Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ba2/380755.d9cd5d.pdf
PDF · 104.57 KB
No categories available
6Cdo/118/2011
Najvyšší súd 6 Cdo 118/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. D. M., CSc.,
bývajúceho v B., 2/ V. M., bývajúceho v B., 3/ M. K., bývajúcej v P., 4/ A. M., bývajúcej vo
V., všetci zastúpení JUDr. P. K., advokátom, so sídlom v P., proti ţalovaným 1/ A.-M., s.r.o.,
so sídlom v T., IČO: X., 2/ Ing. I. M., bývajúcemu vo V., 3/ O. M., bývajúcemu vo V.,
4/ J. M., bývajúcemu vo V., 5/ A., s.r.o., so sídlom vo V., IČO: X., o náhradu škody
a vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 23 C
19/1996, o dovolaní ţalobcov 1/ aţ 4/ proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 28. februára
2011 sp. zn. 11 Co 85/2009 takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 28. februára 2011 sp. zn. 11 Co 85/2009
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trnava uznesením z 27. októbra 2009 č.k. 23 C 19/1996-987 nepriznal
ţalobcom v 1/ aţ 4/ oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Rozhodnutie odôvodnil
s pouţitím § 138 ods. 1 O.s.p. tým, ţe hoci príjem ţalobcov by odôvodňoval priznanie
oslobodenia, oslobodenie nie je moţné priznať, nakoľko ţalobcovia mali moţnosť vypratané
nehnuteľnosti, ktorých sú spoluvlastníkmi, uţívať. To však neurobili a neprejavili skutočnú
snahu o poberanie úţitkov z predmetu svojho vlastníctva. Okrem toho poukázal na konanie
sp. zn. 14 C 138/94, predmetom ktorého bolo vyporiadanie podielové spoluvlastníctva
ţalobkýň E. M. a A. M. tak, ţe bol nariadený predaj nehnuteľností, výťaţok ktorého bude
rozdelený medzi spoluvlastníkov. Dospel preto k záveru, ţe ţalobcovia nie sú len poberateľmi
dôchodkov, ale sú i spoluvlastníkmi nehnuteľností, resp. výplaty podielu. Nie je moţné teda
konštatovať, ţe sú nemajetní a ţe ich pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od platenia
súdnych poplatkov.
Na odvolanie ţalobcov 1/ aţ 4/ Krajský súd v Trnave uznesením z 28. februára 2011
sp. zn. 11 Co 85/2009 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa správne uzavrel, ţe pomery ţalobcov v čase
rozhodovania súdu s poukazom na zistené skutočnosti neodôvodňovali ich oslobodenie
od súdnych poplatkov. Súhlasne so súdom prvého stupňa ustálil, ţe pomery ţalobcov bolo
nutné skúmať nielen vo vzťahu k ich príjmom, ale komplexne a to predovšetkým
s prihliadnutím na ich spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam značnej hodnoty. Na strane jednej
pripustil, ţe ţalobcovia majú obmedzenejšie moţnosti vyuţitia nehnuteľností (vzhľadom
na ich súčasný nevyhovujúci stav), prípadného poberania úţitkov z nich. Na druhej strane
však argumentoval tým, ţe ţalobcovia nehnuteľnosťami disponujú od roku 2004 a teda, ţe
do súčasnosti mali dostatok času prejaviť väčšiu snahu o ich reálne uţívanie na účel
primeraný a zodpovedajúci ich súčasnému stavu (v dôsledku ich znehodnotenia nie je moţné
ich vyuţitie na pôvodný účel). Ţalobcovia sa teda sami zbavili nedostatočným ekonomickým
vyuţitím nehnuteľností hmotného prospechu, ku ktorej skutočnosti bolo potrebné
pri posudzovaní ich majetkových pomerov prihliadať. Dospel preto k záveru, ţe súdom
určená výška poplatku 3 319,39 eur (100 000,-- Sk) za odvolanie (jeho pomerná časť
pripadajúca na kaţdého spomedzi ţalobcov) predstavuje sumu, ktorá neohrozí uspokojovanie
ich základných ţivotných potrieb. Rozhodnutie okresného súdu povaţoval z týchto dôvodov
za vecne správne.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali ţalobcovia 1/ aţ 4/ včas dovolanie
a ţiadali, aby dovolací súd zmenil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, tak ţe ţalobcom 1/
aţ 4/ prizná oslobodenie od súdnych poplatkov. Dovolanie odôvodnili tým, ţe odvolací súd
im svojim postupom odňal moţnosť konať pred súdom, keď rozhodnutie zaloţil
na nesprávnych záveroch. Podľa dovolateľov odvolací súd neprihliadol na nimi predloţené
dôkazy, resp. nesprávne ich hodnotil v súvislosti so skúmaním ich majetkových pomerov.
Z týchto dôkazov nepochybne vyplývalo, ţe predmetné nehnuteľnosti im boli v roku 2004
vrátené zdevastované, poškodené a znefunkčnené. Neboli vôbec pouţiteľné na podnikateľskú
činnosť a preto nebolo ani moţné z ich vyuţitia brať akékoľvek úţitky. Odvolací súd
pri skúmaní ich majetkových pomerov neposúdil tieto skutočnosti správne. Okrem toho
vytýkali odvolaciemu súdu, ţe nenariadil pojednávanie za účelom objasnenia skutkového
stavu, hoci to v danej veci situácia vyţadovala.
Ţalovaní 1/, 3/ a 4/ vo vyjadrení k dovolaniu ţiadali mimoriadny opravný prostriedok
ţalobcov 1/ aţ 4/ odmietnuť ako neprípustný a priznať im náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie bolo podané včas účastníkmi konania, preskúmal napadnuté uznesenie a dospel
k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a 239 O.s.p.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré
spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací
súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti
(§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť
konať pred súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
priznáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).
K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu
predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môţe byť aj uznesenie,
ktorým nebolo vyhovené návrhu účastníka na oslobodenie od súdnych poplatkov, ak záver
súdov o tejto otázke nie je správny. V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky totiţ
kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde. Toto právo má kaţdý, teda i ten, kto nemá finančné prostriedky
na zaplatenie súdneho poplatku. Preto, aj keď zákon stanovuje povinnosť uhradiť súdny
poplatok ako podmienku pri uplatňovaní práva v občianskom súdom konaní, súčasne
upravuje okolnosti, za ktorých moţno túto povinnosť odpustiť. Nesprávnym posúdením
podmienok pre odpustenie poplatkovej povinnosti môţe byť znemoţnené právo na súdnu
ochranu a teda moţnosť účastníka konať pred súdom.
Podľa § 138 ods. 1 veta prvá O.s.p. na návrh môţe súd priznať účastníkovi celkom
alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú
a ak nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Účelom uvedeného ustanovenia je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové
a sociálne pomery znemoţnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pri jeho aplikácii nie je
právne významné, za akých okolnosti došlo k vzniku sporu, ani aké je postavenie účastníka
z hľadiska jeho povolania, či profesie, teda ani to či je alebo nie je podnikateľom a či
podnikateľskú činnosť aj v skutočnosti vykonáva. Pre priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov musia byť súčasne splnené dve podmienky, a to nepriaznivá finančná situácia
a pravdepodobnosť úspechu v ďalšom konaní na strane ţiadateľa. Len z hľadiska splnenia
týchto podmienok môţe súd hodnotiť oprávnenosť ţiadosti účastníka.
Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe odvolací súd pri posudzovaní
opodstatnenosti ţiadosti ţalobcov o priznanie oslobodenia (prípadne aj čiastočného)
od súdnych poplatkov v zmysle vyššie uvedených zásad nepostupoval.
Predovšetkým treba uviesť, ţe záver odvolacieho súdu o nesplnení podmienok
pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov na strane ţalobcov je jednak v rozpore s jeho
skutkovým zistením o nepriaznivej finančnej situácii ţalobcov a jednak je nesprávnou
aplikáciou ustanovenia § 138 ods. 1 veta prvá O.s.p. Odvolací súd totiţ nerešpektoval znenie
tohto ustanovenia, keď posudzoval vec z hľadísk, ktoré idú nad rámec zákona (nedostatočné
ekonomické vyuţitie nehnuteľnosti ţalobcami) a keď pri posudzovaní majetkových pomerov
ţalobcov prihliadol na skutočnosť, ktorá nemá oporu v obsahu spisu (ţe ţalobcovia sa sami
zbavili hmotného prospechu). Navyše, samotné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu
sa javí ako vnútorne rozporné, lebo na jednej strane vychádza z údajného nedostatočného
ekonomického vyuţitia majetku ţalobcami, pričom na druhej strane ţalobcovia svoj nárok
odôvodňujú práve tým, ţe to boli ţalovaní, ktorí im bránili v uţívaní spoločných vecí a ţe
tieto uţívali nad rámec spoluvlastníckych podielov. Odvolací súd teda hodnotil oprávnenosť
ţiadosti ţalobcov o oslobodenie od súdnych poplatkov nad rámec vyplývajúci z ustanovenia
§ 138 ods. 1 O.s.p. a vzal do úvahy v neprospech ţalobcov aj také skutočnosti, ktoré z tvrdení
účastníkov a predloţených dôkazov nevyplynuli. Jeho rozhodnutie, ktorým potvrdil uznesenie
súdu prvého stupňa o nepriznaní oslobodenia od poplatkov, je teda zaloţené na nesprávnom
posúdení podmienok pre odpustenie poplatkovej povinnosti. Takýmto nesprávnym
rozhodnutím odvolací súd odňal ţalobcom moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p., čím zaloţil prípustnosť a zároveň aj dôvodnosť nimi podaného dovolania.
So zreteľom na uvedené dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O.s.p. uznesenie
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. októbra 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová