Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/31/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, v právnej veci žalobcu: F.&R., s.

r. o., so sídlom L., X. B., IČO: X., zast. JUDr. M. Č., advokátom so sídlom G., X. B., proti

žalovanej: J. M. B., s miestom podnikania Z., O. Ž., IČO: X., zastúpenej advokátom JUDr.

J. B., so sídlom J., X. Ž., IČO: X., o zaplatenie 35 834,01 eur s prísl. vedenej na Okresnom

súde Žilina pod sp. zn.: , na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Žiline z 28. apríla 2010, č. k.14Cob/137/2009-201, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu proti výroku rozsudku

Krajského súdu v Žiline č. k. -201 z 28. apríla 2010, ktorým rozsudok

Okresného súdu v Žiline zo dňa 21. apríla 2009, č. k. -149 v časti výroku

o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 2 311,53 eur s 15 % úrokom z omeškania ročne od

01. 07. 2003 do zaplatenia potvrdil, o d m i e t a.

Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. -201 zo dňa 28. apríla 2010

v napadnutej časti výroku, ktorou zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina z 24. apríla 2009,

č. k.: -149 v časti o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 33 522,48 eur

s prísl. tak, že žalobu v tejto časti zamietol, z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu

v Žiline na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

2

Okresný súd v Žiline ako súd prvého stupňa rozhodol o žalobe žalobcu smerujúcej

proti žalovanej o zaplatenie 1 112 272,02 Sk s prísl. titulom nájomného za nebytové priestory,

nájomného za hnuteľné veci, ako aj za predaj tovaru rozsudkom z 21. apríla 2009, č. k.

-149 tak, zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 35 834,01 eur spolu s 15 %

úrokom z omeškania ročne zo sumy 5 814,98 eur od 01. júla 2003 do 27. júla 2003, zo sumy

4 469,13 eur od 04. augusta 2003 do 05. septembra 2003, zo sumy 3 307,34 eur od

06. septembra 2003 do 08. septembra 2003, zo sumy 2 311,53 eur od 01. júla 2003 do

zaplatenia, zo sumy 10 953,99 eur od 02. augusta 2003 do zaplatenia, zo sumy 10 953,99 eur

od 02. októbra 2003 do zaplatenia, zo sumy 3 253,61 eur od 11. septembra 2003 do

zaplatenia, zo sumy 2 385,98 eur od 11. októbra 2003 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu

ako nedôvodnú zamietol a vyslovil, že o náhrade trov konania účastníkov rozhodne

samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobcom uplatnená suma

sa skladá z troch pohľadávok.

Prvú časť žalobcovej pohľadávky tvorí nájomné a služby vo výške 98 018,34 Sk,

v auguste 2003 - nájomné 71 879,90 Sk a služby od 01. septembra 2002 do 22. septembra

2003, pohľadávka za stočné za júl 2003 v sume 1 907,20 Sk, elektrickú energiu a vodu za júl

2003 v sume 30 829,60 Sk. Nárok na cenu služieb poskytovaných s podnájmom žalobca

opieral o obsah potvrdenia z 31. júla 2003, v zmysle ktorého medzi účastníkmi došlo

k dohode o refakturácii nákladov účtovaných prenajímateľom nájomcovi a následne zo strany

nájomcu žalovanej v rovnakej výške. Žalovaný nepreukázal vykonanie úhrady nájomného

oprávnenému spoločnosti D. M., s. r. o., resp. žalobcovi, ako jeho právnemu nástupcovi.

Svojho záväzku sa nezbavil úhradou čiastky 150 000.- Sk prenajímateľovi spoločnosti T. S.,

a. s., nakoľko tento subjekt nebol v záväzkovo - právnom vzťahu k žalovanému a oprávneným

veriteľom na prijatie takejto platby. Súd prvého stupňa nemal za preukázaný nárok žalobcu

týkajúcej sa sumy 1 907,20 Sk (stočné za mesiac júl 2003) a v sume 30 829,60 Sk (elektrická

energia a voda za mesiac júl 2003) a preto v tejto časti žalobu zamietol.

3

Druhá časť žalovanej pohľadávky predstavovala úhradu nájmu v zmysle dohody

o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, nachádzajúcich sa v prevádzke prenajatých

nebytových priestorov.

Vzhľadom na ust. § 671 ods. 2 Obč. zák. (nepreukázanie existencie osobitnej dohody

o spôsobe úhrady nájomného) posúdil súd prvého stupňa nárok žalobcu tak, že jeho nárok vo

výške 180 000.- Sk a v sume 330 000.- Sk je dôvodný.

Tretiu časť žalovanej pohľadávky tvorí nárok z titulu úhrady ceny skladových

tovarových zásob,pričom sa súd prvého stupňa zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania

podľa obchodno-právneho vzťahu, pričom túto skúmal aj pri uplatnenom úroku z omeškania

/4 ročná premlčacia lehota/. Sumu 69 637,04 Sk považoval za dôvodnú. Rovnako považoval

za dôvodný aj úrok z omeškania - 15 % pričom skúmal a stanovil začiatok a koniec doby po

ktorú bol žalobca v omeškaní.

Proti tomu rozsudku podala odvolanie žalovaná a to do 1. výroku rozsudku súdu

prvého stupňa, ktorým bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 35 834,01 eur spolu s prísl..

Krajský súd v Žiline rozhodol o odvolaní žalovanej rozsudkom 28. apríla 2010, č. k.

-2001 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bolo uložené

žalovanej zaplatiť žalobcovi 2 311,53 eur s 15 % úrokom z omeškania ročne od 01. júla 2003

do zaplatenia potvrdil a v časti ktorou bolo uložené žalovanej zaplatiť žalobcovi 33 522,48

eur s prísl. zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že žalobu zamietol.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že námietku žalovanej o odňatí

možnosti konať pred súdom prvého stupňa (nedostatočne odôvodnený rozsudok

prvostupňového súdu v časti nevyhodnotenia výpovede svedkyne Ing. V. M.) vyhodnotil

odvolací súd ako nedôvodnú, keďže v rámci odvolacieho konania došlo k zopakovaniu

dokazovania, ktoré bolo vykonané pred súdom I. stupňa v súvislosti s tým, že práve v časti

nároku na zaplatenie ceny hnuteľných vecí a podnájomného, súvisiacich platieb, došlo

k zmene napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, potom nebolo potrebné rozsudok

prvostupňového súdu rušiť a vracať mu ho na ďalšie konanie.

K uplatnenému nároku na cenu hnuteľných vecí 27 882,89 eur odvolací súd

vyhodnotil dokazovanie a dospel k odlišnému stanovisku ako súd I. stupňa. Žalobca neuniesol

4

dôkazné bremeno pri pri preukazovaní tvrdenia vzniku dohody účastníkov o cene mesačného

nájmu hnuteľných vecí vo výške 275 000.- Sk + DPH resp. 285 000.- Sk bez DPH. Jediným

priamym dôkazom mal byť záznam z 31. júla 2003 (č.l.30), z ktorého nebolo možné ustáliť

výšku nájmu hnuteľných vecí a nebolo možné vyvodiť ten právny záver o uznení dlhu

a zvyšku dlhu cez úpravu v § 407 ods. 2 Obch. zák. cez platbu 150 000.- Sk s poukazom na

výsluch žalovanej a svedkyne Ing. V. M.. Cena tovarových zásob 2 311,53 eur, odvolací súd

poukazuje na vecne správne rozhodnutie prvostupňového súdu cez ust.

K nároku na (pod)nájomné 5 639,59 eur odvolací súd uviedol, že primárnym bolo

skúmanie námietky premlčania a po zopakovanom dokazovaní dospel odvolací súd

k odchylnému právnemu vyhodnoteniu ako okresný súd, keďže je potrebné aplikovať ust.

§ 261 ods. 6 Obch. zák. v znení platnom ku dňu, kedy malo dôjsť k uzavretiu podnájomnej

zmluvy a to je k 05. júnu 2003. V tejto časti potom nebolo možné nárok žalobcovi priznať

primárne z dôvodu jeho premlčania.

V druhom rade skúmal odvolací súd aj námietku neplatnosti podnájomnej zmluvy

z 05. júna 2003 v súvislosti s absenciou predchádzajúceho súhlasu prenajímateľa s uzavretím

podnájomnej zmluvy. Odvolací súd dospel k názoru, že táto zmluva je absolutne neplatná,

keďže podľa v znení k 05. júnu 2003 mohol nájomca prenechať

nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa

t.j. tento súhlas mal byť daný pred, nanajvýš v momente podpísania podnájomnej zmluvy.

V danom prípade bolo nepochybne preukázané, že dňa 05. júna 2003 predchodca žalobcu ako

nájomca len žiadal prenajímateľa o súhlas s podnájmom nebytových priestorov, ktorý bol

udelený 01. júla 2003.

Odvolací súd preto rozsudok prvostupňového súdu v časti peňažného nároku vo výške

2 311,53 eur s prísl. potvrdil a vo zvyšnej časti nároku došlo k zmene napadnutého rozsudku

súdu prvého stupňa tak, že v tejto časti bola žaloba zamietnutá.

5

Žalobca podal proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie a navrhol, aby

dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie z týchto dôvodov:

V rozhodnutí odvolacieho súdu sa niekoľko razy uvádza, že v rámci odvolacieho

konania došlo k zopakovaniu dokazovania, ktoré bolo vykonané pred súdom prvého stupňa,

ale uvedené tvrdenie je nepravdivé. Na pojednávaní 28. apríla 2010 nebola vypočutá

svedkyňa Ing. V. M.. Tvrdenie odvolacieho súdu o dôveryhodnosti svedkyne sa nezakladá na

pravde, keďže z výpovede svedkyne pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že táto svedkyňa

je dcérou sestry žalovanej, čo predstavuje objektívnu skutočnosť, ktorá má dosah na

vierohodnosť tejto svedkyne. Uvedená skutočnosť by mala vyplývať aj z účtovníctva

žalovanej, nakoľko fakturovaná suma bola zaťažená daňou z pridanej hodnoty. Keďže

odvolací súd nezopakoval dokazovanie výsluchom svedkyne, je konanie postihnuté inou

vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolateľ má zato, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, keďže jeho

konštatovanie, že k platbe 150 000.- Sk došlo omylom, je všeobecné a odvolací súd sa

nevysporiadal s výpoveďou účtovníčky žalovanej, keďže táto vykonávala úhrady faktúr

výlučne na základe pokynu žalovanej a po predložení konkrétnej faktúry, žalovaná nikdy

nežiadala vrátenie predmetnej sumy.

Taktiež dovolateľ považuje názor odvolacieho súdu v otázke zaplatenia 5 639,59 eur

titulom nájomného za podnájom (premlčanie) za nesprávny, keďže ide o obchodnoprávny

vzťah platí 4 ročná premlčacia lehota. Taktiež nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu

k zmluve o podnájme /reštriktný výklad/, nakoľko prenajímateľ súhlas na podnájom udelil,

s podmienkami podnájmu súhlasil aj nájomca, ako aj podnájomca, čím došlo k naplneniu

spoločenskej a hospodárskej funkcie nájomnej resp. podnájomnej zmluvy, a to bez toho, aby

došlo k oslabeniu ochrany prenajímateľa.

Žalovaná sa písomne k dovolaniu žalobcu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ) a má náležitosti

vyžadované v ust./, / ) pristúpil ku skúmaniu, či dovolanie je

v predmetnej vei prípustné.

6

Podľa ust. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolací súd konštatoval, že dovolateľ dovolaním žiadal, aby rozhodnutím

dovolacieho súdu bol rozsudok odvolacieho súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie

konanie.

Napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu a to v časti, ktorou bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa o povinnosti žalocvanej uhradiť žalobcovi 2 311,53 eur s príslušenstvom

je rozhodnutie, ktorým bolo v tejto časti vyhovené žalobcovi. Právo na podanie dovolania

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nemá účastník, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý

na svojich právach.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobcu smerujúce do

potvrdzujúcej časti rozsudku prvého stupňa odvolacím súdom vyhodnotil tak, že touto časťou

nebol žalobca dotknutý na svojich právach a preto dovolací súd dovolanie žalobcu smerujúce

do tejto časti rozsudku odvolacieho súdu podľa ust. v spojení s ust.

odmietol.

Prípustnosť dovolania dovolateľa smerujúceho do časti rozsudku, ktorým odvolací súd

zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa je daná podľa ust.

Dovolací súd skôr ako pristúpil k meritórnemu preskúmaniu dovolania žalobcu,

skúmal, či v konaní nedošlo k vadám taxatívne vymenovaných v ust. , ktoré

zakladajú zmätočnosť rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní rozhodnutia odvolacieho súdu ako

aj konania mu predchádzajúceho dospel k názoru, že v predmetnej veci nedošlo k rozhodnutiu

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§237 písm. a/) a ani k vadám uvedeným pod

písm. b/, c/, d/, e/ a g/ § 237.

7

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Predmetné ust. garantuje účastníkom konania právo na

spravodlivý proces podľa ako aj

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo na odôvodnenie rozhodnutia

je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces zaručeného Dohovorom o ochrane ľudských

práv a základných slobôd. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevysporiadal

so svedeckou výpoveďou svedka Ing. V. M., keďže nepostupoval v súlade s ust. § 213 ods. 3

Podľa ust. ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie

v potrebnom rozsahu opakuje sám.

Opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu znamená nielen oboznámenie

účastníkov konania s obsahom spisu na prejednávaní odvolania, ale v prípade svedeckej

výpovede v danej veci svedkyne, jej predvolanie a vypočutie. Takýto postup odvolací súd

nevykonal, svedkyňu Ing. V. M. nevypočul a v odôvodnení svojho rozhodnutia bez vykonania

tohto dôkazu vyhodnotil jej svedeckú výpoveď na súde prvého stupňa bez náležitého

odôvodnenia opačne, ako prvostupňový súd. Týmto postup odvolací súd porušil svoju

povinnosť riadne odôvodniť rozhodnutie, ktoré sa musí vysporiadať z akého dôvodu bez

vypočutia svedkyne hodnotil jej svedeckú výpoveď inak, ako súd prvého stupňa.

Dovolací súd preto dospel k názoru, že nedostatky v odôvodnení rozhodnutia

odvolacieho súdu spôsobujú jeho nepreskúmateľnosť, keďže nerešpektoval zásady v zmysle

ust. v spojení s ust. Porušením uvedeného práva

účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania odníma

možnosť konať pred súdom podľa ust. , keďže nepreskúmateľnosť

rozhodnutia treba považovať za porušenie práva na spravodlivý proces.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti

podľa ust. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Bude preto úlohou

odvolacieho, aby v novom konaní postupoval v súlade s ust. ako aj ust.

8

a vo veci znova rozhodol a to aj o trovách dovolacieho konania (

ods. 5 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 26. októbra 2011

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: