Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
15c/375264.b50e04.pdf
PDF · 199.13 KB
No categories available
8Sžf/44/2010
Najvyšší súd 8Sžf/44/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.
Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny Adamcovej,
v právnej veci ţalobcu: L. G., S., S. X., X., zastúpeného J.. M. K., advokátom so sídlom M.
R. Š. X., V. N. T., proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová
ulica 13, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.
I/225/11937-102544/2009/990723-r zo dňa 14. septembra 2009, o odvolaní ţalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 1S/73/2009 – 28 zo dňa 11. júna 2010, jednohlasne,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.
1S/73/2009 – 28 zo dňa 11. júna 2010, p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/225/11937-102544/2009/990723-r zo
dňa 14.9.2009, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Vranov nad
Topľou č. 744/230/16007/09/Kasa zo dňa 26.5.2009, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel
dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2006 v sume 17 788,32 €. Krajský
súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe z výroku ako aj z odôvodnenia rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu jednoznačne a nepochybne vyplynulo, ţe postup, ktorý
predchádzal vydaniu dodatočného platobného výmeru bol zákonný a zároveň sa stotoţnil aj
so závermi uvedenými v rozhodnutiach správnych orgánov oboch stupňov. Krajský súd
nepovaţoval za dôvodnú argumentáciu ţalobcu, ţe stavebné práce, ktoré sú predmetom
faktúr, vystavené pre spoločnosť T., A., T. C. X., B., pre spoločnosť D. S., S., K., ako aj pre
podnikateľa F. T., boli vykonané v takom rozsahu a v takých finančných sumách ako bolo
uvedené na týchto faktúrach. Z výpovedí konateľov spoločností T., A. a D. S., S. vyplynulo,
ţe predmetné faktúry nevystavili, so ţalobcom nikdy neobchodovali a túto spoločnosť
nepoznajú. Svedok F. T. poprel, ţe by vystavil faktúry vo výške 1 221 000 Sk, pričom správca
dane spochybnil aj samotné vystavenie faktúry a vykonanie stavebných prác vo výške 438
000 Sk, ktoré svedok ako dodávateľ potvrdil. Ţalobca sa dopustil pochybenia pri zúčtovaní
dokladov v účtovníctve a uznanie daňového dokladu v objeme stavebných prác, ktoré
vykonával pre uvedené firmy dodávateľov S., S., K., ako aj D. S., S., K. a F. T., neboli
vykonané v súlade s § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení
neskorších predpisov (v ďalšom texte len „zák. o dani z príjmov“), a preto správca dane
odôvodnene zvýšil základ dane o celkovú sumu 2 803 684 Sk. Krajský súd zdôraznil, ţe ak
ţalobca disponoval dôkazmi, ktoré by vyvrátili závery prvostupňového správneho orgánu,
mal tieto predloţiť v daňovom konaní. Ţalobca stavebné práce vykonané pre spoločnosti
v určitom rozsahu a objeme finančných prostriedkov len deklaroval, skutočný obsah
nepreukázal. Ţalovaný sa dôsledne vyporiadal so všetkými námietkami uvádzanými
ţalobcom v odvolaní. Súladne so zákonom oba správne orgány vyhodnotili dôkazy, ktoré
správca dane získal pri kontrole dane z príjmov, konkrétne z výpovede konateľov spoločností,
výpovedí svedkov ako aj samotného ţalobcu a ďalších dôkazov uvedených v tomto
rozhodnutí. Ţalobca v daňovom konaní nepreukázal, ţe práce fakturované v zmysle
uvedených faktúr vo výške 2 803 684 Sk, boli ním vykonané na dosiahnutie, zabezpečenie
a udrţanie príjmov, a preto túto sumu nemohol ţalobca v zmysle § 21 ods. 1 zák. o dani
z príjmov účtovať ako svoj výdavok. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k
ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
v texte rozhodnutia len „O. s. p.“) tak, ţe ich náhradu neúspešnému ţalobcovi nepriznal,
pričom ţalovaný aj v prípade úspechu nemá zo zákona nárok na náhradu trov konania.
Proti predmetnému rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, a to
z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., v ktorom navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok podľa § 220 ods. 1 O.s.p. zmenil a ţalobe na trovy ţalovaného vyhovel.
Zdôraznil, ţe krajský súd neskúmal podstatu veci, iba zhodnotil dokazovanie ţalovaného
a vyvodil, ţe je správne. Ţalobca poukázal, ţe hlavne pre spoločnosť T., A., osobne, cez
sprostredkovateľské zmluvy alebo v rámci subdodávok vykonával zemné práce na stavbách
hlavne v Prešovskom a Košickom kraji; práce uvedené vo faktúrach boli riadne dodávateľom
S., S. vykonané, prevzaté a bolo za ne zaplatené. Taktieţ faktúry od dodávateľa D. S., S. boli
vystavené podľa skutočne vykonaných prác a bolo za ne riadne zaplatené. Za obe spoločnosti
boli zákazky sprostredkované p. K. T., on doniesol faktúry, pokladničné doklady a prevzal
peniaze. Nebol dôvod tohto svedka v konaní nevypočuť, čoho sa ţalobca aj domáhal. Ţalobca
poukázal, ţe sa jednalo o väčší rozsah prác a pracovalo pre neho viacero subjektov. Namietal
stanoviská konateľov spoločností, ţe faktúry nevystavili. Beţnou praxou ţalobcu je, ţe pred
vystavením faktúr si riadne overí, či práce boli vykonané, účtované v súlade s dohodou alebo
príslušnými cenníkmi a následne odberateľom riadne prevzaté. Ţalobca ďalej namietal
hodnotenie výpovede svedka p. F. T., ktorý pri svojom výsluchu klamal, poprel aj to, čo
predtým priznal, a napriek tomu správca dane bez ďalšieho veril jeho výpovedi. P. T.
zahrnul do príjmov niekoľko stotisíc korún, zaplatil z toho daň a to napriek tomu, ţe práce,
podľa vlastného tvrdenia, nevykonal. P. T. pri výsluchu priznal, ţe na všetkých účtovných
dokladov je jeho podpis a odtlačok jeho pečiatky. Svedok J.. Š. M. bol prítomný pri tom, ako
p. T. preberal peniaze, napriek tomu, ţe to tento poprel. Konanie p. T. je vyloţene účelové
a zdôvodnené tým, ţe príjem nepojal do svojich príjmov a tým sa vyhol daňovej povinnosti.
Ţalobca zdôraznil, ţe predloţením originálnych dokladov podpísaných p. T. uniesol dôkazné
bremeno a na preukázanie opaku nepostačuje rozporuplná a účelovo menená výpoveď svedka.
Aj svedok p. U. vo výpovedi zo dňa 15.7.2009 uviedol, ţe vie, ţe p. T. vykonával pre ţalobcu
výkopové práce a tieţ potvrdil, ţe meno T. si pamätá v súvislosti so stavbou K.. Napriek
rozporom vo výpovedi p. T. ţalovaný tieto rozpory neodstránil, ignoroval listinné dôkazy
a bez ďalšieho zdôvodnenia tejto výpovedi uveril. Výpoveď p. T. bola vyvrátená písomnými
dôkazmi, ako aj výpoveďou p. U.. Záverom ţalobca uviedol, ţe rozhodnutie správcu dane je
v rozpore s ustálenou praxou nielen slovenských, ale aj európskych súdov, a to najmä
s princípom rovnosti zbraní. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 7Sţ/124/2001, z ktorého vyplýva, ţe povinnosťou správcu dane je čo najúplnejšie
zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, čo objektívne
znamená, ţe je povinný zisťovať skutočnosti nielen v neprospech daňového subjektu, ale aj
v jeho prospech tak, aby bola zistená skutočná pravda. Krajský súd nesprávne ustálil, ţe
z výpovede konateľa spoločnosti T., A. vyplynulo, ţe predmetné faktúry táto spoločnosť
nevystavila a so ţalobcom nikdy neobchodovala. Počas celého konania k výsluchu konateľa
tejto spoločnosti nedošlo, ale bolo predloţené čestné prehlásenie zamestnanca spoločnosti zo
dňa 6.2.2009, p. S., ktorý potvrdil vykonanie zemných prác ţalobcom pre jeho spoločnosť na
viacerých stavbách.
K odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 27.8.2010 vyjadril ţalovaný tak, ţe
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedol, ţe zistený skutkový stav
v dostatočnom rozsahu odôvodňuje nesplnenie zákonných podmienok uznania týchto
výdavkov ako výdavkov daňových podľa § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zák. o dani z príjmov
s tým, ţe ţalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Podrobné dôvody tohto záveru
obsahuje odôvodnenie rozsudku a všetky správcom dane vykonané dôkazy obsiahnuté
v administratívnom spise. Krajský súd pri preskúmaní ţalobou napadnutého rozhodnutia
skúmal práve podstatu veci, t.j. skúmal či ţalobcom uplatnené výdavky za daného skutkového
stavu spĺňajú atribút výdavkov podľa § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zák. o dani z príjmov a či vo
vzťahu k týmto zákonným podmienkam ţalobca uniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom
k totoţnosti odvolacích a ţalobných dôvodov ţalovaný v ďalšom odkázal na obsah
písomného stanoviska k ţalobe zo dňa 12.2.2010.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 vety prvej O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech.
Rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 vety prvej v spojení
s § 250l ods. 2 O. s. p., s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť
dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 20. októbra 2011 (§ 156 ods. 1
a ods. 3 O. s. p.).
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia
alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia
ţalovaného správneho orgánu, ktorým ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie – dodatočný
platobný výmer Daňového úradu Vranov nad Topľou č. 744/230/16007/09/Kasa
z 26.5.2009, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb.
o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov (ďalej v texte len „zák. č. 511/1992 Zb.“) vyrubil ţalobcovi ako
daňovému subjektu rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2006
v sume 17 788,32 €, sumu ktorú uloţil ţalobcovi zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti
dodatočného platobného výmeru na účet správcu dane.
Predmetom rozhodnutia v posudzovanej veci bol ţalobcovi vyrubený rozdiel DPH
za zdaňovacie obdobie roka 2006, ku ktorému došlo z dôvodu, ţe ţalobcom uplatnené
výdavky vo výške 2 803 684 Sk nespĺňali zákonné podmienky stanovené § 2 písm. i/ a § 21
ods. 1 zák. č. 595/2003 Z. z. v spojení s § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. Daňové orgány
vzhľadom na uvedenú skutočnosť dospeli k záveru, ţe ţalobcom uplatnené výdavky
nespĺňajú atribút daňových výdavkov.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. daňovými výdavkami nie sú výdavky
(náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník
účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloţenie na daňové účely nie je dostatočne
preukázané.
Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane dbá, aby skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je
pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,
hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu
daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo
záznamov vedených daňovým subjektom.
Podľa § 15 ods. 6 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb. kontrolovaný daňový subjekt má vo
vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly
všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10
druhej vety (8 pracovných dní).
Podľa ods. 1, 2 § 76 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov platiteľ je povinný uchovávať kópie faktúr, ktoré vyhotovil alebo ktoré
boli vyhotovené v jeho mene zákazníkom alebo inou osobou, originály všetkých prijatých
faktúr a faktúr podľa § 71 ods. 9 a § 72 ods. 3 po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku,
ktorého sa týkajú. Uchovávať prijaté faktúry je povinná aj zdaniteľná osoba, ktorá nie je
platiteľom, a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, po dobu desiatich rokov
nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V posudzovanej veci daňovou kontrolou bolo zistené, ţe ţalobca zaúčtoval do
daňových nákladov na účet 518 – ostatné sluţby, v celkovej sume 944 000 Sk, a to faktúrami
za zemné práce od dodávateľa S., S.. S., K.. Správca dane prostredníctvom doţiadaného
Daňového úradu Košice III. zabezpečil výsluch konateľa spoločnosti S., S.. S., H. G., ktorý
uviedol, ţe od roku 2002, kedy prevzal spoločnosť, firma nevykonáva ţiadnu ekonomickú
činnosť, nevystavil ţiadne účtovné doklady, nemá ani razítko firmy a nevlastní ţiadne spisy.
Faktúry pre spoločnosť L. G., S., nevystavil, nedošlo k dodaniu prác uvedených na faktúrach,
nevlastní razítko, ktoré je na faktúrach a podpisy nie sú jeho. Konateľ spoločnosti ďalej
uviedol, ţe neexistuje ţiadna iná osoba, ktorá je splnomocnená zastupovať spoločnosť, resp.
konať v mene spoločnosti. Správca dane zistil, ţe predmetné faktúry neboli vystavené
daňovým subjektom. Daňový subjekt nevykonáva ţiadnu ekonomickú činnosť a po roku 2001
neboli podané ţiadne daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby.
Ďalej bolo daňovou kontrolou zistené, ţe ţalobca zaúčtoval do daňových dokladov na
účet X. – ostatné sluţby celkovú sumu 200 684 Sk faktúrami za zemné práce od dodávateľa
D. S., S. K.. Doţiadaným Daňovým úradom Košice I. správca dane zabezpečil výsluch
konateľky spoločnosti D. S., S., I.. E. K., ktorá uviedla, ţe príslušné faktúry spoločnosť
nevystavila, čo preukázala predloţením zoznamu vystavených faktúr v preskúmavanom
období. Konateľka potvrdila, ţe podpisy
na faktúrach nie sú podpismi konateľov tejto spoločnosti, pečiatka na faktúrach nepatrí firme
D. S., S., pričom zdôraznila, ţe o spoločnosti L. G., S., nepočula a nikdy s ňou
nespolupracovala. K uvedeným skutočnostiam sa konateľ ţalobcu písomne vyjadril listom zo
dňa 20.2.2009, kde uviedol, ţe práce na faktúrach boli skutočne vykonané a bolo za nich
zaplatené. I.. E. K. nepozná, pretoţe za spoločnosť D. S., S. vystupoval iný konateľ.
Daňovou kontrolou bolo ďalej zistené, ţe ţalobca od dodávateľa F. T., Č. X.
zaúčtoval do nákladov aj celkovú sumu 1 659 000 Sk, a to faktúrami za zemné práce.
Šetrením daňových orgánov bolo nesporne zistené, ţe uvedený dodávateľ fakturované práce
nevykonal a predloţené faktúry a príjmové pokladničné doklady v sume 1 221 000 Sk
vystavil na ţiadosť konateľa spoločnosti ţalobcu za úplatu. Čo sa týka faktúry č. X.
z 5.11.2006 v sume 438 000 Sk, po vykonanom šetrení daňové orgány zistili, ţe zo strany
uvedeného dodávateľa neboli pre ţalobcu vykonané ani tieto v uvedenej faktúre uvedené
práce. Výpoveď svedka I.. M. U. - vzhľadom na skutočnosť, ţe jednoznačne nepotvrdil, ţe F.
T. práce pre spoločnosť ţalobcu skutočne vykonal – daňové orgány pre účely preukázania
oprávnenosti zúčtovania nákladov do základov dane, posúdili ako bezpredmetnú.
Z administratívneho spisu senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zistil, ţe
správca dane konštatoval porušenie § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. tým, ţe ţalobca
riadne nepreukázal zaúčtované daňové náklady a v zmysle § 17 ods. 2 písm. a/ uvedeného
zákona zvýšil základ dane o sumu 2 803 684 Sk. Ţalovaný nepovaţoval zaúčtovanie dokladov
v účtovníctve za dostatočné, a to tak z pohľadu zákona č. 595/2003 Z. z., ako aj z pohľadu
zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konštatuje, ţe zákonnou podmienkou,
aby mohol byť výdavok povaţovaný aj za daňový výdavok je, aby bol preukázateľne
vynaloţený na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov daňovníka. K preukázanosti
výdavkov na vykonanie prác je potrebné okrem preukázania zúčtovania výdavkov a daňových
dokladov, preukázať aj skutočné realizovanie týchto prác tak, ako je to uvedené vo faktúrach.
Z vykonaného zisťovania však vplynulo, ţe ţalobca preukázal náklady len dokladmi –
faktúrami a výdavkovými pokladničnými dokladmi, ktoré ako sa preukázalo, vystavené
dodávateľmi uvedenými na týchto dokladoch neboli.
Správca dane predvolal p. K. T., ktorého navrhol vo veci vypočuť ţalobca, avšak
svedok si zásielku neprevzal a zásielka bola poštou vrátená správcovi dane s označením, ţe
adresát je neznámy. Z uvedeného dôvodu vypočutie svedka nebolo moţné. Správca dane
v danom prípade zohľadnil a zhodnotil všetky skutočnosti, ktoré mali vplyv
na správne určenie daňovej povinnosti, v priebehu daňovej kontroly vyuţil všetky dostupné
prostriedky, ktoré mal k dispozícii – miestne zisťovania, doţiadania iným správcom dane,
postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a dbal na práva daňového
subjektu. S výsledkami správcu dane bol daňový subjekt oboznámený a mal moţnosť
k svojim tvrdeniam predkladať všetky dostupné doklady a dôkazy. Ţalobca nepreukázaním
nákladov zahrnutých do základu dane porušil ustanovenia § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zákona
č. 595/2003 Z. z., v dôsledku čoho správca dane odôvodnene zvýšil základ dane o celkovú
sumu 2 803 684 Sk.
Správca dane prerokoval s daňovým subjektom protokol o výsledku zistenia z daňovej
kontroly, ktorý bol podpísaný dňa 14.5.2009. Keďţe daň zistená po daňovej kontrole sa
odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní, správca dane vydal dňa 26.5.2009
dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane. Správca dane
tak postupoval v súlade s § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb.
Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému
rozsudku Krajského súdu v Prešove po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho
a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, ţe
nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych
záverov, keďţe napadnutý rozsudok so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, obsahuje dostatok dôvodov, ktoré vytvárajú
dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku.
Odvolací súd sa stotoţnil s argumentáciou krajského súdu, podľa ktorej správca dane
pri vydávaní dodatočného platobného výmeru vo vzťahu k dani z príjmu postupoval v súlade
so základnými zásadami daňového konania a objasňoval všetky skutočnosti, ktoré by mohli
svedčiť v prospech, ale aj v neprospech ţalobcu.
Odvolací súd v konaní ţalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by
mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.),
v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo
jeho postup nie je v súlade so zákonom.
Odvolací súd zistil, ţe dôvody uvádzané ţalobcom nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku. Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal
a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náleţite aj odôvodnil a s ktorými sa
odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotoţnil.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
krajského súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal
úspech, ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 20. októbra 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská