Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/32/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej v právnej veci ţalobcu Mgr. P. B. - H., bytom M., zastúpeného JUDr. M. P.,

advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie, Š., proti ţalovanému 1/ Krajskému

riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, so sídlom Kuzmányiho 8, Košice a 2/

Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. p.: SLV-755/PK-2008 zo 14. júla 2008,

o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. -64 z 18.

mája 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -64 z 18. mája 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) podľa

(ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu,

ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republike

(ďalej aj ,,MV SR“), č. p.: SLV-755/PK-2008 zo dňa 14. júla 2008, ktorým ţalovaný zamietol

rozklad ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie – personálny rozkaz MV SR č. 712

zo dňa 25. apríla 2008, na základe ktorého bol ţalobca podľa § 192 ods. 1 písm. b/ zákona

č. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej

sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície (ďalej

len „“) prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru

Slovenskej republiky.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe Krajské riaditeľstvo PZ

v Košiciach nie je vo veci pasívne legitimované, pričom ţalobca mal ţalovať iba Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky. Takto potom z dôvodu absencie vecnej pasívnej legitimácie

krajský súd ţalobu voči Krajskému riaditeľstvu PZ v Košiciach zamietol.

Vo vzťahu k ţalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky krajský súd

poukázal na to, ţe ţalobcovi bola právoplatným rozhodnutím Lekárskej komisie ţalovaného

v Košiciach zmenená zdravotná klasifikácia na „D“ – nespôsobilý na výkon štátnej sluţby

policajta. Na základe uvedeného bolo povinnosťou riaditeľa Krajského riaditeľstva

Policajného zboru (ďalej aj „KR PZ“) v Košiciach postupovať podľa § 192 ods. 1 písm. b/

zákona a ţalobcu prepustiť zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru (ďalej

aj „PZ“).

Námietky ţalobcu, ţe ţalovaný nevzal do úvahy jeho návrhy uvedené v listoch zo dňa

26. marca, 30. marca a 09. apríla 2008 nepovaţoval za dôvodné, nakoľko tieto námietky

si mal ţalobca uplatniť v konaní vedenom Ústrednou lekárskou komisiou ţalovaného, ktorá

bola jediná oprávnená preskúmať v rámci odvolacieho konania jeho zdravotný stav.

Posúdenie zdravotného stavu ţalobcu znalcom povaţoval za irelevantné s poukazom

na ustanovenie , z ktorého vyplýva, ţe policajt

sa prepustí zo sluţobného pomeru na základe rozhodnutia lekárskej komisie. Znalec, ako ani

odborný lekár, ktorý nie je členom lekárskej komisie ţalovaného, nie je podľa názoru

krajského súdu oprávnený vykonávať lekársku posudkovú činnosť zameranú na posúdenie

zdravotnej spôsobilosti policajta na ďalší výkon štátnej sluţby.

Ďalej krajský súd uviedol, ţe sa plne stotoţňuje s názorom ţalovaného, ţe z dôvodu

zákonom stanovenej povinnosti zachovať mlčanlivosť o údajoch zo zdravotnej dokumentácie

podľa a , ako aj z dôvodu práva

ţalobcu na zachovávanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného

stavu a o skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným stavom, sa Ústredná lekárska komisia

ţalovaného vysporiadala s námietkami ţalobcu uvedenými v odvolaní v zápisnici o rokovaní,

a preto konkrétne skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu ţalobcu nie sú uvedené

v odôvodnení rozhodnutia.

K ďalšej námietke ţalobcu, v ktorej ţalobca namietal porušenia § 237 zákona

č. uviedol, ţe nie je dôvodná, nakoľko ţalobca ani nepoţiadal o nahliadnutie

do spisového materiálu týkajúce sa jeho prepustenia. Ţalobca len poţiadal, aby mu bolo

zaslané rozhodnutie Lekárskej komisie ţalovaného v Košiciach s vyznačením právoplatnosti,

na čo mu bolo doporučené obrátiť sa na príslušnú lekársku komisiu, nakoľko poţadované

rozhodnutie nebolo vydané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru (ďalej aj „OR PZ“)

v Michalovciach. Taktieţ ţalobca po podaní odvolania bol písomnosťou zo dňa 23. júna 2008

oboznámený so všetkými právami a povinnosťami vyplývajúcimi z citovaného zákona a bolo

mu tieţ stanovená lehota do 14. júla 2008 na ich uplatnenie.

Krajský súd na záver uviedol, ţe poukazovanie ţalobcu na odborný posudok zo dňa

26. novembra 2007 je nedôvodné, nakoľko tento sa zaoberá posúdením duševnej spôsobilosti

ţalobcu na výkon štátnej sluţby v PZ s podmienkou trvalej, úplnej abstinencie

a nie zdravotnej spôsobilosti na výkon štátnej sluţby v PZ, pričom zo záveru Ústrednej

lekárskej komisie ţalovaného vyplýva, ţe ţalobca nie je zdravotne spôsobilý na ďalší výkon

štátnej sluţby v policajnom zbore.

Takto potom krajský súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie i postup

správneho orgánu bol z pohľadu ţalobných dôvodov v súlade so zákonom.

O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol podľa tak,

ţe v konaní neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie

domáhajúc sa jeho zmeny v podobe, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. -64 zo dňa 18. mája 2011 zmenil tak,

ţe zrušuje rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „Ministerstva

vnútra SR“) č. p.: SLV-755/P/K-2008 zo dňa 14. júla 2008, v spojení s personálnym

rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach č. 712 zo dňa 25. apríla 2008

dôvodiac tým, ţe rozhodnutím krajského súdu mu bolo znemoţnené uplatnenie jeho

základných práv.

Ţalobca namietal, ţe ako účastník tohto konania doporučeným listom zo dňa

26. marca 2008 ţiadal okresného riaditeľa PZ v Michalovciach, aby ho v súlade

s ustanovením upovedomil o termíne, kedy bude môcť

nahliadnuť do predmetného spisu. Uvedenú ţiadosť zopakoval tri krát troma listami zo dňa

26. marca 2008, 30. marca 2008 a 09. apríla 2008, ktoré poslal doporučene. Taktieţ navrhol

vykonanie rôznych dôkazov, pričom správny orgán, ktorý konanie viedol, sa s týmito

dôkazmi vôbec nezaoberal a ani v rozhodnutí nevysporiadal, a tak v postupe správneho

orgánu ţalobca videl porušenie zákonnosti celého postupu. Ţalobca uvedené listy adresoval

OR PZ v Michalovciach z toho dôvodu, ţe listom OR PZ v Michalovciach, č. p.: ORP-22-

2/VO-PS-2008 zo dňa 14. marca 2008 mu bolo oznámené začatie konania vo veci prepustenia

zo sluţobného pomeru. Z tohto dôvodu ţalobca predkladal návrhy na vykonanie dôkazov,

ako aj ţiadosť, aby mu bolo umoţnené nahliadnuť do spisu vo veci jeho prepustenia

zo sluţobného pomeru; k tejto námietke pripojil fotokópiu listu OR PZ v Michalovciach

č. p.: ORP-22-2/VO_PS-2008 zo dňa 14. marca 2008 a fotokópie listou zo dňa

26. marca 2008, 30. marca 2008 a 09. apríla 2008, ktoré doručoval oznamovateľovi konania

vo veci prepustenia zo sluţobného pomeru s fotokópiami podacích lístkov o podaní zásielok

na doručenie adresátovi poštou. Ďalej uviedol, ţe mu nie je známe, prečo sa tieto listiny

nenachádzajú v predmetnom administratívnom spise, ako na to poukazuje ţalovaný. Ţalobca

svoje predmetné listy zasielal doporučene ku konkrétnej spisovej značke konania, ktorá

mu bola oznámená OR PZ v Michalovciach listom zo dňa 14. marca 2008 vo veci začatia

konania, vo veci prepustenia zo sluţobného pomeru - upovedomenie. Poukázal tieţ

na to, ţe uvedené podania podal pred vydaním personálneho rozkazu KR PZ v Košiciach,

voči ktorému podal odvolanie, kde na tieto nezákonné postupy ţalobca poukázal, pričom

ani odvolací orgán – Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „Ministerstva vnútra

SR“) sa s týmito jeho námietkami v konaní nevysporiadal a na ne ani neprihliadol.

Podľa ţalobcu, ak ţalovaný poukázal na ustanovenie ,

ktoré rieši situáciu, ţe ak účastník konania urobil podanie na orgán, ktorý nie je oprávnený

vo veci rozhodnúť, je povinnosťou tohto orgánu podanie účastníka bezodkladne postúpiť

príslušnému orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania.

Takýmto konaním Ministerstva vnútra SR, ako aj riaditeľa KR PZ Košice boli podľa

ţalobcu, porušené práva ţalobcu, a tým povaţuje ţalobou napadnuté rozhodnutia za vydané

v rozpore so zákonom.

Ţalobcovi taktieţ nie je známe, prečo v tomto konaní podľa názoru súdu prvého

stupňa nie je KR PZ v Košiciach pasívne legitimované, ak namieta porušenie jeho práv

uţ v konaní pred vydaním personálneho rozkazu riaditeľa PZ v Košiciach, ktoré

nerešpektovalo podania ţalobcu a jeho návrhy na vykonanie dôkazov, a taktieţ ţiadosť

o moţnosť nahliadnutia do spisu a je toho názoru, ţe uţ pred týmto orgánom pred vydaním

personálneho rozkazu došlo k porušeniu zákona vo vzťahu k ţalobcovi, ako účastníkovi

konania, ktoré akceptovalo a neodstránilo túto nezákonnosť napriek odvolaniu ţalobcu, a ani

Ministerstvo vnútra SR vo svojom rozhodnutí, ktorým zamietlo odvolanie ţalobcu

a napadnutý personálny rozkaz potvrdilo.

Uviedol, ţe v prípade úspechu si bude uplatňovať náhradu trov odvolacieho konania.

Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie nesúhlasil s dôvodmi

uvedenými v odvolaní ţalobcu a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu z jeho vecne

a právne správnych dôvodov potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 v spojení s veta prvá ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1

v spojení s veta prvá ), odvolanie prejednal bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa , keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu www.nsud.sk ( a v spojení s veta prvá a

ods. 2 ) a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, ţe odvolaniu

ţalobcu nie je moţné vyhovieť.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb, alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako

aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo

dotknuté (, ).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej

časti ( ).

Najvyšší súd z administratívneho spisu zistil, ţe napadnutým rozhodnutím ţalovaný

zamietol rozklad ţalobcu a súčasne potvrdil personálny rozkaz riaditeľa Krajského

riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 712, zo dňa 25. apríla 2008, ktorým bol ţalobca

podľa prepustený zo sluţobného pomeru

príslušníka Policajného zboru z dôvodu, ţe ţalobca podľa rozhodnutia lekárskej komisie

stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu

v policajnom zbore.

Podľa sa sluţobný pomer končí aj prepustením.

Podľa policajt sa prepustí zo sluţobného

pomeru, ak podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov

spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať

doterajšiu funkciu a nemoţno ho previesť ani preloţiť na inú funkciu v štátnej sluţbe, ktorej

výkon by nebol na ujmu jeho zdravia.

Úlohou súdu v konaní bolo posúdiť, či správny orgán postupoval v súlade

so zákonom, a či konaním ţalobcu boli naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu podľa § 192

ods. 1 písm. b/ z hľadiska závaţnosti moţného negatívneho vplyvu

v sluţobnom pomere.

Podmienkami prepustenia zo sluţobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. b/ zákona

č. sú jednak:

1/ rozhodnutím lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť

vykonávať akúkoľvek funkciu v policajnom zbore, alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu

funkciu a jednak

2/ ho nemoţno previesť ani preloţiť na inú funkciu v štátnej sluţbe, ktorej výkon by nebol na

ujmu jeho zdravia.

Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, ţe boli tieto podmienky splnené, pričom

k takémuto záveru dospel na základe výsledkov dokazovania v administratívnom konaní, bolo

potrebné s takýmto názorom krajského súdu súhlasiť.

Podľa rozhodnutie o prepustení musí byť

vyhotovené písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré

ho zakladajú, inak je neplatné.

Podľa , lekárska posudková činnosť zahŕňa

posudzovanie:

a) zdravotnej spôsobilosti občana podľa § 14a,

b) zdravotnej spôsobilosti policajta na ďalší výkon štátnej sluţby,

c) lekárskych návrhov na preventívnu rehabilitáciu formou liečebno - preventívnej

starostlivosti.

Podľa , zdravotná spôsobilosť sa na základe

posúdenia zdravotného stavu určuje zdravotnou klasifikáciou takto:

a) zdravotná klasifikácia A – spôsobilý na výkon štátnej sluţby policajta,

b) zdravotná klasifikácia C – spôsobilý na výkon štátnej sluţby policajta s obmedzením,

c) zdravotná klasifikácia D – nespôsobilý na výkon štátnej sluţby policajta.

Podľa lekársku posudkovú činnosť vykonáva

sluţobný posudkový lekár, sluţobný hlavný posudkový lekár a orgány lekárskej posudkovej

činnosti.

Podľa orgánmi lekárskej posudkovej činnosti

sú lekárska komisia a ústredná lekárska komisia. Orgány lekárskej posudkovej činnosti

zriaďuje ministerstvo.

Podľa lekárska komisia vykonáva posudkovú

činnosť podľa odseku 1 písm. b/ a c/.

Podľa , prieskumné konanie zamerané

na posúdenie zdravotného stavu, alebo zmeny zdravotného stavu policajta, pri ktorom

sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej sluţby ustanovením zdravotnej

klasifikácie a súvislosti choroby, alebo úrazu s výkonom štátnej sluţby, vykonávajú príslušné

lekárske komisie.

Najvyšší súd k ţalobcovej námietke, ţe nedostal odpoveď, kedy mu bude umoţnené

nahliadnuť do predmetného spisu podľa , o ktorú ţiadal

tromi listami, ktoré označil ako navrhnutie dôkazov, uvádza, ţe ţalovaný správny orgán

postupoval zákonným spôsobom a nedošlo ani k porušeniu zákonnosti celého postupu

z týchto dôvodov:

1. uvedenú námietku k , ţalobca uviedol iba

na konci listu z 26. marca 2008 a túto podmienil vykonaním dôkazu, ktorý uviedol

v uvedenom liste.

Podľa najvyššieho súdu OR PZ v Michalovciach v danej veci nepreskúmavalo jeho

zdravotný stav a takto ním navrhovaný postup by nebol ani v súlade s § 223 ods. 1 zákona

č. , podľa ktorého prieskumné konanie zamerané na posúdenie zdravotného

stavu alebo zmeny zdravotného stavu policajta, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť

na ďalší výkon štátnej sluţby ustanovením zdravotnej klasifikácie a súvislosti choroby alebo

úrazu s výkonom štátnej sluţby, vykonávajú príslušné lekárske komisie.

Podľa , z. oprávnený orgán postupuje

pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel

je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady.

Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu

na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa , , , za dôkaz môţu slúţiť všetky

prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade

s právnymi predpismi.

Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné

posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny,

veci a ohliadka.

Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.

Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

2. ak ţalobca vo svojom odvolaní poukázal na ďalšie dva listy z 30. marca

a 09. apríla 2008, kde namietal, ţe správny orgán, ktorý viedol konanie sa s jeho

navrhnutými dôkazmi vôbec nezaoberal a ani sa s nimi vo svojom rozhodnutí

nevysporiadal, najvyšší súd uvádza, ţe na základe ustálenej súdnej praxe zásada

voľného hodnotenia dôkazov v spojení s princípom legality a zásadou spravodlivého

rozhodnutia umoţňujú orgánu verejnej moci vykonať iba tie dôkazy, ktoré sú podľa

jeho úvah potrebné na objasnenie právne významných skutkových okolností

relevantných pre spravodlivé rozhodnutie v danej veci

(pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -11

– www.concourt.sk).

Najvyšší súd z hora naznačeného v zhode s názorom krajského súdu a ţalovaným

má za to, ţe uvedené námietky si ţalobca mal a aj mohol uplatniť v rámci samostatného

konania vedeného Ústrednou lekárskou komisiou ţalovaného, ktorá bola jediná oprávnená

po podaní opravného prostriedku ţalobcom preskúmať v rámci odvolacieho konania jeho

zdravotný stav.

Podľa , pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom

konaní, je ţalovaný správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

Najvyšší súd k námietke ţalobcu, ţe mu nie je známe, prečo v tomto konaní podľa

názoru súdu prvého stupňa nie je KR PZ v Košiciach pasívne legitimované uvádza, ţe krajský

súd postupoval zákonným spôsobom, keď ţalobu voči tomuto ţalovanému zamietol, lebo

ak by súd prvého stupňa pribral ďalších účastníkov na stranu ţalovaného, bolo by jeho

rozhodnutie v rozpore s vyššie uvedeným zákonným ustanovením (dopustil by sa závaţného

procesného pochybenia), ktoré presne definuje koho moţno za ţalovaného povaţovať (je ním

správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni, ako nositeľ konkrétnych právomocí).

Ak ţalobca poukazoval na odborný posudok zo dňa 26. novembra 2007, kde

je uvedené, ţe ţalobca je duševne spôsobilý na výkon štátnej sluţby v policajnom zbore

s podmienkou trvalej, úplnej abstinencie, tak podľa najvyššieho súdu uţ uvedený záver

posudku, by zakladal dôvod na prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka PZ

vzhľadom k tomu, ţe preukázateľne neexistuje ţiadna záruka, do akej mieri, by ţalobca

uvedenú podmienku splnil.

Najvyšší súd dospel k záveru, ţe správny orgán pri hodnotení dôkazov vo veci ţalobcu

správne postupoval podľa tzv. zásady voľného hodnotenia dôkazov. V odôvodnení

rozhodnutia ţalovaný správny orgán dostatočne uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom

pre rozhodnutie a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri pouţití právnych

predpisov, na základe ktorých rozhodol ( a ).

Podľa názoru najvyššieho súdu boli v danom prípade naplnené znaky prepúšťacieho

dôvodu podľa , pretoţe ţalobcovi bola

právoplatným rozhodnutím Lekárskej komisie ţalovaného v Košiciach zmenená zdravotná

klasifikácia na „D“ – nespôsobilý na výkon štátnej sluţby policajta.

Najvyšší súd na tomto mieste dáva tieţ do pozornosti, ţe sluţobný pomer policajta

vznikajúci mocenským aktom sluţobného funkcionára (rozhodnutím o prijatí) je svojou

povahou právnym pomerom štátnozamestnaneckým – verejnoprávnym a po celú dobu svojho

priebehu sa výrazne odlišuje od pracovného pomeru, ktorý je naopak pomerom

súkromnoprávnym a účastníci ktorého majú rovné postavenie. Sluţobný pomer

sa od pracovnoprávneho pomeru výrazne odlišuje aj spôsobmi svojho skončenia – sluţobný

pomer policajta sa tieţ končí mocenským aktom – rozhodnutím o prepustení policajta

zo sluţobného pomeru zo zákonom stanovených dôvodov.

Najvyšší súd tieţ posúdiac formálne a obsahové náleţitosti rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu, ako aj ţalovaného, zhodne s názorom krajského súdu

nevzhliadol ich nezákonnosť, tieto aj podľa názoru najvyššieho súdu sú náleţite a podrobne

odôvodené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené povaţoval námietky

ţalobcu smerujúce proti rozsudku prvostupňového súdu za nedôvodné, také ktoré nemôţu

ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto podľa vety druhej a ,

2 s poukazom na dôvody napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ako vecne

správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa v spojení s veta prvá a tak,

ţe ţalobcovi nepriznal ich náhradu, pretoţe nebol v tomto konaní úspešný a ţalovanému

z dôvodu, ţe podľa zákona na ich náhradu nemá zákonný nárok.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. október 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková