Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
da7/380812.86be80.pdf
PDF · 168.5 KB
No categories available
2Sžo/1/2011
Najvyšší súd 2Sžo/1/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej,
PhD., v právnej veci žalobcu: F. K., zastúpeného advokátom JUDr. J. O., proti žalovanému:
Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 10130/2009-1409 z 5. mája 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach č. k. 6S/96/2009-32 zo dňa 28. októbra 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 6S/96/2009-32 zo dňa 28. októbra 2010 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 28. októbra 2010, č. k. 6S/96/2009-32 podľa
§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného
č. 10130/2009-1409 z 5. mája 2009, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu -
riaditeľa Colného úradu Michalovce č. R-28/2009-5334 z 28. januára 2009, ktorým prepustil
žalobcu podľa § 183 ods. 1 písm. d) zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov
a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe
colníkov“) zo služobného pomeru colníka, pretože zvlášť hrubým spôsobom porušil základné
povinnosti colníka ustanovené v § 44 ods. 3 písm. a), b), g) a h) zákona o štátnej službe
colníkov tým, že dňa 30.októbra 2008 na stanovisku č. 1 na hranici medzi Slovenskou
republikou a Ukrajinou doniesol do služobnej miestnosti pod bundou služobnej rovnošaty
fľašu alkoholu nezistenej značky a túto fľašu vložil do služobnej brašne a nezaevidoval do
príslušnej evidencie podľa pokynu vedúceho pobočky Colného úradu Č., ani nevydal
rozhodnutie o zaistení, zhabaní, prepadnutí alebo úschove tohto tovaru a ani nespísal úradný
záznam o nájdení skrytej, opustenej alebo stratenej veci, čím umožnil, aby tento tovar unikol
spod colného dohľadu. Uvedené konanie žalobcu bolo podľa žalovaného preukázané
zvukovým a obrazovým záznamom z výkonu služby žalobcu, ktorý bol správnemu orgánu
prvého stupňa sprístupnený 7. januára 2009 vyšetrovateľom Ministerstva vnútra SR, Sekcie
kontroly a inšpekčnej služby, z ktorého bolo zistené, že dňa 30.10.2008 v čase o 23.14 hod. na
hranici medzi SR a Ukrajinou žalobca doniesol do služobnej miestnosti pod bundou služobnej
rovnošaty fľašu alkoholu nezistenej značky, ktorú ukázal vedúcemu zmeny Bc. Z. M. a spýtal
sa ho, kam ju má položiť, pričom vedúci zmeny mu odpovedal, že je to jedno a žalobca túto
fľašu vložil do služobnej brašne.
Krajský súd vykonal dokazovanie na pojednávaní oboznámením sa s obrazovým
záznamom výkonu služby žalobcu a zistil, že je súladné s dôvodmi rozhodnutia riaditeľa
Colného úradu Michalovce, ako aj žalovaného. Krajský súd považoval žalobné námietky,
ktoré žalobca neuplatnil v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu,
za irelevantné z dôvodu, že žalobca bol zo služobného pomeru prepustený pre porušenie
služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom, a nie pre spáchanie
trestného činu. Podľa krajského súdu prebiehajúce trestné konanie nebránilo tomu,
aby nadriadený žalobcu začal konanie vo veciach služného pomeru pre porušenie služobnej
prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom. Správne orgány nehodnotili
konanie žalobcu z pohľadu, či spáchal alebo nespáchal trestný čin, a preto výsledok trestného
konania nemá vplyv na konanie vo veciach služobného pomeru. Námietky žalobcu uvedené
na pojednávaní krajský súd nebral do úvahy, nakoľko boli uvádzané po uplynutí zákonnej
dvojmesačnej lehoty.
Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok krajského súdu tak, že zruší rozhodnutia správnych orgánov a vec vráti žalovanému
na nové konanie. V odvolaní žalobca uviedol, že správne rozhodnutia, ako aj napadnutý
rozsudok, sú dôkazne postavené na informáciách vyplývajúcich z údajov získaných orgánmi
činnými v trestnom konaní, pričom tieto musia byť v rámci prípravného konania preverené
a hodnotené tak, aby ich bolo možné použiť ako dôkaz podanej obžaloby a podklad
pre konečné rozhodnutie súdu. Žalobca považuje za predčasné zaujímať stanovisko k doteraz
prezentovaným informáciám, a z toho dôvodu považuje rozhodnutia správnych orgánov
oboch stupňov za predčasné a neakceptujúce ústavnú zásadu prezumpcie neviny. Žalobca
považuje skutkový stav zistený správnymi orgánmi za nedostačujúci pre posúdenie veci.
Podľa žalobcu žalovaný nekonkretizuje, kontrolnou známkou ktorej krajiny bol uzáver fľaše
prelepený, ani aký druh alkoholu sa mal nachádzať vo fľaši. Žalovaný tiež nepreukázal,
odkiaľ a od koho žalobca doniesol do unimobunky fľašu údajného alkoholu a či žalobca mal
povinnosť túto fľašu zaevidovať.
Podľa žalobcu spáchanie trestného činu je porušením služobnej povinnosti obzvlášť
hrubým spôsobom, avšak o tomto porušení nemôže rozhodovať správny orgán, ale výlučne
len v trestnom konaní orgány činné v trestnom konaní a v prípade uznania viny výlučne
len súd. Až na základe výsledkov trestného konania možno konať mimo neho v inom
procesnom konaní. Na podporu tohto tvrdenia poukázal na ustanovenie § 42 ods. 2 zákona
o štátnej službe colníkov, ktoré dobu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby stanovuje
odlišne v prípade porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a odlišne
v prípade trestného stíhania vedeného proti colníkovi, pričom v prípade trestného stíhania
možno colníka dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby bez časového obmedzenia
až do právoplatného skončenia trestného stíhania. Tomu následne zodpovedá dôvod
pre prepustenie zo služobného pomeru podľa § 183 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe
colníkov (ak bol colník právoplatne odsúdený pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia
slobody alebo bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin). Žalobca preto nesúhlasil
s názorom krajského súdu, že výsledok trestného konania nemá vplyv na konanie vo veciach
služobného pomeru, vzhľadom na to, že podkladom pre oba druhy konaní je identický skutok.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. K veci uviedol, že po začatí konania vo veciach služobného pomeru bol
žalobca podrobne oboznámený s predmetom konania a bola mu daná možnosť k veci sa
vyjadriť, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Žalobca však do zápisnice napísanej dňa
4.12.2008 na Colnom úrade Michalovce uviedol, že sa cíti nevinný a na konkrétne otázky
odmietol odpovedať.
K skutku, ktorý je predmetom tohto konania, žalovaný uviedol, že spôsob výkonu
služby colníkov monitorovalo Ministerstvo vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby
nepretržite v mesiaci október až december 2008 a z dôvodu utajenia tejto dlhodobej akcie
nebolo možné okamžite po zistení zadržať colníka a presne špecifikovať tovar, ktorý
nezapísal do prvotnej evidencie. Stanovisko č. 1 sa nachádza mimo územia obce (cca 4 km).
Na toto stanovisko colníci prichádzajú služobným motorovým vozidlom bezprostredne pred
príchodom vlaku vstupujúceho na územie SR a následne vykonávajú všetky úkony spojené
s colnou kontrolou. Po vykonaní colnej kontroly vlaku, pred odchodom na pobočku colného
úradu, sú povinní na mieste zapísať do prvotnej evidencie nezákonne dovážaný tovar.
Obrazový a zvukový záznam z výkonu služby žalobcu jednoznačne preukazuje,
že bezprostredne po vykonaní colnej kontroly vlaku vniesol skryte (pod bundou služobnej
rovnošaty) sklenú fľašu opatrenú kontrolnou známkou, ktorou sa označuje len spotrebiteľské
balenie alkoholu, pričom je preukázané, že ju nezapísal do prvotnej evidencie, t.j. nevydal
rozhodnutie o jej zaistení, zhabaní, prepadnutí alebo úschove. Stanovisko č. 1 sa nachádza
mimo územia obce, v širokom okolí sa nenachádza žiadna predajňa, a teda ak by chcel
žalobca tento tovar kúpiť pre vlastnú spotrebu, tak to mohol urobiť len v Čiernej nad Tisou.
Žalovaný tiež uviedol, že v konaní vo veciach služobného pomeru sa neriešila trestná
zodpovednosť žalobcu. Otázka viny z trestného činu nie je predbežnou otázkou, od vyriešenia
ktorej závisí rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného pomeru. Čakanie na výsledok
trestného konania žalovaný nepovažoval za vhodné, keďže mal k dispozícii dostatok dôkazov
preukazujúcich hrubé porušenie služobnej povinnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods.2 OSP preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa
§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa
§ 250ja ods.2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel
k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
19. októbra 2011 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
Predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 10130/
2009-1409 z 5. mája 2009, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - riaditeľa
Colného úradu Michalovce č. R-28/2009-5334 z 28. januára 2009, ktorým prepustil žalobcu
podľa § 183 ods. 1 písm. d) zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene
a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe colníkov“)
zo služobného pomeru colníka, pretože zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti
colníka ustanovené v § 44 ods. 3 písm. a), b), g) a h) zákona o štátnej službe colníkov tým,
že dňa 30.októbra 2008 na stanovisku č. 1 na hranici medzi Slovenskou republikou
a Ukrajinou doniesol do služobnej miestnosti pod bundou služobnej rovnošaty fľašu alkoholu
nezistenej značky a túto fľašu vložil do služobnej brašne a nezaevidoval do príslušnej
evidencie podľa pokynu vedúceho pobočky Colného úradu Č., ani nevydal rozhodnutie
o zaistení, zhabaní, prepadnutí alebo úschove tohto tovaru a ani nespísal úradný záznam o
nájdení skrytej, opustenej alebo stratenej veci, čím umožnil, aby tento tovar unikol spod
colného dohľadu.
Po oboznámení sa s administratívnym spisom odvolací súd zistil, že uvedené konanie,
ktoré sa žalobcovi kladie za vinu, žalovaný vyhodnotil v súlade so zákonom, keď
ho považoval za obzvlášť hrubé porušenie povinností colníka, pričom skutkový priebeh
opísaný v napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu,
je v súlade so zadováženými dôkazmi, s ktorými sa odvolací súd oboznámil. Konanie žalobcu
bolo preukázané zvukovým a obrazovým záznamom z výkonu služby žalobcu, ktorý bol
správnemu orgánu prvého stupňa sprístupnený 7. januára 2009 vyšetrovateľom Ministerstva
vnútra SR, pričom v prvotnej evidencii Pobočky Colného úradu Č. nebol dňa 30.10.2008
zaevidovaný žiaden tovar, ktorý bol zaistený pri colnej kontrole.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o štátnej službe colníkov colníkom sa rozumie
fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu
v služobnom úrade. Jednou z podmienok vzniku služobného pomeru colníka je zloženie
služobnej prísahy. Tá obsahuje aj sľub čestnosti, statočnosti, disciplinovanosti ako aj ochrany
bezpečnosti a verejného poriadku. Od služobnej prísahy colníka sa odvíjajú jeho služobné
povinnosti uvedené v ustanovení § 43 a § 44 tohto zákona. Základnou povinnosťou colníka,
vychádzajúc z citovaných ustanovení, je dôsledné plnenie si svojich povinností stanovených
nielen zákonmi a všeobecne záväznými predpismi, ale aj služobnou prísahou, rozkazmi,
nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Colník je povinný dodržiavať služobnú
disciplínu a v štátnej službe i mimo štátnej služby sa zdržať konania, ktoré by mohlo narušiť
vážnosť colnej správy alebo ohroziť dôveru k colnej správe.
Podľa § 183 ods. 1 písm. d) zákona o štátnej službe colníkov účinného
do 31.augusta 2009, služobný úrad prepustí colníka zo služobného pomeru, ak porušil
služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie
v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Podľa § 227 ods. 1 zákona o štátnej službe colníkov účinného do 31.augusta 2009
za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci
a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Odvolací súd zhodne so záverom krajského súdu zastáva názor, že na základe
výsledkov dokazovania v administratívnom konaní bolo preukázané, že žalobca porušil
služobnú prísahu tým, že konal nečestne a nedisciplinovane a neplnil si svoje služobné
povinnosti uvedené v ustanovení § 43 a § 44 zákona, keď si dôsledne neplnil svoje povinnosti
stanovené zákonom a všeobecne záväznými predpismi, ale aj služobnou prísahou, rozkazmi,
nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Dôkazy, ktoré boli zadovážené, vykonané
a vyhodnotené v súlade s § 227 zákona o štátnej službe colníkov, nasvedčovali tomu,
že skutok sa stal tak, ako uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí.
Námietka žalobcu, že bolo porušené jeho právo na prezumpciu neviny, nie je dôvodná,
nakoľko konanie o prepustení zo služobného pomeru a trestné konanie sú samostatnými
konaniami s osobitnou právnou úpravou a kým v trestnom konaní je podmienkou rozhodnutia
o uznaní viny preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu, alebo prečinu,
v konaní o prepustení zo služobného pomeru postačuje preukázať zvlášť hrubé porušenie
služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti s tým, že ponechanie v služobnom pomere
by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Je nepochybné, že v tomto konaní bolo
preukázané, že nie je v záujme štátu mať v štátnej službe colníka, ktorý vedome porušuje
a zanedbáva služobné povinnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež uvádza, že v danom prípade záviselo len
od úvahy správneho orgánu, či žalobcu v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 zákona o štátnej
službe colníkov dočasne pozbaví výkonu štátnej služby, alebo ho zo služobného pomeru
podľa § 183 ods. 1 písm. d) citovaného zákona v znení účinnom do 31.8.2009 prepustí, keďže
ustanovenie § 42 ods. 1 citovaného zákona, príslušnému správnemu orgánu neukladá
obligatórnu povinnosť, aby svojím rozhodnutím dočasne pozbavil colníka výkonu štátnej
služby, ak sa tento stane dôvodne podozrivým, že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým
spôsobom, alebo je podozrivý, že spáchal trestný čin, a jeho ďalšie ponechanie vo výkone
štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby.
Z uvedených dôvodov námietky žalobcu nie sú podľa názoru odvolacieho súdu
spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutie žalovaného. Preto ak krajský súd
dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov
a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo
k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací
súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobkyne
nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok
Krajského súdu v Košiciach z 28. októbra 2010, č. k. 6S/96/2009-32 ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 a 2 OSP v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 veta prvá OSP potvrdil.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich
náhradu nepriznal, nakoľko žalobkyňa v konaní nebola úspešná a žalovanému žiadne trovy
nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 19. októbra 2011
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová