Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4f6/385655.939b35.pdf
PDF · 169.38 KB
No categories available
5Obdo/31/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5Obdo/31/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, v právnej veci žalobcu: F.&R., s.
r. o., so sídlom L., X. B., IČO: X., zast. JUDr. M. Č., advokátom so sídlom G., X. B., proti
žalovanej: J. M. B., s miestom podnikania Z., O. Ž., IČO: X., zastúpenej advokátom JUDr.
J. B., so sídlom J., X. Ž., IČO: X., o zaplatenie 35 834,01 eur s prísl. vedenej na Okresnom
súde Žilina pod sp. zn.: 10Cb/165/2007, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Žiline z 28. apríla 2010, č. k.14Cob/137/2009-201, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu proti výroku rozsudku
Krajského súdu v Žiline č. k. 14Cob/137/2009-201 z 28. apríla 2010, ktorým rozsudok
Okresného súdu v Žiline zo dňa 21. apríla 2009, č. k. 10Cb/165/2007-149 v časti výroku
o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 2 311,53 eur s 15 % úrokom z omeškania ročne od
01. 07. 2003 do zaplatenia potvrdil, o d m i e t a.
Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 14Cob/137/2009-201 zo dňa 28. apríla 2010
v napadnutej časti výroku, ktorou zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina z 24. apríla 2009,
č. k.: 10Cb 165/2007-149 v časti o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 33 522,48 eur
s prísl. tak, že žalobu v tejto časti zamietol, z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu
v Žiline na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Žiline ako súd prvého stupňa rozhodol o žalobe žalobcu smerujúcej
proti žalovanej o zaplatenie 1 112 272,02 Sk s prísl. titulom nájomného za nebytové priestory,
nájomného za hnuteľné veci, ako aj za predaj tovaru rozsudkom z 21. apríla 2009, č. k.
10Cb/165/2007-149 tak, zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 35 834,01 eur spolu s 15 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 5 814,98 eur od 01. júla 2003 do 27. júla 2003, zo sumy
4 469,13 eur od 04. augusta 2003 do 05. septembra 2003, zo sumy 3 307,34 eur od
06. septembra 2003 do 08. septembra 2003, zo sumy 2 311,53 eur od 01. júla 2003 do
zaplatenia, zo sumy 10 953,99 eur od 02. augusta 2003 do zaplatenia, zo sumy 10 953,99 eur
od 02. októbra 2003 do zaplatenia, zo sumy 3 253,61 eur od 11. septembra 2003 do
zaplatenia, zo sumy 2 385,98 eur od 11. októbra 2003 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu
ako nedôvodnú zamietol a vyslovil, že o náhrade trov konania účastníkov rozhodne
samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobcom uplatnená suma
sa skladá z troch pohľadávok.
Prvú časť žalobcovej pohľadávky tvorí nájomné a služby vo výške 98 018,34 Sk,
v auguste 2003 - nájomné 71 879,90 Sk a služby od 01. septembra 2002 do 22. septembra
2003, pohľadávka za stočné za júl 2003 v sume 1 907,20 Sk, elektrickú energiu a vodu za júl
2003 v sume 30 829,60 Sk. Nárok na cenu služieb poskytovaných s podnájmom žalobca
opieral o obsah potvrdenia z 31. júla 2003, v zmysle ktorého medzi účastníkmi došlo
k dohode o refakturácii nákladov účtovaných prenajímateľom nájomcovi a následne zo strany
nájomcu žalovanej v rovnakej výške. Žalovaný nepreukázal vykonanie úhrady nájomného
oprávnenému spoločnosti D. M., s. r. o., resp. žalobcovi, ako jeho právnemu nástupcovi.
Svojho záväzku sa nezbavil úhradou čiastky 150 000.- Sk prenajímateľovi spoločnosti T. S.,
a. s., nakoľko tento subjekt nebol v záväzkovo - právnom vzťahu k žalovanému a oprávneným
veriteľom na prijatie takejto platby. Súd prvého stupňa nemal za preukázaný nárok žalobcu
týkajúcej sa sumy 1 907,20 Sk (stočné za mesiac júl 2003) a v sume 30 829,60 Sk (elektrická
energia a voda za mesiac júl 2003) a preto v tejto časti žalobu zamietol.
Druhá časť žalovanej pohľadávky predstavovala úhradu nájmu v zmysle dohody
o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, nachádzajúcich sa v prevádzke prenajatých
nebytových priestorov.
Vzhľadom na ust. § 671 ods. 2 Obč. zák. (nepreukázanie existencie osobitnej dohody
o spôsobe úhrady nájomného) posúdil súd prvého stupňa nárok žalobcu tak, že jeho nárok vo
výške 180 000.- Sk a v sume 330 000.- Sk je dôvodný.
Tretiu časť žalovanej pohľadávky tvorí nárok z titulu úhrady ceny skladových
tovarových zásob,pričom sa súd prvého stupňa zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania
podľa obchodno-právneho vzťahu, pričom túto skúmal aj pri uplatnenom úroku z omeškania
/4 ročná premlčacia lehota/. Sumu 69 637,04 Sk považoval za dôvodnú. Rovnako považoval
za dôvodný aj úrok z omeškania - 15 % pričom skúmal a stanovil začiatok a koniec doby po
ktorú bol žalobca v omeškaní.
Proti tomu rozsudku podala odvolanie žalovaná a to do 1. výroku rozsudku súdu
prvého stupňa, ktorým bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 35 834,01 eur spolu s prísl..
Krajský súd v Žiline rozhodol o odvolaní žalovanej rozsudkom 28. apríla 2010, č. k.
14Cob/137/2009-2001 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bolo uložené
žalovanej zaplatiť žalobcovi 2 311,53 eur s 15 % úrokom z omeškania ročne od 01. júla 2003
do zaplatenia potvrdil a v časti ktorou bolo uložené žalovanej zaplatiť žalobcovi 33 522,48
eur s prísl. zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že žalobu zamietol.
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že námietku žalovanej o odňatí
možnosti konať pred súdom prvého stupňa (nedostatočne odôvodnený rozsudok
prvostupňového súdu v časti nevyhodnotenia výpovede svedkyne Ing. V. M.) vyhodnotil
odvolací súd ako nedôvodnú, keďže v rámci odvolacieho konania došlo k zopakovaniu
dokazovania, ktoré bolo vykonané pred súdom I. stupňa v súvislosti s tým, že práve v časti
nároku na zaplatenie ceny hnuteľných vecí a podnájomného, súvisiacich platieb, došlo
k zmene napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, potom nebolo potrebné rozsudok
prvostupňového súdu rušiť a vracať mu ho na ďalšie konanie.
K uplatnenému nároku na cenu hnuteľných vecí 27 882,89 eur odvolací súd
vyhodnotil dokazovanie a dospel k odlišnému stanovisku ako súd I. stupňa. Žalobca neuniesol
dôkazné bremeno pri pri preukazovaní tvrdenia vzniku dohody účastníkov o cene mesačného
nájmu hnuteľných vecí vo výške 275 000.- Sk + DPH resp. 285 000.- Sk bez DPH. Jediným
priamym dôkazom mal byť záznam z 31. júla 2003 (č.l.30), z ktorého nebolo možné ustáliť
výšku nájmu hnuteľných vecí a nebolo možné vyvodiť ten právny záver o uznení dlhu
a zvyšku dlhu cez úpravu v § 407 ods. 2 Obch. zák. cez platbu 150 000.- Sk s poukazom na
výsluch žalovanej a svedkyne Ing. V. M.. Cena tovarových zásob 2 311,53 eur, odvolací súd
poukazuje na vecne správne rozhodnutie prvostupňového súdu cez ust. § 219 ods. 1 O. s. p.
K nároku na (pod)nájomné 5 639,59 eur odvolací súd uviedol, že primárnym bolo
skúmanie námietky premlčania a po zopakovanom dokazovaní dospel odvolací súd
k odchylnému právnemu vyhodnoteniu ako okresný súd, keďže je potrebné aplikovať ust.
§ 261 ods. 6 Obch. zák. v znení platnom ku dňu, kedy malo dôjsť k uzavretiu podnájomnej
zmluvy a to je k 05. júnu 2003. V tejto časti potom nebolo možné nárok žalobcovi priznať
primárne z dôvodu jeho premlčania.
V druhom rade skúmal odvolací súd aj námietku neplatnosti podnájomnej zmluvy
z 05. júna 2003 v súvislosti s absenciou predchádzajúceho súhlasu prenajímateľa s uzavretím
podnájomnej zmluvy. Odvolací súd dospel k názoru, že táto zmluva je absolutne neplatná,
keďže podľa zák. č. 116/1990 Zb. v znení k 05. júnu 2003 mohol nájomca prenechať
nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa
t.j. tento súhlas mal byť daný pred, nanajvýš v momente podpísania podnájomnej zmluvy.
V danom prípade bolo nepochybne preukázané, že dňa 05. júna 2003 predchodca žalobcu ako
nájomca len žiadal prenajímateľa o súhlas s podnájmom nebytových priestorov, ktorý bol
udelený 01. júla 2003.
Odvolací súd preto rozsudok prvostupňového súdu v časti peňažného nároku vo výške
2 311,53 eur s prísl. potvrdil a vo zvyšnej časti nároku došlo k zmene napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa tak, že v tejto časti bola žaloba zamietnutá.
Žalobca podal proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie a navrhol, aby
dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie z týchto dôvodov:
V rozhodnutí odvolacieho súdu sa niekoľko razy uvádza, že v rámci odvolacieho
konania došlo k zopakovaniu dokazovania, ktoré bolo vykonané pred súdom prvého stupňa,
ale uvedené tvrdenie je nepravdivé. Na pojednávaní 28. apríla 2010 nebola vypočutá
svedkyňa Ing. V. M.. Tvrdenie odvolacieho súdu o dôveryhodnosti svedkyne sa nezakladá na
pravde, keďže z výpovede svedkyne pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že táto svedkyňa
je dcérou sestry žalovanej, čo predstavuje objektívnu skutočnosť, ktorá má dosah na
vierohodnosť tejto svedkyne. Uvedená skutočnosť by mala vyplývať aj z účtovníctva
žalovanej, nakoľko fakturovaná suma bola zaťažená daňou z pridanej hodnoty. Keďže
odvolací súd nezopakoval dokazovanie výsluchom svedkyne, je konanie postihnuté inou
vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Dovolateľ má zato, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, keďže jeho
konštatovanie, že k platbe 150 000.- Sk došlo omylom, je všeobecné a odvolací súd sa
nevysporiadal s výpoveďou účtovníčky žalovanej, keďže táto vykonávala úhrady faktúr
výlučne na základe pokynu žalovanej a po predložení konkrétnej faktúry, žalovaná nikdy
nežiadala vrátenie predmetnej sumy.
Taktiež dovolateľ považuje názor odvolacieho súdu v otázke zaplatenia 5 639,59 eur
titulom nájomného za podnájom (premlčanie) za nesprávny, keďže ide o obchodnoprávny
vzťah platí 4 ročná premlčacia lehota. Taktiež nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu
k zmluve o podnájme /reštriktný výklad/, nakoľko prenajímateľ súhlas na podnájom udelil,
s podmienkami podnájmu súhlasil aj nájomca, ako aj podnájomca, čím došlo k naplneniu
spoločenskej a hospodárskej funkcie nájomnej resp. podnájomnej zmluvy, a to bez toho, aby
došlo k oslabeniu ochrany prenajímateľa.
Žalovaná sa písomne k dovolaniu žalobcu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.) a má náležitosti
vyžadované v ust.§ 241 ods. 1/, 2/ O. s. p.) pristúpil ku skúmaniu, či dovolanie je
v predmetnej vei prípustné.
Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolací súd konštatoval, že dovolateľ dovolaním žiadal, aby rozhodnutím
dovolacieho súdu bol rozsudok odvolacieho súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie
konanie.
Napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu a to v časti, ktorou bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa o povinnosti žalocvanej uhradiť žalobcovi 2 311,53 eur s príslušenstvom
je rozhodnutie, ktorým bolo v tejto časti vyhovené žalobcovi. Právo na podanie dovolania
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nemá účastník, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý
na svojich právach.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobcu smerujúce do
potvrdzujúcej časti rozsudku prvého stupňa odvolacím súdom vyhodnotil tak, že touto časťou
nebol žalobca dotknutý na svojich právach a preto dovolací súd dovolanie žalobcu smerujúce
do tejto časti rozsudku odvolacieho súdu podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust.
§ 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol.
Prípustnosť dovolania dovolateľa smerujúceho do časti rozsudku, ktorým odvolací súd
zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa je daná podľa ust. § 238 ods. 1 O. s. p.
Dovolací súd skôr ako pristúpil k meritórnemu preskúmaniu dovolania žalobcu,
skúmal, či v konaní nedošlo k vadám taxatívne vymenovaných v ust. § 237 O. s. p., ktoré
zakladajú zmätočnosť rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní rozhodnutia odvolacieho súdu ako
aj konania mu predchádzajúceho dospel k názoru, že v predmetnej veci nedošlo k rozhodnutiu
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§237 písm. a/) a ani k vadám uvedeným pod
písm. b/, c/, d/, e/ a g/ § 237.
Podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Predmetné ust. § 237 písm. f/ O. s. p. garantuje účastníkom konania právo na
spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo na odôvodnenie rozhodnutia
je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces zaručeného Dohovorom o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevysporiadal
so svedeckou výpoveďou svedka Ing. V. M., keďže nepostupoval v súlade s ust. § 213 ods. 3
Podľa ust. § 213 ods. 3 O. s. p. ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie
v potrebnom rozsahu opakuje sám.
Opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu znamená nielen oboznámenie
účastníkov konania s obsahom spisu na prejednávaní odvolania, ale v prípade svedeckej
výpovede v danej veci svedkyne, jej predvolanie a vypočutie. Takýto postup odvolací súd
nevykonal, svedkyňu Ing. V. M. nevypočul a v odôvodnení svojho rozhodnutia bez vykonania
tohto dôkazu vyhodnotil jej svedeckú výpoveď na súde prvého stupňa bez náležitého
odôvodnenia opačne, ako prvostupňový súd. Týmto postup odvolací súd porušil svoju
povinnosť riadne odôvodniť rozhodnutie, ktoré sa musí vysporiadať z akého dôvodu bez
vypočutia svedkyne hodnotil jej svedeckú výpoveď inak, ako súd prvého stupňa.
Dovolací súd preto dospel k názoru, že nedostatky v odôvodnení rozhodnutia
odvolacieho súdu spôsobujú jeho nepreskúmateľnosť, keďže nerešpektoval zásady v zmysle
ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 213 ods. 3 O. s. p. Porušením uvedeného práva
účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania odníma
možnosť konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p., keďže nepreskúmateľnosť
rozhodnutia treba považovať za porušenie práva na spravodlivý proces.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti
podľa ust. § 243 ods. 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Bude preto úlohou
odvolacieho, aby v novom konaní postupoval v súlade s ust. § 213 ods. 3 O. s. p. ako aj ust.
§ 157 ods. 2 O. s. p. a vo veci znova rozhodol a to aj o trovách dovolacieho konania (§ 243b
ods. 5 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok
V Bratislave 26. októbra 2011
JUDr. Darina Ličková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: