Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/57/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Andrea Dudášová, v spore žalobcu: U. X., nar. XX.X.XXXX, adresa P., V. XXXX/ XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou: CHMELO & PARTNERS advokátska kancelária, spol. s r.o., so sídlom Piešťany, Royova 9, IČO: 47 255 633, proti žalovanému: Ing. L. G., nar. XX.X.XXXX, adresa P., A. B. XX/XX, o zaplatenie 1.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. -82 zo dňa 22.4.2021, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel žalobe, keď vo výroku rozhodol nasledovne: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,- eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.000,- eur od 1.2.2016 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie prvoinštančný súd odôvodnil právne na základe aplikácie ust. , a , a , , , a , a , , ( - - v texte aj len ), Nariadenia vlády SR č. v účinnom znení, s použitím procesných ustanovení a .

3. Vykonaným dokazovaním listinami, a to zmluvou o pôžičke zo dňa 30.7.2015, písomnými vyjadreniami strán sporu, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, prvoinštančný súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol dňa 30.7.2015 záväzkový právny vzťah založený písomnou zmluvou o pôžičke, na základe ktorej žalobca ako veriteľ požičal žalovanému ako dlžníkovi bezúročnú, peňažnú pôžičku v sume 1.000,- eur. Pôžičku v hotovosti v sume 1.000,- eur odovzdal žalovanému ešte pred podpisom zmluvy. Strany sa dohodli, že dlžník vráti veriteľovi požičanú sumu v hotovosti, jednorazovo a v mieste bydliska veriteľa, v lehote do 31.1.2016. Žalovaný predmetnú pôžičku, ani jej časť, žalobcovi v peniazoch nevrátil. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná.

4. Súd nevykonal dôkaz výsluchom strán sporu, navrhnutý žalovaným, nakoľko vykonanie tohto dôkazu by neprispelo k zisteniu skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej. Medzi stranami zostalo sporným tvrdenie žalovaného, že strany uzavreli ústnu zmluvu o záložnom práve za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky z predmetnej zmluvy o pôžičke, ktorá zmluva o záložnom

práve, mala byť, podľa žalovaného, uzavretá odovzdaním zálohu - náramkových hodiniek. Rovnako sporným zostalo tvrdenie žalovaného, že vykonával pre žalobcu nejaké práce, vykonaním ktorých mal splatiť dlh z predmetnej pôžičky. Odstránenie rozporov v týchto tvrdeniach nebolo pre rozhodnutie vo veci potrebné, preto súd sa nimi v spore viac nezaoberal.

5. Keďže žalovaný nevrátil žalobcovi peňažnú pôžičku dohodnutým spôsobom v peniazoch hotovosti riadne a včas, popri nároku na zaplatenie dlžnej peňažnej pohľadávky vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania žalovaného s vrátením pôžičky, t. j. od 1.2.2016 až do zaplatenia. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení prvoinštančný súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel v celom rozsahu (I. výrok).

6. Iba pre úplnosť prvoinštančný súd dodal, že strany uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke, ktorú mohli meniť alebo zrušiť iba písomne ( ), vrátane dohodnutého spôsobu plnenia. Keďže strany sa v predmetnej zmluve dohodli na povinnosti žalovaného vrátiť žalobcovi pôžičku v peňažnej hotovosti v mieste bydliska žalobcu, iný spôsob vrátenia predmetnej pôžičky nie je možný, pokiaľ nebol písomne dojednaný, a preto vrátenie pôžičky „odpracovaním si dlhu“ nebolo v danom prípade možné. Pokiaľ by aj žalovaný odovzdal žalobcovi náramkové hodinky ako záloh slúžiaci na zabezpečenie žalobcovej pohľadávky z predmetnej zmluvy o pôžičke, k tomuto tvrdeniu žalovaného súd dodal, že uzavretie ústnej zmluvy o záložnom práve samo osebe nezbavuje dlžníka povinnosti uhradiť veriteľovi zabezpečenú pohľadávku, keďže záložný veriteľ má právo, nie však povinnosť, uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zo zálohu ( a ). Pokiaľ záložný veriteľ nevyužije svoje právo na uspokojenie pohľadávky zo zálohu, môže naďalej trvať na zaplatení zabezpečenej zročnej peňažnej pohľadávky. Pohľadávka jej splnením zanikne ( ), čím zanikne aj záložné právo záložného veriteľa k zálohu ( ), pričom spolu so zánikom záložného práva vznikne povinnosť záložného veriteľa vrátiť záloh záložcovi ( ). S poukazom na uvedené, po splnení dlhu zaplatením peňažnej pôžičky spolu s úrokmi z omeškania, sa môže žalovaný ako záložca domáhať od žalobcu ako od záložného veriteľa vrátenia zálohu - náramkových hodiniek, a v prípade, že záložný veriteľ odmietne záloh vrátiť, bude môcť žalovaný podať proti nemu samostatnú žalobu na vrátenie zálohu, v ktorom konaní bude musieť žalovaný, už v pozícii žalobcu, preukázať svoje tvrdenia.

7. Nakoľko žalobca bol v tomto spore plne úspešný a súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa , súd prvej inštancie podľa priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu (II. výrok), o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, v súlade s .

8. Proti tomuto rozsudku, podľa obsahu v celom jeho rozsahu, podal odvolanie žalovaný, ktorým uplatnil odvolací dôvod, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), a že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo útoku, ktoré neboli a nemohli byť uplatnené v ( ), pričom sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil z dôvodu poškodenia žalovaného na jeho zákonných právach v zmysle ignorovania jeho zákonných práv, s poukazom na SR.

9. Odvolateľ dôvodil tým, že po podaní odporu súd nariadil v danej veci pojednávanie, ktoré sa však reálne nemohlo uskutočniť z dôvodu pandemických opatrení. Súd rozhodol len na základe dokazovania listinami, ale nevykonal dokazovanie na pojednávaní, čím poprel svoj pôvodný zámer - nariadenie pojednávania za účasti strán. Pandemické opatrenia nemôžu zabrániť dokazovaniu na pojednávaní a tým znemožniť žalovanému overiť tvrdenia z dôvodu ktorých bolo pojednávanie pôvodne nariadené. Tvrdenie žalobcu, že žiadna ústna dohoda, na ktorú sa žalovaný odvoláva v odpore, medzi stranami uzavretá nebola, je klamstvo. Konkrétne dôvody skutočnosti a okolnosti uvedené v odpore sú pravdivé a mali priamy kontext s poskytnutím a vrátením pôžičky.

10. Žalobca odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného predložil prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Žalobca považoval odvolanie za nedôvodné v celom rozsahu, nakoľko odvolaním napadnutý rozsudok je zákonný a vecne správny. Súd prvej inštancie sa podrobne v napadnutom rozsudku vyjadril ku všetkým podstatným vyjadreniam a okolnostiam veci a vec riadne a správne právne posúdil, v dôsledku čoho je rozsudok potrebné považovať za presvedčivý, preskúmateľný, zákonný a vecne správny. Odvolanie neobsahuje žiadne právne, ani skutkovo relevantné tvrdenia a dôkazy vo vzťahu k meritu veci a dôvodom rozhodnutia, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pričom žalovaný v odvolaní iba opakuje niektoré zo svojich skutkových tvrdení, ktoré súd prvej inštancie správne posúdil ako nie relevantné. Odvolanie žalovaného je tiež neadresné voči skutočnostiam a úvahám súdu prvej inštancie, na ktorých je výrok napadnutého rozsudku založený. K žalovaným uplatnenému dôvodu v zmysle žalobca uviedol, že pojednávanie nariadené na 22.4.2021 sa konalo, žalovaný sa ho však nezúčastnil a ani súdu napriek tomu, že bol riadne poučený, nenavrhol jeho odročenie. Pokiaľ ide o dôvod podľa , žalobca sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku týkajúceho sa nevykonania žalovaným navrhnutého výsluchu strán sporu, ako je uvedené v bode 32 odôvodnenia. Okrem toho výsluch strán sporu nie je k predmetu sporu relevantný jednak skutkovo, jednak právne, čo súd prvej inštancie správne vyhodnotil a odôvodnil v bode 34 rozsudku. K odvolaciemu dôvodu podľa žalobca uviedol, že žalovaný ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, v odvolaní, ani v žiadnom svojom inom podaní v prejednávanej veci neuviedol.

12. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (

- ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a jemu predchádzajúci procesný postup súdu boli správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( a ).

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý je viazaný nielen rozsahom, ale aj uplatnenými odvolacími dôvodmi žalovaného ( ), bolo posúdiť správnosť procesného postupu súdu prvej inštancie v súvislosti s pojednávaním dňa 22.4.2021, teda či sa súd prvej inštancie dopustil vady konania namietanej odvolateľom, ako i či sa súd prvej inštancie dopustil odvolateľom namietaných skutkových vád rozhodnutia tým, že by nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako i tým, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, resp. útoku, ktoré neboli uplatnené.

15. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o relevantné právne rozhodné skutočnosti pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci a akceptuje jeho procesný postup, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. , odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie dotknutých odvolaním odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

16. Ako prvé odvolateľ namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď vo veci nariadil dokazovanie, uskutočnil ho bez prítomnosti strán sporu a nevykonal na ňom dokazovanie.

17. Predmetné pojednávanie prvoinštančného súdu dňa 22.4.2021 sa uskutočnilo v čase vyhláseného núdzového stavu v súvislosti s pandemickou situáciou spôsobenou šírením nebezpečného respiračného ochorenia vírusom SARS-CoV-2, ktorý bol vyhlásený dňa 30.9.2020 a platil do 14.5.2021.

18. V zmysle o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii v znení účinnom od 19.1.2021 do 20.5.2021, teda v čase nariadenia a uskutočnenia predmetného pojednávania súdu, jeho v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu podľa písm. a) súdy vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania, verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti SR.

19. V zmysle nadväzujúcej Vyhlášky MS SR č. z 22.1.2021 účinnej od 25.3.2021 do 27.4.2021, jej v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu sa vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia v týchto veciach podľa písm. p) konanie v civilnom sporovom konaní a v civilnom mimosporovom konaní (odlišné z vymenovaných pod písm. a/ až o/, medzi ktoré nespdá predmetná vec o zaplatenie pôžičky), ak strany sporu alebo účastníci konania súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti.

20. V zmysle , ak súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 22.4.2021 o 8.10 hod. bolo stranám doručené zároveň s osobitným a zvýrazneným poučením, že pojednávanie v čase núdzového stavu sa môže uskutočniť iba v neprítomnosti strán sporu, resp. ich zástupcov, pričom súd pojednávanie odročí iba v prípade, že do termínu pojednávania strana, prípadne jej zástupca písomne oznámi súdu, že nesúhlasí s pojednávaním a s rozhodnutím vo veci v jej neprítomnosti. Pokiaľ však do termínu pojednávania nebude doručený súdu žiadny nesúhlas s pojednávaním v neprítomnosti strany sporu, resp. jej zástupcu, bude súd predpokladať, že strany sporu nemajú námietky s pojednávaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti a v neprítomnosti ich zástupcov ( ), a vec bude pojednávať v ich neprítomnosti. Predmetné predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému podľa pripojenej informácie o výsledku doručenia doručené listinne dňa 22.3.2021. Do termínu pojednávania (ani neskôr) žalovaný súdu v zmysle citovaného poučenia v predvolaní, súdu nesúhlas s pojednávaním v neprítomnosti strany sporu neoznámil.

22. Zo zápisnice z pojednávania dňa 22.4.2021 vyplýva, že strany sa na pojednávanie nedostavili, pričom súdu nebol doručený žiadny nesúhlas s pojednávaním v ich neprítomnosti, súd prijal uznesenie, že bude podľa pojednávať v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu. Následne súd otvoril pojednávanie, určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré nesporné, ktoré dôkazy vykoná a nevykoná, pristúpil k predbežnému právnemu posúdeniu veci, vyslovil, že nevykoná dôkaz výsluchom strán sporu, keďže by ním nedošlo k zisteniu skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci. Vyslovil tiež, že nebude vykonávať dokazovanie prečítaním listinami oboznámením ich obsahu, nakoľko všetky listiny boli stranám v priebehu sporu doručené a žiadna nebola protistranou spochybnená. Na to vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené a následne vyhlásil predmetný rozsudok.

23. Z obsahu spisu je teda zrejmé, že v rozhodnom období, v čase vyhláseného núdzového stavu podľa cit. a nadväzujúcej Vyhlášky MS SR č. vzhľadom na to, že nešlo o konanie v zmysle až o) vyhlášky a jednalo sa o konanie v civilnom sporovom konaní podľa písm. p) tejto vyhlášky, súd mohol vykonať pojednávanie za podmienky, že strany súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti. V predmetnom predvolaní na pojednávanie boli strany o tomto správne v súlade s citovanými normami poučené. V súlade s znením cit. prvoinštančný súd k predmetnej otázke či strany súhlasia s pojednávaním v ich neprítomnosti, ktoré je otázkou procesného charakteru, pripojil doložku, že ak sa strana v danej lehote nevyjadrí, bude

sa predpokladať, že nemá námietky s pojednávaním v jej neprítomnosti. Prvoinštančný súd predmetnú doložku obsiahnutú v predvolaní na pojednávanie a doručenú stranám, pripojil dôvodne a plne v súlade s procesnou normou. Ide o tzv. nevyvrátiteľnú právnu domnienku súhlasu strany s procesným postupom súdu. Z obsahu spisu tiež vyplýva, čo žalovaný ani nepopiera, že napriek doručenému predvolaniu s predmetným poučením, nevyužil možnosť oznámiť súdu svoj nesúhlas s pojednávaním v neprítomnosti strán. Preto nastúpila tzv. nevyvrátiteľná právna domnienka súhlasu žalovaného s procesným postupom súdu, že vec prejedná a rozhodne v jeho neprítomnosti.

24. S poukazom na uvedené, keďže procesný postup prvoinštančného súdu v súvislosti s nariadením predmetného pojednávania a jeho uskutočnením v neprítomnosti strán, bol správny a zákonný, nedošlo ním k znemožneniu žalovaného, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva (zúčastniť sa súdneho pojednávania) v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Prvý zo žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle , preto nie je daný.

25. Ako ďalšie odvolateľ namietal, že prvoinštančný súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní. Dôkaz listinami na pojednávaní prvoinštančný súd dôvodne nevykonal s odkazom na s tým, že všetky listinné dôkazy boli stranám v priebehu sporu doručené a žiadna listina, ani jej obsah neboli protistranou spochybnené. Z obsahu vyššie citovanej zápisnice z pojednávania prvoinštančného súdu, ako aj z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku vyplýva, že súd odmietol vykonať dôkaz výsluchom strán sporu s tým, že by nedošlo k zisteniu skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci. Dôkaz výsluchom strán sporu, za situácie, keď žalovaný nepoprel poskytnutie mu pôžičky 1.000,- Eur žalobcom, ani jej nevrátenie, brániac sa iba tým, že došlo k ústnej dohode o záložnom práve a o odpracovaní predmetnej pôžičky žalovaným u žalobcu, čo ale žalovaný popiera, fakticky nemohol prispieť k zisteniu skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci. I v zmysle výsluch strany je iba podporným dôkazom, ktorý súd nariadi na návrh iba vtedy, ak tvrdené skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, nemožno preukázať inak.

26. V ods. 34 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku prvoinštančný súd správne uviedol, že keďže strany v danom prípade uzavreli dňa 30.7.2015 pripojenú písomnú zmluvu o pôžičke, v zmysle , zmluvu bolo možné meniť výlučne písomne. Ak strany v predmetnej písomnej zmluve dohodli, že pôžička má byť vrátená v peňažnej hotovosti v mieste bydliska žalobcu, zmena tohto spôsobu plnenia musela byť prevedená iba písomne, akékoľvek ústne dojednanie jej zmeny (ktoré tvrdí žalovaný a popiera žalobca) by bolo pre rozpor so zákonom v zmysle neplatné. Prvoinštančný súd správne pokračoval, že pokiaľ by aj došlo k žalovaným tvrdenému (avšak žalobcom popieranému) uzavretiu ústnej zmluvy o záložnom práve, táto nezbavuje dlžníka povinnosti uhradiť veriteľovi zabezpečenú pohľadávku, keďže záložný veriteľ má iba právo, nie však povinnosť uspokojiť svoju pohľadávku zo zálohu. Po splnení dlhu sa pritom záložca môže domáhať od záložného veriteľa vrátenia zálohu, v prípade dobrovoľného neplnenia aj súdnou cestou. Ďalšie dokazovanie na preukázanie uvedených tvrdení žalovaného bolo potom nepotrebné a bezvýznamné pre rozhodnutie daného sporu. Súd prvej inštancie preto dôvodne a v súlade s procesnou normou nevykonal dôkaz výsluchom strán sporu.

27. Pokiaľ ide o odvolací dôvod formálne uplatnený žalovaným, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, resp. útoku, ktoré neboli a nemohli byť uplatnené ( ), žalovaný tento odvolací dôvod nekonkretizoval, ani neuviedol, aký ďalší prostriedok jeho procesnej obrany nebol, resp. nemohol byť uplatnený, a ani takýto ďalší prostriedok jeho procesnej obrany v odvolaní neuplatňuje.

28. S odkazom na uvedené je teda zrejmé, že neboli naplnené ani ďalšie odvolacie dôvody uplatnené žalovaným v zmysle a , keďže rozhodnutie netrpí ani vytýkanými skutkovými vadami.

29. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v spojení s odôvodnením preskúmavaného rozsudku súdom prvej inštancie, potom boli splnené podmienky, aby odvolací súd napadnutý rozsudok, ako vo výrokoch vecne správny, včítane závislého a vecne správneho výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, s použitím ust. a potvrdil.

30. V zmysle ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

31. V zmysle súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. V zmysle o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. V tomto odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca a preto podľa citovaného ustanovenia žalobcovi vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému žalovanému. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).