Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/1/2009

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera na verejnom

zasadnutí v Bratislave 26. októbra 2011 v trestnej veci obžalovaného Ing. F. B. pre pokus

trestného činu podvodu podľa , , v znení

neskorších predpisov (Tr. zák.), o odvolaní krajského prokurátora v Bratislave proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 15. októbra 2008, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa v znení neskorších predpisov odvolanie

prokurátora sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave ako súdu prvého stupňa z 15. októbra 2008,

sp. zn. , obžalovaný Ing. F. B. podľa bol oslobodený

spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako pokus trestného činu podvodu podľa § 8

ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., ktorý mal spáchať v podstate tak, že

ako predseda predstavenstva akciovej spoločnosti (a.s.) B. v B. a zároveň aj ako

predseda predstavenstva organizačnej zložky tej istej firmy v B. po tom, ako štátny podnik

(š.p.) Z. v B.. dňa 9. júna 2000 vypovedal mandátnu zmluvu o vyhľadaní investora (uzavretú

11. februára 2000 medzi uvedenou a.s., jej organizačnou zložkou ako mandatárom

a uvedeným š.p. ako mandantom), v ktorej sa zaviazal mandantovi zabezpečiť úverové

prostriedky 100 000 000 Sk v sumách po 25 000 000 Sk s prvou tranžou poskytnutou 6-8

2

týždňov po podpise mandátnej zmluvy a ďalšími v trojmesačných intervaloch až po celkovú

dobu splatnosti 12 mesiacov, pričom návratnosť istiny bola zabezpečená mandatárom tromi

vystavenými cudzími zmenkami B./Z. č.1, 2, 3, a to dvakrát na sumu po 175 000 000 Sk a raz

na sumu 50 000 000 Sk splatnými 11. februára 2001, Ing. F. B. bol požiadaný z toho titulu

o zaslanie predmetných zmeniek, na ktorých uvedený š.p. figuruje ako zmenečník, ktorý

akceptoval tieto cudzie zmenky vystavené uvedenou a.s. na svoj vlastný rad, avšak Ing. F. B.

tomuto š. p. zmenky odmietol zaslať, čím po odstúpení mandanta a nerealizácii jej predmetu

(na zabezpečenie ktorej boli zmenky vystavené) neumožnil uvedenému š.p. ako zmenečníkovi

v zmysle zákona zrušiť ich akcept, v dôsledku čoho by zanikol zmenkový nárok; napriek

vypovedaniu tejto zmluvy Ing. F. B. v úmysle sa obohatiť a spôsobiť tak š.p. škodu veľkého

rozsahu, ponúkal zmenky na predaj spoločnostiam s ručením obmedzeným (s.r.o.) R. v B.

a Z. v S. a napriek uisteniu riaditeľa š.p. o držbe zmeniek a o ich neindosovaní

a neprotestovaní on ich reálne neoprávnene indosoval na uvedenú a.s. (organizačnú zložku)

a 14. februára 2001 aj protestoval (pritom uviedol, že dal š.p. v domicile výzvu na zaplatenie

zmeniek), a potom ďalej prostredníctvom ďalších osôb tieto ponúkal na odkúpenie

bankovému subjektu s cieľom získať peniaze na úkor akceptanta zmeniek – š.p. – ktorý je

povinný v zmysle zákona majiteľovi protestovaných zmeniek po ich predložení zaplatiť

400 000 000 Sk; napokon odmietol vyhovieť požiadavke polície zmenky jej vydať.

Proti rozsudku krajského súdu podal prokurátor odvolanie, ktorým sa domáhal

zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa, aby ju tento

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Odvolateľ vyslovil názor, že napadnutý rozsudok je nesprávny, lebo súd prvého stupňa

dôkazy hodnotil jednostranne v prospech obžalovaného; za nesprávny považuje záver, že

v čase vystavenia zmeniek nebol preukázateľný jeho úmysel obohatiť sa ku škode š.p. ako

mandanta. Prokurátor poukázal na jednotlivé svedecké výpovede, z ktorých vyvodil, že

obžalovaný so zmenkami úmyselne manipuloval tak, aby nad nimi získal absolútnu kontrolu;

sľuboval ich vrátenie, potom zlikvidovanie a napokon ich odmietol vydať polícii.

3

Prokurátor takto zo svojho hodnotenia dôkazov vyvodil záver, že bol preukázaný

úmysel obžalovaného nelegálne sa obohatiť na úkor mandanta, teda že mal byť uznaný za

vinného zo spáchania pokusu žalovaného trestného činu.

Najvyšší súd ako súd odvolací postupoval v intenciách § 564 ods. 4 teraz účinného

( v znení neskorších predpisov), konštatoval, že

odvolanie je prípustné ( ), a keďže nezistil dôvod na rozhodnutie podľa §

253 ods. 1 alebo ods. 3 , v zmysle preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku ako aj správnosť jemu predchádzajúceho

konania (prihliadajúc pritom aj na prípadné chyby odvolaním nevytýkané), pričom dospel

k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Obžaloba na Ing. F. B. bola podaná 10. júla 2002; už samotná dĺžka procesu – deväť

rokov – svedčí o komplikovanosti prípadu a potrebe pomerne rozsiahleho dokazovania. Je

možné konštatovať, že krajský súd toto vykonal v patričnom rozsahu a v súčasnosti odvolací

súd nevidí potrebu toto doplniť, resp. nie je zrejmý ani smer takého dokazovania, keďže

všetky rozhodné okolnosti už boli dostatočne zistené. Prokurátor v odvolaní taktiež sa

nedomáhal vykonávania ďalších dôkazov, ani také neoznačil, a preto podaným opravným

prostriedkom sledoval len hodnotenie dôkazov v intenciách ním podanej obžaloby.

Doplnenia dokazovania sa nedomáhal ani obžalovaný.

Skutkový stav teda bol dostatočne zistený a bolo potrebné posúdiť, či konaním

obžalovaného boli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty pokusu žalovaného trestného

činu podvodu, a to – vzhľadom na okolnosti prípadu – najmä z hľadiska úmyslu

obžalovaného iného uviesť do omylu či jeho omyl využiť a tak sa nelegálne obohatiť.

Skutkový stav bol v podstate zistený v predchádzajúcom konaní, kedy krajský súd

rozsudkom z 30. júna 2004 uznal obžalovaného Ing. F. B. za vinného zo spáchania pokusu

trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. (na uvedenom

skutkovom základe); uložil tomuto trest odňatia slobody na sedem rokov.

4

Najvyšší súd ako súd odvolací na základe odvolaní obžalovaného a prokurátora

uznesením z 27. júna 2007, sp. zn. , zrušil uvedený rozsudok súdu prvého

stupňa, ktorému uložil vec v potrebnom rozsahu znovu prejednať a rozhodnúť. Odvolací súd

v uvedenom rozhodnutí vyslovil právny názor týkajúci sa hlavne subjektívnej stránky

trestného činu.

Teraz napadnutý rozsudok krajského súdu reagoval na právny názor súdu odvolacieho

a po vykonaní potrebných dôkazov rezultoval, že po objektívnej stránke konaním

obžalovaného boli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného pokusu deliktu,

avšak nebol jednoznačne preukázaný úmysel obžalovaného spáchať podvod už v začiatku,

teda pri podpise mandátnej zmluvy a vyhotovení zmeniek.

Záver krajského súdu o naplnení objektívnych znakov skutkovej podstaty pokusu

trestného činu podvodu obžalovaným je veľmi sporný. Mohlo by ísť prípadne o spreneveru,

čomu však bránia iné tu uvádzané okolnosti (totožnosť skutku); ide napokon o názor

vyslovený len v odôvodnení rozsudku, ktorý nemá vplyv na jeho skúmaný výrok.

Pri trestom čine podvodu (jeho pokuse) zákon vyžaduje, aby páchateľ už v začiatku

inkriminovaného konania konal v úmysle podviesť iného a nelegálne obohatiť seba či iného

na úkor cudzieho majetku. Tomu zodpovedá aj ustálená judikatúra (na ktorú sa odvolával aj

prokurátor v teraz podanom opravnom prostriedku), že totiž pri preukazovaní úmyslu

páchateľa trestného činu podvodu je potrebné zohľadniť jeho konanie pred skutkom, počas

skutku a po ňom, lebo jeho úmysel sa odráža práve v konaní.

V rozhodovanej veci je zrejmé, že vystavené zmenky mali len zabezpečovací

charakter vo vzťahu k budúcemu úveru; tento však poskytnutý nebol (nedošlo k uzavretiu

úverovej zmluvy), a preto nevznikla pohľadávka, ktorá mala zmenky zabezpečovať.

V začiatku transakcie úmysel obžalovaného nemal podvodný charakter, resp. taký

záver nie je možné vyvodiť zo žiadneho dôkazu. Takým momentom je uzavretie mandátnej

zmluvy 11. februára 2000, pričom obžalovaný až do jej vypovedania 9. júna 2000 konal

5

v súlade so zákonom, resp. nebol preukázaný opak. Z tohto pohľadu v začiatkoch transakcie

konanie obžalovaného nie je možné právne kvalifikovať ako pokus trestného činu podvodu.

Obžalovaný až neskôr začal so zmenkami nakladať v rozpore s účelom ich vystavenia,

ale odvolací súd dospel k záveru, že túto časť konania nie je možné podriadiť pod ustanovenie

§ 250 Tr. zák. Ak totiž pri začiatku skutku pre absenciu preukázaného úmyslu podviesť

uvedený š.p. konanie nie je trestným činom podvodu (pokusu), ani ďalšie konanie už nie je

možné posudzovať ako kriminálny delikt. Bráni tomu zásada, že súd je viazaný skutkom

uvedenom v obžalobe ( ), pričom pri každom rozhodnutí súdu totožnosť

skutku musí byť zachovaná.

V rozhodovanej veci ďalšie konanie obžalovaného by mohlo byť právne teoreticky

kvalifikované ako iný delikt, ale došlo by k porušeniu integrity žalovaného skutku. Tento má

totiž nesporne začiatok v dobe uzavretia mandátnej zmluvy. Išlo o dvojstranný právny akt

uzavretý štatutárnymi orgánmi zmluvných strán, pričom existencia zmeniek neznamenala

uvedenie niektorého z účastníkov do omylu, lebo išlo o jednu z možností zaobstarania financií

pre spomenutý š.p. V základe išlo o obchodnoprávny vzťah, podľa zásad ktorého je potrebné

posudzovať aj ďalšie konanie obžalovaného (neskoršia manipulácia so zmenkami); jeho

podriaďovanie pod ustanovenia trestnoprávneho charakteru nie je relevantné a za súčasného

stavu by znamenalo porušenie zásady totožnosti skutku.

Tento záver (najmä pokiaľ ide o subjektívnu stránku pri posudzovaní žalovaného

konania obžalovaného) vychádza z uznesenia Najvyššieho súdu z 25. júna 2007, sp. zn. 3 To

52/2006, a preto sa aj v súčasnej etape konania na toto poukazuje. Odvolací súd taktiež

v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku,

ktoré si osvojuje, keďže toto zodpovedá ustanoveniu

Najvyšší súd po zvážení odvolacích námietok prokurátora nezistil dôvod na zrušenie

napadnutého rozsudku podľa a považujúc tento v merite za

správny a legálny, odvolanie podľa ako nedôvodné zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

6

V Bratislave 26. októbra 2011

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová