Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Ndob/22/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu K. S. P., s. r. o., so sídlom

v B., zastúpeného A. k. JUDr. R. B., s. r. o., B., proti ţalovanému D. H., H., zastúpeného A.

k. L. C., s. r. o., B., o návrhu žalovaného na obnovu konania, v pôvodnom konaní vedenom

na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , teraz vedeného pod sp. zn. 3 Cb

4/2010, o návrhu ţalovaného na prikázanie veci, takto

rozhodol:

Návrhu na prikázanie veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.

inému súdu toho istého stupňa sa nevyhovuje.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave predloţil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky návrh ţalovaného na prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa podľa § 12 ods.

2 z dôvodu vhodnosti. Ţalovaný svoj návrh odôvodnil tým, ţe v predmetnej právnej

veci o obnovu konania by mal rozhodovať Krajský súd v Bratislave v senáte a nie samosudca.

Keďţe aj v pôvodnom konaní, vedenom pod sp. zn. , rozhodoval podľa vtedy

platného ustanovenia (účinnom do 31. 03. 2005) Krajský súd v Bratislave ako

súd prvého stupňa v senáte JUDr. Milana Moravu a po zrušení rozhodnutia tohto senátu

Najvyšším súdom Slovenskej republiky rozhodoval Krajský súd v Bratislave ako súd prvého

stupňa opäť v senáte JUDr. Jarmily Glončákovej. Senát JUDr. Jarmily Glončákovej mal však

podľa rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave platného na r. 2010 a 2011 nápad zastavený.

Navyše v zmysle ustanovenia § 152 ods. 5 vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005

Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd

a vojenské súdy v platnom znení platí, ţe v konaní o návrhu na povolenie obnovenia konania

č. k. by mal byť z rozhodovania vylúčený senát, ktorý vo veci rozhodoval

2

pred povolením obnovy konania (senát 21 Cb zloţený z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily

Glončákovej a členov senátu JUDr. Anny Savkovej a JUDr. Beaty Trandţíkovej), a preto ani

z tohto dôvodu nemôţe o predmetnej veci rozhodovať senát 7Cbs Krajského súdu

v Bratislave, zloţený z rovnakých sudcov, ako rozhodovali v pôvodnom konaní pred

povolením obnovy konania. Keďţe na Krajskom súde v Bratislave neexistuje senát, ktorý by

bol príslušný prejednať a rozhodnúť predmetnú vec, pričom prejednávanie a rozhodovanie

veci súdom v zákonnom zloţení tvorí jeden zo základných prvkov práva na spravodlivý

proces ( SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd), je daný dôvod na prikázanie veci o povolenie obnovy konania č. k.

inému súdu toho istého stupňa.

Ţalobca s návrhom na prikázanie veci nesúhlasil. Je toho názoru, ţe s poukazom

na ust. návrh na obnovu konania prejedná súd (nie nevyhnutne sudca

alebo senát), ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni. Ţalovaný nesprávne zastáva názor, ţe

na toto konanie o návrhu na obnovu konania sa má aplikovať

s právnym stavom k 31. 03. 2005. V civilnom procese je časová pôsobnosť procesných

noriem vybudovaná na zásade, ţe procesné normy nadobúdajú túto pôsobnosť dňom svojej

účinnosti. Problematiku začatých a neskončených konaní, ako aj účinky vykonaných

procesných úkonov riešia prechodné ustanovenia (§ 355 aţ § 372s Občianskeho súdneho

poriadku). Platí základné pravidlo, podľa ktorého, ak zákon neustanoví inak, platí nový zákon

aj v konaniach, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou (Mazák J. a kol. Základy občianskeho

procesného práva, Bratislava: IURADITION, 2009, s 22). Ak zákon, v tomto prípade

, neustanoví inak, na konanie o návrhu na obnovu konania (ako aj

pri akýchkoľvek iných konaniach) sa pouţije v aktuálnom platnom

znení. Ţalobca je toho názoru, ţe na prejednanie tohto návrhu na povolenie obnovy konania je

príslušný samosudca, t. j. tak, ako tomu bolo správne uţ od začiatku, po podaní predmetného

návrhu. Tým, ţe určil, ţe o návrhu na obnovu konania rozhoduje

ten istý súd, ktorý rozhodoval vo veci v prvom stupni, zároveň vylúčil, ţe by táto okolnosť

bola dôvodom na vylúčenie sudcov podľa , preto

v súdnej praxi je beţné (pokiaľ to umoţňuje platný rozvrh práce súdu), ţe o návrhu na obnovu

konania rozhoduje ten istý sudca alebo senát, ktorý rozhodoval vo veci, ktorej sa návrh

na obnovu konania týka (rovnako Števček, M. Ficová, s kol. .

3

Komentár. 1. vydanie. Praha: CHBCK, 2009, s 37). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, publikovaného pod R 115/2003 okolnosť, ţe sudca rozhodol vo veci,

v ktorej vydané rozhodnutie je napadnuté návrhom na obnovu konania, nie je dôvodom

na jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania vo veci obnovy konania. Ţalobca preto

povaţuje návrh ţalovaného na prikázanie veci inému súdu za neopodstatnený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, príslušný rozhodnúť o tomto návrhu na prikázanie

veci ( ), preskúmal vec a dospel k záveru, ţe návrh nie je dôvodný.

Podľa ust. konanie sa uskutočňuje na tom

súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú

v čase začatia konania a trvá aţ do jeho skončenia.

Ak nemôţe príslušný súd o veci konať, pretoţe jeho sudcovia sú vylúčení (§ 14), musí

byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa ( ).

Podľa ust. vec moţno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj

z dôvodu vhodnosti.

V ustanovení je upravený inštitút prikázania (delegácie) veci. Jeho

pouţitie prichádza do úvahy iba vtedy, ak je ţaloba podaná na príslušný súd, resp., ak došlo

k postúpeniu veci na príslušný súd (§ 104a a § 105). Podstatou delegácie je, ţe sa vec inak

vecne a miestne príslušného súdu prikáţe inému súdu. Aplikácia tohto ustanovenia je moţná

iba v dvoch prípadoch. V prvom prípade vtedy, ak sudcovia inak príslušného súdu nemôţu

vo veci konať z dôvodu, ţe sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci (delegácia

nutná). V zmysle § 14 ods. 1 sú vylúčení vtedy, ak so zreteľom na ich pomer k veci,

k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Takisto sú

vylúčení aj vtedy, ak tú istú vec rozhodovali na súde niţšieho alebo vyššieho stupňa. V danom

prípade nebolo rozhodnuté o vylúčení sudcov Krajského súdu v Bratislave z prejednávania

a rozhodovania veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 10. júna 2011 pod č. k.

-157 rozhodol, ţe sudca JUDr. Peter Pospech nie je vylúčený z prejednávania

a rozhodovania vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. . Uţ

v tomto rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, ţe povaţoval návrh

na prikázanie veci inému súdu podľa za bezpredmetný.

V druhom prípade je moţná delegácia z dôvodu vhodnosti (delegácia vhodná) bez

toho, ţe by museli byť sudcovia vylúčení ( ). Prikázanie (delegácia) veci

z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva účastníka občianskeho súdneho konania

na zákonného sudcu ( SR), ako aj výnimku zo zákonom definovaných

kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je

predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti občianskeho súdneho konania alebo jeho

zrýchlenie. Dôvody delegácie môţu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú,

zdravotnú, sociálnu, či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady,

ţe vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených

kritérií, musí mať aj dôvod delegácie vţdy výnimočný charakter.

S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ust. do úvahy len

z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa

posúdenie predmetu konania i pomerov účastníkov na oboch procesných stranách, pričom

na pomery účastníka, ktorý delegáciu navrhuje, moţno prihliadať, len ak ich zohľadnenie

nebude mať negatívny dopad na ostatných účastníkov konania, alebo na konanie ako také.

Dôvody, ktoré uviedol ţalovaný v návrhu na prikázanie veci, nie sú relevantné

a nevykazujú charakter takej výnimočnosti, aby bolo moţné návrhu vyhovieť. Prikázanie veci

inému súdu toho istého stupňa oproti prejednaniu veci Krajským súdom v Bratislave

neprinesie výrazné zjednodušenie prístupu k súdu pre účastníkov, ani nepovedie

k výraznejšiemu zhospodárneniu či urýchleniu konania. Pri rozhodovaní o prikázaní veci

inému súdu z dôvodu vhodnosti tieţ treba prihliadať na zachovanie rovnosti účastníkov

a pod vhodnosťou treba rozumieť iba hľadisko hospodárnosti konania z pohľadu vzniku

moţných trov konania.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe v danom

prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti

5

v zmysle Preto návrhu ţalovaného na prikázanie veci inému súdu

nevyhovel.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. októbra 2011

JUDr. Anna Marková v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová