Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/40/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej,

PhD., v právnej veci žalobcu JUDr. J. M., proti žalovanej Slovenskej advokátskej

komore, zast. JUDr. E. B., advokátkou, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu

žalovanej č. 3820/10 zo dňa 6. septembra 2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Prešove č. k. -43 zo dňa 7. apríla 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

č. k. -43 zo dňa 7. apríla 2011 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu

v Prešove č. k. -70 zo dňa 7. júla 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobný návrh žalobcu, ktorým sa

žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 6. septembra 2010, ktorým

rozhodnutím ho žalovaná nezapísala do zoznamu advokátov vedeného Slovenskou

advokátskou komorou a žiadal konanie vo veci zastaviť a priznať mu náhradu trov konania.

Krajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej je v súlade

so zákonom. Z dôvodov napadnutého rozsudku vyplýva, že jedinou žalobnou námietkou

žalobcu bola nesprávnosť postupu žalovanej, ak vydala napadnuté rozhodnutie, a to napriek

tomu, že žalobca jej listom zo dňa 3.5.2010 oznámil, že už nemá záujem o zápis do zoznamu

advokátov a jeho žiadosť zo dňa 25.1.2010 je už bezpredmetná. Podľa názoru krajského súdu

táto žalobná námietka žalobcu bola nedôvodná a bolo povinnosťou žalovanej po zrušení

predchádzajúceho rozhodnutia č. 4386/08 zo dňa 5.12.2008 a vrátení veci na ďalšie konanie

rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. o žiadosti žalobcu zo dňa 9.10.2008

doručenej Slovenskej advokátskej komore Bratislava dňa 13.10.2008, ktorou požiadal

o zapísanie do zoznamu advokátov ku dňu 1.1.2009, opätovne rozhodnúť. Krajský súd

sa nestotožnil s názorom žalobcu predneseným na pojednávaní vo veci, keď argumentoval

tým, že zrušením rozhodnutia žalovanej a vrátením veci na nové konanie rozsudkom

Krajského súdu v Prešove bolo konanie o jeho žiadosti zo dňa 13.10.2008

skončené. Taktiež sa krajský súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že nová žiadosť zrušila

predchádzajúcu. Zo záveru napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že súd prvého

stupňa sa stotožnil i s vecnými dôvodmi žalovanej, pre ktoré nezapísala žalobcu do zoznamu

advokátov v zmysle o advokácii v znení neskorších predpisov.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca a žiadal, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 7.4.2011 zrušil

resp. z hľadiska obsahu žiadal, aby ho zmenil a napadnuté uznesenie žalovanej zo dňa

6.9.2010 zrušil a konanie vo veci zastavil a priznal mu náhradu trov konania. Poukázal na to,

že rozsudok krajského súdu je nezákonný a že v konaní pred krajským súdom boli porušené

jeho základné ľudské i občianske práva garantované . Krajský

súd mal vziať do úvahy jeho prejav vôle vyplývajúci z jeho doporučeného listu žalovanej

zo dňa 3.5.2010, pričom krajský súd prehliadol základný fakt, že pre vydanie napadnutého

3

rozhodnutia žalovanou zo dňa 6.9.2010 chýbala základná podmienka konania, t. j. žiadosť,

keďže táto bola listom zo dňa 3.5.2010 zrušená a stala sa bezpredmetnou. Poukázal na to,

že na základe jeho listu zo dňa 3.5.2010 ako keby bolo došlo k späťvzatiu návrhu podľa

a keďže ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý

nemožno odstrániť, súd by mal takéto konanie podľa zastaviť a analogicky

tak mala postupovať aj žalovaná a nepokračovať v konaní podľa § 3 zákona o advokácii.

Poukázal na to, že nebolo možné zaoberať sa jeho žiadosťou zo dňa 13.10.2008, pretože táto

žiadosť bola ukončená predchádzajúcim rozhodnutím žalovanej zo dňa 5.12.2008

a zrušujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. . Uviedol, že podľa

žiadosti zo dňa 13.10.2008 sa jeho žiadosť mala riešiť do dvoch mesiacov k 1.1.2009

a napadnuté rozhodnutie i rozsudok tento stav spätne v nijakom prípade nemohli riešiť, keďže

boli vydané po 1.1.2009 a navyše im predchádzal rozsudok krajského súdu č. k.

doručený účastníkom konania 14.1.2010. Podľa žalobcu sa týmto jeho žiadosť zo dňa

13.10.2008 stala nepochybne ukončenou a bezpredmetnou, a preto považoval za nevyhnutné

podať novú žiadosť zo dňa 25.1.2010.

Žalovaná sa písomne k odvolaniu žalobcu vyjadrila a žiadala, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok v zmysle ust. potvrdil. Zdôraznil, že žalobca

o zápis do zoznamu advokátov požiadal dvomi písomnými podaniami a to listom zo dňa

13. októbra 2008 a listom zo dňa 25. januára 2010. Svoju žiadosť o zápis uvedenú v liste

zo dňa 25.1.2010 žalobca riešil svojím listom zo dňa 3. mája 2010, keď žalobca oznámil,

že nemá záujem o zápis a jeho žiadosť zo dňa 25.1.2010 je bezpredmetná. O žiadosti o zápis

uvedenej v liste zo dňa 13.10.2008 sa žalobca nezmienil. Rozhodnutie žalovanej zo dňa

5. decembra 2008 č. 4386/08 bolo preto rozhodnutím o žiadosti žalobcu zo dňa

13. októbra 2008. Rovnako rozhodnutie žalovanej zo dňa 6. septembra 2010 č. 3820/10,

keď žalovaná bola povinná rozhodnúť vo veci po zrušujúcom rozsudku Krajského súdu

v Prešove zo dňa 21.12.2009, kedy rozhodnutie zo dňa 5. decembra 2008 bolo zrušené a vec

vrátená žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaná uviedla, že žiadosť o zápis, ktorá bola

žalobcom podaná 9.10.2008 a žalovanej doručená 13.10.2008, tak táto žiadosť nebola doteraz

žalobcom vzatá späť.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1

veta prvá bez nariadenia pojednávania v zmysle v spojení s

v spojení s veta prvá s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Rozsudok verejne vyhlásil dňa 19. októbra 2011 ( a v spojení s

ods. 1 veta prvá ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania

posudzoval, či žalovaná ako i krajský súd pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného

skutkového stavu veci a s ohľadom na námietky žalobcu ohľadom hodnotenia listinných

dôkazných prostriedkov zisťoval, či konanie pred žalovanou ako správnym orgánom

ako i pred krajským súdom bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval

správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám

spravodlivého procesu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky mal v odvolacom konaní nesporne za preukázané

z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli Krajského súdu v Prešove

ako i v administratívnom spise žalovanej, že žalobca si podal skutočne dve žiadosti

o zapísanie do zoznamu advokátov a prvá žiadosť žalobcu je zo dňa 9. októbra 2008, ktorá

došla dňa 13. októbra 2008 Slovenskej advokátskej komore Bratislava, a druhá žiadosť

o zapísanie do zoznamu advokátov je datovaná dňom 25. januára 2010, ktorá došla dňa

26. januára 2010 Slovenskej advokátskej komore Bratislava.

O žiadosti žalobcu zo dňa 9. októbra 2008, ktorá došla Slovenskej advokátskej komore

dňa 13. októbra 2010, rozhodovala žalovaná svojím prvým rozhodnutím dňa

5. decembra 2008 pod č. 4386/08, ktorým rozhodla o nezapísaní žalobcu do zoznamu

advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou. Krajský súd v Prešove na základe

5

žaloby žalobcu rozhodnutie žalovanej zo dňa 5. decembra 2008 zrušil a vec vrátil žalovanej

na ďalšie konanie a to rozsudkom č. k. -24 zo dňa 21. decembra 2009.

Žalobca listom zo dňa 3.5.2010, ktorý došiel dňa 4.5.2010 Slovenskej advokátskej

komore oznámil žalovanej, že jeho žiadosť o zapísanie do zoznamu advokátov zo dňa

25.1.2010 s účinnosťou od 1.4.2010 je bezpredmetná.

V administratívnom spise žalovanej ako i v spisovom materiáli Krajského súdu

v Prešove sa nenachádza žiadny listinný dôkazný prostriedok o tom, že by žalobca zobral späť

i svoju prvú žiadosť o zapísanie do zoznamu advokátov ku dňu 1.1.2009 a to datovanú dňom

9.10., ktorá došla dňa 13.10.2008 Slovenskej advokátskej komore v Bratislave. Vzhľadom na

túto skutočnosť postupovala žalovaná správne, keď v zmysle zrušujúceho rozhodnutia

Krajského súdu v Prešove č. k. -24 zo dňa 21. decembra 2009 opätovne

rozhodovala v správnom konaní o žiadosti žalobcu o zapísanie do zoznamu advokátov, keď

vydala následne druhé rozhodnutie a to dňa 6. septembra 2010 pod č. 3820/10, ktorým

opätovne nezapísala JUDr. J. M. do zoznamu advokátov, keď poukázala na skutočnosť, že

žalobca nespĺňal podmienku bezúhonnosti v zmysle zákona o advokácii.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti z hľadiska skúmania podmienok konania nebol

dôvod, aby Krajský súd v Prešove preskúmavacie konanie vo veci zastavil, ako sa toho

domáhal žalobca a vzhľadom na žalobný návrh žalobcu správne postupoval krajský súd,

keď preskúmal rozhodnutie žalovanej zo dňa 6. septembra 2010 a vydal vo veci meritórne

rozhodnutie.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti skúmal i existenciu podmienok

konania ( ) a dospel k záveru, že nič nebránilo žalovanej zaoberať sa opätovne

žiadosťou žalobcu o zapísanie do zoznamu advokátov, ktorá došla žalovanej dňa 13. októbra

2008. Odvolací súd viazaný rozsahom dôvodov odvolacieho prejavu žalobcu nepovažoval

preto za potrebné zaoberať sa otázkami bezúhonnosti žalobcu vo vzťahu k dôvodnosti jeho

zapísania do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory, nakoľko sám žalobca

vo svojom odvolaní tieto otázky ponechal nepovšimnuté.

6

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok

Krajského súdu v Prešove ako súladný so zákonom v zmysle ust. ,

v spojení s ust. veta prvá potvrdil.

O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení

s ust. za použitia ust. veta prvá . Žalobca v odvolacom

konaní úspech nemal a žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a prakticky

jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 19. októbra 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová