Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/33/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana

Moravu v právnej veci žalobkyne I. J., bytom B., t. č. O., zastúpenej advokátom JUDr. Ľ. M.,

K., proti žalovanému Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, Ružová dolina 27,

821 09 Bratislava, za účasti 1. Ing. I. H., M., zastúpeného advokátom JUDr. J. H., R. a

2. E., spol. s r.o., P., IČO: X., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. V-4088/03 zo dňa 17.5.2005, na odvolanie E., s.r.o. Bratislava proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave č. k. -185 zo dňa 14. októbra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -185 zo dňa 14. októbra 2010 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e

I.

Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava III.

rozhodnutím č. V 4088/03 zo dňa 17.5.2005 povolila vklad vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X., k. ú. Rača, parc. č. X.-záhrady vo výmere 1 086

m2, parc. č. X., zastavane plochy o výmere 205 m2 so stavbou súpisné číslo X. rodinný dom,

v prospech obchodnej spoločnosti E., s.r.o., Bratislava, IČO: X. ako nadobúdateľa. Proti

tomuto rozhodnutiu podal okresný prokurátor protest zo dňa 2.12.2005 so žiadosťou

o zrušenie rozhodnutia ako nezákonného. Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu

rozhodnutím č. V-4088/03 z 15.06.2007 protestu prokurátora vyhovela a napadnuté

rozhodnutie o povolení vkladu zrušila. Katastrálny úrad v Bratislave rozhodnutím

č. Vo 83/07-Kr zo 07.01.2008 rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu

z 15.06.2007 zrušil s tým, že rozhodnutie o povolení vkladu správou katastra bolo vydané

v súlade s ust. § 31 katastrálneho zákona a malo za dôsledok prevedenie vlastníckeho práva

k predávaným nehnuteľnostiam na kupujúceho.

II.

Krajský súd v Bratislave rozhodujúc o žalobe žalobkyne na preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. V-4088/03 zo dňa 17.5.2005 napadnutým rozsudkom toto

rozhodnutie žalovaného podľa ust. ,

(ďalej len „OSP“) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení

rozhodnutia súd uviedol, že ako súd vecne a miestne príslušný preskúmal na pojednávaní

postup správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia ako

i jeho zákonnosť v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie

je potrebné zrušiť. Poukázal na ustanovenie veta druhá s tým, že zákon

priznáva postavenie účastníka konania každému, kto spĺňa procesné predpoklady bez ohľadu

na to, či v skutočnosti spĺňa aj materiálne predpoklady. Za účastníka konania treba považovať

nielen každú osobu, o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach ktorej sa má

konať, ale účastníkom konania je podľa odseku 1 a zo zákona aj tá osoba, ktorej práva,

právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

Je nesporné, že takýmto osobám treba umožniť ich účasť na konaní, aby v ňom mohli

3

obhajovať svoje práva alebo právom chránené záujmy. Je preto povinnosťou správneho

orgánu, aby každému, kto sa naň obráti s tvrdením, že rozhodnutie sa môže priamo dotýkať

jeho práv, právom chránených záujmov alebo povinností, priznal postavenie účastníka

konania a takto s ním zaobchádzal až dovtedy, kým sa preukáže opak. V preskúmavanej veci

súhlasil s námietkami žalobkyne, že žalovaný s ňou nekonal ako s účastníčkou správneho

konania, keď bez toho, aby rozhodnutím rozhodol o nepriznaní jej postavenia ako účastníka

konania, ignoroval jej žiadosti o pribratie do konania ako účastníčky konania, dokonca jej

nedoručoval ani predmetné rozhodnutie. Z toho súd vyvodil jej aktívnu legitimáciu

na podanie žaloby o preskúmanie napadnutého rozhodnutia, nakoľko mala byť účastníkom

správneho konania.

Okrem toho súd dospel k záveru, že v rámci správneho konania nebola dostatočne

objasnená ani otázka týkajúca sa rozhodujúcich skutočností na posúdenie argumentov

žalobkyne spočívajúce najmä v tom, že bývalý manžel žalobkyne nie je podnikateľom

v zmysle príslušných ustanovení obchodného a živnostenského zákonníka. Pokiaľ žalovaný

opieral svoj právny názor o rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. ,

podľa ktorého na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje

podnikateľ súhlas druhého manžela iba pri začatí podnikania, ale na ďalšie právne úkony

súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje, bolo jeho povinnosťou

predovšetkým preveriť skutočnosť, či bývalý manžel žalobkyne Ing. J. bol podnikateľom

v zmysle ust. a či teda jeho konanie podľa Občianskeho

zákonníka môže byť považované za konanie podnikateľa.

Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného po preskúmaní

postupu správneho orgánu a v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveného

v zrušujúcom uznesení č. k. dospel súd k záveru, že správny orgán vec

nesprávne právne posúdil a že v správnom konaní sa vyskytla taká vada, ktorá nesporne má

za následok nezákonnosť predmetného rozhodnutia, spočívajúca hlavne v tom, že žalovaný

nekonal so žalobkyňou ako s účastníčkou konania a ani jej nedoručoval predmetné

rozhodnutie. Preto podľa a napadnuté rozhodnutie správneho

orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Poukázal tiež na skutočnosť, že administratívny spis, ktorý žalovaný predložil súdu je

nekompletný, nakoľko neobsahuje samotné rozhodnutie V 4088/03 zo dňa 17.5.2005 spolu

4

s doručenkami, ktoré je predmetom preskúmania, ani aktuálny list vlastníctva, ani list

vlastníctva aktuálny v čase vydania rozhodnutia, takže nemožno posúdiť vlastnícke právo

účastníkov konania a neobsahuje tiež záložnú zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu

vlastníckeho práva.

III.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie spoločnosť E., spol. s r.o. Bratislava,

pretože má za to, že krajský súd nesprávne právne posúdil podanú žalobu a z toho vyvodil

nesprávny právny záver. Uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného o povolení vkladu vlastníckeho práva k špecifikovaným

nehnuteľnostiam s tým, že až do prevodu vlastníckeho práva bola zapísaná ako ich

bezpodielová spoluvlastníčka s bývalým manželom Ing. J. J. a po rozvode manželstva ešte

nedošlo k vyporiadaniu BSM. Do predmetného listu vlastníctva bolo zapísané záložné právo

v prospech Ing. I. H. a bývalý manžel žalobkyne súhlasil s tým, aby záložný veriteľ

postupoval podľa a článku 9 záložnej zmluvy, k čomu

ako podnikateľ už nepotreboval súhlas žalobkyne, čo platí aj pre uzavretie záložnej zmluvy.

Otázka, či bývalý manžel žalobkyne Ing. J. J. bol podnikateľom v čase, keď vykonal tieto

právne úkony, už bola posúdená v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.

so záverom, že podnikateľom bol a na ďalšie právne úkony už súhlas žalobkyne

nepotreboval. Odvolateľ ako nadobúdateľ sporných nehnuteľností vychádzal z uvedených

rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave s tým, že sú právoplatné a záväzné, do kúpy a údržby

nehnuteľností investoval značné finančné prostriedky a opätovné posudzovanie uvedených

otázok navodzuje stav právnej neistoty. Má za to, že žalobkyňa nebola účastníkom právnych

úkonov s nehnuteľnosťou, na základe ktorých malo vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť

pravo k nehnuteľnosti, preto žalovaný dôvodne s ňou nekonal ako s účastníčkou konania, ani

jej rozhodnutie o povolení vkladu nedoručoval. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté

rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že pokiaľ ide o viazanosť súdu

rozhodnutiami súdov v iných právnych veciach, uznesenie KS č. nebolo

rozhodnutím vo veci samej a rozsudok KS sp. zn. je rozhodnutím o inom

rozhodnutí katastrálneho orgánu, preto nimi krajský súd nebol viazaný. K oprávneniu

5

Ing. J. J. z titulu podnikania nakladať s nehnuteľnosťami v BSM uviedla, že menovaný

preukázateľne nepodnikal ako fyzická osoba, čo ani sám netvrdil a názor, že ako spoločník

a konateľ obchodnej spoločnosti bol podnikateľom, považuje za neodborný. Nevzťahovalo sa

preto na neho ani oprávnenie podľa o využívaní majetku

v BSM na účely podnikania a tvrdenie odvolateľa, že mal súhlas žalobkyne, nebolo v konaní

preukázané. Samotná skutočnosť, že v nehnuteľnosti sídlila spoločnosť C. C., s.r.o., ktorej bol

Ing. J. spoločníkom, takýmto dôkazom nie je. S majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov Ing. J. svojvoľne a v rozpore s dobrými mravmi ako aj so zákonom nakladal, keď

ním zabezpečil návratnosť údajnej pôžičky. Záložná zmluva, od ktorej odvolateľ odvodzuje

oprávnenie Ing. H. nakladať s vlastníckym právom k predmetným nehnuteľnostiam, je teda

absolútne neplatná a preto nemôže byť platná ani zmluva kúpna uzavretá medzi účastníkom 1/

a účastníkom 2/ na strane žalovaného. Okrem toho právny úkon bol neplatný aj z dôvodu, že

ako predávajúci uzavrel zmluvu záložný veriteľ, aj keď predávajúcimi mali byť osoby

zapísané na liste vlastníctva a záložný veriteľ by mohol zmluvu uzatvoriť len ako zástupca

vlastníkov, čo v zmluve chýba. Za nesporné považuje aj svoje oprávnenie byť účastníkom

katastrálneho konania, v ktorom sa rozhodovalo o jej právach a bola zbavená vlastníckeho

práva bez toho, aby mohla použiť právne nástroje na ochranu svojho porušeného práva.

Odvolanie preto považuje za nedôvodné a navrhuje, aby najvyšší súd ako odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a žalobkyni priznal aj

náhradu trov odvolacieho konania.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá

v spojení s ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212

v spojení s . Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou

v zákonnej lehote a že ide o rozsudok, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania ( ) jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie

nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho

po preskúmaní opodstatnenosti odvolacích dôvodov postupom podľa a

potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. októbra 2011 po tom, čo deň vyhlásenia

6

rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (www.nsud.sk) najmenej päť dní vopred ( ods. a 3 ).

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu

vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu,

pričom nezistil dôvod, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych

záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch

napadnutého rozsudku, ktoré sú dostatočným východiskom pre vyslovenie výroku rozsudku.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že konanie

žalovaného bolo postihnuté vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia, spočívajúcou v skutočnosti, že správny orgán nepriznal žalobkyni postavenie

účastníka správneho konania, hoci jej práva ako spoluvlastníčky predmetných nehnuteľností

boli napadnutým rozhodnutím priamo dotknuté. Už samotná táto okolnosť zakladá zákonný

dôvod podľa na zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho

orgánu. Ďalším dôvodom na jeho zrušenie podľa je nepreskúmateľnosť

rozhodnutia žalovaného pre neúplnosť ním predloženého administratívne spisu, a pokiaľ ide

o jeho chýbajúci obsah, odvolací súd odkazuje na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia.

Za dôvodnú nepovažuje odvolací súd ani námietku odvolateľa, že súd prvého stupňa

bol viazaný ním citovanými rozhodnutiami krajského súdu. Taxatívny výpočet rozhodnutí,

ktorými je súd viazaný, upravuje ustanovenie , pričom nejde o žiadne z nich

a nejde ani o prípad viazanosti podľa . Nič preto nebránilo krajskému súdu posúdiť

sporné otázky s uvedením svojho právneho názoru, nakoľko mu to neúplný administratívny

spis dovoľoval.

Pokiaľ ide o meritum veci, odvolací súd dáva do pozornosti Nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky č. -26 zo dňa 8. decembra 2010, ktorý sa zaoberá otázkou

chýbajúceho súhlasu druhého manžela pri nakladaní s majetkom v BSM.

Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so záverom

a odôvodnením napadnutého rozhodnutia a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

rozsudku ( a v spojení s ).

7

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 v spojení

s , , tak, že úspešnej žalobkyni nepriznal ich

náhradu, pretože jej vznikli iba trovy z titulu právneho zastúpenia, ktoré si v zákonnej lehote

nevyčíslila.

P O U Č E N I E : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. októbra 2011

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková