Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/118/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. D. M., CSc.,

bývajúceho v B., 2/ V. M., bývajúceho v B., 3/ M. K., bývajúcej v P., 4/ A. M., bývajúcej vo

V., všetci zastúpení JUDr. P. K., advokátom, so sídlom v P., proti ţalovaným 1/ A.-M., s.r.o.,

so sídlom v T., IČO: X., 2/ Ing. I. M., bývajúcemu vo V., 3/ O. M., bývajúcemu vo V.,

4/ J. M., bývajúcemu vo V., 5/ A., s.r.o., so sídlom vo V., IČO: X., o náhradu škody

a vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 23 C

19/1996, o dovolaní ţalobcov 1/ aţ 4/ proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 28. februára

2011 sp. zn. takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 28. februára 2011 sp. zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava uznesením z 27. októbra 2009 č.k. -987 nepriznal

ţalobcom v 1/ aţ 4/ oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Rozhodnutie odôvodnil

s pouţitím tým, ţe hoci príjem ţalobcov by odôvodňoval priznanie

oslobodenia, oslobodenie nie je moţné priznať, nakoľko ţalobcovia mali moţnosť vypratané

nehnuteľnosti, ktorých sú spoluvlastníkmi, uţívať. To však neurobili a neprejavili skutočnú

snahu o poberanie úţitkov z predmetu svojho vlastníctva. Okrem toho poukázal na konanie

sp. zn. , predmetom ktorého bolo vyporiadanie podielové spoluvlastníctva

ţalobkýň E. M. a A. M. tak, ţe bol nariadený predaj nehnuteľností, výťaţok ktorého bude

rozdelený medzi spoluvlastníkov. Dospel preto k záveru, ţe ţalobcovia nie sú len poberateľmi

dôchodkov, ale sú i spoluvlastníkmi nehnuteľností, resp. výplaty podielu. Nie je moţné teda

konštatovať, ţe sú nemajetní a ţe ich pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od platenia

súdnych poplatkov.

2

Na odvolanie ţalobcov 1/ aţ 4/ Krajský súd v Trnave uznesením z 28. februára 2011

sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa správne uzavrel, ţe pomery ţalobcov v čase

rozhodovania súdu s poukazom na zistené skutočnosti neodôvodňovali ich oslobodenie

od súdnych poplatkov. Súhlasne so súdom prvého stupňa ustálil, ţe pomery ţalobcov bolo

nutné skúmať nielen vo vzťahu k ich príjmom, ale komplexne a to predovšetkým

s prihliadnutím na ich spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam značnej hodnoty. Na strane jednej

pripustil, ţe ţalobcovia majú obmedzenejšie moţnosti vyuţitia nehnuteľností (vzhľadom

na ich súčasný nevyhovujúci stav), prípadného poberania úţitkov z nich. Na druhej strane

však argumentoval tým, ţe ţalobcovia nehnuteľnosťami disponujú od roku 2004 a teda, ţe

do súčasnosti mali dostatok času prejaviť väčšiu snahu o ich reálne uţívanie na účel

primeraný a zodpovedajúci ich súčasnému stavu (v dôsledku ich znehodnotenia nie je moţné

ich vyuţitie na pôvodný účel). Ţalobcovia sa teda sami zbavili nedostatočným ekonomickým

vyuţitím nehnuteľností hmotného prospechu, ku ktorej skutočnosti bolo potrebné

pri posudzovaní ich majetkových pomerov prihliadať. Dospel preto k záveru, ţe súdom

určená výška poplatku 3 319,39 eur (100 000,-- Sk) za odvolanie (jeho pomerná časť

pripadajúca na kaţdého spomedzi ţalobcov) predstavuje sumu, ktorá neohrozí uspokojovanie

ich základných ţivotných potrieb. Rozhodnutie okresného súdu povaţoval z týchto dôvodov

za vecne správne.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali ţalobcovia 1/ aţ 4/ včas dovolanie

a ţiadali, aby dovolací súd zmenil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, tak ţe ţalobcom 1/

aţ 4/ prizná oslobodenie od súdnych poplatkov. Dovolanie odôvodnili tým, ţe odvolací súd

im svojim postupom odňal moţnosť konať pred súdom, keď rozhodnutie zaloţil

na nesprávnych záveroch. Podľa dovolateľov odvolací súd neprihliadol na nimi predloţené

dôkazy, resp. nesprávne ich hodnotil v súvislosti so skúmaním ich majetkových pomerov.

Z týchto dôkazov nepochybne vyplývalo, ţe predmetné nehnuteľnosti im boli v roku 2004

vrátené zdevastované, poškodené a znefunkčnené. Neboli vôbec pouţiteľné na podnikateľskú

činnosť a preto nebolo ani moţné z ich vyuţitia brať akékoľvek úţitky. Odvolací súd

pri skúmaní ich majetkových pomerov neposúdil tieto skutočnosti správne. Okrem toho

vytýkali odvolaciemu súdu, ţe nenariadil pojednávanie za účelom objasnenia skutkového

stavu, hoci to v danej veci situácia vyţadovala.

Ţalovaní 1/, 3/ a 4/ vo vyjadrení k dovolaniu ţiadali mimoriadny opravný prostriedok

ţalobcov 1/ aţ 4/ odmietnuť ako neprípustný a priznať im náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie bolo podané včas účastníkmi konania, preskúmal napadnuté uznesenie a dospel

k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.

Podľa ustanovenia moţno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu v ustanoveniach a 239

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré

spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací

súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti

( veta druhá ).

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

priznáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).

K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu

predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môţe byť aj uznesenie,

ktorým nebolo vyhovené návrhu účastníka na oslobodenie od súdnych poplatkov, ak záver

súdov o tejto otázke nie je správny. V zmysle totiţ

kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde. Toto právo má kaţdý, teda i ten, kto nemá finančné prostriedky

na zaplatenie súdneho poplatku. Preto, aj keď zákon stanovuje povinnosť uhradiť súdny

poplatok ako podmienku pri uplatňovaní práva v občianskom súdom konaní, súčasne

upravuje okolnosti, za ktorých moţno túto povinnosť odpustiť. Nesprávnym posúdením

podmienok pre odpustenie poplatkovej povinnosti môţe byť znemoţnené právo na súdnu

ochranu a teda moţnosť účastníka konať pred súdom.

Podľa veta prvá na návrh môţe súd priznať účastníkovi celkom

alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú

a ak nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Účelom uvedeného ustanovenia je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové

a sociálne pomery znemoţnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pri jeho aplikácii nie je

právne významné, za akých okolnosti došlo k vzniku sporu, ani aké je postavenie účastníka

z hľadiska jeho povolania, či profesie, teda ani to či je alebo nie je podnikateľom a či

podnikateľskú činnosť aj v skutočnosti vykonáva. Pre priznanie oslobodenia od súdnych

poplatkov musia byť súčasne splnené dve podmienky, a to nepriaznivá finančná situácia

a pravdepodobnosť úspechu v ďalšom konaní na strane ţiadateľa. Len z hľadiska splnenia

týchto podmienok môţe súd hodnotiť oprávnenosť ţiadosti účastníka.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe odvolací súd pri posudzovaní

opodstatnenosti ţiadosti ţalobcov o priznanie oslobodenia (prípadne aj čiastočného)

od súdnych poplatkov v zmysle vyššie uvedených zásad nepostupoval.

Predovšetkým treba uviesť, ţe záver odvolacieho súdu o nesplnení podmienok

pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov na strane ţalobcov je jednak v rozpore s jeho

skutkovým zistením o nepriaznivej finančnej situácii ţalobcov a jednak je nesprávnou

aplikáciou ustanovenia veta prvá Odvolací súd totiţ nerešpektoval znenie

tohto ustanovenia, keď posudzoval vec z hľadísk, ktoré idú nad rámec zákona (nedostatočné

ekonomické vyuţitie nehnuteľnosti ţalobcami) a keď pri posudzovaní majetkových pomerov

ţalobcov prihliadol na skutočnosť, ktorá nemá oporu v obsahu spisu (ţe ţalobcovia sa sami

zbavili hmotného prospechu). Navyše, samotné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu

sa javí ako vnútorne rozporné, lebo na jednej strane vychádza z údajného nedostatočného

ekonomického vyuţitia majetku ţalobcami, pričom na druhej strane ţalobcovia svoj nárok

odôvodňujú práve tým, ţe to boli ţalovaní, ktorí im bránili v uţívaní spoločných vecí a ţe

tieto uţívali nad rámec spoluvlastníckych podielov. Odvolací súd teda hodnotil oprávnenosť

ţiadosti ţalobcov o oslobodenie od súdnych poplatkov nad rámec vyplývajúci z ustanovenia

a vzal do úvahy v neprospech ţalobcov aj také skutočnosti, ktoré z tvrdení

účastníkov a predloţených dôkazov nevyplynuli. Jeho rozhodnutie, ktorým potvrdil uznesenie

súdu prvého stupňa o nepriznaní oslobodenia od poplatkov, je teda zaloţené na nesprávnom

posúdení podmienok pre odpustenie poplatkovej povinnosti. Takýmto nesprávnym

rozhodnutím odvolací súd odňal ţalobcom moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/ , čím zaloţil prípustnosť a zároveň aj dôvodnosť nimi podaného dovolania.

So zreteľom na uvedené dovolací súd podľa uznesenie

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. októbra 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová