Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/10/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa

Milučkého, v právnej veci žalobkyne: Ing. M. C., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-

230-2008/02512/TMB zo dňa 5.1.2009, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č.k. -166 zo dňa 17.12.2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -166 zo dňa 17.12.2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa

žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu

č. SVS-230-2008/02512/TMB zo dňa 5.1.2009 a zrušenia rozhodnutia o priestupku,

keď žalovaný ako odvolací správny orgán podľa

o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) rozhodnutie Obvodného

úradu v Nových Zámkoch, odboru všeobecnej vnútornej správy, číslo A/2008/02881 č. AP-

688/08-3 zo dňa 1.10.2008 zmenil tak, že výrokovú časť rozhodnutia, ktorou bola Ing. M. C.

uznaná vinnou nahradil novým rozhodnutím, ktoré znie: Ing. M. C. je vinná zo spáchania

priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa

Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustila tým, že dňa 7.4.2008

v čase okolo 10.30 hod. v administratívnej časti budovy Fakultnej nemocnice v N. fyzicky

napadla M. M. v jej kancelárii tak, že ju udrela dáždnikom do hlavy, v dôsledku ktorého jej

nebolo spôsobené žiadne zranenie, ktoré by si vyžiadalo práceneschopnosť alebo liečenie

a keď sa táto snažila vyjsť von z kancelárie, ťahala ju Ing. M. C. za vlasy až na chodbu pred

kanceláriu a týmto svojím konaním úmyselne narušila občianske spolunažívanie iným

hrubým správaním. V časti uloženia sankcie a trov konania ostalo prvostupňové rozhodnutie

nezmenené.

Krajský súd nepovažoval námietky žalobkyne vznesené v žalobe za opodstatnené.

Stotožnil sa so záverom žalovaného, že doručovanie písomností v danom konaní bolo účinné

a preto mohol vec prejednať bez účasti žalobkyne. Výpovede svedkov žalobkyňa ničím

nevyvrátila a svojou neprítomnosťou si podľa názoru krajského súdu sama spôsobila,

že sa nemohla vyjadriť k podkladom rozhodnutia, k spôsobu dokazovania, nemohla navrhnúť

ani doplnenie dokazovania, napr. výpoveď lekára (traumatológa) k jej fyzickým schopnostiam

a nenavrhla to ani v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, hoci mala

k dispozícii kompletne prefotený správny spis. Bola riadne svedkami usvedčená zo spáchania

priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona

o priestupkoch, uznaná vinnou a bola jej aj v súlade so zákonom uložená sankcia. V žalobe

podľa názoru krajského súdu neuviedla žiadne relevantné s vecou súvisiace skutočnosti,

s ktorými by sa žalovaný nebol podrobne vyporiadal

Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom

uviedla, že ju rozsudkom krajský súd poškodil. Namietala, že v žalobe zreteľne preukázala,

že obvodný úrad i polícia v Nových Zámkoch ju úmyselne poškodili a uznali vinnou za niečo,

čo nespáchala. Zopakovala, že Obvodný úrad v Nových Zámkoch ju opakovane poškodzuje

na objednávku lekárov, ktorí ju likvidujú ako invalidnú dôchodkyňu, z hyenizmu,

z chamtivosti na úplatky od jej príbuzných, ktorí ju chcú obrať aj o strechu nad hlavou – byt –

aby ho podvodom získali. Tiež zopakovala, že v minulosti už opakovane mala problém

pri doručovaní – nedoručovaní úradných zásielok. Žiadala vytýčiť pojednávanie

na Najvyššom súde SR a chce využiť svoje právo na dokazovanie. Navrhla pribrať experta

z odboru traumatológie, keďže ona je obeť a nie páchateľ.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu

potvrdiť. Poukázal na to, že na základe vykonaných dôkazov bolo spáchanie priestupku

žalobkyňou dostatočne preukázané. Uviedol, že žalobkyňa sa (v odvolaní) vyjadruje

k údajnému konaniu policajných orgánov a jej rodinných príslušníkov voči jej osobe, ktoré

neboli predmetom priestupkového konania a preto sa k týmto skutočnostiam žalovaný nevie

vyjadriť. V odvolacom správnom konaní žalovaný nezistil nezákonný postup správneho

orgánu prvého stupňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 2

rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 19. októbra 2011

( v spojení s ). Deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku).

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je

administratívny spis žalovaného č. SVS – 230 – 2008/02512/TMB ako aj administratívny spis

prvostupňového správneho orgánu č. A/2008/02881, č. AP-688/08-3 zistil, že dokazovaním

pred správnym orgánom bolo preukázané, že žalobkyňa spáchala priestupok proti

občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustila tým, že dňa 7.4.2008 v čase okolo 10.30

hod. v administratívnej časti budovy Fakultnej nemocnice v N. fyzicky napadla M. M. v jej

kancelárii tak, že ju udrela dáždnikom do hlavy, v dôsledku čoho jej nebolo spôsobené žiadne

zranenie, ktoré by si vyžiadalo práceneschopnosť alebo liečenie a keď sa táto snažila vyjsť

von z kancelárie, ťahala ju žalobkyňa za vlasy až na chodbu pred kanceláriu a týmto svojím

konaním úmyselne narušila občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Na ústnom

pojednávaní prvostupňového správneho orgánu svedkyne M. F., D. B., A. B., E. G. a Z. S.,

ktoré boli pri incidente prítomné, potvrdili, že žalobkyňa držala, resp. ťahala M. M. za vlasy,

čomu sa ona bránila, následne niečo spadlo na zem, žalobkyňa si to vzala a keď videla, že na

chodbu vybehlo viacero osôb, zrýchleným krokom odišla preč. Za tento skutok bola

žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa

§ 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch a v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ s poukazom na §

49 ods. 2 zákona o priestupkoch jej bola uložená sankcia – pokuta vo výške 1000 Sk (33,19

€). Žalovaný ako odvolací správny orgán zmenil prvostupňové rozhodnutie o priestupku tak,

že výrokovú časť rozhodnutia nahradil novým rozhodnutím (výrokom), v ktorom doplnil čas

spáchania priestupku a vypustil drobné ublíženie na zdraví s odôvodnením, že z lekárskej

správy konkrétne zranenie M. M. nevyplýva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s právnym názorom Krajského súdu

v Bratislave vysloveným v rozsudku č.k. -166 zo dňa 17.12. 2010, že skutkový

aj právny stav zistený žalovaným bol v súlade so Správnym poriadkom a zákonom

o priestupkoch; Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje správnosť dôvodov

napadnutého rozhodnutia krajského súdu ( ).

Priestupok žalobkyne bol dokazovaním, vykonaným v priebehu správneho konania

dostatočne preukázaný. Ani Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v tomto odvolacom konaní

nemohol zaoberať tvrdeniami žalobkyne, ktoré sa netýkali spáchania uvedeného priestupku.

Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil

rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -166 zo dňa 17.12. 2010 ako vecne

správny ( ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1

v spojení s a neúspešnej žalobkyni ich náhradu

nepriznal; žalovanému v tomto konaní náhrada trov konania neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 19. októbra 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová