Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/6/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jaroslavy

Fúrovej, v právnej veci žalobcu: P. N., zastúpeného advokátom JUDr. F. K., proti

žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti postupu

a rozhodnutia žalovaného č. I/228/5371-29683/2010/993168-r z 12. marca 2009 a rozhodnutia

Daňového úradu Námestovo č. /Fod z 9. decembra 2009, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k.20S /74/2010-53 z 2. novembra 2010,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č.k. -53 z 2. novembra 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. -53 z 2. novembra 2010 podľa

ustanovenia zrušil rozhodnutie

žalovaného č. I/228/5371-29683/2010/993168-r z 12. marca 2009 ako aj rozhodnutie

Daňového úradu Námestovo č. /Fod z 9. decembra 2009, ktorými

2

správne orgány zamietli žiadosť žalobcu o obnovu konania podľa § 52 ods. 1 a 5 zákona

č. o správe daní a vec im vrátil na ďalšie konanie.

Podľa názoru krajského súdu správne orgány oboch stupňov postupovali v rozpore

so zákonom, keď nerešpektovali rozčlenenie konania o návrhu na obnovu do dvoch častí,

pričom v prvej časti sa skúma predovšetkým potencionalita možnosti vplyvu nového dôkazu

na výrok rozhodnutia a samotný dôkaz sa vyhodnocuje až v druhej časti, t. j. v obnovenom

správnom konaní.

Včas podaným odvolaním sa žalovaný domáhal, aby odvolací súd rozsudok krajského

súdu zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne, pričom zotrvával na svojom právnom názore,

že v danom prípade odôvodnenosť návrhu na obnovu konania bola preukazovaná

splnomocnením, ktoré malo preukázať nepravdivosť dôkazov použitých v daňovom konaní

právoplatne skončenom, ktoré však svojím obsahom nevyvracia pravdivosť tvrdenia

a skutkový stav zistený správcom dane pri vydávaní dodatočného platobného výmeru. Preto

podľa jeho názoru predložený dôkaz nie je takým dôkazom, ktorý by jednoznačne preukázal

nepravdivosť dôvodov, na základe ktorých bol vydaný dodatočný platobný výmer, v dôsledku

čoho nie je návrh na obnovu konania dôvodný.

Žalobca sa k odvolaniu vyjadril podaním z 9. januára 2011, v ktorom žiadal rozsudok

krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že žalovaný nerešpektoval právny

názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -61 z 28.októbra 2009.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa

v spojení s veta prvá , bez nariadenia pojednávania podľa

a v spojení s veta prvá s tým, že deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel

k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený

19. októbra 2011 podľa a v spojení s veta prvá .

Podľa ja ods. 7 , ak Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania

3

pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého

celý text v odôvodnení uvedie.

Preskúmaním spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil,

že v obdobnej veci už Najvyšší súd SR ako súd odvolací rozhodol v konaní pod

č. rozsudkom z 21. septembra 2011, v ktorom potvrdil rozsudok Krajského súdu

v Žiline č.k. -40 zo 7.decembra 2010, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie

žalovaného č. I/228/3321-39386/2010/993202-r z 25.marca 2010 spolu s rozhodnutím

Daňového úradu v Námestove č. /Fod z 9.decembra 2009 a vec mu vrátil

na ďalšie konanie s tým rozdielom, že v predmetnej veci žalobca žiadal o obnovu konania

vo veci určenia výšky dane z pridanej hodnoty za obdobie III. štvrťrok 2005, pričom vo veci

išlo o obnovu konania, v ktorom žalovaný vyrubil žalobcovi rozdiel dane

z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2005.

Vzhľadom k tomu, že ide o skutkovo aj právne totožné veci, nakoľko predmetom

posúdenia je návrh na obnovu konania odôvodnený v oboch prípadoch tou istou skutočnosťou

– predložením nového dôkazu, a taktiež argumentácia žalovaného v odvolaní je v oboch

prípadoch identická, v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia odvolací súd v tomto

prípade uvádza celý text predchádzajúceho rozsudku v odôvodnení.

„Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom č.k. -40 zo dňa

7.decembra 2010 podľa ustanovenia

zrušil rozhodnutie žalovaného č. I/228/3321-39386/2010/993202-r zo dňa 25.marca 2010

spolu s rozhodnutím Daňového úradu v Námestove č. /Fod zo dňa

9.decembra 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie; žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi

trovy konania vo výške 66 €. Prvostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím

č. /Fod zo dňa 9.decembra 2009 zamietol podľa § 52 ods. 1 a ods. 5 zákona

č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia žalovaného (ďalej len zákon

č. ) žiadosť žalobcu o povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným

rozhodnutím Daňového úradu Námestovo č. /Pitz zo dňa 28.marca 2007

z dôvodu vecných nedostatkov žalobcom predloženého plnomocenstva ako nového dôkazu,

ktorý mal podľa žalobcu odôvodňovať obnovu konania, ako aj s poukazom na to, že žalobca

4

nepreukázal faktické vykonanie fakturovaných prác obchodnou spoločnosťou L., s.r.o.

Správny orgán prvého stupňa argumentoval tiež rozpormi vo výpovediach žalobcu, konateľa

spoločnosti L., s.r.o., J. J. a pána I. ohľadom osoby J. K., s ktorým žalobca konal ako so

splnomocneným zástupcom spoločnosti L., s.r.o.

Krajský súd v odôvodnení poukázal na to, že obnova konania je mimoriadnym

opravným prostriedkom, ktorý predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných

rozhodnutí v daňovom konaní. Z ustanovenia

vyplýva, že pre povolenie obnovy konania musia byť kumulatívne splnené tri podmienky:

1) novosť skutočností alebo dôkazov, ktoré vyšli najavo,

2) možnosť ich podstatného vplyvu na výrok rozhodnutia, a

3) nemožnosť ich uplatnenia v konaní bez zavinenia účastníka konania.

V prípade prvej podmienky sa krajský súd nestotožnil so záverom správcu dane,

že predložené plnomocenstvo nie je novým dôkazom. Ako vyplýva z administratívneho spisu,

žalobca ani raz v priebehu základného administratívneho konania neuviedol, že mu niekto

plnú moc odovzdal, ukázal, resp. že vedel o jej existencii. Na tento dôkaz sa žalobca prvýkrát

odvolal až po právoplatnom skončení daňového konania (3.mája 2007), a to v návrhu na jeho

obnovu (10.augusta 2007), v ktorom uvádza, že k získaniu plnej moci došlo pri náhodnom

stretnutí žalobcu s pánom K. v Bratislave (nakoľko v mieste bydliska ho nevedel kontaktovať,

pretože pán K. vykonáva práce po celom území Slovenska ako aj v zahraničí) v mesiaci júl

2007 v Bratislave. Z uvedeného vyplýva, že ide o dôkaz svojím charakterom nový.

Konštrukcia správneho orgánu nemá podľa krajského súdu oporu v skutkových zisteniach,

správny orgán sa nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že pán K. je jeho rovesník, ktorého

dlhodobo pozná z rodnej obce, preto mu dôveroval a zastupovanie si nepreveroval. Nie je

zrejmé, prečo správny orgán nereagoval na žalobcom uvádzané tvrdenia, ale vychádzal zo

záveru, že plná moc musela byť žalobcovi ukázaná alebo odovzdaná, keď to nikto netvrdí

a nevyžaduje to ani príslušná právna norma. K úspešnému vylúčeniu tohto pojmového znaku

predmetného dôkazu by zo strany správneho orgánu došlo, pokiaľ by preukázal, že tvrdenie

žalobcu, že plnú moc získal až po skončení daňového konania, sa nezakladá na pravde;

správny orgán však tejto skutočnosti nevenoval pozornosť.

Pri vymedzení druhého pojmového znaku krajský súd vychádzal z gramatického

výkladu pojmu „možnosť“, t.j. že použitie nového dôkazu automaticky neznamená úspech

žalobcu v obnovenom konaní, relevantná je len potencionalita možnosti vplyvu na výrok

5

rozhodnutia. Táto je podľa názoru krajského súdu nesporne daná, nakoľko rozhodnutie

správneho orgánu je založené výlučne na okolnosti zastupovania obchodnej spoločnosti L.,

s.r.o. a potvrdenie obsahu plnej moci (ktorá nebola časovo obmedzená, t.j. mohla sa

vzťahovať na predmetné obdobie dodania stavebných prác, nikdy nebolo tvrdené jej

vypovedanie) zvýrazneného účinkami notársky overeného podpisu (§ 56 ods. 1 písm. b/

o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov; ďalej

len ) mení hodnotenie skutkového stavu prezentované v odôvodnení

dodatočného platobného výmeru. Povinnosťou správneho orgánu bolo len vyhodnotiť,

či v prípade, ak sa preukáže pravdivosť nového dôkazu, bude mať jeho obsah vplyv

na meritum veci alebo nie. Namiesto uvedeného však správny orgán posudzoval plnú moc

obsahovo z hľadiska náležitostí (ktoré zákon ani nevyžaduje) a nie z hľadiska jej možného

vplyvu na relevantnú okolnosť daného prípadu. Uvedený znak neznamená, že obnovené

konania musí byť založené len na tomto dôkaze, naopak, v novom konaní má byť vykonané

plnohodnotné dokazovanie. Je však nesporné, že predložená plná moc len potvrdzuje

tvrdenia žalobcu, že konal s pánom K. ako zástupcom spoločnosti L., s.r.o., a ako dôkaz môže

(ale nemusí) priniesť úspech žalobcovi v merite veci – vo veci určenia výšky dane z príjmu

fyzických osôb za rok 2005.

V prípade tretieho bodu krajský súd uviedol, že správny orgán žiadnym spôsobom

nevyvrátil tvrdenie žalobcu, že nový dôkaz získal do dispozičnej sféry bez vlastného zavinenia

až po právoplatnom skončení základného konania. V pôvodnom konaní žalobca vychádzal

z toho, že pána K. poznal, spoliehal sa na neho a nepožadoval preukázanie splnomocnenia.

Krajský súd v tejto súvislosti poukázal aj na ustanovenie , podľa

ktorého ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je

splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi

osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o

prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil (ods. 1); ak splnomocnenec

pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného

bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny

úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie

plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od

splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho

konaním (ods. 2).

6

Krajský súd poukázal aj na nesprávnosť citácie ustanovenie § 9 ods. 3 až ods. 5

zo strany správneho orgánu. Citované ustanovenie sa vzťahuje

na zastupovanie v samotnom daňovom konaní (o ktoré v predmetnej veci nejde) a nie

na zastupovanie medzi fyzickými a právnickými osobami navzájom. Všeobecná právna úprava

zastupovania fyzických a právnických osôb nestanovuje explicitný prejav splnomocnenej

osoby o tom, že splnomocnenie prijíma ako obligatórnu súčasť plnej moci (jednostranného

právneho úkonu), preto vyžadovanie tohto prejavu vôle zo strany správneho orgánu nemá

oporu v zákone, navyše jeho doplnenie ex post do právneho úkonu, ktorého obsah bol daný

pri jeho podpísaní, je z hľadiska princípov dokazovania nelogické. Krajský súd žalovanému

tiež vytkol „operatívne zisťovanie“ skutočností formou výsluchu p. J., o ktorom žalobcu

neinformoval. Podľa názoru krajského súdu išlo o nadbytočný úkon, ktorý nesmeroval

k preukázaniu vyššie vymedzených základných znakov rozhodných v prvej fáze konania

o obnove konania. Skutočnosť, či pán J. plnú moc podpísal, prípadne skúmanie pravosti jeho

podpisu na plnej moci, má byť predmetom až obnoveného konania. Preto takýto postup

správcu dane je podľa krajského súdu v rozpore so zákonom.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol

rozsudok krajského súdu zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť. Žalovaný poukázal na to,

že v predmetnej právnej veci nebol daný dôvod na obnovu daňového konania podľa § 51

ods. 1 písm. a/ ani podľa písm. b/ Žalovaný bol podľa svojho názoru

oprávnený vykonať dokazovanie a žiadať doplnenie splnomocnenia o prejav vôle

splnomocnenej osoby (čo žalovaný považuje za preverenie predloženého splnomocnenia).

Správca dane je oprávnený posúdiť vplyv nového dôkazu na výsledok doterajšieho konania

ako aj skutočnosť, či takýto nový dôkaz nemohol byť v doterajšom konaní uplatnený

bez zavinenia žalobcu. Opätovne poukázal na Žalovaný

ďalej uviedol, že nakoľko malo ísť o nový dôkaz, ktorý bol jednostranným prejavom vôle,

mohol sa k tomuto splnomocneniu vyjadriť len splnomocniteľ (J.), ktorý ho mal udeliť.

Zápisnica o tomto zisťovaní bola spísaná v miestne trvalého bydliska J. J., išlo o operatívne

zisťovanie v rámci správy daní, o ktorom ani nebolo možné vopred žalobcu informovať.

Žalovaný trvá na tom, že žalobca mohol plnú moc predložiť už v pôvodnom konaní, preto

nejde o nový dôkaz odôvodňujúci obnovu konania. Žalovaný sa zameral na vyhodnotenie

obsahu predloženej listiny vo vzťahu ku konaniu, voči ktorému bol návrh na povolenie obnovy

konania podaný. Správca dane správne vyhodnotil, že tento dôkaz nemá podstatný vplyv na

7

konanie, lebo samotná existencia predloženej listiny ešte vôbec nedokazuje, že sporné

stavebné práce boli naozaj aj vykonané spoločnosťou L., s.r.o. Podľa žalovaného

plnomocenstvo nemá vplyv na meritum veci. Jeho povinnosťou nebolo vyvrátiť tvrdenie

žalobcu, že nový dôkaz získal do dispozičnej sféry bez vlastného zavinenia, pretože p. K.

poznal. Preukázanie toho, že dôkaz nemohol byť predložený už v čase výkonu daňovej

kontroly bez zavinenia žalobcu, je povinnosťou žalobcu a nie správneho orgánu.

Žalobca v písomnom vyjadrení navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť. Podľa jeho

názoru správne orgánu nesprávne pochopili inštitút plnomocenstva a neprimerane nad mieru

ustanovenú zákonom zaťažovali žalobcu, keď sa v rámci konania o povolení obnovy konania

zamerali na preskúmanie náležitostí novopredloženého dôkazu – plnej moci a od žalobcu

požadovali doplnenie plnej moci o úradne osvedčený podpis splnomocnenej osoby

a o písomný prejav vôle splnomocnenej osoby, že plnú moc prijíma v zmysle § 9 ods. 3

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že sa týka len zastupovania

v daňovom konaní, a nie v podnikateľskom styku medzi podnikateľmi, preto nemusí spĺňať

náležitosti podľa Správny orgán odôvodňuje nesplnenie

podmienky v tým, že konať v mene spoločnosti

možno iba na základe predloženia plnej moci vystavenej splnomocniteľom – toto tvrdenie

však nemá oporu v platnom práve, pretože nezohľadňuje skutočnosť, že obchodná spoločnosť

môže byť za určitých predpokladov viazaná aj právnymi úkonmi osôb, ktoré konajú bez plnej

moci, alebo právnymi úkonmi osôb, ktoré síce konajú na základe plnej moci, ale svojimi

úkonmi prekročia rozsah oprávnenia. Poukázal aj na nesprávny postup správcu dane,

keď vykonal dokazovanie a vypočul svedka (J. J.), o čom žalobcu neupovedomil. Vykonanie

dôkazu v tomto štádiu konania je v rozpore s ,

ods. 1, správny orgán nerešpektoval právny názor

Krajského súdu v Žiline vyjadrený v rozsudku č.k. -61, keď v prvej fáze konania

o obnove konania sa mal správny orgán obmedziť na zisťovanie, či je možné obnovu konania

pripustiť, či boli splnené predpoklady na obnovu konania podľa § 51 ods. 1 písm. a/, písm. b/

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je

8

dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2, § 214

ods. 2 s tým, že termín verejného vyhlásenia rozsudku bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je

aj administratívny spis žalovaného zistil, že Daňový úrad Námestovo dodatočným platobným

výmerom č. /Pitz zo dňa 28.marca 2007 vyrubilo žalobcovi rozdiel dane

z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2005 v sume 858.432,--Sk

(28.494,72 €), ktorý bol žalobca povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia platobného

výmeru. Uvedený platobný výmer bol doručovaný žalobcovi do vlastných rúk prostredníctvom

pošty Námestovo 1, pričom žalobca si túto zásielku v odbernej lehote neprevzal. Správca dane

považoval zásielku za doručenú uložením; dodatočný platobný výmer nadobudol

právoplatnosť 3.mája 2007 a vykonateľnosť 19.mája 2007. Z obsahu administratívneho spisu

však nevyplýva, či správca dane zisťoval podmienky pre vznik fikcie doručenia podľa § 17

ods. 3 (ktorá má vplyv na nadobudnutie právoplatnosti

a vykonateľnosti dodatočného platobného výmeru), teda že

- adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý,

- v mieste doručenia sa zdržiava,

- doručovateľ vhodným spôsobom adresáta upovedomí, že písomnosť príde znovu

doručiť v určený deň a hodinu,

- nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný.

Žalobca podal 10.augusta 2007 návrh na obnovu konania skončeného právoplatným

dodatočným platobným výmerom č. /Pitz zo dňa 28.marca 2007. Dôvodil,

že v čase prebiehajúcich daňových kontrol nevedel preukázať svoje tvrdenia ohľadne

skutočnosti, že J. K., s ktorým rokoval, bol splnomocnený spoločnosťou L., s.r.o. na všetky

uzatvárané úkony, o ktorých mal J. J. podrobné informácie. Správca dane nevykonal výsluch

svedka J. K.. Žalobca stretol J. K. v júli 2007 v Bratislave, kedy mu J. K. odovzdal plnú moc

(originál), ktorú mu 25.spetembra 2003 udelil konateľ spoločnosti L., s.r.o. J. J., pričom jeho

podpis je na plnej moci úradne overený notárom. Skutočnosť, kedy sa žalobca dozvedel

o dôvodoch obnovy konania, sa dá preukázať výsluchom svedka J. K.. K návrhu na obnovu

konania predložil aj Splnomocnenie a generálnu plnú moc zo dňa 25.septembra 2003, ktorú J.

K., udelil J. J., konateľ spoločnosti L., s.r.o. Plná moc sa vzťahovala na všetky právne úkony

9

na úradoch, súdoch, pred orgánmi štátnej správy a všetkých inštitúciách, v mene spoločnosti,

na nadobúdanie a prevádzanie majetku, na preberanie podaní, na podpisovanie všetkých

právnych úkonov. Podpis J. J. je overený notárkou JUDr. H. M. dňa 25.septembra 2003;

notárka zistila totožnosť J. J. zákonným spôsobom a tento splnomocnenie pred notárkou aj

vlastnoručne podpísal. Osvedčenie o pravosti podpisu je zaregistrované v Centrálnom registri

osvedčených podpisov pod č. O 810070/2003.

Správca dane (Daňový úrad Námestovo) žalobcu vyzval na doplnenie originálu

splnomocnenia vydaného na meno J. K.. Žalobca originál plnej moci žalovanému predložil.

Zo zápisnice z ústneho pojednávania č. /Gav zo dňa

20.septembra 2007 vyplýva, že ústne pojednávanie sa uskutočnilo v Z., teda v mieste trvalého

bydliska J. J., konateľa spoločnosti L., s.r.o., po telefonickom rozhovore 19.septembra 2007.

Na ústne pojednávanie nebol žalobca predvolaný ani o ňom nebol dodatočne správcom dane

informovaný. J. J. uviedol, že J. K. plnú moc neudelil a podľa jeho názoru ju J. K. ani

neprijal, lebo sa na nej nenachádza jeho podpis. Dňa 25.septembra 2003 nebol na notárskom

úrade JUDr. M. (zápisnica je z 20.septembra 2007, pozn.). Pán K. pána J. neinformoval, aké

úkony na základe plnej moci vykonal, ani aké doklady na základe nej podpisoval, žiadne

doklady mu neodovzdal. J. J. nevedel uviesť, kto za roky 2004, 2005 viedol daňové

účtovníctvo za firmu L., s.r.o., on nikoho nepoveril na vedenie účtovníctva v rokoch 2004,

2005, nevedel ani uviesť, kto podal daňové priznanie. J. K. naposledy videl v januári 2003.

Odvolací súd poukazuje na to, že J. J. bol od 15.augusta 2002 do 28.septembra 2010 jediným

konateľom spoločnosti L., s.r.o. a o týchto dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa spoločnosti

L., s.r.o. mal mať vedomosť.

Na základe týchto skutočností Daňový úrad Námestovo rozhodol o zamietnutí

žiadosti o obnovu konania ukončeného právoplatným dodatočným platobným výmerom

č. /Pitz zo dňa 28.marca 2007 (rozhodnutie č. /Gav

z 29.októbra 2007).

Najvyšší súd Slovenskej republiky v prvom rade konštatuje správnosť skutkových

zistení krajským súdom a na správne a podrobné vyvodenie dôvodov rozhodnutia krajského

súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje ( ),

na doplnenie uvádza nasledovné:

Pri obnove konania sa rozoznávajú dve štádiá konania:

10

1) konanie o povolení alebo nariadení obnovy, v ktorom sa rozhoduje iba

o prípustnosti obnovy; príslušný orgán nepreskúmava meritórne výrok

rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky obnovy konania,

2) nové konanie, v ktorom sa znova prejedná a znova rozhodne vec, o ktorej sa

už v pôvodnom konaní rozhodlo.

V predmetnej právnej veci ide prvé štádium obnovy konania, teda rozhodovanie

o existencii alebo neexistencii dôvodov obnovy konania a nie o priame vyhodnotenie reálneho

vplyvu predložených dôkazov na meritum veci, pretože ide o prejudikovanie rozhodovania

v obnovenom konaní, ku ktorému ako takému ešte neprišlo. Správny orgán v prvom štádiu

konania o obnove nevykonáva dokazovanie smerujúce k zisťovaniu, či napríklad

novopredložený dôkaz reálne má alebo nemá vplyv na meritum veci. Krajský súd správne

poukázal na to, že správny orgán zisťuje len to, či ide o novosť dôkazu a možnosť, teda

pravdepodobnosť, jeho vplyvu na výsledok konania. Správca dane rovnako aj žalovaný

pochybili, pretože prakticky spojili obe štádiá obnovy konania do jedného, čo zákon

č. ani právna teória nepripúšťajú.

Ak už správca dane vykonal dokazovanie (v mieste trvalého bydliska J. J. po

predchádzajúcom telefonickom rozhovore s ním) mal o jeho vykonaní prípadne výsledku

upovedomiť aj žalobcu. Absenciou tohto postupu správca dane a žalovaný porušili práva

žalobcu, ktoré mu právny poriadok poskytuje (, ,

ods. 1, ods. 2 ).

Navyše, správca dane rovnako aj žalovaný v súvislosti so splnomocnením medzi

spoločnosťou L., s.r.o. a J. K. nesprávne poukazujú na ustanovenie

Zb. Ako správne uviedol krajský súd, toto ustanovenie sa vzťahuje na daňové konanie a nie na

obchodné vzťahy medzi jednotlivými podnikateľskými subjektmi pri ich podnikateľskej

činnosti. V takom prípade je nevyhnutné postupovať podľa ustanovení Občianskeho

zákonníka upravujúceho zastúpenie na základe plnej moci. Najvyšší súd Slovenskej republiky

v zhodne s krajským súdom považuje za potrebné zdôrazniť, že správca dane ani žalovaný sa

nezaoberali skutočnosťou, že podpis J. J. na plnej moci udelenej J. K. je úradne overený

notárkou v zmysle Podľa ustanovenia citovaného zákona

legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť

osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísal alebo podpis na listine uznala

pred ním za vlastný. Táto skutočnosť nebola správcom dane ani žalovaným vyvrátená (§ 3

ods. 4 , ). Za vyvrátenie

11

prezumpcie pravdivosti údajov uvedených v osvedčení o pravosti podpisu J. J. nemožno

považovať len jeho vyjadrenie, že podpis nie je jeho aj keď je úradne overený – táto

skutočnosť nebola ničím overená, preukázaná (napríklad prostredníctvom vypočutia notárky,

ktorá osvedčila pravosť podpisu J. J., grafologickým skúmaním podpisu J. J., prípadne na

základe výsledku trestného stíhania); dokazovania ohľadom spochybňovania pravosti podpisu

je možné vykonať až v druhom štádiu konania o obnove, t.j. v novom konaní.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Žiline č.k. -40 zo dňa 7.decembra 2010 ako vecne správny

potvrdil ( ).

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal vychádzajúc z ustanovenia

v spojení s prvá veta,

nakoľko žalobca síce bol v konaní úspešný, ale náhradu trov konania si neuplatnil,

a žalovanému náhrada trov konania neprináleží.“

Vzhľadom k tomu, že predmetná vec sa od citovaného rozsudku odlišuje len v druhu

daňovej povinnosti, avšak posúdenie dôvodnosti obnovy konania je v oboch prípadoch

rovnaké, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozsudku.

O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

podľa tak, že úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko tento

si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a žalovanému náhrada trov konania

neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 19. októbra 2011

JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová