Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e14/382028.a97ae3.pdf
PDF · 94.88 KB
No categories available
2Tost/30/2011
N a j v y š š í s ú d 2 Tost 30/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu, v trestnej
veci odsúdeného J. P. pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.,
na neverejnom zasadnutí konanom 25. októbra 2011 v Bratislave, o sťažnosti odsúdeného
J. P. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 31. augusta 2011, sp. zn.
PK-1T/9/2009, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného J. P. z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Samosudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, uznesením
z 31. augusta 2011, č. k. PK - 1T/9/2009-178, podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. postupom podľa
§ 420 Tr. por. s poukazom na § 419 ods. 1, ods. 4 Tr. por. rozhodol, že odsúdený J. P.
sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a nariadil výkon trestu odňatia
slobody z rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku z 02. apríla 2009, č.k. PK-1T/9/2009 – 110,
a to vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 50 ods. 8 Tr. zák. a § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. odsúdeného pre výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Uznesenie odôvodnil tým, že vtedajší Špeciálny súd v Pezinku rozsudkom
z 02. apríla 2009, č.k. PK-1T/9/2009-110, ktorý nadobudol právoplatnosť 02. apríla 2009,
schválil dohodu o vine a treste z 11. marca 2009 medzi prokurátorom Úradu Špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obvineným J. P..
J. P. bol uznaný vinným z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Tr. zák. pre skutok, ktorý spáchal 31. decembra 2008 a bol mu uložený trest odňatia
slobody vo výmere dvoch rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody
so skúšobnou dobou v trvaní dvoch rokov (bol mu uložený aj trest prepadnutia veci).
Skúšobná doba začala plynúť 03. apríla 2009 a skončila dňa 03. apríla 2011.
Zo spisu Okresného súdu Brezno súd zistil, že odsúdený J. P. bol trestným rozkazom z
13. decembra 2010, č.k. 1T/63/2010-58, ktorý nadobudol právoplatnosť 12. januára 2011
uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. b/
Tr. zák. za skutok spáchaný 19. septembra 2010. Za to mu bol uložený peňažný trest vo výške
500 Eur s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere troch mesiacov a trest zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere dvoch rokov.
Ďalej Špecializovaný trestný súd z pripojenej evidenčnej karty vodiča zistil,
že odsúdený sa sústavne dopúšťa priestupkov v doprave. Po 02. apríli 2009 má záznamy
o spáchaných priestupkoch z 22. augusta 2009, 07. marca 2010 a 03. augusta 2010. A tiež mal
niekoľkokrát zadržaný vodičský preukaz.
Z vyššie uvedeného mal Špecializovaný trestný súd za preukázané, že odsúdený
J. P. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neviedol riadny život, a preto nemohol
vysloviť, že sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil a nariadil výkon
uloženého trestu odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, pôvodne podmienečne odloženého.
Uviedol, že menovaný odsúdený je osobou s výraznými sklonmi porušovať právne predpisy v
oblasti dopravy a v tomto smere aj ohrozuje ostatných účastníkov premávky na cestných
komunikáciách. Zároveň súd zohľadnil aj jeho ľahostajný vzťah k súdnym predvolaniam na
verejné zasadnutie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť odsúdený.
V písomných dôvodoch sťažnosti odôvodnenej prostredníctvom svojho obhajcu uviedol,
že napriek všetkým skutočnostiam nemožno vyvodiť záver, že neviedol v skúšobnej dobe
riadny život a je potrebné rozhodnúť o vykonaní trestu odňatia slobody. Nepoprel spáchanie
trestného činu, ale poukázal na skutočnosť, že od jeho spáchania až do konca skúšobnej doby
sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania a proces jeho nápravy a prevýchovy
bol úspešný. Tvrdí, že dostatočne si uvedomil nesprávnosť svojich konaní a previnenia
v cestnej premávke ako aj protiprávne konanie z 19. septembra 2010 v podobe spáchania
prečinu ľutuje. Ďalej uviedol, že nie je osobou s výraznými sklonmi porušovať právne
predpisy v oblasti dopravy, doteraz nespáchal žiadny závažný úmyselný trestný čin a tiež
nemal ľahostajný prístup k verejným zasadnutiam súdu, avšak pre svoje zdravotné problémy
sa ich zúčastniť nemohol.
Odsúdený vo svojej sťažnosti vyslovil svoj názor, že konajúci súd v napadnutom
uznesení dostatočne neskúmal jeho osobu, jeho súčasný spôsob života, jeho pracovné
a osobné pomery, jeho občianske a iné aktivity, ako aj jeho sociálnu a spoločenskú
angažovanosť.
Posledné odseky svoje sťažnosti venoval opisu súčasného spôsobu životu. Uviedol
v nich, že okrem toho, že zabezpečuje výchovu a výživu dvoch maloletých detí, je majiteľom
a konateľom vydavateľstva D. G. so sídlom v B.. Následne rozsiahlo opísal aktivity
menovanej spoločnosti pričom vyzdvihol, že regionálny týždenník R., ktorý vydáva jeho
spoločnosť, od svojho vzniku dosahuje rekordný náklad 10 000 výtlačkov a je partnerom S.,
ktorá pravidelne zabezpečuje roznos tohto týždenníka do poštových schránok.
Navrhol preto, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie a rozhodol vo veci sám
tak, že ponechá jeho podmienečné odsúdenie v platnosti a uloží probačný dohľad nad jeho
správaním, resp. primerane predĺži skúšobnú dobu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por.
preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť
i konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia, a tak zistil, že sťažnosť
odsúdeného J. P. nie je dôvodná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadne pochybenia alebo nedostatky takého
charakteru, ktoré by odôvodňovali iné závery ako tie, ktoré v napadnutom uznesení
správne odôvodnil samosudca Špecializovaného trestného súdu.
Z pripojeného spisu je nesporné, že odsúdený počas trvania skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia (od 03. apríla 2009 do 03. apríla 2011) sa dopustil úmyselného
prečinu, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Počas plynutia skúšobnej doby okrem uvedeného
prečinu odsúdený spáchal aj niekoľko priestupkov podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
a to 22. augusta 2009, 07. marca 2010 a 03. augusta 2010 (č.l. 144 – 145), teda neviedol
riadny život.
Pokiaľ má podmienečne odsúdený viesť v skúšobnej dobe riadny život, znamená to,
aby rešpektoval právny poriadok a neporušoval právne normy. Ak však tieto závažným
spôsobom poruší, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin (ako v danom prípade), svedčí
to o tom, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj cieľ, i keď odsúdený vo svojej sťažnosti
tvrdí, že proces jeho prevýchovy a nápravy bol úspešný. S týmto tvrdením odsúdeného
sa sťažnostný súd nestotožnil.
Nie je možné prisvedčiť ani ďalším tvrdeniam odsúdeného, podľa ktorých
nie je osobou s výraznými sklonmi porušovať právne predpisy v oblasti dopravy a osobou,
ktorá doteraz nespáchala žiadny závažný úmyselný trestný čin, resp. osobou,
ktorá by závažným spôsobom porušovala právne normy. Tieto tvrdenia odsúdeného
jednoznačne vyvracia evidenčná karta vodiča (č.l. 142 – 149) a odpis z registra trestov
(č.l. 132 – 133).
Za daného stavu potom treba konštatovať, že prvostupňový súd rozhodol v súlade
so stavom veci a zákonom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistiac podmienky na zmenu napadnutého
uznesenia podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného J. P. ako nedôvodnú
zamietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 25. októbra 2011
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková