Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e65/380630.8dddb6.pdf
PDF · 97.33 KB
No categories available
6Cdo/137/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 137/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne O. zastúpenej JUDr. V.
Z., advokátom so sídlom v M., proti ţalovaným 1/ MVDr. K. Č., CSc., bývajúcemu v L.,
zastúpenému advokátskou kanceláriou s obchodným názvom O.O.. s.r.o., so sídlom v B.,
v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát JUDr. D. O., a 2/ Ing. J. B.,
bývajúcemu v L., o zaplatenie 561,64 EUR s prísl., vedenej na Okresnom súde Ruţomberok
pod sp. zn. 4 C 54/2002, o dovolaní ţalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline
z 20. januára 2010 sp.zn. 6 Co 127/2009 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací označeným rozsudkom potvrdil rozsudok
Okresného súdu Ruţomberok z 18. februára 2009 č. k. 4 C 54/2002-280 v odvolaním
napadnutom výroku, ktorým bola ţalovanému 1/ uloţená povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu
159,03 EUR so 16,5 %-nými úrokmi z omeškania od 1.8.2002 do zaplatenia, to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a vo výroku o trovách prvostupňového konania,
ktorým ţiadnemu z účastníkov nebolo priznané právo na ich náhradu. Zároveň rozhodol, ţe
ţalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Potvrdenie prvostupňového
rozsudku vo vyhovujúcom výroku odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotoţňujúc sa
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. V odôvodnení svojho rozsudku
uviedol, ţe zo zisteného skutkového stavu, vyplývajúceho z vykonaného dokazovania, súd
prvého stupňa vyvodil správny právny záver o občianskoprávnej zodpovednosti ţalovaného 1/
za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode na motorovom vozidle ţalobkyne v dôsledku
porušenia predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a to v rozsahu 50 % (popri
zodpovednosti ţalovaného 2/ v rovnakom rozsahu).
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalovaný 1/. Ţiadal, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa
vo vyhovujúcom výroku zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Dovolanie odôvodnil odňatím moţnosti konať pred súdom, ďalej tzv. inou vadou konania
majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávnym právnym posúdením veci.
Za odňatie moţnosti konať pred súdom označil to, ţe v súdnom spise sa nenachádza listina –
rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní č. k. ČVS-OÚV-220/2001 AN, vydané
Okresným úradom vyšetrovania Policajného zboru Dolný Kubín, ktoré má preukazovať, ţe
v čase dopravnej nehody pouţil vozidlo ţalobkyne oprávnene. Uviedol, ţe súd prvého stupňa
uvedenú listinu na pojednávaní neprevzal s tým, ţe si ju sám vyţiada, čo však neurobil
a v rozsudku sa s obsahom tohto dôkazu nevysporiadal, pričom ani odvolací súd sa touto
skutočnosťou nezaoberal.
Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok
ako neopodstatnený a neprípustný zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom
by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,
pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok,
vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu a nejedná sa ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd
prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať
pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil teda ani podmienku prípustnosti
dovolania, na ktorú poukazoval dovolateľ a ktorá mala spočívať v odňatí jeho moţnosti riadne
konať pred súdom tým, ţe prvostupňový súd na pojednávaní neprevzal listinu označenú ako
dôkaz z odôvodnením, ţe si ju sám vyţiada, čo však neurobil a v rozhodnutí sa s touto
skutočnosťou nevysporiadal.
Z obsahu spisu je zrejmé, ţe na poslednom pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa
29.1.2009 zástupca ţalobkyne (nie zástupca ţalovaného 1/) predloţil k nahliadnutiu uznesenie
Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Dolný Kubín ČVS: OÚV-220/2001 AN,
ktoré mu po nahliadnutí bolo vrátené späť. Zo zápisnice z tohto pojednávania nevyplýva, ţe
by prvostupňový súd odôvodnil tento postup tým, ţe si predmetnú listinu vyţiada sám.
Po záverečných prednesoch účastníkov bolo pojednávanie odročené na vyhlásenie rozsudku.
Vykonanie uvedeného dôkazu vyţiadaním si označenej listiny účastníci, teda ani ţalovaný 1/,
nenavrhli, keď naopak pred záverečnými rečami zástupca ţalobkyne, zástupca ţalovaného 1/
aj ţalovaný 2/ vyhlásili, ţe návrhy na ďalšie dokazovanie nemajú. Za tejto situácie nebolo
povinnosťou súdu prvého stupňa zaoberať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevykonaním
dôkazu, ktorý nikto nenavrhol. Postupom súdov v základnom konaní preto nebola
ţalovanému 1/ odňatá moţnosť konať pred súdom.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného 1/
ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. l písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.) bez toho, aby
sa mohol zaoberať vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu
z hľadiska právneho posúdenia veci alebo prípadného výskytu iných vád konania (§ 241
ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.).
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe náklady ţalobkyne spojené s odmenou jej zástupcu za
vyjadrenie k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom na jeho neprípustnosť, za potrebné na účelné
bránenie práva.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. októbra 2011
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová