Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
24a/385347.e3a397.pdf
PDF · 117.22 KB
No categories available
5Obo/88/2011
Najvyšší súd 5Obo/88/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: K., a.s., S.P., IČO: X.,
o rozvrhu o odvolaní správcu konkurznej podstaty JUDr. Š.S., K.K. a V.R., L.E.K., proti
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 10. augusta 2011 č.k. 7K/20/2003-830, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 10. augusta 2011 č.k.:
7K/20/2003-830 z r u š u j e a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O d m i e t a odvolanie V.R., L.E.K. z 27. septembra 2011.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením z 10. augusta 2011 č.k. 7K 20/2003-830
rozhodol rozvrhom tak, že z celkovej sumy 20 454 341,18 eur získanej speňažením
konkurznej podstaty a získanej pri výkone funkcie správcu sa uspokojujú:
1. pohľadávky proti podstate podľa § 32 ods. 1 ZKV:
a/ odmena a výdavky správcu podľa § 31 ods. 6 písm. a/ ZKV
- odmena správcu JUDr. M.P. 69 707,22 eur
- odmena správcu JUDr. Š.S. 131 570,07 eur
- výdavky správcu JUDr. Š.S. 3 311,45 eur
b/ náklady spojené s udržiavaním a so správou podstaty podľa § 31 ods. 6 písm. b/
ZKV 12 971 211,11 eur,
c/ pracovné nároky podľa § 31 ods. 6 písm. d/ ZKV 4 499 639,92 eu,r
d/ nároky zo zmlúv uzavretých SKP podľa § 31 ods. 6 písm. d/ ZKV 360 062,59 eur
e/ trovy konaní podľa § 31 ods. 6 písm. h/ ZKV 5 989,87 eur,
f/ odvody, dane, zdravotné a nemocenské poistenie a garančný fond podľa § 31 ods. 6
písm. i/ ZKV 438 488,04 eur,
g/ náklady na úschovu písomností § 31 ods. 6 písm. k/ ZKV 66 387,80 eur,
h/ ostatné pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu podľa § 31 ods. 6 písm. l/
ZKV 1 391,50 eur,
i/ nároky podľa § 31 ods. 1 písm. d/ ZKV (vylúčenie veci z KP) 11 715,73 eur,
j/ S., a.s. Bratislava 157 340,07 eur,
k/ M.P. 18 655,47 eur,
l/ súdny poplatok za konkurzné konanie 1 991,50 eur,
2. pohľadávky oddelených veriteľov podľa § 28 ZKV uspokojuje sa:
Č., a.s. Bratislava (pôvodne I., a.s.) 1 716 878,84 eur,
3. pohľadávky veriteľov I. triedy podľa § 32 ods. 2 písm. a/ ZKV pod č. 1 – 118 nebudú
uspokojení,
4. pohľadávky veriteľov II. triedy podľa § 32 ods. 2 písm. b/ ZKV - neboli uplatnené.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesenie o schválení konečnej správy
nadobudlo právoplatnosť dňa 4.7.2011.
Počas konkurzu došlo k speňaženiu všetkého majetku patriaceho do konkurznej
podstaty a celková suma získaná speňažením konkurznej podstaty spolu s ďalšími
prírastkami, predstavuje sumu 20 454 341,18 eur, ktorú súd podľa § 31 ZKV rozvrhol.
Podľa § 31 ods. 6 ZKV s prihliadnutím na § 7 ods. 1 vyhl.č. 493/1991 Zb. v platnom
znení odmena správcov konkurznej podstaty predstavuje sumu 201 277,30 eur. Podľa § 9
vyhl.č. 493/1991 Zb. v platnom znení ak v konkurznom alebo vyrovnacom konaní bolo
činných niekoľko správcov, patrí každému z nich podiel konkurznej odmeny zodpovedajúci
rozsahu a dĺžke doby jeho činnosti.
Po oboznámení sa so spisovým materiálom súd zistil, že JUDr. M.P. vykonával
funkciu správcu odo dňa vyhlásenia konkurzu, t.j. od 9. mája 2003 do 9. decembra 2005. Za
obdobie svojej činnosti vykonal súpis majetku úpadcu, vypracoval plán speňaženia
a uskutočnil štyri kolá ponukového konania na speňaženie majetku úpadcu. Nový správca
JUDr. Š.S. vykonáva funkciu správcu od 9. decembra 2005 doposiaľ. Za toto obdobie
speňažil majetok úpadcu, vypracoval konečnú správu a predložil návrh na rozdelenie výťažku
zo speňaženia konkurznej podstaty.
V súlade s ust. § 9 vyhl.č. 493/1991 Zb. v platnom znení súd vypočítanú odmenu
rozdelil. Zbavenému správcovi konkurznej podstaty bola počas konkurzného konania
vyplatená odmena vo výške 69 707,23 eur. Novému správcovi konkurznej podstaty bola
počas konkurzného konania vyplatená predbežná odmena vo výške 58 827,39 eur a ostáva mu
doplatiť odmenu v sume 72 742,68 eur. Súd zároveň priznal správcovi JUDr. Š.S. náhradu
výdavkov cestovného vo výške 3 311,45 eur. Zbavený správca JUDr. M.P. si náhradu
výdavkov neuplatnil.
Ďalšie pohľadávky proti podstate, ktoré boli uspokojené, tvoria náklady spojené
s udržiavaním a správou podstaty, ktorých splatnosť nastala po vyhlásení konkurzu
a predstavujú sumu 18 530 882,10 eur.
Podľa sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákon č 71/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov) položka 5 písm. a/ úpadca je povinný zaplatiť súdny poplatok za konkurzné
konanie v sume 1 991,50 eur.
Oddelený veriteľ Č., a.s. Bratislava (pôvodne I., a.s.) sa uspokojuje sumou
1 716 878,84 eur.
Súd konštatoval, že pohľadávky veriteľov I. triedy z dôvodu nedostatku finančných
prostriedkov nebudú uspokojené a pohľadávky veriteľov II. triedy neboli uplatnené.
Proti tomuto uzneseniu podaním zo dňa 27. septembra 2011 podala odvolanie V.R.,
súkromná podnikateľka podnikajúca pod obchodným menom L.E.K., IČO: X., veriteľka
v tomto konkurznom konaní (na rozvrhovom uznesení pod č. 89). V odvolaní uviedla, že
v rozvrhovom uznesení je pod bodom 1 písm. a/ určená odmena správcov konkurznej odmeny
ako aj výdavky správcu konkurznej podstaty, ktorí boli činní v tejto veci bez dane z pridanej
hodnoty, čo je v rozpore so zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, keďže
správcovia sú platcami dane z pridanej hodnoty. Predmetné uznesenie nijakým spôsobom
nereaguje na zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu SR pod sp.zn. Plz ÚS 1/2011-13 z 19.
januára 2011, ktorým bolo vyslovené stanovisko, že konkurzný súd je povinný priznať
správcovi konkurznej podstaty – platcovi DPH okrem odmeny aj daň z pridanej hodnoty.
Vzhľadom na predchádzajúce uznesenie schvaľujúce konečnú správu správcom konkurznej
podstaty je zrejmé, že súd v rozvrhovom uznesení správcom konkurznej podstaty žiadnu daň
z pridanej hodnoty nepriznal.
Navrhla zrušiť rozvrhové uznesenie a vydať nové rozvrhové uznesenie, do ktorého
bude zahrnutá tak odmena správcov konkurznej podstaty, ich výdavky, ako aj daň z pridanej
hodnoty.
Proti hore uvedenému uzneseniu podal taktiež odvolanie správca konkurznej podstaty
JUDr. Š.S. a to podaním zo dňa 8. septembra 2011.
Poukázal na tú skutočnosť, že ako správca konkurznej podstaty predložil súdu dňa
10.6.2010 konečnú správu o speňažení majetku patriaceho do konkurznej podstaty
a o vyúčtovaní odmeny a hotových výdavkov, pričom postupoval v súlade s doterajšou
judikatúrou a praxou konkurzných súdov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného
súdu Slovenskej republiky v zmysle ktorej sa odmena správcov konkurznej podstaty, ktorí sú
platiteľmi dane z pridanej hodnoty, nezvyšovala o daň z pridanej hodnoty. Krajský súd
v Košiciach svojim uznesením pod č.k. 7K/20/2003-820 zo 7. februára 2011 schválil konečnú
správu s tým, že odmenu správcu konkurznej podstaty vo výške 201 277,30 eur a výdavky
správcu konkurznej podstaty vo výške 3 311,45 eur priznal bez navýšenia o daň z pridanej
hodnoty v nadväznosti na schválenie konečnej správy na základe návrhu správcu z 21. júla
2011 Krajský súd v Košiciach vydal rozvrhové uznesenie z 10. augusta 2011 č.k.
7K/21/2003-830. Ústavný súd však na neverejnom zasadnutí dňa 19.1. 2011 v pléne vo veci
zjednotenia odchylných právnych názorov dvoch rôznych senátov Ústavného súdu SR vo veci
priznania uplatnenej dane z pridanej hodnoty k odmene správcu konkurznej podstaty prijal
zjednocujúce stanovisko: „Ak z právneho poriadku v zákonnej právnej úprave dane z pridanej
hodnoty výslovne (explicitne) vyplýva povinnosť správcu konkurznej podstaty, ktorý je
platiteľom dane z pridanej hodnoty, k vyúčtovanej cene každej poskytnutej služby uplatniť
daň z pridanej hodnoty, potom súd rozhodujúci o odmene správcu konkurznej podstaty je mu
povinný daň z pridanej hodnoty v zodpovedajúcej sume priznať. V opačnom prípade je takéto
rozhodnutie z ústavno-práveho hľadiska neakceptovateľné.“ – uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn.: Plz ÚS 1/2011-13.
Ako vyplýva z pripojených potvrdení z elektronickej evidencie platcov DPH obaja
správcovia t.j. JUDr. M.P. (IČ DPH: SK X. a JUDr. Š.S. (IČ DPH: SK X.) sú platiteľmi dane
z pridanej hodnoty.
Odvolateľ je toho názoru, že ako súčasný správca konkurznej podstaty i jeho
predchodca JUDr. M.P. majú nárok na zvýšenie priznanej odmeny správcu o daň z pridanej
hodnoty vo výške 20 % na úkor konkurznej podstaty a v prípade súčasného správcu aj na
navýšenie priznaných výdavkov správcu konkurznej podstaty o DPH. Tieto boli priznané
rozvrhovým uznesením v úhrnnej výške 134 881,52 eur a v rámci odvolacieho konania žiada,
aby po uplatnení 20 % dane z pridanej hodnoty bola odmena a výdavky správcov zvýšené na
sumu 161 857,82 eur.
Odvolateľ ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že v súlade s § 31 ods. 6 Zákona
o konkurze a vyrovnaní sa odmena a výdavky správcu uspokojujú pred ostatnými
pohľadávkami proti konkurznej podstate, bude suma, o ktorú došlo k navýšeniu odmeny
a výdavkov správcu (26 976,30 eur) uspokojená na úkor doposiaľ nevyplatených pohľadávok
voči konkurznej podstate, t.j. voči S. a.s. Bratislava a M.P., na ktoré po pomernom prepočte
pripadá suma S., a. s. 133 089,09 eur a M.P. 15 930,16 eur.
Správca konkurznej podstaty navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie Krajského
súdu v Košiciach takto:
1. pohľadávky proti podstate podľa § 32 ods. 1 ZKV
a/ odmena a výdavky správcov podľa § 31 ods. 6 písm. a/ ZKV
- odmena správcu JUDr. M.P. 83 648,66 eur
- odmena správcu JUDr. Š.S. 157 884,08 eur
- výdavky správcu JUDr. Š.S. 3 973,74 eur
j/ S., a.s. 133 089,08 eur
k/ M.P. 15 930,16 eur,
alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 OSP) prejednal
odvolanie JUDr. Š.S., správcu konkurznej podstaty úpadcu K., a.s., S.P., IČO X. podľa § 212
ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že jeho
odvolanie je dôvodné.
Z obsahu spisu je zrejmé, že uznesením z 9. mája 2003 č.k. 7K/20/2003-23 Krajský
súd v Košiciach vyhlásil na majetok úpadcu K., a.s., S.P. konkurz a za správcu konkurznej
podstaty ustanovil JUDr. M.P., advokáta, O.P..
Uznesením z 9. decembra 2005, č. k. 7K/20/2003-617 súd zbavil funkcie správcu
JUDr. M.P., do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Š.S., K.K..
Správca konkurznej podstaty predložil súdu 10. júna 2010 konečnú správu o speňažení
majetku patriaceho do konkurznej podstaty a o vyúčtovaní odmeny a hotových výdavkov,
ktorú súd uznesením zo 7. februára 2011 schválil. Uznesenie o schválení konečnej správy
nadobudlo právoplatnosť 14. júla 2011.
Napadnutým uznesením z 10. augusta 2011 č.k. 7K/20/2003-830 Krajský súd
v Košiciach vydal rozvrhové uznesenie, z ktorého vyplýva, že počas konkurzu došlo
k speňaženiu všetkého majetku patriaceho do konkurznej podstaty a celková suma získaná
speňažením konkurznej podstaty spolu s ďalšími prírastkami, predstavuje sumu
20 454 341,18 eur, ktorú súd podľa § 30 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní rozvrhol,
pričom z ust. § 31 ods. 6 Zákona o konkurze a vyrovnaní a § 7 ods. 1 a § 9 vyhl.č. 493/1991
Zb. v platnom znení vypočítanú odmenu správcov konkurznej podstaty rozdelil tak, že
odmena správcu JUDr. M.P. predstavuje sumu 69 702,22 eur odmena správcu JUDr. Š.S.
predstavuje 131 570,07 eur a výdavky správcu JUDr. Š.S. predstavujú sumu 3 311,45 eur.
Krajský súd v Košiciach určil odmenu správcov konkurznej podstaty a výdavky správcu
konkurznej podstaty bez dane z pridanej hodnoty napriek tomu, že obidvaja správcovia
konkurznej podstaty JUDr. M.P. i JUDr. Š.S. sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty.
Podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie o dani z pridanej hodnoty je
rozhodujúce predloženie konečnej správy o speňažení majetku tvoriaceho konkurznú
podstatu. V tejto správe, ktorej obsah musí zodpovedať právnemu stavu platnému a účinnému
v čase jej predloženia, správca konkurznej podstaty vyúčtuje svoju odmenu tvoriacu zároveň
základ pre určenie dane z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
účinnom v čase predloženia návrhu na schválenie konečnej správy predmetom dane je
b/ poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku
uskutočnené zdaniteľnou osobou.
Odmena správcu konkurznej podstaty predstavuje protihodnotu za služby ním
poskytnuté, preto tvorí podľa § 22 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty základ dane
a vzhľadom na to, že po získaní tejto odmeny je správca konkurznej podstaty ako platiteľ
dane povinný daň z tejto odmeny odviesť na účet príslušného správcu dane, je konkurzný súd
povinný správcovi konkurznej podstaty, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty priznať
k vyúčtovanej odmene aj uplatnenú daň z pridanej hodnoty. Správca konkurznej podstaty je
zdaniteľná osoba na účely dane z pridanej hodnoty a jeho činnosť sa posudzuje ako
ekonomická činnosť podľa § 3 Zákona o dani z pridanej hodnoty.
K otázke odmeny správcu konkurznej podstaty zaujal zjednocujúce stanovisko
Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 19. januára 2011 č.k. Plz ÚS 1/2011-13 podľa
ktorého ak z právneho poriadku v právnej úprave dane z pridanej hodnoty výslovne
(explicitne) vyplýva povinnosť správcu konkurznej podstaty, ktorý je platiteľom dane
z pridanej hodnoty, k vyúčtovanej cene každej poskytnutej služby uplatniť daň z pridanej
hodnoty, potom súd rozhodujúci o odmene správcu konkurznej podstaty je mu povinný daň
z pridanej hodnoty zodpovedajúcej sume priznať. V opačnom prípade je takéto rozhodnutie
z ústavno-právneho hľadiska neakceptovateľné.
Keďže súd prvého stupňa odmenu správcov a výdavky správcu v rozvrhovom
uznesení určil bez dane z pridanej hodnoty, rozhodol nesprávne, a preto odvolací súd
v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec v súlade
s ust. § 221 ods. 2 OSP vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 10. augusta 2011 č.k. 7K/20/2003-83
proti výroku týkajúceho sa odmeny a výdavkov správcov konkurznej podstaty podala
odvolanie V.R., L.E.K..
Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané
niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
V danom prípade odvolateľka – V.R. podala odvolanie proti výroku uznesenia, ktorým
neboli dotknuté jej práva. Proti výroku týkajúceho sa odmeny a výdavkov správcov mohli
podať odvolanie len JUDr. M.P. a JUDr. Š.S.. Ani zmenou uznesenia v tejto časti nedôjde
k zlepšeniu postavenia odvolateľky ako veriteľky v rozvrhovom uznesení pod č. 89, keďže
pohľadávky veriteľov I. triedy podľa § 32 ods. 2 písm. a/ Zákona o konkurze a vyrovnaní
nebudú uspokojení z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.
Keďže odvolateľka nebola oprávnenou osobou na podanie odvolania proti výroku
rozvrhového uznesenia o odmene a výdavkov správcov konkurznej podstaty, odvolací súd
v súlade s ust. § 218 ods. 1 písm. b/ OSP odvolanie V.R., L.E.K. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 26. októbra 2011
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová