Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/26/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Haralda

Stiffela a sudcov JUDr. Pavla Tomana, JUDr. Viliama Dohňanského, JUDr. Emila Bdţocha

a JUDr. Štefana Michálika, na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 18. októ-

bra 2011, v trestnej veci obvineného P. B., vedenej na Krajskom súde v Ţiline, pod sp. zn.

Ntc 16/2011, prerokoval dovolanie, ktoré podal obvinený P. B., zastúpený JUDr. J. M.,

advokátom v Liptovskom Mikuláši, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

29. júla 2011, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného P. B. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Ţiline na základe návrhu prokurátora Krajskej prokuratúry v Ţiline

z 23. júla 2011, sp. zn. , uznesením z 23. júla 2011, sp. zn. Ntc 16/2011, podľa

Z z. o európskom zatýkacom rozkaze zobral zadrţanú osobu

P. B. do predbeţnej väzby. Začiatok plynutia väzby stanovil na deň 22. júla 2011 o 08.50 hod.

a rozhodol, ţe väzba sa bude vykonávať v Ústave na výkon väzby v Ţiline.

Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29. júla 2011, kedy Najvyšší súd Slovenskej

republiky, ako súd odvolací, podľa o európskom zatýkacom

rozkaze sťaţnosť P. B. proti uvedenému uzneseniu zamietol.

Krajský súd v Ţiline predloţil dňa 11. októbra 2011 Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky v predmetnej veci dovolanie podané obvineným P. B., proti uzneseniu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 29. júla 2011, sp. zn. , z dôvodu uvedeného

2

v Dovolanie odôvodnil tým, ţe uvedeným uznesením bolo

zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, lebo Najvyšší súd Slovenskej

republiky v odôvodnení tohto uznesenia uvádza, ţe svoju sťaţnosť bliţšie písomne

neodôvodnil. Toto tvrdenie nie je pravdivé, lebo on svoju sťaţnosť proti uzneseniu o vzatí do

väzby písomne odôvodnil a včas odoslal Krajskému súdu v Ţiline. Pokiaľ teda jeho písomné

odôvodnenie sťaţnosti nebolo predloţené súdu druhého stupňa pred rozhodnutím

o sťaţnosti, tak mu tým bola odňatá moţnosť argumentovať a uvádzať skutočnosti na svoju

obhajobu, pretoţe súd rozhodol bez toho, aby sa s jeho obhajobou oboznámil. Potom bolo

porušené jeho právo na obhajobu, pretoţe hoci sa obhajoval, tak s jeho obhajobou nebol súd

pred rozhodnutím oboznámený.

K samotnému európskemu zatýkaciemu rozkazu uviedol, ţe súdy sa nezaoberali

otázkou, či bol vydaný dôvodne, teda v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi.

Ţiadnemu trestnému stíhaniu v Rakúsku sa nevyhýbal ani sa vyhýbať nemohol, keďţe nemal

ani tušenie, ţe v Rakúsku je podozrivý z nejakej trestnej činnosti, nakoľko v Rakúsku

po svojom prepustení z výkonu trestu vôbec nebol.

Z týchto dôvodov v dovolaní navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uvedené

uznesenie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie s vyslovením právneho názoru,

ţe neboli splnené zákonné a medzinárodnými dohovormi stanovené podmienky pre vydanie

európskeho zatýkacieho rozkazu na jeho osobu.

Pri skúmaní formálnych podmienok na podanie dovolania Najvyšší súd Slovenskej

republiky, ako súd dovolací, predovšetkým konštatuje, ţe podľa ,

v znení novely vykonanej :

1) Dovolanie moţno podať proti rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo

ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom

dovolania podľa § 371.

2) Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie

a) rozsudok a trestný rozkaz,

b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,

c) uznesenie o zastavení trestného stíhania,

d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,

3

e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho

obvineného,

f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,

g) rozhodnutie o uloţení ochranného opatrenia,

h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti

rozhodnutiu podľa písmena a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd

na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá sťaţnosť

proti uzneseniu, ktorým bola zadrţaná osoba vzatá do predbeţnej väzby na základe

európskeho zatýkacieho rozkazu, nie je rozhodnutím podľa Z tohto

dôvodu nie je moţné proti nemu podať mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie.

V tejto súvislosti treba z procesného hľadiska pripomenúť zákonnú úpravu uvedenú

v podľa ktorej minister spravodlivosti podá dovolanie, okrem dôvodov

uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie

alebo osobitného predpisu o väzbe (...). Zákon takto v uvedených prípadoch

priznáva ministrovi spravodlivosti aktívnu legitimáciu.

Posudzujúc ale obsah dovolania obvineného je nesporné, ţe smeruje výhradne proti

rozhodnutiu o predbeţnej väzbe, ktorým je rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 29. júla 2011, sp. zn. , ktorým bola zamietnutá sťaţnosť obvine-

ného proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 23. júla 2011, sp. zn. Ntc 16/2011. Z vyššie

citovaného ustanovenia však vyplýva, ţe rozhodnutia o väzbe môţe

dovolaním napadnúť iba minister spravodlivosti. Obvinený zo zákona nemá v tomto smere

aktívnu legitimáciu.

Vzhľadom na nesplnenie tejto základnej formálnej podmienky na podanie dovolania

Najvyšší súd Slovenskej republiky netrval na tom, aby Krajský súd v Ţiline dôsledne splnil

svoje povinnosti vyplývajúce z ustanovenia a nasledujúcich ustanovení, ako ho

o to poţiadal 7. septembra 2011, keď mu vrátil dovolanie obvineného, ako predčasne

predloţené. Prihliadal pritom aj na poţiadavku rýchlosti konania vo väzobnej veci.

4

Na základe uvedeného musel potom Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom

zasadnutí, bez preskúmania veci podľa dovolanie obvineného P. B.

odmietnuť, lebo bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

Nad rámec relevantného odôvodnenia treba konštatovať, ţe písomné odôvodnenie

sťaţnosti, ktorú proti uzneseniu krajského súdu zadrţaný podal do zápisnice po jeho vyhlásení

(23. júla 2011), došlo na krajský súd aţ 3. augusta 2011 (na pošte bolo podané 29. júla 2011).

Z tohto dôvodu ho nemohol mať k dispozícii Najvyšší súd Slovenskej republiky

na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29. júla 2011.

Rovnako nad rámec tohto rozhodnutia treba na výhrady obvineného pripomenúť,

ţe v zmysle o Európskom zatýkacom rozkaze inštitút vydávacej

väzby má iný charakter – a to vrátane jej dôvodov – neţ väzba v rozsahu jej úpravy v štvrtej

hlave prvého dielu ( aţ 79). Nie je teda potrebné na základe

uţ zistených konkrétnych skutočností konštatovať existenciu niektorého z dôvodov väzby

podľa , alebo písm. c)

Súd Slovenskej republiky nepreskúmava dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutku,

pre ktorý je osoba na základe európskeho zatýkacieho rozkazu zadrţaná, ani správnosť

právnej kvalifikácie tohto činu z hľadiska práva štátu pôvodu. Tieto otázky skúma aţ pri

rozhodovaní o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 22 ods. 3 aţ ods. 5, a to

v súvislostiach pouţitia uvedeného zákona (porovnaj aj č. rozh. tr.)

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.

V Bratislave 18. októbra 2011

JUDr. Harald S t i f f e l ,v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová