Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
2c0/380624.27f720.pdf
PDF · 224.96 KB
No categories available
7Cdo/61/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7 Cdo 61/2011
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa C.C. , so sídlom v B.,
zastúpeného JUDr. Ing. Ľn Nn, advokátom v B., proti odporcom 1/ M. A . bývajúcemu v H.
2/ E. A., bývajúcej v H. zastúpených JUDr. O. P., advokátkou v B., o uloženie povinnosti
strpieť uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa z výťažku predaja predmetu
záložného práva, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. 27 C 352/2007, o dovolaní
odporcov proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 25. novembra 2010 sp. zn. 10 Co
204/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Ţilina rozsudkom zo 14. júla 2008 č. k. 27 C 352/2007 – 135 návrh, aby
odporcovia 1/, 2/ boli povinní strpieť uspokojenie pohľadávky záloţného veriteľa predajom
predmetu zálohu – nehnuteľností evidovaných Katastrálnym úradom v Ţ., Správou katastraB.,
obecB. pre katastrálne územie H., na LV č. X. ( pôvodne Z. ) a to rodinný dom súpisné číslo
X., na parcele č. X., parcela č. X. zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m2 a parcela č.
X. záhrady vo výmere X. m2 formou dobrovoľnej draţby zamietol. Navrhovateľovi uloţil
povinnosť zaplatiť odporcom 1/, 2/ trovy konania 14 153, 50 Sk ( 469, 10 € ) na účet ich
právnej zástupkyne do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru, ţe navrhovateľ
2
v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal registráciu Zmluvy o zriadení
záloţného práva k predmetným nehnuteľnostiam ( uzavretej za účelom zabezpečenia
pohľadávky z úveru poskytnutého odporcom na základe úverovej zmluvy z 13. 12. 1991 ) č.
292 z 29. 1. 1992 štátnym notárstvom , čo bolo zákonným predpokladom jej účinnosti a tým
aj vzniku samotného záloţného práva v prospech právneho predchodcu navrhovateľa ( S.s. sa
s účinnosťou od 1. 4. 1994 pretransformovala na akciovú spoločnosť , ktorá zmluvou
o postúpení pohľadávky uzavretou 5. 9. 2002 postúpila pohľadávku z úverovej zmluvy na
navrhovateľa ) .Preto ani navrhovateľ nemohol vstúpiť do práv a povinností záloţného
veriteľa a voči odporcom sa domáhať uloţenia navrhovanej povinnosti. Pre úplnosť uviedol,
ţe aj v prípade registrácie zmluvy štátnym notárstvom , by nebolo moţné návrhu vyhovieť (
ani sčasti ) z dôvodu odporcami dôvodne vznesenej námietky premlčania práva uplatneného
navrhovateľom. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. .
Krajský súd v Ţiline na odvolanie navrhovateľa uznesením zo 14. mája 2009 sp. zn.
10 Co 324/2008 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Povaţoval právny záver prvostupňového súdu o nepreukázaní registrácie predmetnej Zmluvy
o zriadení záloţného práva štátnym notárstvom za predčasný, lebo v tomto smere nebolo
vykonané potrebné dokazovanie.
Okresný súd Ţilina ( v poradí druhým ) rozsudkom z 29. januára 2010 č. k.
27 C 352/2007 – 221 uloţil odporcom 1/, 2/ povinnosť strpieť uspokojenie pohľadávky
záloţného veriteľa predajom predmetu zálohu – nehnuteľností evidovaných Katastrálnym
úradom v Ţ., Správa katastraB., katastrálne územie H. na LV č. X. a to rodinný dom súp. číslo
X. na parcele č. X. formou dobrovoľnej draţby. Návrh vo zvyšku zamietol a ţiadnemu
z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, ţe v konaní bolo nesporne preukázané,
ţe S., mestská pobočka Ţ. a odporcovia uzavreli 29. 1. 1992 Zmluvu o zriadená záloţného
práva , predmetom ktorej bolo zriadenie záloţného práva k rodinnému domu č. X. ,
postavenému na parcele č. X., X. vo výmere X. m2 , kat. územieB. – H. ( LV č. X. ) na
zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy uzavretej 13. 12. 1991 registrované štátnym
notárstvom ( spis Štátneho notárstva Ţ. R III 359/ 92 ). Konštatoval, ţe právny predchodca
navrhovateľa nadobudol postavenie záloţného veriteľa , a ţe do jeho práv na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky vstúpil navrhovateľ . Za nedôvodnú vyhodnotil námietku odporcov,
ţe prevod záloţného práva by bol v rozpore s ustanoveniami § 128 ods. 1, § 129 ods. 3
Hospodárskeho zákonníka ( S. a. s. predmetné nehnuteľnosti v prospech navrhovateľa
3
nezakladala, len na neho postúpila pohľadávku zabezpečenú záloţným právom ). Záloţný
veriteľ má s účinnosťou od 1. 1. 2003 ( došlo k zrušeniu niektorých ustanovení o záloţnom
práve v Obchodnom zákonníku a záloţné právo k nehnuteľnostiam na zabezpečenie
záväzkov z obchodnoprávnych vzťahov sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka ,
podľa § 879e ods. 1 ktorého ustanovenia sa aplikujú aj na právne vzťahy vzniknuté pred
týmto dátumom ) moţnosť uspokojiť sa v rámci výkonu záloţného práva o. i. predajom
zálohu na draţbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných draţbách ( s účinnosťou od
1. 1. 2003 zrušil zákon č. 174/1950 Zb. o draţbách mimo exekúcie ). Navrhovateľ teda podľa
súčasne platnej a účinnej právnej úpravy môţe realizovať záloţné právo predajom zálohu na
dobrovoľnej draţbe ( tento inštitút nahradil v čase uzavretia zmluvy existujúce verejné
draţby ) . Za dôvodnú ale uznal námietku odporcov týkajúcu sa rozsahu záloţného práva ,
lebo výkladom obsahu zmluvy ( a návrhu na jej registráciu ) moţno dospieť k záveru, ţe
záloţné právo bolo zriadené len k domu súp. č. X. postavenému na parcele č. X. zastavané
plochy a nádvoria vo výmere X. m2 zapísanému v tom čase na LV č. X., kat. územieB. – H.
a nie aj k pozemkom parcele č. X. zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m 2 a parcele
č. X. záhrada vo výmere X. m 2. Pri posúdení dôvodnosti odporcami vznesenej námietky
premlčania vychádzal zo skutočnosti, ţe namietali premlčanie výkonu záloţného práva a nie
samotnej pohľadávky podľa úverovej zmluvy a dospel k záveru o nepremlčaní záloţného
práva ( keďţe nedošlo k premlčaniu ani zabezpečenej pohľadávky ). O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p.
Krajský súd v Ţiline ( v poradí druhým rozhodnutím ) rozsudkom z 25. novembra
2010 sp. zn. 10 Co 204/2010 na odvolanie odporcov rozsudok okresného súdu v časti výroku,
ktorým bola odporcom 1/, 2/ uloţená povinnosť strpieť uspokojenie pohľadávky záloţného
veriteľa predajom predmetu zálohu – nehnuteľností - evidovaných Katastrálnym úradom
v Ţ., Správa katastraB., katastrálne územie H. , na LV č. X., a to rodinný dom súp. č. X. na
parcele č. X. formou dobrovoľnej draţby a vo výroku o trovách konania potvrdil . Vyslovil,
ţe vo výroku, ktorým návrh vo zvyšku zamietol, zostáva nezmenený a ţiadnemu
z účastníkovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V plnom rozsahu sa stotoţnil so
skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Uviedol, ţe okresný súd
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne
rozhodol a na odôvodnenie jeho rozhodnutia v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. v podrobnostiach
poukázal. Po preskúmaní spisu mal tieţ za preukázané, ţe na predmetných nehnuteľnostiach
4
( vo vlastníctve odporcov ) viazne záloţné právo navrhovateľa ako záloţného veriteľa , na
základe Zmluvy o zriadení záloţného práva z 29. 1. 1992 , ktorej vklad bol povolený bývalým
Štátnym notárstvom Ţ. pod č. R III 359/92. Účelom zmluvy bolo zabezpečiť úver , ktorý bol
poskytnutý odporcom úverovou zmluvou č. 78-000323-0z uzavretou 13. 12. 1991 ( vo výške
900 000 Sk ) a podľa ktorej mal byť splatený najneskôr do 12. 12. 1995 ( so splátkami po
30 000 Sk mesačne a 3 % ročným úrokom s upozornením na moţnosť zvýšenia úrokovej
sadzby na 28 % ročne ) . Vzťahy vzniknuté zo zmluvy ( uzavretej za účinnosti nového
Obchodného zákonníka ) sa spravujú výlučne ustanoveniami Občianskeho a Obchodného
zákonníka ( nie ustanoveniami Hospodárskeho zákonníka ) a na prevod záloţného práva
k nehnuteľnostiam nebol potrebný súhlas záloţcu . Navrhovateľ dňom uzavretia zmluvy
o postúpení pohľadávky ( 5. 9. 2002 ) vstúpil do práv a povinností pôvodného záloţného
veriteľa , ako správne posúdil súd prvého stupňa. S postúpenou pohľadávkou prešlo na neho
aj príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Konštatoval, ţe súd prvého stupňa správne
vyhodnotil aj obsah zmluvy v súvislosti s rozsahom záloţného práva a dôvodnosť odporcami
vznesenej námietky premlčania výkonu záloţného práva.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu ( ako aj rozsudku súdu prvého stupňa ) podali
dovolanie odporcovia. Navrhli rozsudky oboch súdov niţšieho stupňa zrušiť a vec vrátiť
okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnili ustanovením § 241 ods. 2 písm. a /
O. s. p. v spojení s § 237 písm. b/ O. s. p. Tento dôvod spočíva v nespôsobilosti
navrhovateľa byť účastníkom konania v dôsledku chýbajúcej aktívnej vecnej legitimácie .
To povaţovali za taký nedostatok podmienky konania , ktorý nemoţno odstrániť a pre
ktorý mal byť návrh zamietnutý. Podľa ich názoru v konaní nebolo preukázané právne
nástupníctvo zo Slovenskej štátnej sporiteľne , na Slovenskú sporiteľňu a následne na
navrhovateľa. Tento sa nestal záloţným veriteľom titulom registrácie štátnym notárstvom
pod RIII 359/92, ktorá priamo pôsobila len na pôvodného záloţného veriteľa . Zmluvou
o postúpení pohľadávok vzhľadom na uvedené nedostatky a nedodrţanie postupu podľa
§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemohli prejsť na navrhovateľa práva záloţného
veriteľa vyplývajúce zo Zmluvy o zriadení záloţného práva k nehnuteľnostiam č. 292. Teda
navrhovateľom predloţené listinné dôkazy nepotvrdili jeho postavenie záloţného veriteľa,
neosvedčili existenciu právneho vzťahu medzi ním a odporcami, vyplývajúceho z tejto
zmluvy. Navrhovateľ nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu , ktorá predstavuje
hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci . Dovolanie odôvodnil aj
5
ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. , lebo konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; rozhodnutie totiţ vychádza z neúplného
alebo nesprávne zisteného skutkového stavu . Napokon uviedli, ţe rozhodnutie (zo
špecifikovaných dôvodov) spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.
Navrhovateľ navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,
ţe dovolanie podali účastníci konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) , zastúpení advokátom ( § 241
ods. 1 O. s. p. ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) skúmal
najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť
dovolaním ( § 236 a nasl. O. s. p. ).
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle
§ 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je
dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. je dovolanie
prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa , ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 od. 3, 4.
Dovolaním odporcov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok, ale taký potvrdzujúci
rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti
nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny
názor , od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa
neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4 . Z týchto dôvodov dospel Najvyšší
súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie nie je podľa § 238 O. s. p. prípustné.
Vzhľadom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. , ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s.p. ( či uţ
6
to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na
skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či
dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa
dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku či uzneseniu ), ak
konanie, v ktorom bolo vydané , je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád
vymenovaných v písmenách a/aţ g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok právomoci súdov,
spôsobilosti účastníka , zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci
právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred
súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ).
Vady konania podľa ustanovenia § 237 písm. a/, c/ aţ g/ O. s. p. neboli namietané a ich
existenciu nezistil ani dovolací súd.
Z obsahu dovolania vyplýva, ţe odporcovia namietali vadu konania podľa § 241 ods.
2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ustanovením § 237 písm. b/ O. s. p. ( ten, kto v konaní
vystupoval nemal spôsobilosť byť účastníkom konania ) z dôvodu nedostatku aktívnej
legitimácie navrhovateľa, tzv. inú vadu konania ( § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ) , ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, lebo vychádza z neúplného a nesprávne
zisteného skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci ( § 241 ods. 2 písm. c/
O. s. p. ).
Z odôvodnenia námietky nespôsobilosti navrhovateľa byť účastníkom konania -
z dôvodu chýbajúcej aktívnej legitimácie - vyplýva, ţe odporcovia nerozlišujú medzi vecnou
legitimáciou a spôsobilosťou byť účastníkom konania. Vecná legitimácia vyplýva
z hmotného práva , má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva
a povinnosti. Či je účastník tieţ vecne legitimovaným ( aktívne či pasívne ) , ukáţe sa aţ
v konečnom rozhodnutí o veci. Jej nedostatok nespôsobuje zmätočnosť konania podľa § 237
písm. b/ O.s.p., ale vedie k zamietnutiu návrhu na začatie konania. V porovnaní s vecnou
legitimáciou spôsobilosť byť účastníkom konania ( civilnoprocesnú subjektivitu ) má ten, kto
má spôsobilosť mať práva a povinnosti , inak ten, komu ju zákon priznáva ( § 19 O. s. p. ).
Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom
podmienky konania , na ktorý musí súd prihliadať v kaţdom štádiu konania a má za
následok zastavenie konania ( § 103. § 104 ods. 1 O. s. p. ). Spôsobilosť mať práva
a povinnosti majú aj právnické osoby ( § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka . ) a ako
7
právnická osoba má spôsobilosť mať práva a povinnosti aj navrhovateľ ( akciová
spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I oddiel : Sa , vloţka č.
2983/B ) . Odporcami tvrdená existencia vady uvedenej v § 237 pís. b/ O. s. p. nie je preto
daná.
Na námietku odporcov spochybňujúcu úplnosť skutkových záverov, či nedostatočné
a nesprávne zistenie skutkového stavu moţno uviesť, ţe podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O. s.
p. dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie nie je
ďalším odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len
výslovne uvedených procesných ( § 242 ods. 2 písm. a/ O. s. p. ) a hmotnoprávnych ( § 241
ods. 2 písm. c/ O. s. p. ) vád. Preto sa dovolaním nemoţno domáhať tak revízie skutkových
zistení urobených súdmi niţších stupňov, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.
Ťaţisko dokazovania je totiţ pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je
oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môţe
vykonávať dokazovanie ( § 213 O. s. p. ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou,
v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Preskúmavať
správnosť a úplnosť skutkových zistení ( a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci )
nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať
vykonané dôkazy , pretoţe – v porovnaní zo súdom prvého stupňa a odvolacím súdom –
nemá moţnosť (podľa zásady ústnosti a priamosti) v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám
vykonávať, ( § 243a ods. 2 veta druhá O. s. p. – „dokazovanie však nevykonáva“ ).
Právne posúdenie veci súdom je realizáciou rozhodovacej činnosti a nemôţe zaloţiť
ţiadnu procesnú vadu , ktorá je uvedená v ustanovení § 237 O. s. p.
Právnym posúdením je činnosť súdu , pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis , nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania
nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť
rozhodnutia ). Aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené ( dovolací súd
8
ich z uvedeného aspektu neposudzoval ), dovolateľmi vytýkané skutočnosti by mohli mať za
následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť dovolania
podľa § 237 O. s. p. V dôsledku toho by posúdenie , či odvolací súd ( ne ) pouţil správny
právny predpis alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil ( ne ) správne právne
závery , prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné ( o taký
prípad v prejednávanej veci nešlo ). Keďţe dovolanie nie je procesne prípustné, nemohol
dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom,
ktoré je zhodné s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa .
K námietke týkajúcej sa rozporu medzi označením návrhu a výrokom rozhodnutia
dovolací súd uvádza, ţe poţiadavku, aby z návrhu na začatie konania bolo zjavné, čoho sa
navrhovateľ domáha, nemoţno vykladať tak, ţe navrhovateľ je povinný urobiť doslovný
návrh znenia výroku, ktorý súd len prevezme do výroku rozsudku. Ustanovenie § 79 ods. 1
druhá veta O. s. p. navrhovateľovi o. i. ukladá , aby z návrhu na začatie konania bolo
zistiteľné, čoho sa navrhovateľ domáha a to v predmetnej veci splnené bolo. Stačí určite
a zrozumiteľne označiť spôsob určenia právneho vzťahu, práva a povinnosti , ktorá má byť
rozhodnutím súdu uloţená odporcovi.
Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania
nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p. a iné vady konania v zmysle § 237 O. s. p.
neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
odporcov v súlade s § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. , ako
dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok
prípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania , nezaoberal sa
rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov tohto konania
dovolací súd nepriznal, pretoţe nepodal návrh na ich náhradu ( § 243b ods. 5 O. s p.
v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p, § 142 ods. 1 O. s p. a § 151 ods. 1 O. s. p. ).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. októbra 2011
9
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v,r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta