Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/30/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu, v trestnej

veci odsúdeného J. P. pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.,

na neverejnom zasadnutí konanom 25. októbra 2011 v Bratislave, o sťažnosti odsúdeného

J. P. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 31. augusta 2011, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného J. P. z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Samosudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, uznesením

z 31. augusta 2011, č. k. -178, podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. postupom podľa

s poukazom na , rozhodol, že odsúdený J. P.

sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a nariadil výkon trestu odňatia

slobody z rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku z 02. apríla 2009, č.k. – 110,

a to vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 50 ods. 8 Tr. zák. a § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. odsúdeného pre výkon trestu

odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Uznesenie odôvodnil tým, že vtedajší Špeciálny súd v Pezinku rozsudkom

z 02. apríla 2009, č.k. -110, ktorý nadobudol právoplatnosť 02. apríla 2009,

schválil dohodu o vine a treste z 11. marca 2009 medzi prokurátorom Úradu Špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obvineným J. P..

J. P. bol uznaný vinným z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2

písm. b/ Tr. zák. pre skutok, ktorý spáchal 31. decembra 2008 a bol mu uložený trest odňatia

slobody vo výmere dvoch rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody

so skúšobnou dobou v trvaní dvoch rokov (bol mu uložený aj trest prepadnutia veci).

Skúšobná doba začala plynúť 03. apríla 2009 a skončila dňa 03. apríla 2011.

Zo spisu Okresného súdu Brezno súd zistil, že odsúdený J. P. bol trestným rozkazom z

13. decembra 2010, č.k. -58, ktorý nadobudol právoplatnosť 12. januára 2011

uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. b/

Tr. zák. za skutok spáchaný 19. septembra 2010. Za to mu bol uložený peňažný trest vo výške

500 Eur s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere troch mesiacov a trest zákazu

činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere dvoch rokov.

Ďalej Špecializovaný trestný súd z pripojenej evidenčnej karty vodiča zistil,

že odsúdený sa sústavne dopúšťa priestupkov v doprave. Po 02. apríli 2009 má záznamy

o spáchaných priestupkoch z 22. augusta 2009, 07. marca 2010 a 03. augusta 2010. A tiež mal

niekoľkokrát zadržaný vodičský preukaz.

Z vyššie uvedeného mal Špecializovaný trestný súd za preukázané, že odsúdený

J. P. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neviedol riadny život, a preto nemohol

vysloviť, že sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil a nariadil výkon

uloženého trestu odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, pôvodne podmienečne odloženého.

Uviedol, že menovaný odsúdený je osobou s výraznými sklonmi porušovať právne predpisy v

oblasti dopravy a v tomto smere aj ohrozuje ostatných účastníkov premávky na cestných

komunikáciách. Zároveň súd zohľadnil aj jeho ľahostajný vzťah k súdnym predvolaniam na

verejné zasadnutie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť odsúdený.

V písomných dôvodoch sťažnosti odôvodnenej prostredníctvom svojho obhajcu uviedol,

že napriek všetkým skutočnostiam nemožno vyvodiť záver, že neviedol v skúšobnej dobe

riadny život a je potrebné rozhodnúť o vykonaní trestu odňatia slobody. Nepoprel spáchanie

trestného činu, ale poukázal na skutočnosť, že od jeho spáchania až do konca skúšobnej doby

sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania a proces jeho nápravy a prevýchovy

bol úspešný. Tvrdí, že dostatočne si uvedomil nesprávnosť svojich konaní a previnenia

v cestnej premávke ako aj protiprávne konanie z 19. septembra 2010 v podobe spáchania

prečinu ľutuje. Ďalej uviedol, že nie je osobou s výraznými sklonmi porušovať právne

predpisy v oblasti dopravy, doteraz nespáchal žiadny závažný úmyselný trestný čin a tiež

nemal ľahostajný prístup k verejným zasadnutiam súdu, avšak pre svoje zdravotné problémy

sa ich zúčastniť nemohol.

Odsúdený vo svojej sťažnosti vyslovil svoj názor, že konajúci súd v napadnutom

uznesení dostatočne neskúmal jeho osobu, jeho súčasný spôsob života, jeho pracovné

a osobné pomery, jeho občianske a iné aktivity, ako aj jeho sociálnu a spoločenskú

angažovanosť.

Posledné odseky svoje sťažnosti venoval opisu súčasného spôsobu životu. Uviedol

v nich, že okrem toho, že zabezpečuje výchovu a výživu dvoch maloletých detí, je majiteľom

a konateľom vydavateľstva D. G. so sídlom v B.. Následne rozsiahlo opísal aktivity

menovanej spoločnosti pričom vyzdvihol, že regionálny týždenník R., ktorý vydáva jeho

spoločnosť, od svojho vzniku dosahuje rekordný náklad 10 000 výtlačkov a je partnerom S.,

ktorá pravidelne zabezpečuje roznos tohto týždenníka do poštových schránok.

Navrhol preto, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie a rozhodol vo veci sám

tak, že ponechá jeho podmienečné odsúdenie v platnosti a uloží probačný dohľad nad jeho

správaním, resp. primerane predĺži skúšobnú dobu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ,

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť

i konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia, a tak zistil, že sťažnosť

odsúdeného J. P. nie je dôvodná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadne pochybenia alebo nedostatky takého

charakteru, ktoré by odôvodňovali iné závery ako tie, ktoré v napadnutom uznesení

správne odôvodnil samosudca Špecializovaného trestného súdu.

Z pripojeného spisu je nesporné, že odsúdený počas trvania skúšobnej doby

podmienečného odsúdenia (od 03. apríla 2009 do 03. apríla 2011) sa dopustil úmyselného

prečinu, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Počas plynutia skúšobnej doby okrem uvedeného

prečinu odsúdený spáchal aj niekoľko priestupkov podľa o cestnej

premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

a to 22. augusta 2009, 07. marca 2010 a 03. augusta 2010 (č.l. 144 – 145), teda neviedol

riadny život.

Pokiaľ má podmienečne odsúdený viesť v skúšobnej dobe riadny život, znamená to,

aby rešpektoval právny poriadok a neporušoval právne normy. Ak však tieto závažným

spôsobom poruší, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin (ako v danom prípade), svedčí

to o tom, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj cieľ, i keď odsúdený vo svojej sťažnosti

tvrdí, že proces jeho prevýchovy a nápravy bol úspešný. S týmto tvrdením odsúdeného

sa sťažnostný súd nestotožnil.

Nie je možné prisvedčiť ani ďalším tvrdeniam odsúdeného, podľa ktorých

nie je osobou s výraznými sklonmi porušovať právne predpisy v oblasti dopravy a osobou,

ktorá doteraz nespáchala žiadny závažný úmyselný trestný čin, resp. osobou,

ktorá by závažným spôsobom porušovala právne normy. Tieto tvrdenia odsúdeného

jednoznačne vyvracia evidenčná karta vodiča (č.l. 142 – 149) a odpis z registra trestov

(č.l. 132 – 133).

Za daného stavu potom treba konštatovať, že prvostupňový súd rozhodol v súlade

so stavom veci a zákonom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistiac podmienky na zmenu napadnutého

uznesenia podľa sťažnosť odsúdeného J. P. ako nedôvodnú

zamietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 25. októbra 2011

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková