Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/53/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: 1/ H., nar. X. v meste N.,

naposledy bytom v zahraničí: obec H. a 2/ maloletej L., nar. X. v I., t. č. Pobytový tábor O., proti

odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Migračný úrad, so sídlom Pivonková

č. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-85-25/PO-Ž-2011

zo dňa 21.4.2011, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

č. k. -17 zo dňa 6. júla 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -17 zo dňa 6. júla 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil

rozhodnutie ČAS: MU-85-25/PO-Ž-2011 zo dňa 21.4.2011, ktorým odporca podľa § 12 ods. 1

písm. a/ a ods. 3 o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) zamietol žiadosť navrhovateľky

a jej maloletej dcéry o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. O trovách rozhodol krajský súd

tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že sa zaoberal všetkými

námietkami navrhovateľky uplatnenými v podanom opravnom prostriedku a postup odporcu

považuje v celom rozsahu za správny a v súlade so zákonom o azyle.

Podľa krajského súdu navrhovateľka v priebehu konania pred odporcom neuviedla žiadne

podstatné skutočnosti a nepredložila žiadne hodnoverné dokumenty, ktoré by potvrdzovali

opodstatnenosť jej žiadosti. Za relevantný dôvod na udelenie azylu nemožno považovať ťaživú

situáciu navrhovateľky, ktorá vyplýva zo zlej ekonomickej situácie v krajine pôvodu. Snahou

navrhovateľky bolo jednoznačne zlegalizovať si pobyt na území Slovenskej republiky. Navyše

i z rozhodovacej činnosti súdov, rozhodujúcich o opravných prostriedkoch žiadateľov o udelenie

azylu, vyplýva, že základným východiskom pri určovaní, čo nie je prenasledovaním je téza,

že prenasledovanie nie je chudoba, či inak označované ekonomické problémy. Inštitút azylu,

ako najvyššia forma ochrany osôb podľa medzinárodných kritérií, má slúžiť ako nevyhnutná

ochrana života a slobody ľudí, ktorí sa nachádzajú v bezprostrednom ohrození. Krajský súd ďalej

skonštatoval, že žiadosť navrhovateľky možno bez ďalšieho považovať za účelovú, nakoľko nie je

možné usilovať sa takýmto spôsobom v azylovom konaní o legalizáciu pobytu na území Slovenskej

republiky, pretože by sa tým poprel nielen samotný účel a zmysel zákona o azyle, ale by sa tým

obchádzala zákonná právna úprava pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky.

Na námietku týkajúcu sa navrhovateľkou udávanou túžbou zotrvať na území Slovenskej

republiky a nájsť otca svojej dcéry krajský súd uviedol, že to mala navrhovateľka riešiť využitím

iných právnych inštitútov právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle ustanovení zákona

o pobyte cudzincov a nie zneužívaním inštitútu azylu. Odporca preto rozhodol správne ak tento

dôvod žiadosti nepovažoval za dôvod relevantný pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky.

K námietke ohľadom možnosti udelenia azylu z humanitných dôvodov, krajský súd uviedol,

že vzhľadom na neexistenciu výroku o neudelení azylu z humanitných dôvodov nie je možný

ani jeho súdny prieskum a ani nahradenie chýbajúcej správnej úvahy súdom. Súd preskúmava

úvahu správneho orgánu len v tom smere, či nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom,

či je v súlade s pravidlami logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne

a riadnym procesným postupom. Zákon neukladá povinnosť správnemu orgánu uviesť negatívne

rozhodnutie o neudelení azylu z humanitným dôvodov. Pokiaľ odporca nezistil, vzhľadom

na chýbajúce predchádzajúce tvrdenia navrhovateľky o ich existencii, žiadnu subjektívnu okolnosť,

ktorá by zakladala sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, a úvahu k takejto

okolnosti nerozviedol, podľa názoru krajského súdu nepochybil.

Krajský súd je preto toho názoru, že odporca v konaní presne a úplne zistil skutočný stav

veci, za tým účelom zaobstaral všetky potrebné podklady pre rozhodnutie vo veci a navrhovateľkou

uvedené skutočnosti a tvrdenia správne a logicky vyhodnotil.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie, pretože s rozhodnutím

krajského súdu nesúhlasí, nakoľko jej návrat do Vietnamu nie je možný. Uviedla, že z krajiny

pôvodu odišla z ekonomických dôvodov, aby v zahraničí zarobila peniaze a pomohla tak svojej

rodine. Po prepustení z firmy S., si vybavila živnosť, podnikať však nezačala a odišla do Českej

republiky, kde otehotnela a stratila cestovný doklad. Pretože bola v ťažkej životnej situácii,

požiadala a azyl a následne bola vrátená na územie Slovenskej republiky. Do Vietnamu sa nemôže

a ani nechce vrátiť, pretože je tam veľká chudoba a nedostatok pracovných príležitostí. Navyše si na

cestu požičala väčšiu sumu peňazí, ktoré nemá z čoho vrátiť. A ako slobodná matka by bola

odvrhnutá na okraj spoločnosti, čelila by výsmechu a opovrhovaniu zo strany ostatných ľudí.

Z tohto dôvodu sa domnieva, že v prípade návratu do krajiny pôvodu bude vystavená neľudskému

a krutému zaobchádzaniu. Zároveň trvá na tom, že odporca sa mal zaoberať možnosťou udelenia

azylu z humanitných dôvodov, i keď nespĺňa podmienky pre udelenie azylu v zmysle

medzinárodného práva. Je slobodná matka bez príbuzných a kamarátov na území Slovenskej

republiky, otca svojej dcéry nevie skontaktovať, keďže nevie kde sa nachádza. Preto má za to, že jej

situáciu je možné považovať za humanitné dôvody.

Navrhovateľka sa na základe uvedených skutočností domnieva, že odporca i krajský súd

nesprávne posúdili vec po právnej stránke, preto navrhovala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporcu sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie

konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky vyjadril tak, že napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť

ako vecne správny. K námietke, že odporca a prvostupňový súd nesprávne posúdili vec po právnej

stránke, uviedol, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali, že by navrhovateľka,

ako slobodná matka, mala byť vo Vietname vystavená neľudskému alebo ponižujúcemu

zaobchádzaniu v zmysle definície vážneho bezprávia. Ani samotná navrhovateľka nepredložila

žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali jej obavy o neľudskom či krutom zaobchádzaní v prípade

návratu do krajiny pôvodu.

K námietke navrhovateľky, že sa odporca sa mal zaoberať možnosťou udelenia azylu

z humanitných dôvodov uviedol, že v priebehu azylového konania nevyplynulo,

že by navrhovateľka mohla spĺňať podmienky na udelenie azylu z humanitných dôvodov. Uvádzala

len ekonomické dôvody svojej žiadosti. Jej výpoveď sa stala v predmetnom konaní primárnym

dôkazným prostriedkom, z ktorého odporca vychádzal, keď vykonával ďalšie potrebné

dokazovanie. Odporca nebol zo zákona povinný neudelenie azylu podľa § 9 zákona o azyle

v rozhodnutí odôvodňovať. Uviedol, že riadne vyhodnocoval navrhovateľkinu žiadosť, či spĺňa

podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle a podmienky na poskytnutie doplnkovej

ochrany na základe § 13a a dospel k záveru, že tieto neboli splnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo

a jednomyseľne ( ) dospel k záveru, že rozhodnutie krajského

súdu je potrebné zrušiť a vrátiť mu na ďalšie konanie.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok

krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľky

a jej maloletej dcéry o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/

a ods. 3 zákona o azyle.

Z napadnutého rozsudku krajského súdu ako aj zo samotného konania pred krajským súdom

vyplýva, že krajský súd konal vo veci prieskumu rozhodnutia odporcu o zamietnutí žiadosti

navrhovateľky a jej maloletej dcéry ako zjavne neopodstatnenej s navrhovateľkou a jej maloletou

dcérou, ktorá však nebola zastúpená zákonným zástupcom resp. zástupcom ustanoveným súdom.

Navrhovateľka totiž podala opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporcu len vo svojom

mene. Krajský súd pochybil, keď navrhovateľku na odstránenie vád podaného opravného

prostriedku resp. špecifikáciu návrhu v tom, či opravný prostriedok podáva aj v mene maloletej

nevyzval s poučením ako takýto nedostatok návrhu odstrániť.

Ani z rozsudku krajského súdu nevyplýva, že matka v tomto konaní zastupuje svoju

maloletú dcéru. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky táto skutočnosť mala byť

uvedená priamo v záhlaví rozhodnutia krajského súdu.

Navyše odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu rovnako ako opravný prostriedok proti

rozhodnutiu odporcu podala navrhovateľka len vo svojom mene, a nie aj v mene svojej maloletej

dcéry.

Z ustanovenia (ďalej len ) vyplýva, že spôsobilosť

byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak ten, komu

ju zákon priznáva.

Podľa každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná

spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva brať

na seba povinnosti.

Podľa (ďalej len ) spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými

právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká

v plnom rozsahu plnoletosťou.

Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku( veta prvá ).

Podľa vety prvej fyzická osoba, ktorá nemôže pred súdom konať samostatne,

musí byť zastúpená zákonným zástupcom.

Maloleté dieťa musí byť v súlade s v konaní pred súdom zastúpené zákonným

zástupcom, resp. zástupcom ustanoveným súdom.

Vzhľadom k tomu, že krajský súd v predmetnej veci konal a rozhodol bez toho, aby otázku

zastúpenia maloletej dcéry navrhovateľky riešil, dospel odvolací súd k záveru, že takýmto

postupom odňal maloletej dcére navrhovateľky možnosť konať pred súdom, preto podľa § 221

ods. 1 písm. f/ napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

s tým, že úlohou krajského súdu bude odstrániť uvedené nedostatky.

Podľa ustanovenia ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

O trovách tohto odvolacieho konania teda v zmysle v spojení s

a rozhodne v novom konaní súd prvého stupňa.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 21. októbra 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová