Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/44/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.

Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny Adamcovej,

v právnej veci ţalobcu: L. G., S., S. X., X., zastúpeného J.. M. K., advokátom so sídlom M.

R. Š. X., V. N. T., proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová

ulica 13, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.

I/225/11937-102544/2009/990723-r zo dňa 14. septembra 2009, o odvolaní ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. – 28 zo dňa 11. júna 2010, jednohlasne,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.

– 28 zo dňa 11. júna 2010, p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/225/11937-102544/2009/990723-r zo

dňa 14.9.2009, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Vranov nad

Topľou č. /Kasa zo dňa 26.5.2009, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel

dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2006 v sume 17 788,32 €. Krajský

súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe z výroku ako aj z odôvodnenia rozhodnutia

2

prvostupňového správneho orgánu jednoznačne a nepochybne vyplynulo, ţe postup, ktorý

predchádzal vydaniu dodatočného platobného výmeru bol zákonný a zároveň sa stotoţnil aj

so závermi uvedenými v rozhodnutiach správnych orgánov oboch stupňov. Krajský súd

nepovaţoval za dôvodnú argumentáciu ţalobcu, ţe stavebné práce, ktoré sú predmetom

faktúr, vystavené pre spoločnosť T., A., T. C. X., B., pre spoločnosť D. S., S., K., ako aj pre

podnikateľa F. T., boli vykonané v takom rozsahu a v takých finančných sumách ako bolo

uvedené na týchto faktúrach. Z výpovedí konateľov spoločností T., A. a D. S., S. vyplynulo,

ţe predmetné faktúry nevystavili, so ţalobcom nikdy neobchodovali a túto spoločnosť

nepoznajú. Svedok F. T. poprel, ţe by vystavil faktúry vo výške 1 221 000 Sk, pričom správca

dane spochybnil aj samotné vystavenie faktúry a vykonanie stavebných prác vo výške 438

000 Sk, ktoré svedok ako dodávateľ potvrdil. Ţalobca sa dopustil pochybenia pri zúčtovaní

dokladov v účtovníctve a uznanie daňového dokladu v objeme stavebných prác, ktoré

vykonával pre uvedené firmy dodávateľov S., S., K., ako aj D. S., S., K. a F. T., neboli

vykonané v súlade s a o dani z príjmov v znení

neskorších predpisov (v ďalšom texte len „zák. o dani z príjmov“), a preto správca dane

odôvodnene zvýšil základ dane o celkovú sumu 2 803 684 Sk. Krajský súd zdôraznil, ţe ak

ţalobca disponoval dôkazmi, ktoré by vyvrátili závery prvostupňového správneho orgánu,

mal tieto predloţiť v daňovom konaní. Ţalobca stavebné práce vykonané pre spoločnosti

v určitom rozsahu a objeme finančných prostriedkov len deklaroval, skutočný obsah

nepreukázal. Ţalovaný sa dôsledne vyporiadal so všetkými námietkami uvádzanými

ţalobcom v odvolaní. Súladne so zákonom oba správne orgány vyhodnotili dôkazy, ktoré

správca dane získal pri kontrole dane z príjmov, konkrétne z výpovede konateľov spoločností,

výpovedí svedkov ako aj samotného ţalobcu a ďalších dôkazov uvedených v tomto

rozhodnutí. Ţalobca v daňovom konaní nepreukázal, ţe práce fakturované v zmysle

uvedených faktúr vo výške 2 803 684 Sk, boli ním vykonané na dosiahnutie, zabezpečenie

a udrţanie príjmov, a preto túto sumu nemohol ţalobca v zmysle § 21 ods. 1 zák. o dani

z príjmov účtovať ako svoj výdavok. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k

ods. 1 v znení neskorších predpisov (ďalej

v texte rozhodnutia len „“) tak, ţe ich náhradu neúspešnému ţalobcovi nepriznal,

pričom ţalovaný aj v prípade úspechu nemá zo zákona nárok na náhradu trov konania.

Proti predmetnému rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, a to

z dôvodov uvedených v , , v ktorom navrhol, aby odvolací súd

3

napadnutý rozsudok podľa zmenil a ţalobe na trovy ţalovaného vyhovel.

Zdôraznil, ţe krajský súd neskúmal podstatu veci, iba zhodnotil dokazovanie ţalovaného

a vyvodil, ţe je správne. Ţalobca poukázal, ţe hlavne pre spoločnosť T., A., osobne, cez

sprostredkovateľské zmluvy alebo v rámci subdodávok vykonával zemné práce na stavbách

hlavne v Prešovskom a Košickom kraji; práce uvedené vo faktúrach boli riadne dodávateľom

S., S. vykonané, prevzaté a bolo za ne zaplatené. Taktieţ faktúry od dodávateľa D. S., S. boli

vystavené podľa skutočne vykonaných prác a bolo za ne riadne zaplatené. Za obe spoločnosti

boli zákazky sprostredkované p. K. T., on doniesol faktúry, pokladničné doklady a prevzal

peniaze. Nebol dôvod tohto svedka v konaní nevypočuť, čoho sa ţalobca aj domáhal. Ţalobca

poukázal, ţe sa jednalo o väčší rozsah prác a pracovalo pre neho viacero subjektov. Namietal

stanoviská konateľov spoločností, ţe faktúry nevystavili. Beţnou praxou ţalobcu je, ţe pred

vystavením faktúr si riadne overí, či práce boli vykonané, účtované v súlade s dohodou alebo

príslušnými cenníkmi a následne odberateľom riadne prevzaté. Ţalobca ďalej namietal

hodnotenie výpovede svedka p. F. T., ktorý pri svojom výsluchu klamal, poprel aj to, čo

predtým priznal, a napriek tomu správca dane bez ďalšieho veril jeho výpovedi. P. T.

zahrnul do príjmov niekoľko stotisíc korún, zaplatil z toho daň a to napriek tomu, ţe práce,

podľa vlastného tvrdenia, nevykonal. P. T. pri výsluchu priznal, ţe na všetkých účtovných

dokladov je jeho podpis a odtlačok jeho pečiatky. Svedok J.. Š. M. bol prítomný pri tom, ako

p. T. preberal peniaze, napriek tomu, ţe to tento poprel. Konanie p. T. je vyloţene účelové

a zdôvodnené tým, ţe príjem nepojal do svojich príjmov a tým sa vyhol daňovej povinnosti.

Ţalobca zdôraznil, ţe predloţením originálnych dokladov podpísaných p. T. uniesol dôkazné

bremeno a na preukázanie opaku nepostačuje rozporuplná a účelovo menená výpoveď svedka.

Aj svedok p. U. vo výpovedi zo dňa 15.7.2009 uviedol, ţe vie, ţe p. T. vykonával pre ţalobcu

výkopové práce a tieţ potvrdil, ţe meno T. si pamätá v súvislosti so stavbou K.. Napriek

rozporom vo výpovedi p. T. ţalovaný tieto rozpory neodstránil, ignoroval listinné dôkazy

a bez ďalšieho zdôvodnenia tejto výpovedi uveril. Výpoveď p. T. bola vyvrátená písomnými

dôkazmi, ako aj výpoveďou p. U.. Záverom ţalobca uviedol, ţe rozhodnutie správcu dane je

v rozpore s ustálenou praxou nielen slovenských, ale aj európskych súdov, a to najmä

s princípom rovnosti zbraní. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. , z ktorého vyplýva, ţe povinnosťou správcu dane je čo najúplnejšie

zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, čo objektívne

znamená, ţe je povinný zisťovať skutočnosti nielen v neprospech daňového subjektu, ale aj

v jeho prospech tak, aby bola zistená skutočná pravda. Krajský súd nesprávne ustálil, ţe

z výpovede konateľa spoločnosti T., A. vyplynulo, ţe predmetné faktúry táto spoločnosť

4

nevystavila a so ţalobcom nikdy neobchodovala. Počas celého konania k výsluchu konateľa

tejto spoločnosti nedošlo, ale bolo predloţené čestné prehlásenie zamestnanca spoločnosti zo

dňa 6.2.2009, p. S., ktorý potvrdil vykonanie zemných prác ţalobcom pre jeho spoločnosť na

viacerých stavbách.

K odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 27.8.2010 vyjadril ţalovaný tak, ţe

navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedol, ţe zistený skutkový stav

v dostatočnom rozsahu odôvodňuje nesplnenie zákonných podmienok uznania týchto

výdavkov ako výdavkov daňových podľa § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zák. o dani z príjmov

s tým, ţe ţalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Podrobné dôvody tohto záveru

obsahuje odôvodnenie rozsudku a všetky správcom dane vykonané dôkazy obsiahnuté

v administratívnom spise. Krajský súd pri preskúmaní ţalobou napadnutého rozhodnutia

skúmal práve podstatu veci, t.j. skúmal či ţalobcom uplatnené výdavky za daného skutkového

stavu spĺňajú atribút výdavkov podľa § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zák. o dani z príjmov a či vo

vzťahu k týmto zákonným podmienkam ţalobca uniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom

k totoţnosti odvolacích a ţalobných dôvodov ţalovaný v ďalšom odkázal na obsah

písomného stanoviska k ţalobe zo dňa 12.2.2010.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 vety prvej ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 vety prvej v spojení

s , s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť

dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 20. októbra 2011 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej

hlavy piatej časti preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia

ţalovaného správneho orgánu, ktorým ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie – dodatočný

platobný výmer Daňového úradu Vranov nad Topľou č. /Kasa

5

z 26.5.2009, ktorým správca dane podľa

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení

neskorších predpisov (ďalej v texte len „“) vyrubil ţalobcovi ako

daňovému subjektu rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2006

v sume 17 788,32 €, sumu ktorú uloţil ţalobcovi zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti

dodatočného platobného výmeru na účet správcu dane.

Predmetom rozhodnutia v posudzovanej veci bol ţalobcovi vyrubený rozdiel DPH

za zdaňovacie obdobie roka 2006, ku ktorému došlo z dôvodu, ţe ţalobcom uplatnené

výdavky vo výške 2 803 684 Sk nespĺňali zákonné podmienky stanovené § 2 písm. i/ a § 21

ods. 1 v spojení s Daňové orgány

vzhľadom na uvedenú skutočnosť dospeli k záveru, ţe ţalobcom uplatnené výdavky

nespĺňajú atribút daňových výdavkov.

Podľa daňovými výdavkami nie sú výdavky

(náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník

účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloţenie na daňové účely nie je dostatočne

preukázané.

Podľa správca dane dbá, aby skutočnosti

rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je

pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa daňový subjekt preukazuje skutočnosti,

ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,

hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu

daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo

záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa kontrolovaný daňový subjekt má vo

vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly

všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10

druhej vety (8 pracovných dní).

6

Podľa ods. 1, 2 o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov platiteľ je povinný uchovávať kópie faktúr, ktoré vyhotovil alebo ktoré

boli vyhotovené v jeho mene zákazníkom alebo inou osobou, originály všetkých prijatých

faktúr a faktúr podľa § 71 ods. 9 a § 72 ods. 3 po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku,

ktorého sa týkajú. Uchovávať prijaté faktúry je povinná aj zdaniteľná osoba, ktorá nie je

platiteľom, a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, po dobu desiatich rokov

nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V posudzovanej veci daňovou kontrolou bolo zistené, ţe ţalobca zaúčtoval do

daňových nákladov na účet 518 – ostatné sluţby, v celkovej sume 944 000 Sk, a to faktúrami

za zemné práce od dodávateľa S., S.. S., K.. Správca dane prostredníctvom doţiadaného

Daňového úradu Košice III. zabezpečil výsluch konateľa spoločnosti S., S.. S., H. G., ktorý

uviedol, ţe od roku 2002, kedy prevzal spoločnosť, firma nevykonáva ţiadnu ekonomickú

činnosť, nevystavil ţiadne účtovné doklady, nemá ani razítko firmy a nevlastní ţiadne spisy.

Faktúry pre spoločnosť L. G., S., nevystavil, nedošlo k dodaniu prác uvedených na faktúrach,

nevlastní razítko, ktoré je na faktúrach a podpisy nie sú jeho. Konateľ spoločnosti ďalej

uviedol, ţe neexistuje ţiadna iná osoba, ktorá je splnomocnená zastupovať spoločnosť, resp.

konať v mene spoločnosti. Správca dane zistil, ţe predmetné faktúry neboli vystavené

daňovým subjektom. Daňový subjekt nevykonáva ţiadnu ekonomickú činnosť a po roku 2001

neboli podané ţiadne daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby.

Ďalej bolo daňovou kontrolou zistené, ţe ţalobca zaúčtoval do daňových dokladov na

účet X. – ostatné sluţby celkovú sumu 200 684 Sk faktúrami za zemné práce od dodávateľa

D. S., S. K.. Doţiadaným Daňovým úradom Košice I. správca dane zabezpečil výsluch

7

konateľky spoločnosti D. S., S., I.. E. K., ktorá uviedla, ţe príslušné faktúry spoločnosť

nevystavila, čo preukázala predloţením zoznamu vystavených faktúr v preskúmavanom

období. Konateľka potvrdila, ţe podpisy

na faktúrach nie sú podpismi konateľov tejto spoločnosti, pečiatka na faktúrach nepatrí firme

D. S., S., pričom zdôraznila, ţe o spoločnosti L. G., S., nepočula a nikdy s ňou

nespolupracovala. K uvedeným skutočnostiam sa konateľ ţalobcu písomne vyjadril listom zo

dňa 20.2.2009, kde uviedol, ţe práce na faktúrach boli skutočne vykonané a bolo za nich

zaplatené. I.. E. K. nepozná, pretoţe za spoločnosť D. S., S. vystupoval iný konateľ.

Daňovou kontrolou bolo ďalej zistené, ţe ţalobca od dodávateľa F. T., Č. X.

zaúčtoval do nákladov aj celkovú sumu 1 659 000 Sk, a to faktúrami za zemné práce.

Šetrením daňových orgánov bolo nesporne zistené, ţe uvedený dodávateľ fakturované práce

nevykonal a predloţené faktúry a príjmové pokladničné doklady v sume 1 221 000 Sk

vystavil na ţiadosť konateľa spoločnosti ţalobcu za úplatu. Čo sa týka faktúry č. X.

z 5.11.2006 v sume 438 000 Sk, po vykonanom šetrení daňové orgány zistili, ţe zo strany

uvedeného dodávateľa neboli pre ţalobcu vykonané ani tieto v uvedenej faktúre uvedené

práce. Výpoveď svedka I.. M. U. - vzhľadom na skutočnosť, ţe jednoznačne nepotvrdil, ţe F.

T. práce pre spoločnosť ţalobcu skutočne vykonal – daňové orgány pre účely preukázania

oprávnenosti zúčtovania nákladov do základov dane, posúdili ako bezpredmetnú.

Z administratívneho spisu senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zistil, ţe

správca dane konštatoval porušenie tým, ţe ţalobca

riadne nepreukázal zaúčtované daňové náklady a v zmysle § 17 ods. 2 písm. a/ uvedeného

zákona zvýšil základ dane o sumu 2 803 684 Sk. Ţalovaný nepovaţoval zaúčtovanie dokladov

v účtovníctve za dostatočné, a to tak z pohľadu , ako aj z pohľadu

o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konštatuje, ţe zákonnou podmienkou,

aby mohol byť výdavok povaţovaný aj za daňový výdavok je, aby bol preukázateľne

vynaloţený na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov daňovníka. K preukázanosti

výdavkov na vykonanie prác je potrebné okrem preukázania zúčtovania výdavkov a daňových

dokladov, preukázať aj skutočné realizovanie týchto prác tak, ako je to uvedené vo faktúrach.

8

Z vykonaného zisťovania však vplynulo, ţe ţalobca preukázal náklady len dokladmi –

faktúrami a výdavkovými pokladničnými dokladmi, ktoré ako sa preukázalo, vystavené

dodávateľmi uvedenými na týchto dokladoch neboli.

Správca dane predvolal p. K. T., ktorého navrhol vo veci vypočuť ţalobca, avšak

svedok si zásielku neprevzal a zásielka bola poštou vrátená správcovi dane s označením, ţe

adresát je neznámy. Z uvedeného dôvodu vypočutie svedka nebolo moţné. Správca dane

v danom prípade zohľadnil a zhodnotil všetky skutočnosti, ktoré mali vplyv

na správne určenie daňovej povinnosti, v priebehu daňovej kontroly vyuţil všetky dostupné

prostriedky, ktoré mal k dispozícii – miestne zisťovania, doţiadania iným správcom dane,

postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a dbal na práva daňového

subjektu. S výsledkami správcu dane bol daňový subjekt oboznámený a mal moţnosť

k svojim tvrdeniam predkladať všetky dostupné doklady a dôkazy. Ţalobca nepreukázaním

nákladov zahrnutých do základu dane porušil ustanovenia § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zákona

č. , v dôsledku čoho správca dane odôvodnene zvýšil základ dane o celkovú

sumu 2 803 684 Sk.

Správca dane prerokoval s daňovým subjektom protokol o výsledku zistenia z daňovej

kontroly, ktorý bol podpísaný dňa 14.5.2009. Keďţe daň zistená po daňovej kontrole sa

odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní, správca dane vydal dňa 26.5.2009

dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane. Správca dane

tak postupoval v súlade s

Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému

rozsudku Krajského súdu v Prešove po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho

a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie dospel k záveru, ţe

nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych

záverov, keďţe napadnutý rozsudok so správnou citáciou dotknutých právnych noriem

obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, obsahuje dostatok dôvodov, ktoré vytvárajú

dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku.

9

Odvolací súd sa stotoţnil s argumentáciou krajského súdu, podľa ktorej správca dane

pri vydávaní dodatočného platobného výmeru vo vzťahu k dani z príjmu postupoval v súlade

so základnými zásadami daňového konania a objasňoval všetky skutočnosti, ktoré by mohli

svedčiť v prospech, ale aj v neprospech ţalobcu.

Odvolací súd v konaní ţalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by

mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia ( ),

v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo

jeho postup nie je v súlade so zákonom.

Odvolací súd zistil, ţe dôvody uvádzané ţalobcom nie sú spôsobilé spochybniť vecnú

správnosť napadnutého rozsudku. Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal

a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náleţite aj odôvodnil a s ktorými sa

odvolací súd v zmysle v celom rozsahu stotoţnil.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

krajského súdu v súlade s ust. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

a tak, ţe ţalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal

úspech, ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 20. októbra 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská