Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c07/381813.10015c.pdf
PDF · 239.97 KB
No categories available
7Cdo/33/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7 Cdo 33/2011
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. G., bývajúceho v S.,
zastúpeného JUDr. E. B., advokátkou v B.., proti odporkyni Slovenskej pošte a. s., so sídlom
v B., zastúpenej Mgr. M. V., advokátom v B.., o náhradu za stratu na zárobku, vedenej na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 15 C 178/2004, o dovolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. augusta 2010 sp. zn. 7 Co 120/2010, 7 Co
121/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 23. júna 2009 č. k. 15 C 178/2004 – 196 uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu za stratu na zárobku od 1. 11. 1996 do
31. 12. 1996 vo výške 164, 61 € mesačne, od 1. 1. 1997 do 31. 12. 1997 vo výške 259, 97 €
mesačne , od 1. 1. 1998 do 31. 12. 1998 vo výške 410, 94 € mesačne , od 1. 1. 1999 do
31. 12. 1999 vo výške 486, 79 € mesačne , od 1. 1. 2000 do 31. 12. 2000 vo výške 533, 46 €
mesačne , od 1. 1. 2001 do 31. 12. 2001 vo výške 574, 88 € mesačne , od 1. 1. 2002 do
31. 12. 2002 vo výške 561, 77 € mesačne , od 1. 1. 2003 do 31. 12. 2003 vo výške 639, 41 €
mesačne , vždy do pätnásteho dňa v mesiaci, splatnú náhradu za stratu na zárobku za dobu
od 1. 11. 1996 do 31. 12. 2003 vo výške 41 936, 07 € so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne
2
zo sumy 164, 61 € od 16. 12. 1996 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 164, 61 € od 16. 1. 1997 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
259, 97 € od 16. 2. 1997 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 259,
97 € od 16. 3. 1997 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 259, 97 €
od 16. 4. 1997 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 259, 97 € od
16. 5. 1997 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 259, 97 € od
16. 6. 1997 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 259, 97 € od
16. 7. 1997 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 259, 97 € od
16. 8. 1997 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 259, 97 € od
16. 9. 1997 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 259, 97 € od
16. 10 1997 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 259, 97 € od
16. 11. 1997 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 259, 97 € od
16. 12. 1997 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 259, 97 € od
16. 1. 1998 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 410, 94 € od
16. 3. 1998 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 410, 94 € od
16. 4. 1998 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 410, 94 od
16. 5. 1998 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 410, 94 € od
16. 6. 1998 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 410, 94 € od
16. 7. 1998 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 410, 94 € od
16. 8. 1998 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 410, 94 € od
16. 9. 1998 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania zo sumy 410, 94 € od 16. 10. 1998
do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 410, 94 € od 16. 11. 1998 do
zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania zo sumy 410, 94 € od 16. 12. 1998 do zaplatenia,
so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 410, 94 € od 16. 1. 1999 do zaplatenia, so 17,
6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 486, 79 € od 16. 2. 1999 do zaplatenia, so 17, 6 %
úrokom ročne zo sumy 486, 79 € od 16. 3. 1999 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 486, 79 € od 16. 4. 199 9 do zaplatenia , so 17, 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 486, 79 € od 16. 5. 1999 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 486, 79 € od 16. 6. 1999 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 486, 79 € od 16. 7. 1999 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 486, 79 € od 16. 8. 1999 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 486, 79 € od 16. 9. 1999 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom
3
z omeškania ročne zo sumy 486, 79 € od 16. 10. 1999 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 486, 79 € od 16. 11. 1999 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 486, 79 od 16. 12. 1999 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 486, 79 € od 16. 1. 2000 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 533, 46 € od 16. 2. 2000 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 533, 46 € od 16. 3. 2000 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 533, 46 € od 16. 4. 2000 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 533, 46 € od 16. 5 2000 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 533, 46 € od 16. 6. 2000 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 533, 46 € od 16. 7. 2000 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 533, 46 € od 16. 8. 2000 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 533, 46 € od 16. 9. 2000 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 533, 46 € od 16. 10. 2000 do zaplatenia , so 17. 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 533, 46 € od 16. 11. 2000 do zaplatenia , so 17, 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 533, 46 € od 16. 12. 2000 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 533, 46 € od 16. 1. 2001 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 574, 88 € od 16. 2. 2001 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 574, 88 € od 16. 3. 2001 do zaplatenia , so 17, 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 574, 88 € od 16. 4. 2001 do zaplatenia , so 17, 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 574, 88 € od 16. 5. 2001 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 574, 88 € od 16. 6. 2001 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 574, 88 € od 16. 7. 2001 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 574, 88 € od 16. 8. 2001 do zaplatenia , so 17, 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 574, 88 € od 16. 9. 2001 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 574, 88 € od 16. 10. 2001 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 574, 88 € od 16. 11. 2001 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 574, 88 € od 16. 12. 2001 do zaplatenia, s 15, 5 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 574, 88 € od 16. 1. 2002 do zaplatenia, s 15, 5 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 561, 77 € od 16. 2. 2002 do zaplatenia, s 15, 5 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 561, 77 € od 16. 3. 2002 d zaplatenia, s 15, 5 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 561, 77 € od 16. 4. 2002 do zaplatenia , so 16, 5 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 561, 77 € od 16. 5. 2002 do zaplatenia, so 16, 5 % úrokom
4
z omeškania ročne zo sumy 561, 77 € od 16. 6. 2002 do zaplatenia, so 16, 5 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 561, 77 € od 16. 7. 2002 do zaplatenia, so 16, 5 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 561, 77 € od 16. 8. 2002 do zaplatenia, so 16, 5 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 561, 77 € od 16. 9. 2002 do zaplatenia, so 16, 5 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 561, 77 € od 16. 10. 2002 do zaplatenia , so 16 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 561, 77 € od 16. 11. 2002 do zaplatenia, s 13 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 561, 77 € od 16. 12. 2002 do zaplatenia, s 13 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 561, 77 od 16. 1. 2003 do zaplatenia. s 13 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 639, 41 € od 16. 2. 2003 do zaplatenia, s 13 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 639, 41 od 16. 3. 2003 do zaplatenia, s 13 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 639, 41 € od 16. 4. 2003 do zaplatenia, s 13 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 639, 41 € od 16. 5. 2003 do zaplatenia, s 13 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 639, 41 € od 16. 6. 2003 do zaplatenia, s 13 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 639, 41 € od 16. 7. 2003 do zaplatenia, s 13 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 639, 41 € od 16. 8. 2003 do zaplatenia , s 13 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 639, 41 € od 16. 9. 2003 do zaplatenia , s 12, 5 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 639, 41 € od 16. 10. 2003 do zaplatenia, s 12, 5 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 639, 41 € od 16. 11. 2003 do zaplatenia, s 12, 5 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 639, 41 € od 16. 12. 2003 do zaplatenia , s 12 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 639, 41 € od 16. 1. 2004 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku, v časti úrokov z omeškania, návrh zamietol. Konanie v časti straty na
zárobku ( úrazovej renty ) od 1. 1. 2004 zastavil s tým, že po právoplatnosti konania v tejto
časti vec postúpi Sociálnej poisťovni , ústredie ul. 29. augusta č. 8 – 10, Bratislava na ďalšie
konanie. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume
181, 03 € a na účet súdu súdny poplatok 1 677, 35 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Uviedol, že nebolo v konaní sporné, že navrhovateľ mal následkom pracovného úrazu
( utrpeného 18. 9. 1985 pri plnení pracovných povinností u odporcu ) v dôsledku zníženia
pracovnej schopnosti nižší zárobok. Tým mu vznikla škoda , spočívajúca v strate na
zárobku, ako majetková ujma, ktorú určil vo výške rozdielu medzi zárobkom navrhovateľa
5
pred vznikom škody následkom pracovného úrazu a po priznaní čiastočného invalidného
dôchodku titulom pracovného úrazu. Náhradu za stratu na zárobku ( pri aplikácii citovaných
právnych predpisov ) priznal v súlade s § 272 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom postení
do 31. 12. 2003 , lebo od 1. 1. 2004 sa tento nárok mení na úrazovú rentu . Povinnosť
výplaty plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom
úraze prebrala od zamestnávateľa Sociálna poisťovňa , čím odporca nie je vo veci pasívne
legitimovaný. Preto nemohol o nároku uplatnenom navrhovateľom za obdobie od 1. 1. 2004
ako už o úrazovej rente rozhodnúť , ale musel podľa § 104 ods. 1 O. s. p. konanie v tejto časti
zastaviť ( a postúpiť vec Sociálnej poisťovni ). O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka, o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a o súdnom
poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. d/ v spojení s § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu uznesením z 31. augusta 2010 sp. zn.
7 Co 120/2010 , 7 Co 121/2010 rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti vo veci
samej, vo výroku o náhrade trov konania a vo výroku o súdnom poplatku ( z uvedených
dôvodov ) zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Vo výroku, ktorým
konanie v časti straty na zárobku ( úrazovej renty ) od 1. 1. 2004 zastavil a postúpil
Sociálnej poisťovni rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ( o trovách štátu ) zrušil. Uviedol, že rozhodovanie o nárokoch na náhradu za stratu na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutých z pracovného úrazu do
31. 12. 2003 patrí do právomoci súdu. Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení ( ďalej len zákon ) jediným nárokom upraveným v Zákonníku práce
z titulu pracovného úrazu zostala vecná škoda a ostatné nároky sú upravené uvedeným
zákonom, pričom nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
zodpovedá nárok na úrazovú rentu. Sociálnym poistením podľa tohto zákona je o. i. úrazové
poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia v dôsledku pracovného úrazu ( § 2
písm. c/ zákona ) . Úrazová renta ako nárok uplatnený navrhovateľom v danom konaní ( za
obdobie od 1. 1. 2004 ) sa poskytuje ako úrazová renta z úrazového poistenia ( § 13 ods. 2
písm. b/ zákona ). V konaní vo veciach sociálneho poistenia v rozsahu upravenom zákonom
rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia
6
Sociálna poisťovňa ( § 172 ods. 2 zákona ) , pričom na konanie sú vecne príslušné
organizačné zložky Sociálnej poisťovne ( § 177 zákona ). Ústredie Sociálnej poisťovne je
vecne príslušné na rozhodovanie v prvom stupni o. i. o úrazovej rente ( § 179 ods. 1 písm.
a/ bod 1. zákona ) . Správne preto súd prvého stupňa poukázal aj na § 272 ods. 1, 2 a 3
zákona ( o prebratí výplaty plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu
pri pracovnom úraze Sociálnou poisťovňou od zamestnávateľa a o kvalifikovaní náhrady za
stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní čiastočnej invalidity
vyplácanej k 31. 12. 2003 ako úrazovej renty od 1. 1. 2004 ) a odporca na § 272 ods. 9 a 11
zákona , z ktorých však nemožno vyvodiť záver, že spor o nároku na úrazovú rentu
rozhoduje súd. Aj z týchto ustanovení totiž vyplýva, že súd rozhoduje o nároku na náhradu za
stratu na zárobku , pričom táto náhrada , ak nárok na jej výplatu trval aj po 31. 12. 2003, sa
od 1. 1. 2004 považuje za úrazovú rentu. Preto konanie o uplatnenom nároku od tohto
dátumu obsahovo nespadá do právnych vzťahov , na prejednanie ktorých je daná právomoc
súdu. Rovnako ani zákon neustanovuje právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie takýchto
vecí, keď v konaní vo veciach sociálneho poistenia rozhoduje Sociálna poisťovňa. Nie je
preto daná právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci v tejto časti ( § 7
O. s. p.) a nedostatok právomoci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania,
správne súd prvého stupňa konanie ( v tejto časti ) v súlade s § 104 ods. 1 O. s. p. zastavil.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa vo výroku, ktorým konanie ( straty na zárobku – úrazovej renty od
1. 1. 2004 ) zastavil a vec postúpil Sociálnej poisťovni podal dovolanie navrhovateľ.
Navrhol v tejto časti uznesenie odvolacieho súdu , ako aj rozsudok okresného súdu ( v tejto
časti ) zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa. Namietal
nesprávne právne posúdenie veci a odňatie mu možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/
O. s. p. ) postupom súdov nižších stupňov, ktoré konanie zastavili ( v uvedenej časti ) a vec
postúpili orgánu, ktorý o predmetnej veci nerozhoduje a ani rozhodnúť nemôže. Poukázal
pritom na ustanovenie § 272 ods. 9 a 11 zákona , v zmysle ktorého v konaniach o náhrade za
stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti , ktoré neboli právoplatne skončení do
31. júla 2006 , sa po tomto dni rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Nakoľko o jeho nároku nebolo právoplatne rozhodnuté do 31. júla 2006 , spor mal rozhodnúť
súd. Tiež postupom odvolacieho súdu tým, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti potvrdil na základe úplne iného právneho dôvodu . Súd prvého stupňa totiž konanie
7
v časti straty na zárobku – úrazovej renty od 1. 1. 2004 zastavil a vec postúpil Sociálnej
poisťovni na ďalšie konanie z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcu a odvolací
súd potvrdil v tejto časti rozsudok s odôvodnením, že nie je daná právomoc súdu ( na
prejednanie a rozhodnutie veci v tejto časti ).
Odporca sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) ,ktorý je zastúpený advokátom
( § 241 ods. 1 O. s. p. ), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom ( § 236 a nasl. O. s. p. ) . Bez nariadenia
dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) dospel k záveru, že dovolanie treba
odmietnuť.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa .
Dovolanie navrhovateľa smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, prípustnosť dovolania
sa preto posudzuje podľa ustanovení § 239 O. s. p. a § 237 O. s. p.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce
uznesenie odvolacieho súdu ( § 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p. ) alebo odvolací súd rozhodol vo
veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( § 109 ods. 1 písm. c/
O. s. p. ) na zaujatie stanoviska ( § 239 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ) . Dovolanie nie je prípustné
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu
prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu ,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa , ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na
podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej
republiky.
8
Dovolaním je v danom prípade napadnutý potvrdzujúci výrok uznesenia odvolacieho súdu,
ktorým bolo zastavené konanie a vec postúpená Sociálnej poisťovni, takéto rozhodnutie
nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení v zmysle § 239 ods. 1, 2 O. s. p. ,
proti ktorým je dovolanie prípustné. Preto prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia vyvodiť
nemožno.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť vždy skúmať, či konanie pred odvolacím, resp. aj prvostupňovým súdom nie
je postihnuté niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. , skúmal Najvyšší súd
Slovenskej republiky , či nie je daná prípustnosť dovolania podľa tohto zákonného
ustanovenia. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu súdu ( rozsudku či
uzneseniu ) , ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ ustanovenia § 237 O. s. p. ( t. j. či
v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdov, nedostatku spôsobilosti účastníka
byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku
návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad
odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom , prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo súdom nesprávne obsadeným ) . Navrhovateľ vady uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/
O. s. p. nenamietal a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.
Dovolateľ namietal , že konanie je postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ O. s. p. , lebo
postupom odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa došlo k odňatiu mu možnosti konať
pred súdom ( § 237 písm. f O.s.p.) v dôsledku zastavenia konania a postúpenia veci
( v napadnutej časti ) Sociálnej poisťovni v rozpore s právnymi predpismi tiež postupom
odvolacieho súdu, ktorý vec potvrdil z iného právneho dôvodu ako ju posúdil súd prvého
stupňa .
Pod odňatím možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) treba rozumieť taký
vadný procesný postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi realizácia jeho procesných
práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
9
V prejednávanej veci bol predmetom konania navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu
za stratu na zárobku pri uznaní čiastočnej invalidity od 1. 11. 1996 následkom pracovného
úrazu ( utrpeného u odporcu 18. 9. 1985 ), keď oba súdy nižších stupňov dospeli
k zhodnému právnemu záveru, že tento nárok sa od 1. 1. 2004 mení na úrazovú rentu.
Povinnosť výplaty preberá ( od zamestnávateľa zodpovedného za škodu vzniknutú
následkom pracovného úrazu ) Sociálna poisťovňa.
So zreteľom na nejednotnosť rozhodovania súdov( v minulosti) v otázke, do právomoci
ktorého orgánu patrí rozhodovanie o nárokoch vyplývajúcich z pracovného úrazu a choroby
z povolania po prijatí zákona o sociálnom poistení ( zákon č. 461/2003 Z. z. ) , najmä so
zreteľom na jeho prechodné ustanovenia § 249 až 293 a tiež aj na jeho zrušujúce ustanovenie
§ 294 bod 27, prijali občianskoprávne a správne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky na spoločnom zasadnutí stanovisko k niektorým otázkam právomoci súdu na
rozhodovanie o odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania ( publikované pod
č. Cpj 9/2006 ).
V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
ktoré vyplývajú z občianskoprávnych , pracovných , rodinných , obchodných
a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné
orgány ( § 7 ods. 1 O. s. p. ) . Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom
konaní , len ak to ustanovuje osobitný zákon ( § 7 ods. 3O. s. p. ). Ak vec nespadá do
právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti
uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu ( § 104 ods. 1 , druhá veta pred
bodkočiarkou O. s. p. ).
Nároky zamestnanca vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú
pracovným úrazom alebo chorobou z povolania ( pokiaľ boli medzi účastníkmi
pracovnoprávneho vzťahu sporné ) prejednávali a rozhodovali o nich súdy ako o spore, ktorý
vyplýva z pracovného vzťahu ( § 7 ods. 1 O. s. p. ) . Išlo o nároky na náhradu za stratu na
zárobku alebo stratu na dôchodku ( počas práceneschopnosti a po skončení práceneschopnosti
alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity ) , za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia , účelne vynaložené náklady spojené s liečením a vecnú škodu ( § 198 ods. 1 písm.
a/ až d/ Zákonníka práce č. 311/2001 v znení účinnom do 1. 1. 2004 ).
10
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení však priniesol rozličné zmeny, ktoré vo
svojej podstate zasiahli aj do právomoci súdu v týchto veciach. Z bodu 27 ustanovenia § 294
tohto zákona je zrejmé, že ( okrem iného ) bolo zrušené ustanovenie § 198 ods. 1 písm. a/ až
c/ Zákonníka práce ( zákona č. 311/2001 Z. z. ) a tiež jeho ustanovenia § 199 až 213 , takže
jediným nárokom upraveným v Zákonníku práce z titulu pracovného úrazu alebo choroby
z povolania zostala len vecná škoda a ostatné nároky sú upravené v zákone, pričom nároku
za stratu na zárobku alebo za stratu na dôchodku zodpovedajú nároky na úrazový príplatok
( § 85 a nasl. zákona ) resp. nárok na úrazovú rentu ( § 88 a nasl. zákona ), nároku na náhradu
nákladov na výživu pozostalých ( § 204 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce v znení účinnom do
1. 1. 2004 ) zase zodpovedá nárok na pozostalostnú rentu ( § 92 a nasl. zákona ).
Od účinnosti novej právnej úpravy t. j. od 1. 1. 2004 o uvedených nárokoch ( ako aj
o ďalších úrazových dávkach uvedených vo štvrtej hlave zákona ) rozhoduje Sociálna
poisťovňa , jej príslušnosť na prejednanie a rozhodovanie v týchto veciach jednoznačne
vyplýva z ustanovenia § 177 zákona ,podľa ktorého na konanie vo veciach sociálneho
poistenia sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne . Ide o konanie vo
veciach dávkových v zmysle ustanovenia § 172 ods. 3 písm. a/ zákona.
Právomoc Sociálnej poisťovne však nie je daná vo veciach nárokov na zvýšenie bodového
hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. , lebo
z tejto osobitnej právnej úpravy vyplýva, že o týchto nárokoch rozhoduje súd ( § 5 ods. 5
citovaného zákona ).
Právomoc Sociálnej poisťovne nie je daná ani na rozhodovanie o nárokoch na náhradu za
stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo
čiastočnej invalidity , na náhradu za stratu na dôchodku a na náhradu nákladov na výživu
pozostalých , o ktorých treba rozhodnúť podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 ( § 272
ods. 5, 6 zákona ), lebo o týchto nárokoch rozhodoval vždy súd, ako o spore z pracovného
vzťahu ( § 7 ods. 1 O. s. p. ).
V zmysle novej právnej úpravy sa o týchto nárokoch už nerozhoduje , resp. právna
úprava ich už neoznačuje ako odškodniteľný nárok, namiesto nich prichádzajú do úvahy
príslušné vyššie uvedené renty. Podmienky na priznanie príslušných rent sú iné v porovnaní
s náhradami za stratu na zárobku a v konečnom dôsledku ani výška renty sa nerovná
11
príslušnej náhrade za stratu na zárobku . Za týchto okolností by názor, podľa ktorého
príslušnosť súdu vo veciach nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo
chorobou z povolania uplatnených na súde do účinnosti zákona nie je daná , v konečnom
dôsledku znamenal odmietnutie spravodlivosti ( denegatio iustitiae ) , čo je v rozpore s čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Na to, aby bolo možné takto začaté konanie na súde v zmysle § 103 v spojení s § 104 ods.
1 O. s. p. zastaviť a vec postúpiť Sociálnej poisťovni , muselo by byť v zákone ustanovené,
že Sociálna poisťovňa rozhoduje nielen o nárokoch , ktoré vznikli podľa tohto zákona, t. j.
ktoré vznikli od 1. 1. 2004 , ale aj o nárokoch, ktoré vznikli skôr, za podmienky , že o nich
nebolo do nadobudnutia účinnosti zákona právoplatne rozhodnuté. Takéto ustanovenie sa
však v zákone nenachádza. Taktiež by mohol súd postúpiť návrh, resp. celý spis Sociálnej
poisťovni, ak by mu takúto povinnosť ukladalo prechodné ustanovenie Občianskeho súdneho
poriadku. Takéto ustanovenie sa však v O. s. p. nenachádza. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky môžu štátne orgány - teda aj súd, konať len na základe Ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ak preto žiaden zákon neustanovil,
že o nárokoch , ktoré vznikli do 31. 12. 2003 ( ak o nich nebolo právoplatne rozhodnuté ) má
konať Sociálna poisťovňa ( čo by bola výnimka zo všeobecnej právomoci súdu
v pracovnoprávnych vzťahoch zakotvená v § 7 ods. 1 O. s. p. in fine ) , musí konanie začaté
na súde dokončiť súd.
Dôsledkom vyššie uvedených skutočností je ďalší záver spočívajúci v tom, že vo veciach
nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania
uplatnených na súde ( a teda aj vzniknutých ) do 1. 1. 2004 je daná právomoc súdu. Z tejto
právomoci je ( po zohľadnení § 272 ods. 5 , 6 zákona ) vyňatý nárok na náhradu za stratu
na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej
invalidity a nárok na náhradu nákladov na výživu pozostalých ( u obidvoch nárokov ) za
obdobie po 31. 12. 2003, lebo tieto nároky sa od 1. 1. 2004 zo zákona považujú za úrazovú
rentu ( § 272 ods. 3 zákona ) , o ktorých v súlade s § 172 ods. 2, 3 písm. a/ zákona rozhoduje
Sociálna poisťovňa.
Vychádzajúc zo záverov uvedeného stanoviska potom zastavením konania v časti náhrady
za stratu na zárobku od 1. 1. 2004 a postúpením veci ( v tejto časti ) Sociálnej poisťovni
nedošlo k odňatiu navrhovateľovi možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ),
12
pretože ide o nárok na úrazovú rentu, o ktorej rozhoduje Sociálna poisťovňa , nie súd ( nie je
daná právomoc súdu ).
Rozhodnutie odvolacieho súdu ( v napadnutej časti ) nie je ani prekvapivým
rozhodnutím, lebo súd prvého stupňa konanie ( v uvedenej časti ) zastavil s tým , že po
právoplatnosti postúpi vec Sociálnej poisťovni poukazom na ustanovenie § 104 ods. 1
O. s. p. ( podľa jeho druhej vety ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má
predchádzať iné konanie , súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania
príslušnému orgánu , právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú
zachované ) , s ktorým právnym záverom sa odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom
rozhodnutí v plnom rozsahu stotožnil. Ak by totiž súd prvého stupňa vychádzal z právneho
záveru o nedostatku pasívnej legitimácie odporcu, tento nedostatok by viedol k zamietnutiu
návrhu meritórnym rozhodnutím ( nie zastaveniu konania ako následku existencie
neodstrániteľnej podmienky konania - právomoci súdu ).
Pokiaľ navrhovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci ( § 241 ods. 2 písm. c/
O. s. p. ) teba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis , nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil neprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie
veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá
( nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť
rozhodnutia ). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené ( dovolací súd
ich z uvedeného aspektu neposudzoval ), dovolateľom vytýkané skutočnosti by mali za
následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť
dovolania podľa § 237 O. s. p. V dôsledku toho by posúdenie , či odvolací súd ( ne ) použil
správny právny predpis alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil ( ne ) správne
právne závery , prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné
ale o taký prípad v prejednávanej veci nešlo .
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno
vyvodiť z ustanovenia § 239 O. s. p. a iné vady v zmysle § 237 O. s. p. neboli dovolacím
13
súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa v súlade s
§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. , ako dovolanie smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný, odmietol.
V dovolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov tohto konania dovolací súd
nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli ( § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1
O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. ).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3: 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. októbra 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta
14