Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/41/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského

na neverejnom zasadnutí 25. októbra 2011 v trestnej veci proti obvinenej

D. S., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. o dovolaní obvinenej podanom

prostredníctvom splnomocnenej obhajkyne JUDr. G. Č. proti uzneseniu Krajského súdu

v Košiciach z 22. februára 2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvinenej D. S.

o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo 4. októbra 2010, sp. zn. , bola

obvinená D. S. uznaná za vinnú z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na tom

skutkovom základe, že

dňa 23. februára 2007 v K. na ul. T., v sídle spoločnosti R., s. r. o., previedla obchodný

podiel uvedenej spoločnosti vo výške 70 % na Ing. A. M., teda podiel na základnom imaní

o výške 140.000,- Sk (4.647,15 Eur), hoci dňa 24. januára 2007 prevzala upovedomenie

o začatí exekúcie, ktoré jej zakazovalo nakladať so svojím majetkom, čím spôsobila

poškodenej Ing. A. M. škodu vo výške 140.000,- Sk (4.647,15 Eur).

Za to jej bol podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere

1 (jedného) roka.

2

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne

odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa súd uložil obvinenej povinnosť, aby poškodenej

Ing. A. M., nar. X., bytom B., nahradila škodu spôsobenú trestným činom vo výške

4 647, 15 eur.

Podľa odkázal poškodenú Ing. A. M., nar.

X., bytom B., so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Na podklade odvolania obvinenej proti prvostupňovému rozsudku Krajský súd

v Košiciach uznesením z 22. februára 2011, sp. zn. , podľa

odvolanie obvinenej zamietol.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu podala obvinená D. S. písomným

podaním z 20. apríla 2011 (doručenom súdu prvého stupňa

19. mája 2011) prostredníctvom splnomocnenej obhajkyne JUDr. G. Č. dovolanie.

Dovolateľka sa ním domáhala zrušenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach s tým,

aby dovolací súd podľa , vyslovil rozsudkom porušenie zákona

v ustanoveniach, o ktoré sa podané dovolanie opiera a prikázal tomuto súdu, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

V dovolaní poukázala na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/

Pochybenie okresného, ako aj krajského súdu vidí v tom, že v konaní obvinenej D. S.

obidva súdy vzhliadli naplnenie subjektívnych a objektívnych znakov skutkovej podstaty

trestného činu podvodu, čo odôvodnili tým, že nakladala s obchodným podielom obchodnej

spoločnosti v čase, keď mala súdnym exekútorom doručené Upovedomenie o začatí exekúcie

z 22. januára 2007, sp. zn. EX 3438/06-6 (prevzaté 24. januára 2007), v ktorom jej zakázal

odo dňa doručenia tohto upovedomenia nakladať so svojím majetkom. Výrok rozhodnutia

3

Okresného súdu Košice II, ako aj výrok rozhodnutia odvolacieho súdu neodpovedá

základným predpokladom pre hodnotenie konania obvinenej vo vzťahu k následku ako

vzniku trestnoprávneho vzťahu, pretože nezohľadnili skutočnosti majúce relevanciu

v exekučnom konaní, a to aj napriek tomu, že obsahom spisového materiálu boli všetky

významné tvrdenia a listinné dôkazy, ktoré pri správnom zhodnotení dôkazov nevyhnutne

museli viesť k iným skutkovým záverom, k akým po vyhodnotení dôkazov dospeli konajúce

súdy.

Ďalej uviedla, že majetok, ktorý bol spísaný pri prevode obchodného podielu a ktorý

podliehal exekúcii bol inventárom, pričom súčasťou tohto majetku nemohli byť iné majetkové

hodnoty oceniteľné peniazmi len preto, že tento, ako konštatuje aj odvolací súd, bol spísaný

pri prevode obchodného podielu. Inventár bol spísaný súdnym exekútorom 13. februára 2007,

zmluva o prevode obchodného podielu bola z 23. februára 2007 a príkaz na začatie exekúcie

postihnutím obchodného podielu, kedy nastávajú účinky, že s obchodným podielom nemožno

nakladať, bol z 9. októbra 2007 a prevzatý spoločníkom a doručený do spoločnosti

12. októbra 2007. Nemožno preto súhlasiť s konštatovaním Krajského súdu v Košiciach,

že na veci nič nemení skutočnosť, že k prevodu obchodného podielu došlo skôr, ako bol daný

exekučný príkaz zabezpečením obchodného podielu, nakoľko bol 13. februára 2007 súdnym

exekútorom uskutočnený súpis hnuteľných vecí podliehajúci exekúcii za prítomnosti

obvinenej D. S., upovedomením o spôsobe vykonania exekúcie

z 13. februára 2007 jej bol ako povinnej uložený zákaz nakladať s majetkom spol. R.

k 23. februáru 2007, kedy bol obvinenou prevedený obchodný podiel spoločnosti vo výške

70 % na Ing. A. M., ktorý odvolací súd považoval za nepochybne preukázaný.

Poukázala na to, že uznesenie odvolacieho súdu je nedôvodné, zmätočné, protizákonné

a súd nesprávnym vyhodnotením dôkazov a všetkých zabezpečených dôkazov dospel

k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami

významnými pre rozhodnutie, čo malo za následok nedôvodnosť a nezákonnosť napadnutého

rozhodnutia, nesprávne ustálil skutkový stav o objektivizácii protiprávneho konania

s ohľadom na všetky zabezpečené listinné materiály a prijal tak záver, že obvinená konala ako

plne trestne zodpovedná osoba a svojím konaním naplnila pojmové znaky trestného činu

podvodu podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. po objektívnej a subjektívnej stránke. To ale odporuje

zákonným predpokladom naplnenia znakov uvedeného trestného činu, ktorý vyžaduje

úmyselné uvedenie iného do omylu s cieľom získať majetkový prospech ako špecifický

4

úmysel, čo však v intenciách tohto ustanovenia nebolo možné konštatovať. Preto bolo možné

jednoznačne a nespochybniteľne vyvodiť záver, že vykonaným dokazovaním nebolo

preukázané, aby obvinená D. S. svojím konaním naplnila znaky skutkovej podstaty trestného

činu podvodu. Rozhodnutie založené na domnienkach je nielen protizákonné, ale

aj protiústavné.

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvinenej na vyjadrenie

Okresnej prokuratúre Košice II a splnomocnencovi poškodeného JUDr. F. S..

Prokurátor okresnej prokuratúry k podanému dovolaniu uviedol, že sa v plnom

rozsahu stotožňuje s obsahom rozhodnutí ako prvostupňového, tak aj odvolacieho súdu,

a predmetné dovolanie považuje za nedôvodné.

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu

je prípustné (, ), bolo podané oprávnenou osobou (

ods. 2 písm. b/ ) a v zákonom stanovenej lehote ( v znení účinnom

do 31. augusta 2011). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v , ako

aj obsahové náležitosti uvedené v

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však dospel k záveru,

že dovolateľom namietaný dovolací dôvod uvedený v

v posudzovanom prípade splnený nebol.

Podľa dovolanie možno podať, ak

rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného

skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/).

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd nepreskúmava

skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu, teda nepreskúmava ani

neúplnosť skutkových zistení ani nesprávne hodnotenie dôkazov a podobne. Rozsah jeho

5

prieskumnej povinnosti je vždy vymedzený len dovolacím dôvodom, pre ktorý je dovolanie

podané. Prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho dôsledne

vychádza zo zásady, že trestné konanie je založené na princípe dvojinštančnosti. Dovolanie

ani prostredníctvom tohto dovolacieho dôvodu nenahradzuje riadne opravné prostriedky, ani

iné mimoriadne opravné prostriedky, ktorých uplatnením možno riešiť niektoré nedostatky

v skutkových zisteniach. Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený len

z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené,

teda či sú právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva.

Na podklade tohto dovolacieho dôvodu teda nie je možné posudzovať a hodnotiť správnosť

a úplnosť skutkového stavu v zmysle , ani preverovať úplnosť vykonaného

dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov podľa , pretože

to sú otázky upravené normami procesného práva a nie hmotným právom. Tento záver

zodpovedá skutočnosti, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje

o ňom najvyšší súd, kde nemožno znovu vytvárať, či zásadne meniť skutkové zistenia. Právna

úprava spôsobu rozhodovania najvyššieho súdu predpokladá, že v tomto konaní nebude

dokazovanie vykonané vôbec alebo len celkom výnimočne v značne obmedzenom rozsahu

a zamerané výlučne na to, aby mohlo byť rozhodnuté o dovolaní ( ).

Skutkové zistenia a preskúmavanie ich správnosti je vecou prvostupňového

a odvolacieho súdneho konania, nie konania o dovolaní, pretože dovolací súd ex lege nemá

právo skúmať správnosť a úplnosť zisteného skutku a tento meniť.

V rámci tohto dovolacieho dôvodu je teda vylúčené uplatňovanie námietok proti

skutkovým zisteniam pre ich nesprávnosť alebo neúplnosť, či už v dôsledku nevykonania

potrebného dokazovania alebo nesprávneho hodnotenia dôkazov. Vo vzťahu k zistenému

skutku možno namietať iba to, že tento mal byť posúdený ako iný trestný čin, resp. že skutok

nevykazuje znaky žiadneho trestného činu.

Najvyšší súd vychádza z toho, že tento dovolací dôvod súvisí s nesprávnou aplikáciou

zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu na zistený skutkový stav, ktorým

je dovolací súd viazaný, prípadne nesprávnej aplikácie iných noriem hmotného práva.

Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dôvod

dovolania podľa len z toho hľadiska, či skutok, z ktorého bol

6

obvinený uznaný za vinného, bol v skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal

znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie teda je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom

konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný

(podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v ,

pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie citovaného

dovolacieho dôvodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že skutková veta tak, ako bola ustálená,

obsahuje všetky zákonné znaky trestného činu, z ktorého bola obvinená právoplatne uznaná

za vinnú a jej konanie bolo správne právne posúdené v súlade s príslušnými ustanoveniami

hmotného práva, nakoľko skúmal, či zistený skutkový stav bol správne právne kvalifikovaný

a či nedošlo k porušeniu iných ustanovení trestnoprávneho charakteru (napr. či neexistujú

dôvody vylučujúce protiprávnosť skutku, zánik trestnosti a pod.).

K dovolacej námietke obvinenej, že trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2

Tr. zák. vyžaduje úmyselné uvedenie iného do omylu s cieľom získať majetkový prospech

ako špecifický úmysel dovolací súd uvádza, že obvinená D. S. svojím konaním uviedla

poškodenú Ing. A. M. do omylu tým, že predstierala okolnosti, ktoré neboli v súlade

so skutočným stavom veci. Obvinená uzatvorila 23. februára 2007 (po doručení

upovedomenia o začatí exekúcie 24. januára 2007, obsahom ktorého bola aj všeobecná

klauzula o zákaze nakladania s majetkom, ktorý podľa zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) podlieha

exekúcii) s poškodenou Ing. A. M. zmluvu o prevode obchodného podielu podľa §115 a nasl.

, pričom predstierala skutočnosť, že bola oprávnená disponovať

svojím majetkom (obchodným podielom), napriek tomu, že vedela o výslovnom zákaze

nakladať s majetkom podliehajúcom exekúcii, v dôsledku čoho tak získala majetkový

prospech.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

že dovolací dôvod podľa v posudzovanom prípade splnený

nebol, a preto vo veci rozhodol na neverejnom zasadnutí spôsobom uvedeným vo výroku

tohto uznesenia.

7

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 25. októbra 2011

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková