Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/46/2010

Potvrdené rozhodnutím 8Sžf/47/2010
„Najvyšší súd 8Sžf/46/2010 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členov JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu: I.. A. R., bytom T., Ž. X., zastúpený advokátom J.. T. N., so sídlom N. Z., K. č. X., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/224/14636- 113736/2009/990920-r zo dňa 2. novembra 2009, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/15/2010-66 zo dňa 22. júna 2010, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/15/2010-66 zo dňa 22. júna 2010, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zuzany Ďurišovej a z členov JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Adamcovej

v právnej veci žalobcu: I.. A. R., bytom T., Ž. X., zastúpený advokátom J.. T. N., so sídlom

N. Z., K. č. X., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č.

13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/224/14636-

113736/2009/990920-r zo dňa 2. novembra 2009, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre č. k. -66 zo dňa 22. júna 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k.

-66 zo dňa 22. júna 2010, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Žalovaný rozhodnutím č. I/224/14636-113736/2009/990920-r zo dňa 2. novembra

2009 potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Nové Zámky číslo:

/De zo dňa 28.4.2009, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi za porušenie

ustanovení ods. l písm. a/ v nadväznosti na ods. l o dani

z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov rozdiel dane z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie júl 1999 v sume 12 886,67 €. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že

2

správca dane vyrubil predmetným dodatočným platobným výmerom rozdiel dane z pridanej

hodnoty na základe výsledkov opakovanej daňovej kontroly, pri ktorej zistil, že daňový

subjekt dodal pre odberateľa P. K., A. v zmysle dodacích listov č. X. – X. zo dňa 17.7.1999

a dodacích listov č. X. – X. zo dňa 19.7.1999 poľnohospodársku plodinu repku ozimnú

v množstve 551,65 tony. Vystavenie označených dodacích listov potvrdil ako svedok skladník

žalobcu J. B. do zápisnice o ústnom pojednávam č.j. /Cá,Kn zo dňa

8.6.2005 s tým, že ich vystavil na príkaz žalobcu a následne zapísal do denníka váženia

(povinné tlačivo vydané MPSR pre poľnohospodárske podniky) tie isté údaje, ktoré boli na

dodacích listoch. Spoločnosť P. K., A. je od roku 1997 v konkurze a správca dane zistil, že

v roku 1999 nemá zaúčtovanú žiadnu faktúru za nákup repky od I.. A. R., ani nebola

vykonaná žiadna úhrada v prospech tohto daňového subjektu. Dokazovaním, ktoré vykonal

správca dane, však bolo jednoznačne preukázané, že dodávka sa musela reálne uskutočniť,

nakoľko plodina reálne opustila skladové priestory (prešla cez vážnicu) a vodiči uvedených

vozidiel potvrdili jej prepravu v takom množstve a na také miesto určenia, ako je uvedené

v predmetných dodacích listoch, avšak vyfakturovaná nebola. Správca dane vyzval žalobcu na

predloženie evidencie vlastnej produkcie za rok 1999, čím by daňový subjekt mohol

preukázať príjem a výdaj poľnohospodárskych produktov zo skladu. Daňový subjekt uvedenú

evidenciu ku kontrole nepredložil, čím neuniesol dôkazné bremeno podľa § 29 ods. 8 zákona

č. a ani iným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia. Vyskladnením repky

ozimnej v uvedenom množstve vznikla daňovému subjektu daňová povinnosť v zmysle §14

ods. l v nadväznosti na §13 ods. l písm. a/ zákona o DPH, a to aj napriek tomu, že tieto

dodávky neboli v júli 1999 vyfakturované odberateľovi. Daňová povinnosť vzniká dňom

uskutočnenia zdaniteľného plnenia, ktorým je deň dodania tovaru, pričom následná fakturácia

nemá na tuto skutočnosť žiaden vplyv. Odvolací správny orgán mal za to, že vo veci boli

vykonané všetky potrebné úkony, dôkazy boli vyhodnotené v súlade s ustanovením § 2 ods. 3

zákona č. 511/92 Zb. a z procesnej stránky boli dodržané základné zásady daňového konania

pri zachovaní práv a právom chránených záujmov daňového subjektu, preto rozhodnutie

správcu dane potvrdil.

II.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na

konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov

uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie

je dôvodná. Krajský súd v odôvodnení rozsudku s poukazom na relevantné ustanovenia

3

o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov a zákona

č. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov uviedol, že

z pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že správca dane na základe žiadosti orgánov

činných v trestnom konaní vykonal u žalobcu ako daňového subjektu kontrolu dane z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie január – december 1999 a od 19.11.2008 opakovanú daňovú

kontrolu, ktorá bola ukončená Protokolom o výsledku zistenia zopakovanej daňovej kontroly

č.j. /Cá,Kn,Py z 12.3.2009. Žalobca k protokolu nepodal žiadne písomné

vyjadrenie, protokol bol preto prerokovaný v zmysle dňa

22.4.2009 a na základe výsledkov správca dane rozhodol dodatočným platobným výmerom

dňa 28.4.2009 tak, že vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 12.886,67 €

a žalovaný toto rozhodnutie na základe odvolania žalobcu potvrdil. Žalovaný pritom

vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane, ktorý vykonal rozsiahle šetrenie

a oslovil i príslušné daňové úrady podľa vystavených dodacích listov k jednotlivým

odberateľom vyskladnenej slnečnice a repky ozimnej, vypočul štatutárnych zástupcov

spoločností, do ktorých podľa tvrdenia žalobca dodal tieto poľnohospodárske produkty iba na

uskladnenie. Vypočul aj konateľa spoločnosti K. P., S. I.. P. k predloženým dodacím listom,

ktorý o. i. uviedol, že so žalobcom nebolo uskutočnené žiadne zdaniteľné plnenie a s prijatým

tovarom ich spoločnosť neobchodovala, iba ho skladovala. Tovar bol prijatý na sklad ako

cudzia zásoba, preto sa nejednalo o výkup plodín a tovar nemohol byť ani zaplatený.

V daňovom konaní ale bolo preukázané, že príjem tovaru (repky ozimnej) uvedený na

dodacích listoch (ktoré korešpondujú so zápismi v denníku váženia) pre spoločnosť P. K., A.,

B. je potvrdený, dodacie listy sú opatrené pečiatkou a podpisom osoby, ktorá tovar prevzala

a išlo celkom o množstvo 551,65 ton repky ozimnej. Nesporne bolo preukázané, že žalobca

repku ozimnú v tomto množstve vyexpedoval zo svojho areálu a dodal spoločnosti P. K. A.

B., čo ani nepopiera, avšak nepreukázal, ktorému pestovateľovi patrila alebo pre koho

prepravu vykonával. Súd dospel k záveru, že správca dane zo zistených skutočností vyvodil

záver, ktorý zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade

s hmotnoprávnymi ustanoveniami § 13 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 20 ods. 1, 2 zákona o DPH.

Rovnako správne postupoval žalovaný, keď odvolaniu žalobcu nevyhovel a potvrdil

prvostupňové rozhodnutie správcu dane, nakoľko v tomto prípade sa nejedná o žiadne manko

(rozdiel) zavinené zodpovednou osobou; žalobca mal na sklade repku ozimnú, ktorú následne

vyskladnil a nevyfakturoval, čím mu v zmysle zákona o DPH jednoznačne vznikla daňová

povinnosť za zdaňovacie obdobie júl 1999, ktorú žalobca ako daňový subjekt do štátneho

rozpočtu neodviedol. Nemožno vytknúť správcovi dane, keď žalobcovi vyrubil rozdiel dane

4

z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie podľa pomôcok, ktoré mal k dispozícii,

resp. ktoré si zaobstaral, aj bez súčinnosti daňového subjektu.

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že daňové orgány skutkový stav veci

zistili v dostatočnom rozsahu a zo svojich zistení vyvodili správny právny záver a vo svojich

rozhodnutiach uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a ako zhodnotili

vykonané dôkazy. Preto postupujúc podľa

(ďalej len “) žalobu zamietol.

III.

Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie,

v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa podľa jeho názoru nedostatočne preskúmal zákonnosť

postupu a právnych záverov oboch daňových orgánov pri ukladaní povinnosti podľa zákona

č. o dani z pridanej hodnoty, nakoľko v odôvodnení svojho rozsudku len cituje

a opakuje odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ale neuvádza žiadne nové skutočnosti

a právne závery, ktoré by potvrdili jeho rozhodnutie o veci samej. Ani súd nevzal do úvahy

žiadosť žalobcu o nariadenie znaleckého dokazovania súdnym znalcom z odboru účtovníctva,

čím sa cíti byť ukrátený na svojich právach. Žalobca preto aj s poukazom na obsah podanej

žaloby žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava

podrobného písomného vyjadrenia k žalobe vzhľadom k tomu, že podané odvolanie

neobsahuje žiadne nové skutočnosti ako tie, ku ktorým sa už podrobne vyjadril.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle koncentračnej zásady v rozsahu uvedenom

v odvolaní žalobcu ( s použitím ), bez nariadenia

pojednávania ( prvá veta ), keď oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na

internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk, a na úradnej tabuli najvyššieho súdu

5

najmenej päť dní vopred a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať

úspech.

Rozsudok bol verejne vyhlásený 20. októbra 2011 podľa a

v spojení s veta prvá .

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa ustanovení , , , , o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov (ďalej len ), ktoré upravujú dokazovanie v daňovom konaní,

dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových

subjektov.

Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané

v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových

subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice

o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady

k nim.

Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo

svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť

a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojim

6

obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých

dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri

určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si

zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä

listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké

posudky, výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov

dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo

zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.

Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane

a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých

preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,

správnosť alebo úplnosť povinných evidencii alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa o dani z pridanej hodnoty (v znení

účinnom v kontrolovanom období, ďalej len „zákon o DPH“), zdaniteľné plnenie je

uskutočnené pri predaji tovaru dňom dodania tovaru, a to aj vtedy, ak k zmene vlastníckeho

práva podľa kúpnej zmluvy dôjde až zaplatením tovaru.

Podľa § 14 ods. 1 zákona o DPH (v rovnakom znení), daňová povinnosť vzniká dňom

uskutočnenia zdaniteľného plnenia.

Podľa ustanovenia druhej hlavy piatej časti sa

postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia ( ).

Podľa prvá veta , pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre

súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu

vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu,

pričom nezistil dôvod, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych

7

záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch

napadnutého rozsudku, ktoré sú dostatočným východiskom pre vyslovenie výroku rozsudku.

Odvolací súd sa oboznámil s dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Nové

Zámky číslo: /De zo dňa 28.4.2009, ako aj s rozhodnutím žalovaného

č. I/224/14636-113736/2009/990920-r zo dňa 2. novembra 2009 a z ich obsahu zistil, že

odôvodnenie rozhodnutí zodpovedá priebehu sporového daňového konania. V dodatočnom

platobnom výmere sú riadne ustálené sporné skutočnosti a správca dane sa s nimi

v dostatočnom rozsahu a zrozumiteľne vysporiadal. Rovnako rozhodnutie žalovaného ako

odvolacieho správneho orgánu spĺňa zákonné kritériá pre odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko

je z neho dostatočne zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na jeho vydanie, sú v ňom

uvedené právne predpisy, na základe ktorých žalovaný rozhodol, ako aj jeho úvahy, ktoré

viedli k prijatému záveru.

Odvolací súd sa predovšetkým nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v danom prípade

išlo o manko zavinené zodpovednou osobou, ktoré nie je zdaniteľným plnením a platiteľ DPH

z neho neodvádza túto daň. Považuje za správny záver žalovaného, s ktorým sa stotožnil aj

súd prvého stupňa, že v daňovom konaní bolo jednoznačne preukázané potvrdenými dodacími

listami (s pečiatkou a podpisom osoby, ktorá tovar prevzala), ktorým zodpovedá aj záznam

v denníku váženia a výpoveďou skladníka žalobcu, že tovar – repka ozimná v množstve

551,65 ton bol vyexpedovaný zo skladu žalobcu a dodaný spoločnosti P. K., A., B., V. S., čím

žalobcovi vznikla daňová povinnosť, ktorú si nesplnil. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné

bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že z jeho strany nedošlo k dodaniu tovaru, takže

predmetná daň mu bola dorubená zákonne.

Rovnako odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku, že ani správca dane, ani

prvostupňový súd nevyhoveli žiadosti žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania

znalcom z odboru účtovníctva, pretože ako správny orgán, tak súd nie sú pri vykonávaní

dokazovania viazaní návrhmi daňových subjektov, resp. účastníkov konania, pričom súdu

patrí rozhodnutie, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, podstatné je, aby boli zistené

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a nevyhnutné na

preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

8

Neobstojí ani námietka, že súd nedostatočne preskúmal zákonnosť postupu

a rozhodnutia oboch správnych orgánov, nakoľko neuvádza žiadne nové skutočnosti a právne

závery; pre prvostupňový súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania

napadnutého rozhodnutia a ten bol správcom dane zistený a v napadnutom rozhodnutí opísaný

(a preukázaný obsahom administratívneho spisu) v takom rozsahu, že k nemu nebolo čo

dodať, ani nebolo potrebné dopĺňať dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov, ktoré by boli

potrebné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené dospel senát najvyššieho súdu k záveru, že neboli naplnené

žalobcom tvrdené odvolacie dôvody, ktoré by zakladali zmenu alebo zrušenie napadnutého

rozsudku súdu prvého stupňa, preto podľa druhá veta v spojení

ods. 1, 2 napadnutý rozsudok krajského súdu ako vo výroku vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.2 a § 142

ods. 1 v spojení s tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože

žalobca v odvolacom konaní nebol neúspešný a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný

nárok.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. októbra 2011

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Dagmar Bartalská