Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e94/367737.d1514c.pdf
PDF · 175.47 KB
No categories available
2Sžf/10/2011
Najvyšší súd 2Sžf/10/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa
Milučkého, v právnej veci ţalobkyne: J. K., zastúpenej advokátom JUDr. J. M., proti
ţalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, .o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia ţalovaného č. 42902/2009 zo dňa 22.apríla 2010, konajúc o odvolaní
ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/23/2010-38 zo dňa 30.
novembra 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 13S/23/2010-38 zo dňa 30. novembra 2010 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom č.k. 13S/23/2010-38 zo dňa
30. novembra 2010 podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol
ţalobu ţalobkyne o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. 42902/2009
zo dňa 22. apríla 2010, ktorým ţalovaný potvrdil platobný výmer Colného úradu Trenčín
zn. 31040/2009-6667 zo dňa 19. októbra 2009 na spotrebnú daň z liehu vo výške 673,07 €
vyrubenú ţalobkyni za zdaňovacie obdobie júl 2007 – deň vzniku daňovej povinnosti
28.júla 2007 – v mnoţstve 0,7165 hektolitrov 100% alkoholu pri teplote 20°C podľa § 44
ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia ţalovaného (ďalej len zákon
č. 511/1992 Zb.) a podľa § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 písm. a/ zákona č. 105/2004 Z.z.
o spotrebnej dani z liehu v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia ţalovaného (ďalej
len zákon č. 105/2004 Z.z.).
Krajský súd uviedol, ţe daňová povinnosť podľa zákona č. 105/2004 Z.z.
má objektívny charakter, jej vznik nie je dôsledkom protiprávneho konania daňového
subjektu. Daňová povinnosť vzniká, ak daňový subjekt nevie hodnoverným spôsobom
preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u nej zisteného. Je nesporné, ţe ţalobkyňa
dňa 15.februára 2007 nakúpila 180 kusov spotrebného balenia liehu (ďalej len SBL) rôznych
značiek v sume 29.976,-- Sk (995,02 €), pričom kontrolou vykonanou správcom dane dňa
28.júla 2007 boli na jej prevádzke zistené 3 kusy SBL. Ţalobkyňa bola zo zákona povinná
preukázať pôvod ako aj spôsob nadobudnutia liehu s tým, ţe ak tieto skutočnosti nepreukáţe,
vznikne jej daňová povinnosť k spotrebnej dani z liehu. Podľa krajského súdu ţalobkyňa
objektívne zodpovedá za stav, ktorý existoval na jej prevádzke v čase daňovej kontroly.
Ţalobkyňa hodnoverným spôsobom nepreukázala nadobudnutie SBL v súlade so zákonom,
pretoţe subjekt označený ako dodávateľ liehu (T. Š. N.) tieto skutočnosti poprel
a hodnovernosť jeho výpovede je podporená aj jeho účtovnými dokladmi, vrátane čísla
registrovanej pokladnice, ktoré nie je zhodné s číslom uvedeným na pokladničnom doklade
predloţeným ţalobkyňou.
Krajský súd sa nestotoţnil s tvrdením ţalobkyne, ţe je na ňu neprimeraným spôsobom
prenášané dôkazné bremeno. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na § 29 ods. 8 zákona
č. 511/1992 Zb., podľa ktorého daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane, a skutočnosti, ktoré je povinný preukázať v priznaní, hlásení
a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu dňového
konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov
vedených daňovým subjektom. Nesplnenie povinnosti preukázať pôvod alebo spôsob
nadobudnutia liehu v zmysle § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 105/2004 Z.z. má za následok
vznik daňovej povinnosti a na základe objektívnej zodpovednosti sa daňový subjekt stáva
daňovým dlţníkom v zmysle § 13 ods. 2 písm. a/ zákona č. 105/2004 Z.z. Ţalobkyňa v bode
IV. ţaloby pripustila, ţe pôvod nadobudnutého liehu je sporný, a preto jej aj z tohto dôvodu
vznikla daňová povinnosť.
Proti tomuto rozsudku podala ţalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom
navrhla rozsudok krajského súdu zmeniť, rozhodnutie ţalovaného a prvostupňového
správneho orgánu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie; uplatnila si nárok na náhradu trov
konania. Podľa jej názoru došlo k nesprávnemu posúdeniu vzniku a základu spotrebnej dane
z liehu, jej vyrubeniu za zdaňovacie obdobie júl 2007. Colný úrad v Trenčíne nesprávne
stanovil, ţe ţalobkyňa nepreukázala pôvod ani spôsob nadobudnutia liehu v súlade
s citovaným zákonom. Práve naopak, ţalobkyňa správnym orgánom riadne preukázala pôvod
a spôsob nadobudnutia liehu – od osoby, ktorá sa prezentovala ako obchodný zástupca
drţiteľa povolenia na predaj liehu – T. Š. N.. Obchodný zástupca sa predstavil ako osoba
oprávnená konať a zaväzovať drţiteľa povolenia a lieh ţalobkyni predala. Ţalobkyni bol pri
nákupe predmetného lieku vydaný pokladničný doklad, ktorý potvrdzuje, ţe ho vydala osoba
oprávnená predávať lieh. Ţalobkyňa tejto osobe za kúpený lieh riadne zaplatila, vrátane dane
z liehu, kúpený lieh riadne zaúčtovala a splnila si voči colnému úradu aj oznamovaciu
povinnosť o realizovanej kúpe. V rámci konania pred colným úradom T. Š. realizovanie
predaja liehu ţalobkyni poprel, colný úrad zistil, ţe doklady, ktoré ţalobkyňa obdrţala pri
kúpe liehu, nie sú zaevidované v účtovníctve T. Š. a číslo jeho elektronickej registračnej
pokladnice a pokladničný doklad z nej nezodpovedá registračnému číslu na pokladničnom
doklade ani pokladničnému dokladu, ktorý vydala ţalobkyni osoba, ktorá sa predstavila ako
jeho obchodný zástupca. Ţalobkyňa postupovala v súlade s beţnou podnikateľskou praxou.
Nesprávnosť evidencie na strane predajcu a jej dôsledky nemoţno prenášať na ţalobkyňou,
tak ako to robí ţalovaný. Ţalobkyňa v colnom konaní nikdy netvrdila, ţe lieh nadobudla
priamo od T. Š., ale od jeho obchodného zástupcu. Táto skutočnosť bola v konaní preukázaná
a nebola spochybnená. Navyše, ţalobkyni ţiaden právny predpis neukladá povinnosť
predpokladať pochybenia v pokladničnom doklade tretieho subjektu a kontrolovať, či sú na
vydanom pokladničnom doklade správne uvedené všetky údaje o predávajúcom. Takúto
povinnosť nad rámec všeobecne záväzných právnych predpisov preto nemôţe ukladať a
podľa vlastných úvah stanovovať ani ţalovaný a ani súd. Takisto ţiaden právny predpis
neukladal ţalobkyni povinnosť overovať číslo elektronickej registračnej pokladnice a
kontrolovať, či má predajca predmetný pokladničný doklad riadne zaúčtovaný, a či ju eviduje
v zostave odberateľov. Ţalobkyni nemoţno vyčítať ani to, ţeby nekonala s náleţitou
opatrnosťou, tak ako to uvádza súd prvého stupňa. Tieto úvahy nemajú oporu v ţiadnom
verejnoprávnom predpise, osobitne nie v zákone č. 105/2004 Z.z.
Súd prvého stupňa podľa ţalobkyne nesprávne interpretoval ustanovenie § 12 ods. 2
písm. a/ zákona č. 105/2004 Z.z. Z hľadiska ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a/ citovaného
zákona daňová povinnosť ţalobkyni nemohla vzniknúť, nakoľko v súlade s týmto
ustanovením ţalobkyňa preukázala správnym orgánom pôvod aj spôsob nadobudnutia liehu.
Ţalobkyňa poukázala tieţ na skutočnosť, ţe správne orgány pri miestnom zisťovaní zistili
u nej iba 3 kusy SBL k značke B., 1 liter 40%. Ako základ spotrebnej dane z liehu však
ţalobkyni správne orgány určili 0,7165 hektolitrov alkoholu a z tohto základu bola vyrubená
brániť 673,07 €. V zmysle citovaného ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 105/2004
Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom zistenia liehu, ktorý sa nachádza alebo ktorý sa
nachádzal u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak fyzická alebo právnická osoba nevie
preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutie liehu v súlade s týmto zákonom, a to bez ohľadu
na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako vlastným. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona
základom dane je mnoţstvo liehu vyjadrené v hektolitroch v 100% alkoholu pri teplote 20 °C.
správne orgány pri určovaní základu dane a samotnej dane - mnoţstva liehu, nevychádzali
zo skutočne zisteného mnoţstva liehu nachádzajúceho sa u ţalobkyne, ale zo skutočností
tvrdených ţalobkyňou a ňou predloţených dokladov. Mnoţstvo liehu, z ktorého správne
orgány určili základ dane z liehu a vyrubili daň z liehu, nemoţno preukázať inými, iba tými
istými podkladmi, ktoré preukazujú spôsob nadobudnutia liehu ţalobkyňou - vyjadreniami
ţalobkyne, dokladmi, ktoré obdrţala od obchodného zástupcu. Ak existujú zásadné
pochybnosti o skutočnostiach a vyjadreniach uvádzaných a predloţených ţalobkyňou, ktoré
sa týkajú nadobudnutia liehu, a týmito skutočnosťami nemoţno preukázať spôsob
nadobudnutia liehu ţalobkyňou, potom tieto isté pochybnosti musia existovať aj o mnoţstve
liehu, ktorý ţalobkyňa takýmto spôsobom nakúpila. Preto nemoţno preukázať ani jeho
mnoţstvo, a ani týmto spôsobom základ dane a vyrubiť daň. Ţalobkyňa povaţuje
za nespravodlivé a nemoţné, aby tie isté doklady boli povaţované za nehodnoverné v časti
týkajúcej sa spôsobu nadobudnutia liehu, ale na druhej strane boli povaţované za úplne
hodnoverné, v časti týkajúcej sa mnoţstva liehu. Správny orgán môţe vychádzať
len z mnoţstva alkoholu, ktoré bolo moţné u ţalobkyne zistiť, teda skutočne zistených troch
kusov SBL značky B., 1 liter, 40 %, ktoré sa u ţalobkyne reálne našli, a z tohto mnoţstva
určiť základ spotrebnej dane z liehu a vyrobiť aj daň z liehu. Ţalobkyňa sa však domnieva, ţe
jej daňová povinnosť z týchto dôvodov vôbec nevznikla.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobkyne navrhol rozsudok krajského
súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, ţe netvrdí, ţe právna úprava expressis
verbis ukladá daňovým subjektom konať v podnikaní súvisiacim s nakladaním s liehom
s náleţitou starostlivosťou a v prípade, ţe tak neurobí, nesie osoba za takéto nekonanie
následky. Keďţe ţalobkyňa počas daňového konania ako aj v súdnom spore stavia svoje
argumenty skôr na subjektívnej principiálnosti, na základe ktorej odmieta niesť objektívnu
zodpovednosť v konkrétnom prípade, takisto ţalovaný a neskôr aj súd všeobecne ozrejmuje
ţalobkyni opodstatnenosť zakotveného objektívneho princípu zodpovednosti v daňovej
úprave, smerujúceho k primätiu dotknutých osôb konať pri nakladaní s liehom s náleţitou
starostlivosťou, keďţe v opačnom prípade by sa z pohľadu daných osôb zvýšilo riziko vzniku
skutočností, za ktoré by zodpovedali objektívne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie
ţalobkyne nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk (§ 156 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1
prvá veta Občianskeho súdneho poriadku).
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, súčasťou ktorého
je aj administratívny spis ţalovaného č. 34077/2009-6631, zistil, ţe Colný úrad Trenčín
platobným výmerom zn. 31040/2009-6667 zo dňa 19.októbra 2009 vyrubil ţalobkyni
spotrebnú daň z liehu vo výške 673,07 € za zdaňovacie obdobie júl 2007 – deň vzniku
daňovej povinnosti 28.júla 2007 – v mnoţstve 0,7165 hektolitrov 100% alkoholu pri teplote
20°C podľa § 44 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. a podľa § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 písm. a/
zákona č. 105/2004 Z.z. Dôvodom bolo nepreukázanie spôsobu a pôvodu nadobudnutia liehu
3 SBL B.. Ţalovaný uvedený platobný výmer potvrdil.
Ţalobkyňa v daňovom konaní preukazovala spôsob a pôvod nadobudnutia liehu
pokladničným dokladom č. 01#0033*, 15/02/07, TIME: 12:32 znejúcim na celkovú sumu
29.976,-- Sk (995,02 €) z registračnej pokladnice č. 6451020431973003, ktorý jej mal
vystaviť obchodný zástupca firmy T. Š. N.. Ţalobkyňa pokladničný doklad zaevidovala vo
svojej účtovnej evidencii; nelegitimovala obchodného zástupcu, nepamätá si jeho meno ani
evidenčné číslo vozidla, ktorým prišiel. Colný úrad v priebehu daňového konania zistil, ţe
uvedený pokladničný doklad nebol vystavený dodávateľom T. Š., nakoľko dodávateľ nemá
registrovanú registračnú pokladnicu pod číslom začínajúcim 645. Navyše, dodávateľ T. Š.
poprel, ţeby lieh predal ţalobkyni, pretoţe ţalobkyňu nevedie v zozname svojich
odberateľov, ţeby nakupoval lieh od spoločnosti O., s.r.o., (ktorá bola výrobcom 3SBL B.
zaistených u ţalobkyne); zároveň uviedol, ţe doklady predloţené ţalobkyňou nie sú
zaevidované v jeho účtovníctve a po formálnej stránke sa nezhodujú s pokladničnými
dokladmi vyhotovovanými jeho firmou. Colný úrad na základe uvedených skutočností
nepovaţoval predloţený pokladničný blok za vierohodný.
Vierohodnosť pokladničného dokladu bola v daňovom konaní spochybnená, preto
ho nie je moţné v daňovom konaní pouţiť ako dôkaz preukazujúci nadobudnutie
predmetného liehu (a contrario § 29 ods. 4, ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.). Ţalobkyňa
ţiadnym iným spôsobom nepreukázala pôvod a spôsob nadobudnutia liehu (napríklad
uvedením mena a priezviska obchodného zástupcu, evidenčným číslom vozidla obchodného
zástupcu), v daňovom konaní preto neuniesla dôkazné bremeno. Aj keď je moţné,
ţe ţalobkyňa bola v dobrej viere, ţe koná s obchodným zástupcom firmy T. Š. N., nezbavuje
ju to povinnosti konať v obchodných vzťahoch obozretne a opatrne a preveriť si minimálne
meno a priezvisko obchodného zástupcu a oprávnenie konať v mene dodávateľa. Ak
ţalobkyňa trvá na tom, ţe konala s obchodným zástupcom firmy T. Š. N., potom sa môţe
v občianskom súdnom konaní domáhať voči tomuto podnikateľskému subjektu náhrady
škody. Pre daňové konanie však toto tvrdenie nepreukazuje pôvod ani spôsob nadobudnutia
liehu.
V daňovom konaní je zodpovednosť zaloţená na objektívnom princípe, teda
bez ohľadu na zavinenie konajúceho subjektu (úmyselné alebo nedbanlivostné). Preto,
ak podnikateľ vierohodnými a overiteľnými dokladmi nepreukázal pôvod ani spôsob
nadobudnutia liehu, má sa za to, ţe nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu,
čím naplnil podmienky vzniku daňovej povinnosti podľa § 12 ods. 2 písm. a/ zákona
č. 105/2004 Z.z. V takom prípade daňová povinnosť vzniká dňom zistenia liehu, ktorý
sa nachádza alebo ktorý sa nachádzal u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak táto
právnická osoba alebo fyzická osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu
v súlade so zákonom č. 105/2004 Z.z. a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala
s liehom ako s vlastným. Daňovníkom je potom právnická alebo fyzická osoba, ktorá nevie
preukázať v súlade so zákonom č. 105/2004 Z.z. pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu
u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to,
či nakladá alebo nakladala s liehom ako s vlastným. Doklad z registračnej pokladnice
predloţený ţalobkyňou v daňovom konaní preukazoval mnoţstvo nadobudnutého liehu;
bez ohľadu na to, ţe sa u ţalobkyne v čase daňovej kontroly našli uţ len 3 SBL B., nie je
vylúčené, ţe ţalobkyňa zvyšný počet SBL liehu uţ pred daňovou kontrolou nepouţila vo
svojej podnikateľskej činnosti (keď lieh nadobudla vo februári 2009, a k vzniku daňovej
povinnosti prišlo aţ v júli 2009 po zistení colným úradom). Podľa názoru odvolacieho súdu
nie je vylúčené, aby tento doklad nemohol slúţiť ako východisko pre zistenie skutočného
mnoţstva liehu získaného od „obchodného zástupcu“ firmy T. Š. N. a tým aj ako predmet a
základ pre vyrubenie spotrebnej dane z liehu. Predmetom dane je totiţ lieh vyrobený na
daňovom území, dodaný na daňové územie z iného členského štátu alebo dovezený na daňové
územie z územia tretieho štátu (§ 4 ods. 1 zákona č. 105/2004 Z.z.). Základom dane je
mnoţstvo liehu vyjadrené v hektolitroch 100% alkoholu pri teplote 20° C.
Vychádzajúc z uvedených skutočností krajský súd správne vyhodnotil skutkový stav
a na vec pouţil správne právne predpisy. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13 S 23/2010-38 zo dňa 30.novembra 2010 ako vecne správny
potvrdil (§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď neúspešnej ţalobkyni náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal a ţalovanému náhradu trov konania neprináleţí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 19. októbra 2011
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová