bez závad, o čom svedčí obojstranne podpísaný „Protokol o prevzatí staveniska“ zo dňa

8.2.2007.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu poukázal na svoje

predchádzajúce vyjadrenia v správnom aj v prvostupňovom súdnom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré

mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2

a jednomyseľne ( ) dospel k záveru, ţe odvolanie

ţalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 11. októbra 2011 po tom, čo deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1

a 3 ).

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu

o zamietnutí ţaloby, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti protokolu

ţalovaného správneho orgánu o vyšetrení príčin vzniku závaţného pracovného úrazu

obsahujúceho konštatovanie o zistenom porušení § 6 ods. 1 písm. d/ zákona o BOZP

v nadväznosti na vyhl. č. v znení vyhl. č. v súvislosti

s udalosťou (pracovným úrazom poškodeného) a uloţenie opatrenia – povinnosti ţalobcovi

odstrániť zistený nedostatok uvedený v bode 1c1/ protokolu v určenom termíne a preto

odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo

a v rámci odvolacieho konania aj napadnuté rozhodnutie (protokol) ţalovaného najmä

z hľadiska rozsahu a obsahu jeho preskúmateľnosti a vecnej správnosti záveru, ku ktorému

dospel súd prvého stupňa.

4

V zmysle o inšpekcii práce a o zmene a doplnení

o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len zákon) je inšpekcia práce dozor nad dodrţiavaním právnych

predpisov a záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, ako aj vyvodzovanie

zodpovednosti za ich porušovanie.

Podľa § 3 zákona Štátnu správu v oblasti inšpekcie práce vykonávajú orgány štátnej

správy, ktorými sú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

Národný inšpektorát práce a inšpektoráty práce, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona inšpektoráty práce sú orgány štátnej správy.

Podľa § 12 ods. 2 zákona na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závaţnosti

zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený

a) navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu,

b) nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených,

Podľa § 14 ods. 2 zákona v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12

ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) aţ i).

Podstatnou v tomto konaní, čo zdôraznil odvolací súd aj v pôvodnom zrušujúcom

uznesení z 2.12.2008 je skutočnosť, ţe protokol (rozhodnutie) bol vydaný orgánom štátnej

správy pri výkone jeho právomocí zverených mu osobitným zákonom, ktorý na základe

zistenia porušenia povinností uloţil ţalobcovi v súlade s § 12 ods. 2 písm. b/ zákona

povinnosť – odstrániť zistený nedostatok v určenom termíne a teda správny orgán

predpísaným spôsobom autoritatívne zasiahol do právnej sféry ţalobcu tým, ţe mu uloţil

povinnosť, ktorej prípadné nesplnenie môţe následne viesť k uloţeniu sankcie v zmysle § 19

zákona a takáto okolnosť v danom prípade zakladá podľa názoru odvolacieho súdu v zmysle

predpoklad pre jeho preskúmateľnosť súdom.

5

Uvedeným výrokom o uloţení povinnosti správny orgán zákonom predpísaným

spôsobom autoritatívne zasiahol do právnej sféry ţalobcu, preto v tomto štádiu

administratívneho postupu (kedy z dôvodu absencie právnej úpravy v

o moţnostiach podať proti uloţenému opatreniu námietky a rozhodovaní o nich ako je tomu

napr. v o ochrane osobných údajov // resp. zákon č. 251/2005 Sb.

o inspekci práce /§ 41/ bolo potrebné prieskum sústrediť najmä na preukázanie dôvodnosti

a oprávnenosti takéhoto postupu.

Odvolací súd zo spisu krajského súdu ako aj z administratívneho spisu ţalovaného

zistil, ţe spoločnosť E.E. vykonávala ako zhotoviteľ stavebné práce v J. pre ţalobcu ako

objednávateľa na základe zmluvy o dielo zo dňa 31.1.2005. Pri týchto prácach došlo

k ťaţkému pracovnému úrazu zamestnanca spoločnosti E. a.s. I., ktorý pri osádzaní

protipoţiarnej dosky do montáţneho otvoru (z vonkajšej strany bol zabezpečený proti pádu

osôb kovovou sieťovinou pripevnenou k rámu otvoru prostredníctvom skrutiek pevne

zvarom) prepadol cez tento otvor aj napriek bezpečnostnej sieťovine a spadol do hĺbky

cca 5 metrov.

V zmysle § 6 ods. 1 písm. d/ zákona o BOZP zamestnávateľ je v záujme zaistenia

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný zabezpečovať, aby pracoviská,

komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy,

usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie

zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.

Podľa vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce č. , ktorou

sa určujú základné poţiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení,

výrobné a prevádzkové budovy sa musia udrţiavať v stave, ktorý neohrozuje bezpečnosť

osôb.

Podľa § 18 zákona o BOZP ak zamestnanci viacerých zamestnávateľov alebo fyzické

osoby oprávnené na podnikanie plnia úlohy na spoločnom pracovisku tak, ţe môţe byť

ohrozená ich bezpečnosť alebo zdravie, je spolupráca zamestnávateľov a týchto osôb

pri prevencii, príprave a vykonávaní opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany

6

zdravia pri práci, koordinácia činností a vzájomná informovanosť súčasťou uzavretých

zmlúv. Zmluva určí, kto z nich je povinný vytvoriť podmienky na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia zamestnancov na spoločnom pracovisku a v akom rozsahu (ods. 1).

Zamestnávateľ vykonávajúci montážne, opravárenské, stavebné a iné práce

pre iné fyzické osoby a právnické osoby je povinný dohodnúť s objednávateľom prác

zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce. Práce sa môžu začať

až vtedy, keď je pracovisko náležite zabezpečené a vybavené (ods. 3).

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, ţe podkladom pre určenie

povinnosti ţalobcovi bolo zistenie ţalovaného ako orgánu dozoru, ţe v čase osádzania

lemovacieho uholníka a bezpečnostnej sieťoviny (v rokoch 1980 aţ 1986) mal byť porušený

technologický postup ich montáţe zo strany právneho predchodcu ţalobcu, lebo na rám

z uholníka nebol osadený ţiadny kotviaci prvok, prostredníctvom ktorého by bol rám pevne

ukotvený v murive, osadený bol iba v povrchovej úprave omietky hrubej 2 aţ 3 mm a omietka

bola niekoľkokrát natretá.

Časť stavebnej konštrukcie – kovová bezpečnostná sieťovina, skrutkami pripevnená

do rámu z uholníka rozmerov 40 x 40 mm, ktorá vypĺňala montáţny otvor v miestnosti

A 672/2 objektu 800 rozmerov 900 x 1100 mm, nebola bezpečne a dostatočne pevne

pripevnená do ostenia, resp. do muriva a teda neplnila ochrannú funkciu proti pádu osôb,

pričom pri osádzaní protipoţiarnej dosky práve táto skutočnosť mala spôsobiť, ţe sa celá

konštrukcia ochrannej sieťoviny aj s rámom odtrhla zo steny a spolu s ňou prepadol cez otvor

aj poškodený pracovník.

Vzhľadom na zistenú skutočnosť nebolo moţné ţalovanému vyčítať, ţe v súlade

s oprávnením priznaným mu zákonom uloţil ţalobcovi ako vlastníkovi stavby

a objednávateľovi prác konkrétnu povinnosť (preventívneho charakteru t. j. s efektom

7

do budúcnosti), ktorá nadväzuje na povinnosť, ktorú mal aj v čase odovzdania pracoviska,

čo nebolo sporné, pričom uloţená povinnosť - odstrániť vytýkaný nedostatok konštatovaný

v bode 1c1/ korešponduje s povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia § 10 vyhlášky

Slovenského úradu bezpečnosti práce č. , ktorou sa určujú základné poţiadavky

na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení, výrobné a prevádzkové budovy

sa musia udržiavať v stave, ktorý neohrozuje bezpečnosť osôb, na ktorú dôvodne odkazoval

ţalovaný, ako aj povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia § 18 ods. 3 zákona o BOZP

ukladajúcou zamestnávateľovi vykonávajúcemu montáţne, opravárenské, stavebné a iné

práce pre iné fyzické osoby a právnické osoby dohodnúť s objednávateľom prác zabezpečenie

a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce, s tým, ţe práce sa môţu začať aţ vtedy,

keď je pracovisko náleţite zabezpečené a vybavené, ktorej existenciu ţalobca nepoprel.

Je potrebné zdôrazniť, ţe na základe citovaných ustanovení vyvodená povinnosť,

ktorej sa ţalobca nemôţe zbaviť, má charakter preventívneho opatrenia v dôsledku zistenia

(v čase jeho vydania) konkrétnych skutočností ohrozujúcich bezpečnosť a zdravie bezpečnosti

pracovníkov a v tomto štádiu preskúmavaného postupu ţalovaného neznamená konečné

ustálenie jeho zodpovednosti (s následným uloţením sankcie) autoritatívnym spôsobom

formou správneho rozhodnutia za porušenie povinností na úseku bezpečnosti a ochrane

zdravia pracovníkov, o ktorej sa, ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa,

rozhodovalo v samostatnom správnom konaní (rozhodnutím ţalovaného č. R 159/2007/SE

zo 14.12.2007 v spojení s rozhodnutím Národného inšpektorátu práce Košice č. S/O-10/2008-

2.1s), presahujúcom rozsah predmetu tohto preskúmavacieho konania, preto námietky

ţalobcu vytýkajúce v tomto konaní nesprávne právne posúdenie jeho zodpovednosti za vznik

pracovného úrazu nepovaţoval odvolací súd za relevantné .

Z uvedených dôvodov, pokiaľ súd prvého stupňa posúdil postup ţalovaného, ktorým

v zmysle opatrenia uloţil ţalobcovi povinnosť odstrániť zistený nedostatok ako dôvodný

a v súlade so zákonom a v dôsledku toho ţalobu zamietol, odvolací súd povaţoval jeho

rozhodnutie vo výroku za vecne správne a preto ho v súlade s ustanovením

potvrdil.

8

Pretoţe ţalobca bol v konaní neúspešný súd mu v zmysle § 246c ods. 1 v spojení

s v spojení s náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 11. októbra 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová