Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a45/380588.ad527f.pdf
PDF · 188.78 KB
No categories available
1Sžr/48/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžr/48/2011
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľa: P., s.r.o., IČO: X., so sídlom P., proti
odporcovi: Správa katastra Bánovce nad Bebravou, so sídlom Trenčianska cesta 1237/46,
957 01 Bánovce nad Bebravou, za účasti: E., bytom Ľ.Ľ., o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí správneho orgánu v katastrálnom konaní, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11. januára 2011 č. k. 13Sp/8/2010-42, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 11. januára 2011 č. k. 13Sp/8/2010-42 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
Rozhodnutím zo dňa 13.5.2010 č. V-102/10-3 odporca podľa § 31 ods. 3 zákona
č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku
2
len „zák. č. 162/1995 Z.z.“) zamietol návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam
dotknutým začatým vkladovým konaním.
Svoje zamietavé rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že prešetrením zistil,
že predmetom záložného práva je podľa predloženej zmluvy a návrhu na vklad nehnuteľnosť,
ktorá je podľa zápisu na LV č. X. pre k. ú. Ľ. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov E.
a A. v podiele ½. Účastníkom záložnej zmluvy na strane záložcu je však aj napriek tomu iba
jeden z manželov, a to p. E.. Odporca z tohto dôvodu, ako aj pre iné nedostatky, vkladové
konanie prerušil a pre posúdenie skutočností, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu
si vyžiadal vyjadrenie manžela, ktorý nie je účastníkom predmetnej záložnej zmluvy, či na
nedomáha neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a v spojitosti s § 145 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Z jeho vyjadrenia vyplynulo, že nemal vedomosť o úvere p. E., s predmetnou
záložnou zmluvou nesúhlasí a dovoláva sa neplatnosti tohto právneho úkonu zaslaním
písomného dovolania sa neplatnosti všetkým účastníkom namietanej záložnej zmluvy. Keďže
p. B. sa dovolal neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka u všetkých
účastníkoch namietanej záložnej zmluvy, odporca skonštatoval, že nastali právne účinky jeho
dovolania a predmetnú zmluvu nemožno považovať za platnú.
Odporca dospel k záveru, že podmienky na povolenie vkladu neboli splnené a preto
predloženému návrhu nemohol vyhovieť.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ cestou odporcu na Krajský súd v Trenčíne
opravný prostriedok.
Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia
odporcu v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie je v súlade so zákonom.
V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že pre posúdenie veci je
rozhodné, či boli splnené zákonné podmienky na povolenie vkladu zo zmluvy o zriadení
3
záložného práva zo dňa 11. januára 2010, ktorú uzavreli navrhovateľ ako záložný veriteľ
a E. ako záložkyňa a to za situácie, že záložnú zmluvu uzavrel v mene záložkyne advokát
Mgr. B. na základe plnomocenstva, ktoré bolo uvedené v zmluve o úvere z 27. mája 2009.
Krajský súd zdôraznil, že záložné právo sa týkalo nehnuteľností, ktoré boli v bezpodielovom
spoluvlastníctve bývalých manželov E. a A., pričom A.B. nebol účastníkom úverovej zmluvy
ani záložnej zmluvy a na uzavretie týchto zmlúv nikoho nesplnomocnil. Plnomocenstvo bolo
obsiahnuté priamo v zmluve o úvere formou predtlače, pričom z obsahu plnomocenstva nie je
zrejmé, či E. a Mgr. B. uzavreli ešte inú dohodu o plnomocenstve alebo či plnomocenstvo
malo obsahovať aj dohodu v zmysle § 23 Občianskeho zákonníka. Podľa plnomocenstva bol
advokát Mgr. B. oprávnený v mene dlžníčky E. uzavrieť záložnú zmluvu podľa § 552
Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa. V
plnomocenstve neboli nehnuteľnosti, ktoré mali byt' predmetom zabezpečenia záväzku
dlžníka, špecifikované podľa § 42 katastrálneho zákona. Ide o neurčitý prejav vôle, pretože v
čase udelenia plnomocenstva (27. mája 2009) nebolo zrejmé, ktorých konkrétnych
nehnuteľností vo vlastníctve E. sa bude týkať zmluva o zriadení záložného práva. Neurčitý
prejav vôle má za následok neplatnosť plnomocenstva. Výška úveru v sume 200 EUR s
príslušenstvom a predmet záložného práva, nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. kat. úz. Ľ., sú
v nepomerne vyššej hodnote. Ide o taký výrazný nepomer medzi úverom s prísl. a hodnotou
založených nehnuteľností, že krajský súd skonštatoval, že úverová zmluva a zmluva o
zriadení záložného práva sú nevyvážené. Zástupca dlžníčky nekonal v súlade so záujmom
zastúpenej pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva, a preto aj z toho dôvodu je
možno považovať zmluvu o zriadení záložného práva za neplatný právny úkon (§ 22
Krajský súd preto nevyhovel návrhu navrhovateľa na zrušenie napadnutého
rozhodnutia odporcu z dôvodu nezákonnosti a potvrdil rozhodnutie odporcu.
III.
Odvolanie navrhovateľa/stanoviská
4
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie z 14.2.2011 (č. l. 46)
v celom rozsahu, ktoré odôvodnil v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Podľa jeho názoru
odporca i krajský súd vec nesprávne právne posúdili.
Podľa názoru navrhovateľa plná moc v úverovej zmluve spĺňa všetky náležitosti
vyžadované Občianskym zákonníkom, a keďže bola splnená zákonom predpísaná písomná
forma, možno ju považovať za platnú. Vyplýva z nej jednoznačný zámer dlžníka splnomocniť
Mgr. Ž. pre prípad insolventnosti dlžníka na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam
vo vlastníctve dlžníka. V čase podpisu navrhovateľ nevyžadoval od dlžníka predloženie listov
vlastníctva, pretože od podpisu úverovej zmluvy po insolventnosť často ubehne dlhšie časové
obdobie a dochádza k rýchlym prevodom nehnuteľností za účelom ukracovania veriteľa.
Na platnosť procesno-právneho splnomocnenia sa nevyžaduje špecifikácia
nehnuteľností, a teda účastník katastrálneho konania nemá zákonnú povinnosť uvádzať presnú
identifikáciu nehnuteľností v dohode o splnomocnení, a to najmä v prípade, ak z obsahu
dohody o splnomocnení je zrejmé, že zástupca je v mene a na účet záložcu oprávnený
zriaďovať záložné právo ku všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu. Plná moc je
platným právnym úkonom, pretože je v písomnej forme, konajúce osoby pripojili svoje
podpisy na jednej listine a z udeleného plnomocenstva je zrejmý rozsah zástupcovho
oprávnenia konať v mene a na účet zastúpeného.
K obmedzeniu voľby dlžníka na výber splnomocneného zástupcu uviedol, že dlžník
neprejavil svoj nesúhlas s Mgr. Ž., neodmietol udelenie takejto plnej moci, ani túto plnú moc
neskôr neodvolal.
Krajský súd nesprávne právne posúdil vec, keď vyslovil, že rozhodnutie odporcu bolo
zákonné, pretože podľa navrhovateľa sú Úverová zmluva, Udelené plnomocenstvo,
ako aj Záložná zmluva platné.
Podľa názoru navrhovateľa, ak mala správa katastra pochybnosti o platnosti
splnomocnenia, mala konanie prerušiť a zaobstarať si podklad pre rozhodnutie. Obdobne mal
postupovať aj súd v rámci súdneho konania.
5
Správny orgán nerešpektoval rovnosť účastníkov a ustanovil sám seba do funkcie
ochrancu práv dlžníka. Je evidentné, že dlžníčka dlhodobo neplnila svoje povinnosti riadne
a včas a neplatila svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a navrhovateľ
ako veriteľ len využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného
práva. Uvedené neznamená automatickú možnosť uspokojenia svojej pohľadávky.
Na základe uvedených skutočností navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok
krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporcu sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie
konanie. Zároveň žiadal o uloženie povinnosti odporcovi nahradiť navrhovateľovi trovy
konania.
Odporca sa k podanému odvolaniu proti rozsudku krajského súdu nevyjadril.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
podľa § 212 v spojení s § 250l ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa
ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250s O.s.p. odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania (§ 250ja ods. 2 v spoj. s ust. 250l ods. 2) jednomyseľne dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto
ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.
Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší
súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
6
výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu
a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu
s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí
iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku
a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2
O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie
dôvody).
Z administratívneho spisu Najvyšší súd zistil, že navrhovateľ uzavrel zmluvu o úvere
dňa 27.5.2009 v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ako veriteľ s dlžníkom E..
Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 200 EUR, dlžník sa zaviazal vrátiť túto
sumu zvýšenú o poplatok vo výške 384 EUR. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že dlžník
splnomocnil advokáta Mgr. B.Ž., aby za účelom zabezpečenia jeho záväzku voči veriteľovi na
základe úverovej zmluvy uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu podľa § 552 Občianskeho
zákonníka k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované na liste
vlastníctva, vyhotovenom ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy, ako formu zabezpečenia
splnenia úveru s tým, že pokiaľ nesplní riadne a včas podmienky úverovej zmluvy do
dodatočne poskytnutej lehoty jeden mesiac od uzavretia zmluvy, berie na vedomie, že veriteľ
sa stáva výlučným vlastníkom jeho nehnuteľností.
Splnomocnenie bolo udelené na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať
za účelom uzatvorenia príslušnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí záväzok voči veriteľovi
na základe úverovej zmluvy, zostávajúci z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva,
vrátane nákladov preukázateľne vynaložených za účelom jej zabezpečenia a vykonania
príslušného zápisu. Dojednanie o plnomocenstve s klauzulou „plnomocenstvo prijímam"
je podpísané Mgr. B.Ž.. Podpis dlžníka bol overený dňa 27.5.2009. Dátum podpisu zmluvy je
deň, v ktorý mal dlžník prevziať finančnú hotovosť od mandantára navrhovateľa. Následne
bola uzavretá záložná zmluva podľa § 151 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi
navrhovateľom a dlžníkom v zastúpení advokátom Mgr. B.Ž..
Nehnuteľnosť, ktorej sa záložná zmluva týkala, je v bezpodielovom spoluvlastníctve
dlžníčky E. a jej bývalého manžela A.. Ten však nebol účastníkom spomínanej záložnej
zmluvy a jej neplatnosti sa dovolal v súlade s § 40a Občianskej zákonníka, prejavom vôle
7
adresovaným všetkým účastníkom záložnej zmluvy. V takomto prípade sa nevyžaduje výrok
súdu o neplatnosti právneho úkonu.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje
súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam
správnych orgánov.
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie
§ 250j ods. 5 platí obdobne.
Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“)
je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach
k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, práve
zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva
a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené ako vecné práva
k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku
obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom,
ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov (ďalej len „právo
k nehnuteľnosti“). Kataster slúži ako aj informačný systém, najmä na ochranu práv
k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä
pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu,
na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu
národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok ako aj chránených území
a prírodných výtvorov a budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2
katastrálneho zákona).
V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom
vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
8
Podľa § 16 ods. 2 veta prvá katastrálneho zákona správa katastra vykonáva štátnu
správu na úseku katastra v územnom obvode okresu.
Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené
v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 28
ods. 2 citovaného zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa odseku 3 § 28 citovaného zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe
právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.
V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe
právoplatného rozhodnutia správy katastra.
Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu
je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo
k nehnuteľnosti. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2
katastrálneho zákona).
V zmysle § 30 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne
a obsahuje:
a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,
b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť
právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych
úkonov, označia sa všetky právne úkony,
d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré
má byť vkladom dotknuté, zapísané v katastri,
e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu
na iné osoby podľa osobitného predpisu.
Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona prílohy k návrhu na vklad sú najmä:
a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra,
9
v počte vyhotovení podľa počtu účastníkov konania a jej tri ďalšie vyhotovenia,
b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo
k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
d) geometrický plán,
e) ocenenie nehnuteľností,
f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická
osoba,
g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis
splnomocniteľa musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,
h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod
podľa osobitného predpisu.
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy,
a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený
v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné
a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.
Podľa ods. 2 § 31 citovaného zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada
správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené správa
katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti
návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.
Podľa § 31 ods. 6 citovaného zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda
právoplatnosť dňom jeho vyznačenia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno
podať opravný prostriedok. Správa katastra doručí zmluvu s vyznačením rozhodnutia
o povolení vkladu všetkým účastníkom konania (§ 31 ods. 7 katastrálneho zákona). V zmysle
§ 8 správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania.
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra,
10
ktorá rozhodnutie vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra
podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.
Podľa § 36b ods. 2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 79/1996
Z.z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, pri skúmaní
platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon svojim obsahom alebo účelom neodporuje
zákonom alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým mravom a to najmä, či
a) účastník bol spôsobilý na právne úkony,
b) účastník nespôsobilý na právne úkony bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným
zástupcom,
c) za právnickú osobu konal oprávnený zástupca,
d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme
notárskej zápisnice,
e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom
na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje,
f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu
s nehnuteľnosťou, a či k právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní
s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v intenciách vyššie citovaných ustanovení
katastrálneho zákona a vyhlášky preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a dospel
k záveru, že odporca ako orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom
(condicio sine qua non). Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv
k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych
inštitútov má iné právne účinky. V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike
sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony.
Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi konania (napr. podľa
Občianskeho a obchodného zákonníka), ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa
hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie správy katastra, ako správneho orgánu
podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného
práva do katastra. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená,
11
že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom
do katastra. Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu
a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv
k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie
o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa katastra, v ktorej obvode sa nachádza
nehnuteľnosť.
Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu
účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu,
na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré
má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu
vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení
§ 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách
ustanovenia § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z.
To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup,
pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov
podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z.) posudzuje
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho
procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu
na vklad.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo
rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo
zo zákona, na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa
toho rozlišujeme:
1. zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu
či iného štátneho orgánu,
2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie).
Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme:
12
a) zmluvu, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonník nazýva takúto
zmluvu dohodou o plnomocenstve (§ 23). Za najfrekventovanejšie zmluvy, ktoré zakladajú
právny vzťah zastúpenia, možno považovať zmluvy, týkajúce sa právnej pomoci uzavreté
medzi klientom a advokátom,
b) právny vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný
predmetom a obsahom (vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia;
c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia.
V súdenom prípade plnomocenstvo (ako jednostranný právny úkon preukazujúci
existenciu právneho vzťahu zastúpenia) bolo spísané priamo v zmluve o úvere (v strede textu),
bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi advokátom
a klientom. Z celého kontextu zmluvy a jej podpisovania je nejasné akú vôľu mienil dlžník
prejaviť podpísaním zmluvy. Zmluvu podpísal 08.03.2006 (pozri dátum podpisu zmluvy),
s tým, že vyhlásil, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a zároveň tieto spolu so zmluvou prevzal. Všeobecné
podmienky zmluvy k návrhu na vklad pripojené neboli.
Na tieto všeobecné podmienky na body 15. a 16. sa odvoláva zmluva pri splnomocnení
veriteľa dlžníkom na všetky úkony vykonať sa majúce v centrálnom depozitári cenných
papierov SR, a.s. Samotné plnomocenstvo dlžníkom podpísané nie je. Platný právny úkon
podľa § 37 Občianskeho zákonníka je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, s možným plnením. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda
vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez jej prejavu nie je
poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti
neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho
úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité
na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný
jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.
Je možné súhlasiť s právnym názorom krajského súdu, že dohoda o plnomocenstve
je dvojstranný právny úkon a ani dokazovaním nebolo zistené, že takáto zmluva platne bola
uzavretá, ktorej existenciu malo prezentovať plnomocenstvo uvedené v zmluve. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu nie je možné odstrániť rozpor, čo mienil podpisom úverovej zmluvy,
13
okrem súhlasu s prijatou sumou a o jej vrátením v navýšenom rozsahu a súhlasu
so všeobecnými podmienkami zmluvy (ktoré zmluva o plnomocenstve neobsahuje), dlžník
prejaviť.
Podľa § 20 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v platnom znení, každý má právo
na poskytnutie právnej pomoci a môže o ňu požiadať ktoréhokoľvek advokáta.
Takáto slobodná voľba advokáta v skutočnosti mohla byť obmedzená, ak v predtlači
úverovej zmluvy, v textovej časti na rovnakej strane na ktorej sa uzatvárajú zmluvné
podmienky pre poskytnutú výšku úveru a podmienky jej vrátenia sa v samostatnej časti textu
uvádza konkrétny advokát, ktorý má na základe plnomocenstva hájiť záujmy splnomocniteľa.
Ako vyššie v rozsudku je uvedené nie je možné jednoznačne vysloviť právny záver, že dlžník
podpísaním úverovej zmluvy mienil uzavrieť aj zmluvu o plnomocenstve a už vonkoncom nie,
že tým mal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere advokáta, ktorý háji jeho záujmy.
Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že v zmluvách o úvere je použitá forma
zabezpečenia úveru zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k dlžníkovej nehnuteľnosti
s doložkou, že v prípade, ak úver nebude dlžníkom do určitého dňa vrátený, nadobudne veriteľ
„úplné“ vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Je potrebné uviesť, že dojednanie prevodu práva
ako obligačného zabezpečovacieho inštitútu má v zásade len funkciu zabezpečovaciu
a nie funkciu uhradzovaciu. Zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného
vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase,
keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojim účelom
a obsahom, podľa názoru odvolacieho súdu obchádza zákon, a je teda v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka neplatné.
14
Napokon najvyšší súd poukazuje aj na to, že obchádzanie zákona spočíva i vo vylúčení
záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom
zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí
ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa
podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný
a nežiaduci.
Zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu
o úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu), tieto zmluvy je potrebné však posúdiť
aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť.
V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nie len zabezpečenie návratnosti poskytnutej
sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho
celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia
povinného z úverovej zmluvy.
Preto aj odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu a súdu prvého stupňa,
že týmto postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými
mravmi.
Z hore uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že rozhodnutie odporcu
je v súlade so zákonom a krajský súd nepochybil, ak jeho rozhodnutie potvrdil. “ [koniec
citácie rozsudku zo dňa 10. januára 2008 sp. zn. 8Sžo 30/2007].
Vzhľadom na to, že právne vyhodnotenie účinkov plnomocenstva, ktoré mal dlžník
údajne udeliť v prejednávanej katastrálnej veci svojmu zástupcovi, tvorí jadro veci spornej
medzi účastníkmi, s prihliadnutím na hore uvedené detailné právne závery ako aj na to,
že citovaný rozsudok sa vysporiadal s podstatnou časťou odvolacích námietok navrhovateľa,
sa konajúci senát Najvyššieho súdu k nim bližšie už nevyjadruje.
15
Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok navrhovateľa ako aj argumentácie odporkyne, a tiež s prihliadnutím
na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom
rozhodnutí sp. zn. 8Sžo 30/2007, pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod,
aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného
skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením
si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa
§ 224 ods. 1 v spojitosti s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnému
navrhovateľovi právo na úplnú náhradu trov tohto konania nevzniklo.
Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2
O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný
záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná
možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava vzťahov
týkajúcich sa evidencie nehnuteľností vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo
potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov
nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo
rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyužil
svoje oprávnenie.
Podľa § 12 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je odvolací súd
oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde.
16
Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyužil,
a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec
poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 11. októbra 2011
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová