Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)8a5/382275.71087c.pdf
PDF · 103.33 KB
No categories available
3To/1/2009
N a j v y š š í s ú d 3 To 1/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu
JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera na verejnom
zasadnutí v Bratislave 26. októbra 2011 v trestnej veci obžalovaného Ing. F. B. pre pokus
trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 5 zák. č. 140/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov (Tr. zák.), o odvolaní krajského prokurátora v Bratislave proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 15. októbra 2008, sp. zn. 1T 18/02, takto
rozhodol:
Podľa § 256 zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. por.) odvolanie
prokurátora sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave ako súdu prvého stupňa z 15. októbra 2008,
sp. zn. 1T 18/02, obžalovaný Ing. F. B. podľa § 226 písm. b/ Tr. por. bol oslobodený
spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako pokus trestného činu podvodu podľa § 8
ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., ktorý mal spáchať v podstate tak, že
ako predseda predstavenstva akciovej spoločnosti (a.s.) B. v B. a zároveň aj ako
predseda predstavenstva organizačnej zložky tej istej firmy v B. po tom, ako štátny podnik
(š.p.) Z. v B.. dňa 9. júna 2000 vypovedal mandátnu zmluvu o vyhľadaní investora (uzavretú
11. februára 2000 medzi uvedenou a.s., jej organizačnou zložkou ako mandatárom
a uvedeným š.p. ako mandantom), v ktorej sa zaviazal mandantovi zabezpečiť úverové
prostriedky 100 000 000 Sk v sumách po 25 000 000 Sk s prvou tranžou poskytnutou 6-8
týždňov po podpise mandátnej zmluvy a ďalšími v trojmesačných intervaloch až po celkovú
dobu splatnosti 12 mesiacov, pričom návratnosť istiny bola zabezpečená mandatárom tromi
vystavenými cudzími zmenkami B./Z. č.1, 2, 3, a to dvakrát na sumu po 175 000 000 Sk a raz
na sumu 50 000 000 Sk splatnými 11. februára 2001, Ing. F. B. bol požiadaný z toho titulu
o zaslanie predmetných zmeniek, na ktorých uvedený š.p. figuruje ako zmenečník, ktorý
akceptoval tieto cudzie zmenky vystavené uvedenou a.s. na svoj vlastný rad, avšak Ing. F. B.
tomuto š. p. zmenky odmietol zaslať, čím po odstúpení mandanta a nerealizácii jej predmetu
(na zabezpečenie ktorej boli zmenky vystavené) neumožnil uvedenému š.p. ako zmenečníkovi
v zmysle zákona zrušiť ich akcept, v dôsledku čoho by zanikol zmenkový nárok; napriek
vypovedaniu tejto zmluvy Ing. F. B. v úmysle sa obohatiť a spôsobiť tak š.p. škodu veľkého
rozsahu, ponúkal zmenky na predaj spoločnostiam s ručením obmedzeným (s.r.o.) R. v B.
a Z. v S. a napriek uisteniu riaditeľa š.p. o držbe zmeniek a o ich neindosovaní
a neprotestovaní on ich reálne neoprávnene indosoval na uvedenú a.s. (organizačnú zložku)
a 14. februára 2001 aj protestoval (pritom uviedol, že dal š.p. v domicile výzvu na zaplatenie
zmeniek), a potom ďalej prostredníctvom ďalších osôb tieto ponúkal na odkúpenie
bankovému subjektu s cieľom získať peniaze na úkor akceptanta zmeniek – š.p. – ktorý je
povinný v zmysle zákona majiteľovi protestovaných zmeniek po ich predložení zaplatiť
400 000 000 Sk; napokon odmietol vyhovieť požiadavke polície zmenky jej vydať.
Proti rozsudku krajského súdu podal prokurátor odvolanie, ktorým sa domáhal
zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa, aby ju tento
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Odvolateľ vyslovil názor, že napadnutý rozsudok je nesprávny, lebo súd prvého stupňa
dôkazy hodnotil jednostranne v prospech obžalovaného; za nesprávny považuje záver, že
v čase vystavenia zmeniek nebol preukázateľný jeho úmysel obohatiť sa ku škode š.p. ako
mandanta. Prokurátor poukázal na jednotlivé svedecké výpovede, z ktorých vyvodil, že
obžalovaný so zmenkami úmyselne manipuloval tak, aby nad nimi získal absolútnu kontrolu;
sľuboval ich vrátenie, potom zlikvidovanie a napokon ich odmietol vydať polícii.
Prokurátor takto zo svojho hodnotenia dôkazov vyvodil záver, že bol preukázaný
úmysel obžalovaného nelegálne sa obohatiť na úkor mandanta, teda že mal byť uznaný za
vinného zo spáchania pokusu žalovaného trestného činu.
Najvyšší súd ako súd odvolací postupoval v intenciách § 564 ods. 4 teraz účinného
Trestného poriadku (zák. č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov), konštatoval, že
odvolanie je prípustné (§ 245 ods. 1 Tr. por.), a keďže nezistil dôvod na rozhodnutie podľa §
253 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por., v zmysle § 254 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku ako aj správnosť jemu predchádzajúceho
konania (prihliadajúc pritom aj na prípadné chyby odvolaním nevytýkané), pričom dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Obžaloba na Ing. F. B. bola podaná 10. júla 2002; už samotná dĺžka procesu – deväť
rokov – svedčí o komplikovanosti prípadu a potrebe pomerne rozsiahleho dokazovania. Je
možné konštatovať, že krajský súd toto vykonal v patričnom rozsahu a v súčasnosti odvolací
súd nevidí potrebu toto doplniť, resp. nie je zrejmý ani smer takého dokazovania, keďže
všetky rozhodné okolnosti už boli dostatočne zistené. Prokurátor v odvolaní taktiež sa
nedomáhal vykonávania ďalších dôkazov, ani také neoznačil, a preto podaným opravným
prostriedkom sledoval len hodnotenie dôkazov v intenciách ním podanej obžaloby.
Doplnenia dokazovania sa nedomáhal ani obžalovaný.
Skutkový stav teda bol dostatočne zistený a bolo potrebné posúdiť, či konaním
obžalovaného boli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty pokusu žalovaného trestného
činu podvodu, a to – vzhľadom na okolnosti prípadu – najmä z hľadiska úmyslu
obžalovaného iného uviesť do omylu či jeho omyl využiť a tak sa nelegálne obohatiť.
Skutkový stav bol v podstate zistený v predchádzajúcom konaní, kedy krajský súd
rozsudkom z 30. júna 2004 uznal obžalovaného Ing. F. B. za vinného zo spáchania pokusu
trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. (na uvedenom
skutkovom základe); uložil tomuto trest odňatia slobody na sedem rokov.
Najvyšší súd ako súd odvolací na základe odvolaní obžalovaného a prokurátora
uznesením z 27. júna 2007, sp. zn. 3 To 52/2006, zrušil uvedený rozsudok súdu prvého
stupňa, ktorému uložil vec v potrebnom rozsahu znovu prejednať a rozhodnúť. Odvolací súd
v uvedenom rozhodnutí vyslovil právny názor týkajúci sa hlavne subjektívnej stránky
trestného činu.
Teraz napadnutý rozsudok krajského súdu reagoval na právny názor súdu odvolacieho
a po vykonaní potrebných dôkazov rezultoval, že po objektívnej stránke konaním
obžalovaného boli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného pokusu deliktu,
avšak nebol jednoznačne preukázaný úmysel obžalovaného spáchať podvod už v začiatku,
teda pri podpise mandátnej zmluvy a vyhotovení zmeniek.
Záver krajského súdu o naplnení objektívnych znakov skutkovej podstaty pokusu
trestného činu podvodu obžalovaným je veľmi sporný. Mohlo by ísť prípadne o spreneveru,
čomu však bránia iné tu uvádzané okolnosti (totožnosť skutku); ide napokon o názor
vyslovený len v odôvodnení rozsudku, ktorý nemá vplyv na jeho skúmaný výrok.
Pri trestom čine podvodu (jeho pokuse) zákon vyžaduje, aby páchateľ už v začiatku
inkriminovaného konania konal v úmysle podviesť iného a nelegálne obohatiť seba či iného
na úkor cudzieho majetku. Tomu zodpovedá aj ustálená judikatúra (na ktorú sa odvolával aj
prokurátor v teraz podanom opravnom prostriedku), že totiž pri preukazovaní úmyslu
páchateľa trestného činu podvodu je potrebné zohľadniť jeho konanie pred skutkom, počas
skutku a po ňom, lebo jeho úmysel sa odráža práve v konaní.
V rozhodovanej veci je zrejmé, že vystavené zmenky mali len zabezpečovací
charakter vo vzťahu k budúcemu úveru; tento však poskytnutý nebol (nedošlo k uzavretiu
úverovej zmluvy), a preto nevznikla pohľadávka, ktorá mala zmenky zabezpečovať.
V začiatku transakcie úmysel obžalovaného nemal podvodný charakter, resp. taký
záver nie je možné vyvodiť zo žiadneho dôkazu. Takým momentom je uzavretie mandátnej
zmluvy 11. februára 2000, pričom obžalovaný až do jej vypovedania 9. júna 2000 konal
v súlade so zákonom, resp. nebol preukázaný opak. Z tohto pohľadu v začiatkoch transakcie
konanie obžalovaného nie je možné právne kvalifikovať ako pokus trestného činu podvodu.
Obžalovaný až neskôr začal so zmenkami nakladať v rozpore s účelom ich vystavenia,
ale odvolací súd dospel k záveru, že túto časť konania nie je možné podriadiť pod ustanovenie
§ 250 Tr. zák. Ak totiž pri začiatku skutku pre absenciu preukázaného úmyslu podviesť
uvedený š.p. konanie nie je trestným činom podvodu (pokusu), ani ďalšie konanie už nie je
možné posudzovať ako kriminálny delikt. Bráni tomu zásada, že súd je viazaný skutkom
uvedenom v obžalobe (§ 220 ods. 1 Tr. por.), pričom pri každom rozhodnutí súdu totožnosť
skutku musí byť zachovaná.
V rozhodovanej veci ďalšie konanie obžalovaného by mohlo byť právne teoreticky
kvalifikované ako iný delikt, ale došlo by k porušeniu integrity žalovaného skutku. Tento má
totiž nesporne začiatok v dobe uzavretia mandátnej zmluvy. Išlo o dvojstranný právny akt
uzavretý štatutárnymi orgánmi zmluvných strán, pričom existencia zmeniek neznamenala
uvedenie niektorého z účastníkov do omylu, lebo išlo o jednu z možností zaobstarania financií
pre spomenutý š.p. V základe išlo o obchodnoprávny vzťah, podľa zásad ktorého je potrebné
posudzovať aj ďalšie konanie obžalovaného (neskoršia manipulácia so zmenkami); jeho
podriaďovanie pod ustanovenia trestnoprávneho charakteru nie je relevantné a za súčasného
stavu by znamenalo porušenie zásady totožnosti skutku.
Tento záver (najmä pokiaľ ide o subjektívnu stránku pri posudzovaní žalovaného
konania obžalovaného) vychádza z uznesenia Najvyššieho súdu z 25. júna 2007, sp. zn. 3 To
52/2006, a preto sa aj v súčasnej etape konania na toto poukazuje. Odvolací súd taktiež
v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku,
ktoré si osvojuje, keďže toto zodpovedá ustanoveniu § 125 Tr. por.
Najvyšší súd po zvážení odvolacích námietok prokurátora nezistil dôvod na zrušenie
napadnutého rozsudku podľa § 258 ods. 1 písm. a/ Tr. por. a považujúc tento v merite za
správny a legálny, odvolanie podľa § 256 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 26. októbra 2011
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová