Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/1/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej,

PhD., v právnej veci žalobcu: F. K., zastúpeného advokátom JUDr. J. O., proti žalovanému:

Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. 10130/2009-1409 z 5. mája 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach č. k. -32 zo dňa 28. októbra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -32 zo dňa 28. októbra 2010 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 28. októbra 2010, č. k. -32 podľa

(ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou

sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného

č. 10130/2009-1409 z 5. mája 2009, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa

zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu -

2

riaditeľa Colného úradu Michalovce č. R-28/2009-5334 z 28. januára 2009, ktorým prepustil

žalobcu podľa o štátnej službe colníkov

a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe

colníkov“) zo služobného pomeru colníka, pretože zvlášť hrubým spôsobom porušil základné

povinnosti colníka ustanovené v § 44 ods. 3 písm. a), b), g) a h) zákona o štátnej službe

colníkov tým, že dňa 30.októbra 2008 na stanovisku č. 1 na hranici medzi Slovenskou

republikou a Ukrajinou doniesol do služobnej miestnosti pod bundou služobnej rovnošaty

fľašu alkoholu nezistenej značky a túto fľašu vložil do služobnej brašne a nezaevidoval do

príslušnej evidencie podľa pokynu vedúceho pobočky Colného úradu Č., ani nevydal

rozhodnutie o zaistení, zhabaní, prepadnutí alebo úschove tohto tovaru a ani nespísal úradný

záznam o nájdení skrytej, opustenej alebo stratenej veci, čím umožnil, aby tento tovar unikol

spod colného dohľadu. Uvedené konanie žalobcu bolo podľa žalovaného preukázané

zvukovým a obrazovým záznamom z výkonu služby žalobcu, ktorý bol správnemu orgánu

prvého stupňa sprístupnený 7. januára 2009 vyšetrovateľom Ministerstva vnútra SR, Sekcie

kontroly a inšpekčnej služby, z ktorého bolo zistené, že dňa 30.10.2008 v čase o 23.14 hod. na

hranici medzi SR a Ukrajinou žalobca doniesol do služobnej miestnosti pod bundou služobnej

rovnošaty fľašu alkoholu nezistenej značky, ktorú ukázal vedúcemu zmeny Bc. Z. M. a spýtal

sa ho, kam ju má položiť, pričom vedúci zmeny mu odpovedal, že je to jedno a žalobca túto

fľašu vložil do služobnej brašne.

Krajský súd vykonal dokazovanie na pojednávaní oboznámením sa s obrazovým

záznamom výkonu služby žalobcu a zistil, že je súladné s dôvodmi rozhodnutia riaditeľa

Colného úradu Michalovce, ako aj žalovaného. Krajský súd považoval žalobné námietky,

ktoré žalobca neuplatnil v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu,

za irelevantné z dôvodu, že žalobca bol zo služobného pomeru prepustený pre porušenie

služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom, a nie pre spáchanie

trestného činu. Podľa krajského súdu prebiehajúce trestné konanie nebránilo tomu,

aby nadriadený žalobcu začal konanie vo veciach služného pomeru pre porušenie služobnej

prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom. Správne orgány nehodnotili

konanie žalobcu z pohľadu, či spáchal alebo nespáchal trestný čin, a preto výsledok trestného

konania nemá vplyv na konanie vo veciach služobného pomeru. Námietky žalobcu uvedené

na pojednávaní krajský súd nebral do úvahy, nakoľko boli uvádzané po uplynutí zákonnej

dvojmesačnej lehoty.

3

Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal, aby odvolací súd zmenil napadnutý

rozsudok krajského súdu tak, že zruší rozhodnutia správnych orgánov a vec vráti žalovanému

na nové konanie. V odvolaní žalobca uviedol, že správne rozhodnutia, ako aj napadnutý

rozsudok, sú dôkazne postavené na informáciách vyplývajúcich z údajov získaných orgánmi

činnými v trestnom konaní, pričom tieto musia byť v rámci prípravného konania preverené

a hodnotené tak, aby ich bolo možné použiť ako dôkaz podanej obžaloby a podklad

pre konečné rozhodnutie súdu. Žalobca považuje za predčasné zaujímať stanovisko k doteraz

prezentovaným informáciám, a z toho dôvodu považuje rozhodnutia správnych orgánov

oboch stupňov za predčasné a neakceptujúce ústavnú zásadu prezumpcie neviny. Žalobca

považuje skutkový stav zistený správnymi orgánmi za nedostačujúci pre posúdenie veci.

Podľa žalobcu žalovaný nekonkretizuje, kontrolnou známkou ktorej krajiny bol uzáver fľaše

prelepený, ani aký druh alkoholu sa mal nachádzať vo fľaši. Žalovaný tiež nepreukázal,

odkiaľ a od koho žalobca doniesol do unimobunky fľašu údajného alkoholu a či žalobca mal

povinnosť túto fľašu zaevidovať.

Podľa žalobcu spáchanie trestného činu je porušením služobnej povinnosti obzvlášť

hrubým spôsobom, avšak o tomto porušení nemôže rozhodovať správny orgán, ale výlučne

len v trestnom konaní orgány činné v trestnom konaní a v prípade uznania viny výlučne

len súd. Až na základe výsledkov trestného konania možno konať mimo neho v inom

procesnom konaní. Na podporu tohto tvrdenia poukázal na ustanovenie § 42 ods. 2 zákona

o štátnej službe colníkov, ktoré dobu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby stanovuje

odlišne v prípade porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a odlišne

v prípade trestného stíhania vedeného proti colníkovi, pričom v prípade trestného stíhania

možno colníka dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby bez časového obmedzenia

až do právoplatného skončenia trestného stíhania. Tomu následne zodpovedá dôvod

pre prepustenie zo služobného pomeru podľa § 183 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe

colníkov (ak bol colník právoplatne odsúdený pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia

slobody alebo bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin). Žalobca preto nesúhlasil

s názorom krajského súdu, že výsledok trestného konania nemá vplyv na konanie vo veciach

služobného pomeru, vzhľadom na to, že podkladom pre oba druhy konaní je identický skutok.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť. K veci uviedol, že po začatí konania vo veciach služobného pomeru bol

žalobca podrobne oboznámený s predmetom konania a bola mu daná možnosť k veci sa

4

vyjadriť, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Žalobca však do zápisnice napísanej dňa

4.12.2008 na Colnom úrade Michalovce uviedol, že sa cíti nevinný a na konkrétne otázky

odmietol odpovedať.

K skutku, ktorý je predmetom tohto konania, žalovaný uviedol, že spôsob výkonu

služby colníkov monitorovalo Ministerstvo vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby

nepretržite v mesiaci október až december 2008 a z dôvodu utajenia tejto dlhodobej akcie

nebolo možné okamžite po zistení zadržať colníka a presne špecifikovať tovar, ktorý

nezapísal do prvotnej evidencie. Stanovisko č. 1 sa nachádza mimo územia obce (cca 4 km).

Na toto stanovisko colníci prichádzajú služobným motorovým vozidlom bezprostredne pred

príchodom vlaku vstupujúceho na územie SR a následne vykonávajú všetky úkony spojené

s colnou kontrolou. Po vykonaní colnej kontroly vlaku, pred odchodom na pobočku colného

úradu, sú povinní na mieste zapísať do prvotnej evidencie nezákonne dovážaný tovar.

Obrazový a zvukový záznam z výkonu služby žalobcu jednoznačne preukazuje,

že bezprostredne po vykonaní colnej kontroly vlaku vniesol skryte (pod bundou služobnej

rovnošaty) sklenú fľašu opatrenú kontrolnou známkou, ktorou sa označuje len spotrebiteľské

balenie alkoholu, pričom je preukázané, že ju nezapísal do prvotnej evidencie, t.j. nevydal

rozhodnutie o jej zaistení, zhabaní, prepadnutí alebo úschove. Stanovisko č. 1 sa nachádza

mimo územia obce, v širokom okolí sa nenachádza žiadna predajňa, a teda ak by chcel

žalobca tento tovar kúpiť pre vlastnú spotrebu, tak to mohol urobiť len v Čiernej nad Tisou.

Žalovaný tiež uviedol, že v konaní vo veciach služobného pomeru sa neriešila trestná

zodpovednosť žalobcu. Otázka viny z trestného činu nie je predbežnou otázkou, od vyriešenia

ktorej závisí rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného pomeru. Čakanie na výsledok

trestného konania žalovaný nepovažoval za vhodné, keďže mal k dispozícii dostatok dôkazov

preukazujúcich hrubé porušenie služobnej povinnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa

v spojení s veta prvá , bez nariadenia pojednávania, podľa

a v spojení s veta prvá s tým, že deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel

5

k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

19. októbra 2011 podľa a v spojení s veta prvá .

Predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 10130/

2009-1409 z 5. mája 2009, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa zamietol

odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - riaditeľa

Colného úradu Michalovce č. R-28/2009-5334 z 28. januára 2009, ktorým prepustil žalobcu

podľa o štátnej službe colníkov a o zmene

a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe colníkov“)

zo služobného pomeru colníka, pretože zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti

colníka ustanovené v § 44 ods. 3 písm. a), b), g) a h) zákona o štátnej službe colníkov tým,

že dňa 30.októbra 2008 na stanovisku č. 1 na hranici medzi Slovenskou republikou

a Ukrajinou doniesol do služobnej miestnosti pod bundou služobnej rovnošaty fľašu alkoholu

nezistenej značky a túto fľašu vložil do služobnej brašne a nezaevidoval do príslušnej

evidencie podľa pokynu vedúceho pobočky Colného úradu Č., ani nevydal rozhodnutie

o zaistení, zhabaní, prepadnutí alebo úschove tohto tovaru a ani nespísal úradný záznam o

nájdení skrytej, opustenej alebo stratenej veci, čím umožnil, aby tento tovar unikol spod

colného dohľadu.

Po oboznámení sa s administratívnym spisom odvolací súd zistil, že uvedené konanie,

ktoré sa žalobcovi kladie za vinu, žalovaný vyhodnotil v súlade so zákonom, keď

ho považoval za obzvlášť hrubé porušenie povinností colníka, pričom skutkový priebeh

opísaný v napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu,

je v súlade so zadováženými dôkazmi, s ktorými sa odvolací súd oboznámil. Konanie žalobcu

bolo preukázané zvukovým a obrazovým záznamom z výkonu služby žalobcu, ktorý bol

správnemu orgánu prvého stupňa sprístupnený 7. januára 2009 vyšetrovateľom Ministerstva

vnútra SR, pričom v prvotnej evidencii Pobočky Colného úradu Č. nebol dňa 30.10.2008

zaevidovaný žiaden tovar, ktorý bol zaistený pri colnej kontrole.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o štátnej službe colníkov colníkom sa rozumie

fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu

v služobnom úrade. Jednou z podmienok vzniku služobného pomeru colníka je zloženie

služobnej prísahy. Tá obsahuje aj sľub čestnosti, statočnosti, disciplinovanosti ako aj ochrany

bezpečnosti a verejného poriadku. Od služobnej prísahy colníka sa odvíjajú jeho služobné

6

povinnosti uvedené v ustanovení § 43 a § 44 tohto zákona. Základnou povinnosťou colníka,

vychádzajúc z citovaných ustanovení, je dôsledné plnenie si svojich povinností stanovených

nielen zákonmi a všeobecne záväznými predpismi, ale aj služobnou prísahou, rozkazmi,

nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Colník je povinný dodržiavať služobnú

disciplínu a v štátnej službe i mimo štátnej služby sa zdržať konania, ktoré by mohlo narušiť

vážnosť colnej správy alebo ohroziť dôveru k colnej správe.

Podľa § 183 ods. 1 písm. d) zákona o štátnej službe colníkov účinného

do 31.augusta 2009, služobný úrad prepustí colníka zo služobného pomeru, ak porušil

služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie

v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa § 227 ods. 1 zákona o štátnej službe colníkov účinného do 31.augusta 2009

za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci

a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Odvolací súd zhodne so záverom krajského súdu zastáva názor, že na základe

výsledkov dokazovania v administratívnom konaní bolo preukázané, že žalobca porušil

služobnú prísahu tým, že konal nečestne a nedisciplinovane a neplnil si svoje služobné

povinnosti uvedené v ustanovení § 43 a § 44 zákona, keď si dôsledne neplnil svoje povinnosti

stanovené zákonom a všeobecne záväznými predpismi, ale aj služobnou prísahou, rozkazmi,

nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Dôkazy, ktoré boli zadovážené, vykonané

a vyhodnotené v súlade s § 227 zákona o štátnej službe colníkov, nasvedčovali tomu,

že skutok sa stal tak, ako uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí.

Námietka žalobcu, že bolo porušené jeho právo na prezumpciu neviny, nie je dôvodná,

nakoľko konanie o prepustení zo služobného pomeru a trestné konanie sú samostatnými

konaniami s osobitnou právnou úpravou a kým v trestnom konaní je podmienkou rozhodnutia

o uznaní viny preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu, alebo prečinu,

v konaní o prepustení zo služobného pomeru postačuje preukázať zvlášť hrubé porušenie

služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti s tým, že ponechanie v služobnom pomere

by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Je nepochybné, že v tomto konaní bolo

preukázané, že nie je v záujme štátu mať v štátnej službe colníka, ktorý vedome porušuje

a zanedbáva služobné povinnosti.

7

Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež uvádza, že v danom prípade záviselo len

od úvahy správneho orgánu, či žalobcu v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 zákona o štátnej

službe colníkov dočasne pozbaví výkonu štátnej služby, alebo ho zo služobného pomeru

podľa § 183 ods. 1 písm. d) citovaného zákona v znení účinnom do 31.8.2009 prepustí, keďže

ustanovenie § 42 ods. 1 citovaného zákona, príslušnému správnemu orgánu neukladá

obligatórnu povinnosť, aby svojím rozhodnutím dočasne pozbavil colníka výkonu štátnej

služby, ak sa tento stane dôvodne podozrivým, že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým

spôsobom, alebo je podozrivý, že spáchal trestný čin, a jeho ďalšie ponechanie vo výkone

štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby.

Z uvedených dôvodov námietky žalobcu nie sú podľa názoru odvolacieho súdu

spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutie žalovaného. Preto ak krajský súd

dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov

a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo

k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací

súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobkyne

nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok

Krajského súdu v Košiciach z 28. októbra 2010, č. k. -32 ako vecne správny podľa

a v spojení s ustanovením veta prvá potvrdil.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa a účastníkom ich

náhradu nepriznal, nakoľko žalobkyňa v konaní nebola úspešná a žalovanému žiadne trovy

nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 19. októbra 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová