Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
946/381450.5bfeaa.pdf
PDF · 144.76 KB
No categories available
10Sžr/33/2010
Najvyšší súd 10Sžr/33/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana
Moravu v právnej veci žalobkyne I. J., bytom B., t. č. O., zastúpenej advokátom JUDr. Ľ. M.,
K., proti žalovanému Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, Ružová dolina 27,
821 09 Bratislava, za účasti 1. Ing. I. H., M., zastúpeného advokátom JUDr. J. H., R. a
2. E., spol. s r.o., P., IČO: X., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. V-4088/03 zo dňa 17.5.2005, na odvolanie E., s.r.o. Bratislava proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č. k. 1S/262/2005-185 zo dňa 14. októbra 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1S/262/2005-185 zo dňa 14. októbra 2010 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
I.
Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava III.
rozhodnutím č. V 4088/03 zo dňa 17.5.2005 povolila vklad vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X., k. ú. Rača, parc. č. X.-záhrady vo výmere 1 086
m2, parc. č. X., zastavane plochy o výmere 205 m2 so stavbou súpisné číslo X. rodinný dom,
v prospech obchodnej spoločnosti E., s.r.o., Bratislava, IČO: X. ako nadobúdateľa. Proti
tomuto rozhodnutiu podal okresný prokurátor protest zo dňa 2.12.2005 so žiadosťou
o zrušenie rozhodnutia ako nezákonného. Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu
rozhodnutím č. V-4088/03 z 15.06.2007 protestu prokurátora vyhovela a napadnuté
rozhodnutie o povolení vkladu zrušila. Katastrálny úrad v Bratislave rozhodnutím
č. Vo 83/07-Kr zo 07.01.2008 rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu
z 15.06.2007 zrušil s tým, že rozhodnutie o povolení vkladu správou katastra bolo vydané
v súlade s ust. § 31 katastrálneho zákona a malo za dôsledok prevedenie vlastníckeho práva
k predávaným nehnuteľnostiam na kupujúceho.
II.
Krajský súd v Bratislave rozhodujúc o žalobe žalobkyne na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. V-4088/03 zo dňa 17.5.2005 napadnutým rozsudkom toto
rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a), e) Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení
rozhodnutia súd uviedol, že ako súd vecne a miestne príslušný preskúmal na pojednávaní
postup správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia ako
i jeho zákonnosť v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie
je potrebné zrušiť. Poukázal na ustanovenie § 250 ods. 1 veta druhá OSP s tým, že zákon
priznáva postavenie účastníka konania každému, kto spĺňa procesné predpoklady bez ohľadu
na to, či v skutočnosti spĺňa aj materiálne predpoklady. Za účastníka konania treba považovať
nielen každú osobu, o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach ktorej sa má
konať, ale účastníkom konania je podľa odseku 1 a zo zákona aj tá osoba, ktorej práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
Je nesporné, že takýmto osobám treba umožniť ich účasť na konaní, aby v ňom mohli
obhajovať svoje práva alebo právom chránené záujmy. Je preto povinnosťou správneho
orgánu, aby každému, kto sa naň obráti s tvrdením, že rozhodnutie sa môže priamo dotýkať
jeho práv, právom chránených záujmov alebo povinností, priznal postavenie účastníka
konania a takto s ním zaobchádzal až dovtedy, kým sa preukáže opak. V preskúmavanej veci
súhlasil s námietkami žalobkyne, že žalovaný s ňou nekonal ako s účastníčkou správneho
konania, keď bez toho, aby rozhodnutím rozhodol o nepriznaní jej postavenia ako účastníka
konania, ignoroval jej žiadosti o pribratie do konania ako účastníčky konania, dokonca jej
nedoručoval ani predmetné rozhodnutie. Z toho súd vyvodil jej aktívnu legitimáciu
na podanie žaloby o preskúmanie napadnutého rozhodnutia, nakoľko mala byť účastníkom
správneho konania.
Okrem toho súd dospel k záveru, že v rámci správneho konania nebola dostatočne
objasnená ani otázka týkajúca sa rozhodujúcich skutočností na posúdenie argumentov
žalobkyne spočívajúce najmä v tom, že bývalý manžel žalobkyne nie je podnikateľom
v zmysle príslušných ustanovení obchodného a živnostenského zákonníka. Pokiaľ žalovaný
opieral svoj právny názor o rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 19 S 285/2002,
podľa ktorého na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje
podnikateľ súhlas druhého manžela iba pri začatí podnikania, ale na ďalšie právne úkony
súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje, bolo jeho povinnosťou
predovšetkým preveriť skutočnosť, či bývalý manžel žalobkyne Ing. J. bol podnikateľom
v zmysle ust. § 2 Obchodného zákonníka a či teda jeho konanie podľa § 148a Občianskeho
zákonníka môže byť považované za konanie podnikateľa.
Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného po preskúmaní
postupu správneho orgánu a v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveného
v zrušujúcom uznesení č. k. 6 Sžo 297/2008 dospel súd k záveru, že správny orgán vec
nesprávne právne posúdil a že v správnom konaní sa vyskytla taká vada, ktorá nesporne má
za následok nezákonnosť predmetného rozhodnutia, spočívajúca hlavne v tom, že žalovaný
nekonal so žalobkyňou ako s účastníčkou konania a ani jej nedoručoval predmetné
rozhodnutie. Preto podľa § 250j ods. 2 písm. a) a e) OSP napadnuté rozhodnutie správneho
orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Poukázal tiež na skutočnosť, že administratívny spis, ktorý žalovaný predložil súdu je
nekompletný, nakoľko neobsahuje samotné rozhodnutie V 4088/03 zo dňa 17.5.2005 spolu
s doručenkami, ktoré je predmetom preskúmania, ani aktuálny list vlastníctva, ani list
vlastníctva aktuálny v čase vydania rozhodnutia, takže nemožno posúdiť vlastnícke právo
účastníkov konania a neobsahuje tiež záložnú zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu
vlastníckeho práva.
III.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie spoločnosť E., spol. s r.o. Bratislava,
pretože má za to, že krajský súd nesprávne právne posúdil podanú žalobu a z toho vyvodil
nesprávny právny záver. Uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného o povolení vkladu vlastníckeho práva k špecifikovaným
nehnuteľnostiam s tým, že až do prevodu vlastníckeho práva bola zapísaná ako ich
bezpodielová spoluvlastníčka s bývalým manželom Ing. J. J. a po rozvode manželstva ešte
nedošlo k vyporiadaniu BSM. Do predmetného listu vlastníctva bolo zapísané záložné právo
v prospech Ing. I. H. a bývalý manžel žalobkyne súhlasil s tým, aby záložný veriteľ
postupoval podľa § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka a článku 9 záložnej zmluvy, k čomu
ako podnikateľ už nepotreboval súhlas žalobkyne, čo platí aj pre uzavretie záložnej zmluvy.
Otázka, či bývalý manžel žalobkyne Ing. J. J. bol podnikateľom v čase, keď vykonal tieto
právne úkony, už bola posúdená v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
19S 285/02 so záverom, že podnikateľom bol a na ďalšie právne úkony už súhlas žalobkyne
nepotreboval. Odvolateľ ako nadobúdateľ sporných nehnuteľností vychádzal z uvedených
rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave s tým, že sú právoplatné a záväzné, do kúpy a údržby
nehnuteľností investoval značné finančné prostriedky a opätovné posudzovanie uvedených
otázok navodzuje stav právnej neistoty. Má za to, že žalobkyňa nebola účastníkom právnych
úkonov s nehnuteľnosťou, na základe ktorých malo vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť
pravo k nehnuteľnosti, preto žalovaný dôvodne s ňou nekonal ako s účastníčkou konania, ani
jej rozhodnutie o povolení vkladu nedoručoval. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že pokiaľ ide o viazanosť súdu
rozhodnutiami súdov v iných právnych veciach, uznesenie KS č. 18Co 89/98 nebolo
rozhodnutím vo veci samej a rozsudok KS sp. zn. 19S 285/02 je rozhodnutím o inom
rozhodnutí katastrálneho orgánu, preto nimi krajský súd nebol viazaný. K oprávneniu
Ing. J. J. z titulu podnikania nakladať s nehnuteľnosťami v BSM uviedla, že menovaný
preukázateľne nepodnikal ako fyzická osoba, čo ani sám netvrdil a názor, že ako spoločník
a konateľ obchodnej spoločnosti bol podnikateľom, považuje za neodborný. Nevzťahovalo sa
preto na neho ani oprávnenie podľa § 148a Občianskeho zákonníka o využívaní majetku
v BSM na účely podnikania a tvrdenie odvolateľa, že mal súhlas žalobkyne, nebolo v konaní
preukázané. Samotná skutočnosť, že v nehnuteľnosti sídlila spoločnosť C. C., s.r.o., ktorej bol
Ing. J. spoločníkom, takýmto dôkazom nie je. S majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov Ing. J. svojvoľne a v rozpore s dobrými mravmi ako aj so zákonom nakladal, keď
ním zabezpečil návratnosť údajnej pôžičky. Záložná zmluva, od ktorej odvolateľ odvodzuje
oprávnenie Ing. H. nakladať s vlastníckym právom k predmetným nehnuteľnostiam, je teda
absolútne neplatná a preto nemôže byť platná ani zmluva kúpna uzavretá medzi účastníkom 1/
a účastníkom 2/ na strane žalovaného. Okrem toho právny úkon bol neplatný aj z dôvodu, že
ako predávajúci uzavrel zmluvu záložný veriteľ, aj keď predávajúcimi mali byť osoby
zapísané na liste vlastníctva a záložný veriteľ by mohol zmluvu uzatvoriť len ako zástupca
vlastníkov, čo v zmluve chýba. Za nesporné považuje aj svoje oprávnenie byť účastníkom
katastrálneho konania, v ktorom sa rozhodovalo o jej právach a bola zbavená vlastníckeho
práva bez toho, aby mohla použiť právne nástroje na ochranu svojho porušeného práva.
Odvolanie preto považuje za nedôvodné a navrhuje, aby najvyšší súd ako odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a žalobkyni priznal aj
náhradu trov odvolacieho konania.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá
v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212
v spojení s § 246c ods. 1 OSP. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou
v zákonnej lehote a že ide o rozsudok, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho
po preskúmaní opodstatnenosti odvolacích dôvodov postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP
potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. októbra 2011 po tom, čo deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (www.nsud.sk) najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. a 3 OSP).
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu
vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu,
pričom nezistil dôvod, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych
záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch
napadnutého rozsudku, ktoré sú dostatočným východiskom pre vyslovenie výroku rozsudku.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že konanie
žalovaného bolo postihnuté vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia, spočívajúcou v skutočnosti, že správny orgán nepriznal žalobkyni postavenie
účastníka správneho konania, hoci jej práva ako spoluvlastníčky predmetných nehnuteľností
boli napadnutým rozhodnutím priamo dotknuté. Už samotná táto okolnosť zakladá zákonný
dôvod podľa § 250j ods. 2 písm. e) OSP na zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho
orgánu. Ďalším dôvodom na jeho zrušenie podľa § 250j ods. 3 OSP je nepreskúmateľnosť
rozhodnutia žalovaného pre neúplnosť ním predloženého administratívne spisu, a pokiaľ ide
o jeho chýbajúci obsah, odvolací súd odkazuje na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia.
Za dôvodnú nepovažuje odvolací súd ani námietku odvolateľa, že súd prvého stupňa
bol viazaný ním citovanými rozhodnutiami krajského súdu. Taxatívny výpočet rozhodnutí,
ktorými je súd viazaný, upravuje ustanovenie § 135 ods. 1 OSP, pričom nejde o žiadne z nich
a nejde ani o prípad viazanosti podľa § 226 OSP. Nič preto nebránilo krajskému súdu posúdiť
sporné otázky s uvedením svojho právneho názoru, nakoľko mu to neúplný administratívny
spis dovoľoval.
Pokiaľ ide o meritum veci, odvolací súd dáva do pozornosti Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. I. ÚS 26/2010-26 zo dňa 8. decembra 2010, ktorý sa zaoberá otázkou
chýbajúceho súhlasu druhého manžela pri nakladaní s majetkom v BSM.
Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so záverom
a odôvodnením napadnutého rozhodnutia a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku (§ 219 ods. 1 a 2 v spojení s § 250ja ods. 3 OSP).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 v spojení
s § 224 ods. 2, § 142 ods. 1, § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnej žalobkyni nepriznal ich
náhradu, pretože jej vznikli iba trovy z titulu právneho zastúpenia, ktoré si v zákonnej lehote
nevyčíslila.
P O U Č E N I E : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. októbra 2011
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková