Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/33/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. G., bývajúceho v S.,

zastúpeného JUDr. E. B., advokátkou v B.., proti odporkyni Slovenskej pošte a. s., so sídlom

v B., zastúpenej Mgr. M. V., advokátom v B.., o náhradu za stratu na zárobku, vedenej na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. augusta 2010 sp. zn. , 7 Co

121/2010, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 23. júna 2009 č. k. – 196 uložil

odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu za stratu na zárobku od 1. 11. 1996 do

31. 12. 1996 vo výške 164, 61 € mesačne, od 1. 1. 1997 do 31. 12. 1997 vo výške 259, 97 €

mesačne , od 1. 1. 1998 do 31. 12. 1998 vo výške 410, 94 € mesačne , od 1. 1. 1999 do

31. 12. 1999 vo výške 486, 79 € mesačne , od 1. 1. 2000 do 31. 12. 2000 vo výške 533, 46 €

mesačne , od 1. 1. 2001 do 31. 12. 2001 vo výške 574, 88 € mesačne , od 1. 1. 2002 do

31. 12. 2002 vo výške 561, 77 € mesačne , od 1. 1. 2003 do 31. 12. 2003 vo výške 639, 41 €

mesačne , vždy do pätnásteho dňa v mesiaci, splatnú náhradu za stratu na zárobku za dobu

od 1. 11. 1996 do 31. 12. 2003 vo výške 41 936, 07 € so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne

2

zo sumy 164, 61 € od 16. 12. 1996 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo

sumy 164, 61 € od 16. 1. 1997 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy

259, 97 € od 16. 2. 1997 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 259,

97 € od 16. 3. 1997 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 259, 97 €

od 16. 4. 1997 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 259, 97 € od

16. 5. 1997 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 259, 97 € od

16. 6. 1997 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 259, 97 € od

16. 7. 1997 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 259, 97 € od

16. 8. 1997 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 259, 97 € od

16. 9. 1997 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 259, 97 € od

16. 10 1997 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 259, 97 € od

16. 11. 1997 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 259, 97 € od

16. 12. 1997 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 259, 97 € od

16. 1. 1998 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 410, 94 € od

16. 3. 1998 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 410, 94 € od

16. 4. 1998 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 410, 94 od

16. 5. 1998 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 410, 94 € od

16. 6. 1998 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 410, 94 € od

16. 7. 1998 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 410, 94 € od

16. 8. 1998 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 410, 94 € od

16. 9. 1998 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania zo sumy 410, 94 € od 16. 10. 1998

do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 410, 94 € od 16. 11. 1998 do

zaplatenia, so 17, 6 % úrokom z omeškania zo sumy 410, 94 € od 16. 12. 1998 do zaplatenia,

so 17, 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 410, 94 € od 16. 1. 1999 do zaplatenia, so 17,

6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 486, 79 € od 16. 2. 1999 do zaplatenia, so 17, 6 %

úrokom ročne zo sumy 486, 79 € od 16. 3. 1999 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 486, 79 € od 16. 4. 199 9 do zaplatenia , so 17, 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 486, 79 € od 16. 5. 1999 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 486, 79 € od 16. 6. 1999 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 486, 79 € od 16. 7. 1999 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 486, 79 € od 16. 8. 1999 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 486, 79 € od 16. 9. 1999 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom

3

z omeškania ročne zo sumy 486, 79 € od 16. 10. 1999 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 486, 79 € od 16. 11. 1999 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 486, 79 od 16. 12. 1999 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 486, 79 € od 16. 1. 2000 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 533, 46 € od 16. 2. 2000 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 533, 46 € od 16. 3. 2000 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 533, 46 € od 16. 4. 2000 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 533, 46 € od 16. 5 2000 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 533, 46 € od 16. 6. 2000 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 533, 46 € od 16. 7. 2000 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 533, 46 € od 16. 8. 2000 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 533, 46 € od 16. 9. 2000 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 533, 46 € od 16. 10. 2000 do zaplatenia , so 17. 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 533, 46 € od 16. 11. 2000 do zaplatenia , so 17, 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 533, 46 € od 16. 12. 2000 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 533, 46 € od 16. 1. 2001 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 574, 88 € od 16. 2. 2001 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 574, 88 € od 16. 3. 2001 do zaplatenia , so 17, 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 574, 88 € od 16. 4. 2001 do zaplatenia , so 17, 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 574, 88 € od 16. 5. 2001 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 574, 88 € od 16. 6. 2001 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 574, 88 € od 16. 7. 2001 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 574, 88 € od 16. 8. 2001 do zaplatenia , so 17, 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 574, 88 € od 16. 9. 2001 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 574, 88 € od 16. 10. 2001 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 574, 88 € od 16. 11. 2001 do zaplatenia, so 17, 6 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 574, 88 € od 16. 12. 2001 do zaplatenia, s 15, 5 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 574, 88 € od 16. 1. 2002 do zaplatenia, s 15, 5 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 561, 77 € od 16. 2. 2002 do zaplatenia, s 15, 5 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 561, 77 € od 16. 3. 2002 d zaplatenia, s 15, 5 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 561, 77 € od 16. 4. 2002 do zaplatenia , so 16, 5 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 561, 77 € od 16. 5. 2002 do zaplatenia, so 16, 5 % úrokom

4

z omeškania ročne zo sumy 561, 77 € od 16. 6. 2002 do zaplatenia, so 16, 5 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 561, 77 € od 16. 7. 2002 do zaplatenia, so 16, 5 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 561, 77 € od 16. 8. 2002 do zaplatenia, so 16, 5 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 561, 77 € od 16. 9. 2002 do zaplatenia, so 16, 5 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 561, 77 € od 16. 10. 2002 do zaplatenia , so 16 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 561, 77 € od 16. 11. 2002 do zaplatenia, s 13 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 561, 77 € od 16. 12. 2002 do zaplatenia, s 13 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 561, 77 od 16. 1. 2003 do zaplatenia. s 13 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 639, 41 € od 16. 2. 2003 do zaplatenia, s 13 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 639, 41 od 16. 3. 2003 do zaplatenia, s 13 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 639, 41 € od 16. 4. 2003 do zaplatenia, s 13 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 639, 41 € od 16. 5. 2003 do zaplatenia, s 13 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 639, 41 € od 16. 6. 2003 do zaplatenia, s 13 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 639, 41 € od 16. 7. 2003 do zaplatenia, s 13 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 639, 41 € od 16. 8. 2003 do zaplatenia , s 13 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 639, 41 € od 16. 9. 2003 do zaplatenia , s 12, 5 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 639, 41 € od 16. 10. 2003 do zaplatenia, s 12, 5 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 639, 41 € od 16. 11. 2003 do zaplatenia, s 12, 5 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 639, 41 € od 16. 12. 2003 do zaplatenia , s 12 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 639, 41 € od 16. 1. 2004 do zaplatenia do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku, v časti úrokov z omeškania, návrh zamietol. Konanie v časti straty na

zárobku ( úrazovej renty ) od 1. 1. 2004 zastavil s tým, že po právoplatnosti konania v tejto

časti vec postúpi Sociálnej poisťovni , ústredie ul. 29. augusta č. 8 – 10, Bratislava na ďalšie

konanie. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume

181, 03 € a na účet súdu súdny poplatok 1 677, 35 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Uviedol, že nebolo v konaní sporné, že navrhovateľ mal následkom pracovného úrazu

( utrpeného 18. 9. 1985 pri plnení pracovných povinností u odporcu ) v dôsledku zníženia

pracovnej schopnosti nižší zárobok. Tým mu vznikla škoda , spočívajúca v strate na

zárobku, ako majetková ujma, ktorú určil vo výške rozdielu medzi zárobkom navrhovateľa

5

pred vznikom škody následkom pracovného úrazu a po priznaní čiastočného invalidného

dôchodku titulom pracovného úrazu. Náhradu za stratu na zárobku ( pri aplikácii citovaných

právnych predpisov ) priznal v súlade s o sociálnom postení

do 31. 12. 2003 , lebo od 1. 1. 2004 sa tento nárok mení na úrazovú rentu . Povinnosť

výplaty plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom

úraze prebrala od zamestnávateľa Sociálna poisťovňa , čím odporca nie je vo veci pasívne

legitimovaný. Preto nemohol o nároku uplatnenom navrhovateľom za obdobie od 1. 1. 2004

ako už o úrazovej rente rozhodnúť , ale musel podľa konanie v tejto časti

zastaviť ( a postúpiť vec Sociálnej poisťovni ). O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517

ods. 2 , o trovách konania podľa a o súdnom

poplatku podľa v spojení s o súdnych

poplatkoch.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu uznesením z 31. augusta 2010 sp. zn.

, rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti vo veci

samej, vo výroku o náhrade trov konania a vo výroku o súdnom poplatku ( z uvedených

dôvodov ) zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Vo výroku, ktorým

konanie v časti straty na zárobku ( úrazovej renty ) od 1. 1. 2004 zastavil a postúpil

Sociálnej poisťovni rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa ( o trovách štátu ) zrušil. Uviedol, že rozhodovanie o nárokoch na náhradu za stratu na

zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutých z pracovného úrazu do

31. 12. 2003 patrí do právomoci súdu. Po nadobudnutí účinnosti

o sociálnom poistení ( ďalej len zákon ) jediným nárokom upraveným v

z titulu pracovného úrazu zostala vecná škoda a ostatné nároky sú upravené uvedeným

zákonom, pričom nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti

zodpovedá nárok na úrazovú rentu. Sociálnym poistením podľa tohto zákona je o. i. úrazové

poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia v dôsledku pracovného úrazu ( § 2

písm. c/ zákona ) . Úrazová renta ako nárok uplatnený navrhovateľom v danom konaní ( za

obdobie od 1. 1. 2004 ) sa poskytuje ako úrazová renta z úrazového poistenia ( § 13 ods. 2

písm. b/ zákona ). V konaní vo veciach sociálneho poistenia v rozsahu upravenom zákonom

rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia

6

Sociálna poisťovňa ( § 172 ods. 2 zákona ) , pričom na konanie sú vecne príslušné

organizačné zložky Sociálnej poisťovne ( § 177 zákona ). Ústredie Sociálnej poisťovne je

vecne príslušné na rozhodovanie v prvom stupni o. i. o úrazovej rente ( § 179 ods. 1 písm.

a/ bod 1. zákona ) . Správne preto súd prvého stupňa poukázal aj na § 272 ods. 1, 2 a 3

zákona ( o prebratí výplaty plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu

pri pracovnom úraze Sociálnou poisťovňou od zamestnávateľa a o kvalifikovaní náhrady za

stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní čiastočnej invalidity

vyplácanej k 31. 12. 2003 ako úrazovej renty od 1. 1. 2004 ) a odporca na § 272 ods. 9 a 11

zákona , z ktorých však nemožno vyvodiť záver, že spor o nároku na úrazovú rentu

rozhoduje súd. Aj z týchto ustanovení totiž vyplýva, že súd rozhoduje o nároku na náhradu za

stratu na zárobku , pričom táto náhrada , ak nárok na jej výplatu trval aj po 31. 12. 2003, sa

od 1. 1. 2004 považuje za úrazovú rentu. Preto konanie o uplatnenom nároku od tohto

dátumu obsahovo nespadá do právnych vzťahov , na prejednanie ktorých je daná právomoc

súdu. Rovnako ani zákon neustanovuje právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie takýchto

vecí, keď v konaní vo veciach sociálneho poistenia rozhoduje Sociálna poisťovňa. Nie je

preto daná právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci v tejto časti ( § 7

) a nedostatok právomoci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania,

správne súd prvého stupňa konanie ( v tejto časti ) v súlade s zastavil.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa vo výroku, ktorým konanie ( straty na zárobku – úrazovej renty od

1. 1. 2004 ) zastavil a vec postúpil Sociálnej poisťovni podal dovolanie navrhovateľ.

Navrhol v tejto časti uznesenie odvolacieho súdu , ako aj rozsudok okresného súdu ( v tejto

časti ) zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa. Namietal

nesprávne právne posúdenie veci a odňatie mu možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/

) postupom súdov nižších stupňov, ktoré konanie zastavili ( v uvedenej časti ) a vec

postúpili orgánu, ktorý o predmetnej veci nerozhoduje a ani rozhodnúť nemôže. Poukázal

pritom na ustanovenie § 272 ods. 9 a 11 zákona , v zmysle ktorého v konaniach o náhrade za

stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti , ktoré neboli právoplatne skončení do

31. júla 2006 , sa po tomto dni rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

Nakoľko o jeho nároku nebolo právoplatne rozhodnuté do 31. júla 2006 , spor mal rozhodnúť

súd. Tiež postupom odvolacieho súdu tým, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

časti potvrdil na základe úplne iného právneho dôvodu . Súd prvého stupňa totiž konanie

7

v časti straty na zárobku – úrazovej renty od 1. 1. 2004 zastavil a vec postúpil Sociálnej

poisťovni na ďalšie konanie z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcu a odvolací

súd potvrdil v tejto časti rozsudok s odôvodnením, že nie je daná právomoc súdu ( na

prejednanie a rozhodnutie veci v tejto časti ).

Odporca sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) ,ktorý je zastúpený advokátom

( ), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ) . Bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba

odmietnuť.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa .

Dovolanie navrhovateľa smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, prípustnosť dovolania

sa preto posudzuje podľa ustanovení a

Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce

uznesenie odvolacieho súdu ( ) alebo odvolací súd rozhodol vo

veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( § 109 ods. 1 písm. c/

) na zaujatie stanoviska ( ) . Dovolanie nie je prípustné

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu

prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu ,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa , ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej

republiky.

8

Dovolaním je v danom prípade napadnutý potvrdzujúci výrok uznesenia odvolacieho súdu,

ktorým bolo zastavené konanie a vec postúpená Sociálnej poisťovni, takéto rozhodnutie

nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení v zmysle , ,

proti ktorým je dovolanie prípustné. Preto prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia vyvodiť

nemožno.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť vždy skúmať, či konanie pred odvolacím, resp. aj prvostupňovým súdom nie

je postihnuté niektorou z procesných vád uvedených v , skúmal Najvyšší súd

Slovenskej republiky , či nie je daná prípustnosť dovolania podľa tohto zákonného

ustanovenia. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu súdu ( rozsudku či

uzneseniu ) , ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ ustanovenia ( t. j. či

v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdov, nedostatku spôsobilosti účastníka

byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku

návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad

odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom , prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo súdom nesprávne obsadeným ) . Navrhovateľ vady uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/

nenamietal a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

Dovolateľ namietal , že konanie je postihnuté vadou podľa , lebo

postupom odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa došlo k odňatiu mu možnosti konať

pred súdom ( ) v dôsledku zastavenia konania a postúpenia veci

( v napadnutej časti ) Sociálnej poisťovni v rozpore s právnymi predpismi tiež postupom

odvolacieho súdu, ktorý vec potvrdil z iného právneho dôvodu ako ju posúdil súd prvého

stupňa .

Pod odňatím možnosti konať pred súdom ( ) treba rozumieť taký

vadný procesný postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi realizácia jeho procesných

práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

9

V prejednávanej veci bol predmetom konania navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu

za stratu na zárobku pri uznaní čiastočnej invalidity od 1. 11. 1996 následkom pracovného

úrazu ( utrpeného u odporcu 18. 9. 1985 ), keď oba súdy nižších stupňov dospeli

k zhodnému právnemu záveru, že tento nárok sa od 1. 1. 2004 mení na úrazovú rentu.

Povinnosť výplaty preberá ( od zamestnávateľa zodpovedného za škodu vzniknutú

následkom pracovného úrazu ) Sociálna poisťovňa.

So zreteľom na nejednotnosť rozhodovania súdov( v minulosti) v otázke, do právomoci

ktorého orgánu patrí rozhodovanie o nárokoch vyplývajúcich z pracovného úrazu a choroby

z povolania po prijatí zákona o sociálnom poistení ( ) , najmä so

zreteľom na jeho prechodné ustanovenia § 249 až 293 a tiež aj na jeho zrušujúce ustanovenie

§ 294 bod 27, prijali občianskoprávne a správne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky na spoločnom zasadnutí stanovisko k niektorým otázkam právomoci súdu na

rozhodovanie o odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania ( publikované pod

č. ).

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,

ktoré vyplývajú z občianskoprávnych , pracovných , rodinných , obchodných

a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné

orgány ( ) . Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom

konaní , len ak to ustanovuje osobitný zákon ( ). Ak vec nespadá do

právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti

uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu ( § 104 ods. 1 , druhá veta pred

bodkočiarkou ).

Nároky zamestnanca vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú

pracovným úrazom alebo chorobou z povolania ( pokiaľ boli medzi účastníkmi

pracovnoprávneho vzťahu sporné ) prejednávali a rozhodovali o nich súdy ako o spore, ktorý

vyplýva z pracovného vzťahu ( ) . Išlo o nároky na náhradu za stratu na

zárobku alebo stratu na dôchodku ( počas práceneschopnosti a po skončení práceneschopnosti

alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity ) , za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia , účelne vynaložené náklady spojené s liečením a vecnú škodu ( § 198 ods. 1 písm.

a/ až d/ v znení účinnom do 1. 1. 2004 ).

10

o sociálnom poistení však priniesol rozličné zmeny, ktoré vo

svojej podstate zasiahli aj do právomoci súdu v týchto veciach. Z bodu 27 ustanovenia § 294

tohto zákona je zrejmé, že ( okrem iného ) bolo zrušené ustanovenie § 198 ods. 1 písm. a/ až

c/ ( ) a tiež jeho ustanovenia až 213 , takže

jediným nárokom upraveným v z titulu pracovného úrazu alebo choroby

z povolania zostala len vecná škoda a ostatné nároky sú upravené v zákone, pričom nároku

za stratu na zárobku alebo za stratu na dôchodku zodpovedajú nároky na úrazový príplatok

( § 85 a nasl. zákona ) resp. nárok na úrazovú rentu ( § 88 a nasl. zákona ), nároku na náhradu

nákladov na výživu pozostalých ( v znení účinnom do

1. 1. 2004 ) zase zodpovedá nárok na pozostalostnú rentu ( § 92 a nasl. zákona ).

Od účinnosti novej právnej úpravy t. j. od 1. 1. 2004 o uvedených nárokoch ( ako aj

o ďalších úrazových dávkach uvedených vo štvrtej hlave zákona ) rozhoduje Sociálna

poisťovňa , jej príslušnosť na prejednanie a rozhodovanie v týchto veciach jednoznačne

vyplýva z ustanovenia § 177 zákona ,podľa ktorého na konanie vo veciach sociálneho

poistenia sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne . Ide o konanie vo

veciach dávkových v zmysle ustanovenia § 172 ods. 3 písm. a/ zákona.

Právomoc Sociálnej poisťovne však nie je daná vo veciach nárokov na zvýšenie bodového

hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle , lebo

z tejto osobitnej právnej úpravy vyplýva, že o týchto nárokoch rozhoduje súd ( § 5 ods. 5

citovaného zákona ).

Právomoc Sociálnej poisťovne nie je daná ani na rozhodovanie o nárokoch na náhradu za

stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo

čiastočnej invalidity , na náhradu za stratu na dôchodku a na náhradu nákladov na výživu

pozostalých , o ktorých treba rozhodnúť podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 ( § 272

ods. 5, 6 zákona ), lebo o týchto nárokoch rozhodoval vždy súd, ako o spore z pracovného

vzťahu ( ).

V zmysle novej právnej úpravy sa o týchto nárokoch už nerozhoduje , resp. právna

úprava ich už neoznačuje ako odškodniteľný nárok, namiesto nich prichádzajú do úvahy

príslušné vyššie uvedené renty. Podmienky na priznanie príslušných rent sú iné v porovnaní

s náhradami za stratu na zárobku a v konečnom dôsledku ani výška renty sa nerovná

11

príslušnej náhrade za stratu na zárobku . Za týchto okolností by názor, podľa ktorého

príslušnosť súdu vo veciach nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo

chorobou z povolania uplatnených na súde do účinnosti zákona nie je daná , v konečnom

dôsledku znamenal odmietnutie spravodlivosti ( denegatio iustitiae ) , čo je v rozpore s čl. 46

ods. 1 .

Na to, aby bolo možné takto začaté konanie na súde v zmysle § 103 v spojení s § 104 ods.

1 zastaviť a vec postúpiť Sociálnej poisťovni , muselo by byť v zákone ustanovené,

že Sociálna poisťovňa rozhoduje nielen o nárokoch , ktoré vznikli podľa tohto zákona, t. j.

ktoré vznikli od 1. 1. 2004 , ale aj o nárokoch, ktoré vznikli skôr, za podmienky , že o nich

nebolo do nadobudnutia účinnosti zákona právoplatne rozhodnuté. Takéto ustanovenie sa

však v zákone nenachádza. Taktiež by mohol súd postúpiť návrh, resp. celý spis Sociálnej

poisťovni, ak by mu takúto povinnosť ukladalo prechodné ustanovenie Občianskeho súdneho

poriadku. Takéto ustanovenie sa však v nenachádza. V zmysle

Slovenskej republiky môžu štátne orgány - teda aj súd, konať len na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ak preto žiaden zákon neustanovil,

že o nárokoch , ktoré vznikli do 31. 12. 2003 ( ak o nich nebolo právoplatne rozhodnuté ) má

konať Sociálna poisťovňa ( čo by bola výnimka zo všeobecnej právomoci súdu

v pracovnoprávnych vzťahoch zakotvená v in fine ) , musí konanie začaté

na súde dokončiť súd.

Dôsledkom vyššie uvedených skutočností je ďalší záver spočívajúci v tom, že vo veciach

nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania

uplatnených na súde ( a teda aj vzniknutých ) do 1. 1. 2004 je daná právomoc súdu. Z tejto

právomoci je ( po zohľadnení § 272 ods. 5 , 6 zákona ) vyňatý nárok na náhradu za stratu

na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej

invalidity a nárok na náhradu nákladov na výživu pozostalých ( u obidvoch nárokov ) za

obdobie po 31. 12. 2003, lebo tieto nároky sa od 1. 1. 2004 zo zákona považujú za úrazovú

rentu ( § 272 ods. 3 zákona ) , o ktorých v súlade s § 172 ods. 2, 3 písm. a/ zákona rozhoduje

Sociálna poisťovňa.

Vychádzajúc zo záverov uvedeného stanoviska potom zastavením konania v časti náhrady

za stratu na zárobku od 1. 1. 2004 a postúpením veci ( v tejto časti ) Sociálnej poisťovni

nedošlo k odňatiu navrhovateľovi možnosti konať pred súdom ( ),

12

pretože ide o nárok na úrazovú rentu, o ktorej rozhoduje Sociálna poisťovňa , nie súd ( nie je

daná právomoc súdu ).

Rozhodnutie odvolacieho súdu ( v napadnutej časti ) nie je ani prekvapivým

rozhodnutím, lebo súd prvého stupňa konanie ( v uvedenej časti ) zastavil s tým , že po

právoplatnosti postúpi vec Sociálnej poisťovni poukazom na ustanovenie § 104 ods. 1

( podľa jeho druhej vety ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má

predchádzať iné konanie , súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania

príslušnému orgánu , právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú

zachované ) , s ktorým právnym záverom sa odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom

rozhodnutí v plnom rozsahu stotožnil. Ak by totiž súd prvého stupňa vychádzal z právneho

záveru o nedostatku pasívnej legitimácie odporcu, tento nedostatok by viedol k zamietnutiu

návrhu meritórnym rozhodnutím ( nie zastaveniu konania ako následku existencie

neodstrániteľnej podmienky konania - právomoci súdu ).

Pokiaľ navrhovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci ( § 241 ods. 2 písm. c/

) teba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis , nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil neprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie

veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

( nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia ). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené ( dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval ), dovolateľom vytýkané skutočnosti by mali za

následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť

dovolania podľa V dôsledku toho by posúdenie , či odvolací súd ( ne ) použil

správny právny predpis alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil ( ne ) správne

právne závery , prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné

ale o taký prípad v prejednávanej veci nešlo .

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno

vyvodiť z ustanovenia a iné vady v zmysle neboli dovolacím

13

súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa v súlade s

v spojení s , ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov tohto konania dovolací súd

nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli ( v spojení s

a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3: 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. októbra 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta

14