Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/61/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa C.C. , so sídlom v B.,

zastúpeného JUDr. Ing. Ľn Nn, advokátom v B., proti odporcom 1/ M. A . bývajúcemu v H.

2/ E. A., bývajúcej v H. zastúpených JUDr. O. P., advokátkou v B., o uloženie povinnosti

strpieť uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa z výťažku predaja predmetu

záložného práva, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. , o dovolaní

odporcov proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 25. novembra 2010 sp. zn. 10 Co

204/2010, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ţilina rozsudkom zo 14. júla 2008 č. k. – 135 návrh, aby

odporcovia 1/, 2/ boli povinní strpieť uspokojenie pohľadávky záloţného veriteľa predajom

predmetu zálohu – nehnuteľností evidovaných Katastrálnym úradom v Ţ., Správou katastraB.,

obecB. pre katastrálne územie H., na LV č. X. ( pôvodne Z. ) a to rodinný dom súpisné číslo

X., na parcele č. X., parcela č. X. zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m2 a parcela č.

X. záhrady vo výmere X. m2 formou dobrovoľnej draţby zamietol. Navrhovateľovi uloţil

povinnosť zaplatiť odporcom 1/, 2/ trovy konania 14 153, 50 Sk ( 469, 10 € ) na účet ich

právnej zástupkyne do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru, ţe navrhovateľ

2

v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal registráciu Zmluvy o zriadení

záloţného práva k predmetným nehnuteľnostiam ( uzavretej za účelom zabezpečenia

pohľadávky z úveru poskytnutého odporcom na základe úverovej zmluvy z 13. 12. 1991 ) č.

292 z 29. 1. 1992 štátnym notárstvom , čo bolo zákonným predpokladom jej účinnosti a tým

aj vzniku samotného záloţného práva v prospech právneho predchodcu navrhovateľa ( S.s. sa

s účinnosťou od 1. 4. 1994 pretransformovala na akciovú spoločnosť , ktorá zmluvou

o postúpení pohľadávky uzavretou 5. 9. 2002 postúpila pohľadávku z úverovej zmluvy na

navrhovateľa ) .Preto ani navrhovateľ nemohol vstúpiť do práv a povinností záloţného

veriteľa a voči odporcom sa domáhať uloţenia navrhovanej povinnosti. Pre úplnosť uviedol,

ţe aj v prípade registrácie zmluvy štátnym notárstvom , by nebolo moţné návrhu vyhovieť (

ani sčasti ) z dôvodu odporcami dôvodne vznesenej námietky premlčania práva uplatneného

navrhovateľom. O trovách konania rozhodol podľa .

Krajský súd v Ţiline na odvolanie navrhovateľa uznesením zo 14. mája 2009 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povaţoval právny záver prvostupňového súdu o nepreukázaní registrácie predmetnej Zmluvy

o zriadení záloţného práva štátnym notárstvom za predčasný, lebo v tomto smere nebolo

vykonané potrebné dokazovanie.

Okresný súd Ţilina ( v poradí druhým ) rozsudkom z 29. januára 2010 č. k.

– 221 uloţil odporcom 1/, 2/ povinnosť strpieť uspokojenie pohľadávky

záloţného veriteľa predajom predmetu zálohu – nehnuteľností evidovaných Katastrálnym

úradom v Ţ., Správa katastraB., katastrálne územie H. na LV č. X. a to rodinný dom súp. číslo

X. na parcele č. X. formou dobrovoľnej draţby. Návrh vo zvyšku zamietol a ţiadnemu

z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, ţe v konaní bolo nesporne preukázané,

ţe S., mestská pobočka Ţ. a odporcovia uzavreli 29. 1. 1992 Zmluvu o zriadená záloţného

práva , predmetom ktorej bolo zriadenie záloţného práva k rodinnému domu č. X. ,

postavenému na parcele č. X., X. vo výmere X. m2 , kat. územieB. – H. ( LV č. X. ) na

zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy uzavretej 13. 12. 1991 registrované štátnym

notárstvom ( spis Štátneho notárstva Ţ. R III 359/ 92 ). Konštatoval, ţe právny predchodca

navrhovateľa nadobudol postavenie záloţného veriteľa , a ţe do jeho práv na základe zmluvy

o postúpení pohľadávky vstúpil navrhovateľ . Za nedôvodnú vyhodnotil námietku odporcov,

ţe prevod záloţného práva by bol v rozpore s ustanoveniami § 128 ods. 1, § 129 ods. 3

Hospodárskeho zákonníka ( S. a. s. predmetné nehnuteľnosti v prospech navrhovateľa

3

nezakladala, len na neho postúpila pohľadávku zabezpečenú záloţným právom ). Záloţný

veriteľ má s účinnosťou od 1. 1. 2003 ( došlo k zrušeniu niektorých ustanovení o záloţnom

práve v a záloţné právo k nehnuteľnostiam na zabezpečenie

záväzkov z obchodnoprávnych vzťahov sa spravuje ustanoveniami ,

podľa § 879e ods. 1 ktorého ustanovenia sa aplikujú aj na právne vzťahy vzniknuté pred

týmto dátumom ) moţnosť uspokojiť sa v rámci výkonu záloţného práva o. i. predajom

zálohu na draţbe podľa o dobrovoľných draţbách ( s účinnosťou od

1. 1. 2003 zrušil o draţbách mimo exekúcie ). Navrhovateľ teda podľa

súčasne platnej a účinnej právnej úpravy môţe realizovať záloţné právo predajom zálohu na

dobrovoľnej draţbe ( tento inštitút nahradil v čase uzavretia zmluvy existujúce verejné

draţby ) . Za dôvodnú ale uznal námietku odporcov týkajúcu sa rozsahu záloţného práva ,

lebo výkladom obsahu zmluvy ( a návrhu na jej registráciu ) moţno dospieť k záveru, ţe

záloţné právo bolo zriadené len k domu súp. č. X. postavenému na parcele č. X. zastavané

plochy a nádvoria vo výmere X. m2 zapísanému v tom čase na LV č. X., kat. územieB. – H.

a nie aj k pozemkom parcele č. X. zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m 2 a parcele

č. X. záhrada vo výmere X. m 2. Pri posúdení dôvodnosti odporcami vznesenej námietky

premlčania vychádzal zo skutočnosti, ţe namietali premlčanie výkonu záloţného práva a nie

samotnej pohľadávky podľa úverovej zmluvy a dospel k záveru o nepremlčaní záloţného

práva ( keďţe nedošlo k premlčaniu ani zabezpečenej pohľadávky ). O trovách konania

rozhodol podľa

Krajský súd v Ţiline ( v poradí druhým rozhodnutím ) rozsudkom z 25. novembra

2010 sp. zn. na odvolanie odporcov rozsudok okresného súdu v časti výroku,

ktorým bola odporcom 1/, 2/ uloţená povinnosť strpieť uspokojenie pohľadávky záloţného

veriteľa predajom predmetu zálohu – nehnuteľností - evidovaných Katastrálnym úradom

v Ţ., Správa katastraB., katastrálne územie H. , na LV č. X., a to rodinný dom súp. č. X. na

parcele č. X. formou dobrovoľnej draţby a vo výroku o trovách konania potvrdil . Vyslovil,

ţe vo výroku, ktorým návrh vo zvyšku zamietol, zostáva nezmenený a ţiadnemu

z účastníkovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V plnom rozsahu sa stotoţnil so

skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Uviedol, ţe okresný súd

v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne

rozhodol a na odôvodnenie jeho rozhodnutia v súlade s v podrobnostiach

poukázal. Po preskúmaní spisu mal tieţ za preukázané, ţe na predmetných nehnuteľnostiach

4

( vo vlastníctve odporcov ) viazne záloţné právo navrhovateľa ako záloţného veriteľa , na

základe Zmluvy o zriadení záloţného práva z 29. 1. 1992 , ktorej vklad bol povolený bývalým

Štátnym notárstvom Ţ. pod č. R III 359/92. Účelom zmluvy bolo zabezpečiť úver , ktorý bol

poskytnutý odporcom úverovou zmluvou č. 78-000323-0z uzavretou 13. 12. 1991 ( vo výške

900 000 Sk ) a podľa ktorej mal byť splatený najneskôr do 12. 12. 1995 ( so splátkami po

30 000 Sk mesačne a 3 % ročným úrokom s upozornením na moţnosť zvýšenia úrokovej

sadzby na 28 % ročne ) . Vzťahy vzniknuté zo zmluvy ( uzavretej za účinnosti nového

) sa spravujú výlučne ustanoveniami Občianskeho a Obchodného

zákonníka ( nie ustanoveniami Hospodárskeho zákonníka ) a na prevod záloţného práva

k nehnuteľnostiam nebol potrebný súhlas záloţcu . Navrhovateľ dňom uzavretia zmluvy

o postúpení pohľadávky ( 5. 9. 2002 ) vstúpil do práv a povinností pôvodného záloţného

veriteľa , ako správne posúdil súd prvého stupňa. S postúpenou pohľadávkou prešlo na neho

aj príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Konštatoval, ţe súd prvého stupňa správne

vyhodnotil aj obsah zmluvy v súvislosti s rozsahom záloţného práva a dôvodnosť odporcami

vznesenej námietky premlčania výkonu záloţného práva.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu ( ako aj rozsudku súdu prvého stupňa ) podali

dovolanie odporcovia. Navrhli rozsudky oboch súdov niţšieho stupňa zrušiť a vec vrátiť

okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnili ustanovením § 241 ods. 2 písm. a /

v spojení s Tento dôvod spočíva v nespôsobilosti

navrhovateľa byť účastníkom konania v dôsledku chýbajúcej aktívnej vecnej legitimácie .

To povaţovali za taký nedostatok podmienky konania , ktorý nemoţno odstrániť a pre

ktorý mal byť návrh zamietnutý. Podľa ich názoru v konaní nebolo preukázané právne

nástupníctvo zo Slovenskej štátnej sporiteľne , na Slovenskú sporiteľňu a následne na

navrhovateľa. Tento sa nestal záloţným veriteľom titulom registrácie štátnym notárstvom

pod RIII 359/92, ktorá priamo pôsobila len na pôvodného záloţného veriteľa . Zmluvou

o postúpení pohľadávok vzhľadom na uvedené nedostatky a nedodrţanie postupu podľa

nemohli prejsť na navrhovateľa práva záloţného

veriteľa vyplývajúce zo Zmluvy o zriadení záloţného práva k nehnuteľnostiam č. 292. Teda

navrhovateľom predloţené listinné dôkazy nepotvrdili jeho postavenie záloţného veriteľa,

neosvedčili existenciu právneho vzťahu medzi ním a odporcami, vyplývajúceho z tejto

zmluvy. Navrhovateľ nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu , ktorá predstavuje

hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci . Dovolanie odôvodnil aj

5

ustanovením , lebo konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; rozhodnutie totiţ vychádza z neúplného

alebo nesprávne zisteného skutkového stavu . Napokon uviedli, ţe rozhodnutie (zo

špecifikovaných dôvodov) spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci § 241 ods. 2

písm. c/

Navrhovateľ navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podali účastníci konania ( ) , zastúpení advokátom (

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť

dovolaním ( a nasl. ).

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa , ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 od. 3, 4.

Dovolaním odporcov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok, ale taký potvrdzujúci

rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti

nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny

názor , od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa

neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4 . Z týchto dôvodov dospel Najvyšší

súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie nie je podľa prípustné.

Vzhľadom na ustanovenie veta druhá , ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v ( či uţ

6

to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či

dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku či uzneseniu ), ak

konanie, v ktorom bolo vydané , je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/aţ g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok právomoci súdov,

spôsobilosti účastníka , zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred

súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ).

Vady konania podľa ustanovenia , aţ g/ neboli namietané a ich

existenciu nezistil ani dovolací súd.

Z obsahu dovolania vyplýva, ţe odporcovia namietali vadu konania podľa § 241 ods.

2 písm. a/ v spojení s ustanovením ( ten, kto v konaní

vystupoval nemal spôsobilosť byť účastníkom konania ) z dôvodu nedostatku aktívnej

legitimácie navrhovateľa, tzv. inú vadu konania ( ) , ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, lebo vychádza z neúplného a nesprávne

zisteného skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci ( § 241 ods. 2 písm. c/

).

Z odôvodnenia námietky nespôsobilosti navrhovateľa byť účastníkom konania -

z dôvodu chýbajúcej aktívnej legitimácie - vyplýva, ţe odporcovia nerozlišujú medzi vecnou

legitimáciou a spôsobilosťou byť účastníkom konania. Vecná legitimácia vyplýva

z hmotného práva , má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva

a povinnosti. Či je účastník tieţ vecne legitimovaným ( aktívne či pasívne ) , ukáţe sa aţ

v konečnom rozhodnutí o veci. Jej nedostatok nespôsobuje zmätočnosť konania podľa § 237

písm. b/ , ale vedie k zamietnutiu návrhu na začatie konania. V porovnaní s vecnou

legitimáciou spôsobilosť byť účastníkom konania ( civilnoprocesnú subjektivitu ) má ten, kto

má spôsobilosť mať práva a povinnosti , inak ten, komu ju zákon priznáva ( ).

Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom

podmienky konania , na ktorý musí súd prihliadať v kaţdom štádiu konania a má za

následok zastavenie konania ( . ). Spôsobilosť mať práva

a povinnosti majú aj právnické osoby ( . ) a ako

7

právnická osoba má spôsobilosť mať práva a povinnosti aj navrhovateľ ( akciová

spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I oddiel : Sa , vloţka č.

2983/B ) . Odporcami tvrdená existencia vady uvedenej v pís. b/ nie je preto

daná.

Na námietku odporcov spochybňujúcu úplnosť skutkových záverov, či nedostatočné

a nesprávne zistenie skutkového stavu moţno uviesť, ţe podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O. s.

p. dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie nie je

ďalším odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len

výslovne uvedených procesných ( ) a hmotnoprávnych (

ods. 2 písm. c/ ) vád. Preto sa dovolaním nemoţno domáhať tak revízie skutkových

zistení urobených súdmi niţších stupňov, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

Ťaţisko dokazovania je totiţ pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je

oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môţe

vykonávať dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou,

v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Preskúmavať

správnosť a úplnosť skutkových zistení ( a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci )

nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať

vykonané dôkazy , pretoţe – v porovnaní zo súdom prvého stupňa a odvolacím súdom –

nemá moţnosť (podľa zásady ústnosti a priamosti) v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám

vykonávať, ( veta druhá – „dokazovanie však nevykonáva“ ).

Právne posúdenie veci súdom je realizáciou rozhodovacej činnosti a nemôţe zaloţiť

ţiadnu procesnú vadu , ktorá je uvedená v ustanovení

Právnym posúdením je činnosť súdu , pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis , nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia ). Aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené ( dovolací súd

8

ich z uvedeného aspektu neposudzoval ), dovolateľmi vytýkané skutočnosti by mohli mať za

následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť dovolania

podľa V dôsledku toho by posúdenie , či odvolací súd ( ne ) pouţil správny

právny predpis alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil ( ne ) správne právne

závery , prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné ( o taký

prípad v prejednávanej veci nešlo ). Keďţe dovolanie nie je procesne prípustné, nemohol

dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom,

ktoré je zhodné s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa .

K námietke týkajúcej sa rozporu medzi označením návrhu a výrokom rozhodnutia

dovolací súd uvádza, ţe poţiadavku, aby z návrhu na začatie konania bolo zjavné, čoho sa

navrhovateľ domáha, nemoţno vykladať tak, ţe navrhovateľ je povinný urobiť doslovný

návrh znenia výroku, ktorý súd len prevezme do výroku rozsudku. Ustanovenie § 79 ods. 1

druhá veta navrhovateľovi o. i. ukladá , aby z návrhu na začatie konania bolo

zistiteľné, čoho sa navrhovateľ domáha a to v predmetnej veci splnené bolo. Stačí určite

a zrozumiteľne označiť spôsob určenia právneho vzťahu, práva a povinnosti , ktorá má byť

rozhodnutím súdu uloţená odporcovi.

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odporcov v súlade s v spojení s , ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok

prípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania , nezaoberal sa

rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov tohto konania

dovolací súd nepriznal, pretoţe nepodal návrh na ich náhradu ( § 243b ods. 5 O. s p.

v spojení s O. s. p, O. s p. a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. októbra 2011

9

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v,r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta