Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
5b1/380988.c6ea77.pdf
PDF · 138.25 KB
No categories available
5Sžo/32/2011
Najvyšší súd 5Sžo/32/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej v právnej veci ţalobcu Mgr. P. B. - H., bytom M., zastúpeného JUDr. M. P.,
advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie, Š., proti ţalovanému 1/ Krajskému
riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, so sídlom Kuzmányiho 8, Košice a 2/
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. p.: SLV-755/PK-2008 zo 14. júla 2008,
o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/25/2011-64 z 18.
mája 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 2S/25/2011-64 z 18. mája 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) podľa
§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu,
ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republike
(ďalej aj ,,MV SR“), č. p.: SLV-755/PK-2008 zo dňa 14. júla 2008, ktorým ţalovaný zamietol
rozklad ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie – personálny rozkaz MV SR č. 712
zo dňa 25. apríla 2008, na základe ktorého bol ţalobca podľa § 192 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície (ďalej
len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru
Slovenskej republiky.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe Krajské riaditeľstvo PZ
v Košiciach nie je vo veci pasívne legitimované, pričom ţalobca mal ţalovať iba Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky. Takto potom z dôvodu absencie vecnej pasívnej legitimácie
krajský súd ţalobu voči Krajskému riaditeľstvu PZ v Košiciach zamietol.
Vo vzťahu k ţalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky krajský súd
poukázal na to, ţe ţalobcovi bola právoplatným rozhodnutím Lekárskej komisie ţalovaného
v Košiciach zmenená zdravotná klasifikácia na „D“ – nespôsobilý na výkon štátnej sluţby
policajta. Na základe uvedeného bolo povinnosťou riaditeľa Krajského riaditeľstva
Policajného zboru (ďalej aj „KR PZ“) v Košiciach postupovať podľa § 192 ods. 1 písm. b/
zákona a ţalobcu prepustiť zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru (ďalej
aj „PZ“).
Námietky ţalobcu, ţe ţalovaný nevzal do úvahy jeho návrhy uvedené v listoch zo dňa
26. marca, 30. marca a 09. apríla 2008 nepovaţoval za dôvodné, nakoľko tieto námietky
si mal ţalobca uplatniť v konaní vedenom Ústrednou lekárskou komisiou ţalovaného, ktorá
bola jediná oprávnená preskúmať v rámci odvolacieho konania jeho zdravotný stav.
Posúdenie zdravotného stavu ţalobcu znalcom povaţoval za irelevantné s poukazom
na ustanovenie § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z., z ktorého vyplýva, ţe policajt
sa prepustí zo sluţobného pomeru na základe rozhodnutia lekárskej komisie. Znalec, ako ani
odborný lekár, ktorý nie je členom lekárskej komisie ţalovaného, nie je podľa názoru
krajského súdu oprávnený vykonávať lekársku posudkovú činnosť zameranú na posúdenie
zdravotnej spôsobilosti policajta na ďalší výkon štátnej sluţby.
Ďalej krajský súd uviedol, ţe sa plne stotoţňuje s názorom ţalovaného, ţe z dôvodu
zákonom stanovenej povinnosti zachovať mlčanlivosť o údajoch zo zdravotnej dokumentácie
podľa § 11 ods. 8 písm. g/ a § 18 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., ako aj z dôvodu práva
ţalobcu na zachovávanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného
stavu a o skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným stavom, sa Ústredná lekárska komisia
ţalovaného vysporiadala s námietkami ţalobcu uvedenými v odvolaní v zápisnici o rokovaní,
a preto konkrétne skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu ţalobcu nie sú uvedené
v odôvodnení rozhodnutia.
K ďalšej námietke ţalobcu, v ktorej ţalobca namietal porušenia § 237 zákona
č. 73/1998 Z. z. uviedol, ţe nie je dôvodná, nakoľko ţalobca ani nepoţiadal o nahliadnutie
do spisového materiálu týkajúce sa jeho prepustenia. Ţalobca len poţiadal, aby mu bolo
zaslané rozhodnutie Lekárskej komisie ţalovaného v Košiciach s vyznačením právoplatnosti,
na čo mu bolo doporučené obrátiť sa na príslušnú lekársku komisiu, nakoľko poţadované
rozhodnutie nebolo vydané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru (ďalej aj „OR PZ“)
v Michalovciach. Taktieţ ţalobca po podaní odvolania bol písomnosťou zo dňa 23. júna 2008
oboznámený so všetkými právami a povinnosťami vyplývajúcimi z citovaného zákona a bolo
mu tieţ stanovená lehota do 14. júla 2008 na ich uplatnenie.
Krajský súd na záver uviedol, ţe poukazovanie ţalobcu na odborný posudok zo dňa
26. novembra 2007 je nedôvodné, nakoľko tento sa zaoberá posúdením duševnej spôsobilosti
ţalobcu na výkon štátnej sluţby v PZ s podmienkou trvalej, úplnej abstinencie
a nie zdravotnej spôsobilosti na výkon štátnej sluţby v PZ, pričom zo záveru Ústrednej
lekárskej komisie ţalovaného vyplýva, ţe ţalobca nie je zdravotne spôsobilý na ďalší výkon
štátnej sluţby v policajnom zbore.
Takto potom krajský súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie i postup
správneho orgánu bol z pohľadu ţalobných dôvodov v súlade so zákonom.
O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak,
ţe v konaní neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie
domáhajúc sa jeho zmeny v podobe, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý
rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/25/2011-64 zo dňa 18. mája 2011 zmenil tak,
ţe zrušuje rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „Ministerstva
vnútra SR“) č. p.: SLV-755/P/K-2008 zo dňa 14. júla 2008, v spojení s personálnym
rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach č. 712 zo dňa 25. apríla 2008
dôvodiac tým, ţe rozhodnutím krajského súdu mu bolo znemoţnené uplatnenie jeho
základných práv.
Ţalobca namietal, ţe ako účastník tohto konania doporučeným listom zo dňa
26. marca 2008 ţiadal okresného riaditeľa PZ v Michalovciach, aby ho v súlade
s ustanovením § 237 ods. 2 zákona č.73/1998 Z. z. upovedomil o termíne, kedy bude môcť
nahliadnuť do predmetného spisu. Uvedenú ţiadosť zopakoval tri krát troma listami zo dňa
26. marca 2008, 30. marca 2008 a 09. apríla 2008, ktoré poslal doporučene. Taktieţ navrhol
vykonanie rôznych dôkazov, pričom správny orgán, ktorý konanie viedol, sa s týmito
dôkazmi vôbec nezaoberal a ani v rozhodnutí nevysporiadal, a tak v postupe správneho
orgánu ţalobca videl porušenie zákonnosti celého postupu. Ţalobca uvedené listy adresoval
OR PZ v Michalovciach z toho dôvodu, ţe listom OR PZ v Michalovciach, č. p.: ORP-22-
2/VO-PS-2008 zo dňa 14. marca 2008 mu bolo oznámené začatie konania vo veci prepustenia
zo sluţobného pomeru. Z tohto dôvodu ţalobca predkladal návrhy na vykonanie dôkazov,
ako aj ţiadosť, aby mu bolo umoţnené nahliadnuť do spisu vo veci jeho prepustenia
zo sluţobného pomeru; k tejto námietke pripojil fotokópiu listu OR PZ v Michalovciach
č. p.: ORP-22-2/VO_PS-2008 zo dňa 14. marca 2008 a fotokópie listou zo dňa
26. marca 2008, 30. marca 2008 a 09. apríla 2008, ktoré doručoval oznamovateľovi konania
vo veci prepustenia zo sluţobného pomeru s fotokópiami podacích lístkov o podaní zásielok
na doručenie adresátovi poštou. Ďalej uviedol, ţe mu nie je známe, prečo sa tieto listiny
nenachádzajú v predmetnom administratívnom spise, ako na to poukazuje ţalovaný. Ţalobca
svoje predmetné listy zasielal doporučene ku konkrétnej spisovej značke konania, ktorá
mu bola oznámená OR PZ v Michalovciach listom zo dňa 14. marca 2008 vo veci začatia
konania, vo veci prepustenia zo sluţobného pomeru - upovedomenie. Poukázal tieţ
na to, ţe uvedené podania podal pred vydaním personálneho rozkazu KR PZ v Košiciach,
voči ktorému podal odvolanie, kde na tieto nezákonné postupy ţalobca poukázal, pričom
ani odvolací orgán – Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „Ministerstva vnútra
SR“) sa s týmito jeho námietkami v konaní nevysporiadal a na ne ani neprihliadol.
Podľa ţalobcu, ak ţalovaný poukázal na ustanovenie § 236 zákona č. 73/1998 Z.z.,
ktoré rieši situáciu, ţe ak účastník konania urobil podanie na orgán, ktorý nie je oprávnený
vo veci rozhodnúť, je povinnosťou tohto orgánu podanie účastníka bezodkladne postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania.
Takýmto konaním Ministerstva vnútra SR, ako aj riaditeľa KR PZ Košice boli podľa
ţalobcu, porušené práva ţalobcu, a tým povaţuje ţalobou napadnuté rozhodnutia za vydané
v rozpore so zákonom.
Ţalobcovi taktieţ nie je známe, prečo v tomto konaní podľa názoru súdu prvého
stupňa nie je KR PZ v Košiciach pasívne legitimované, ak namieta porušenie jeho práv
uţ v konaní pred vydaním personálneho rozkazu riaditeľa PZ v Košiciach, ktoré
nerešpektovalo podania ţalobcu a jeho návrhy na vykonanie dôkazov, a taktieţ ţiadosť
o moţnosť nahliadnutia do spisu a je toho názoru, ţe uţ pred týmto orgánom pred vydaním
personálneho rozkazu došlo k porušeniu zákona vo vzťahu k ţalobcovi, ako účastníkovi
konania, ktoré akceptovalo a neodstránilo túto nezákonnosť napriek odvolaniu ţalobcu, a ani
Ministerstvo vnútra SR vo svojom rozhodnutí, ktorým zamietlo odvolanie ţalobcu
a napadnutý personálny rozkaz potvrdilo.
Uviedol, ţe v prípade úspechu si bude uplatňovať náhradu trov odvolacieho konania.
Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie nesúhlasil s dôvodmi
uvedenými v odvolaní ţalobcu a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu z jeho vecne
a právne správnych dôvodov potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10
ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1
OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho
súdu www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211
ods. 2 OSP) a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, ţe odvolaniu
ţalobcu nie je moţné vyhovieť.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb, alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako
aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo
dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).
V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich
právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal
zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej
časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).
Najvyšší súd z administratívneho spisu zistil, ţe napadnutým rozhodnutím ţalovaný
zamietol rozklad ţalobcu a súčasne potvrdil personálny rozkaz riaditeľa Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 712, zo dňa 25. apríla 2008, ktorým bol ţalobca
podľa § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. prepustený zo sluţobného pomeru
príslušníka Policajného zboru z dôvodu, ţe ţalobca podľa rozhodnutia lekárskej komisie
stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu
v policajnom zbore.
Podľa § 189 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. sa sluţobný pomer končí aj prepustením.
Podľa § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo sluţobného
pomeru, ak podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov
spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať
doterajšiu funkciu a nemoţno ho previesť ani preloţiť na inú funkciu v štátnej sluţbe, ktorej
výkon by nebol na ujmu jeho zdravia.
Úlohou súdu v konaní bolo posúdiť, či správny orgán postupoval v súlade
so zákonom, a či konaním ţalobcu boli naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu podľa § 192
ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. z hľadiska závaţnosti moţného negatívneho vplyvu
v sluţobnom pomere.
Podmienkami prepustenia zo sluţobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 73/1998 Z. z. sú jednak:
1/ rozhodnutím lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť
vykonávať akúkoľvek funkciu v policajnom zbore, alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu
funkciu a jednak
2/ ho nemoţno previesť ani preloţiť na inú funkciu v štátnej sluţbe, ktorej výkon by nebol na
ujmu jeho zdravia.
Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, ţe boli tieto podmienky splnené, pričom
k takémuto záveru dospel na základe výsledkov dokazovania v administratívnom konaní, bolo
potrebné s takýmto názorom krajského súdu súhlasiť.
Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie o prepustení musí byť
vyhotovené písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré
ho zakladajú, inak je neplatné.
Podľa § 222 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., lekárska posudková činnosť zahŕňa
posudzovanie:
a) zdravotnej spôsobilosti občana podľa § 14a,
b) zdravotnej spôsobilosti policajta na ďalší výkon štátnej sluţby,
c) lekárskych návrhov na preventívnu rehabilitáciu formou liečebno - preventívnej
starostlivosti.
Podľa § 222 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., zdravotná spôsobilosť sa na základe
posúdenia zdravotného stavu určuje zdravotnou klasifikáciou takto:
a) zdravotná klasifikácia A – spôsobilý na výkon štátnej sluţby policajta,
b) zdravotná klasifikácia C – spôsobilý na výkon štátnej sluţby policajta s obmedzením,
c) zdravotná klasifikácia D – nespôsobilý na výkon štátnej sluţby policajta.
Podľa § 222 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva
sluţobný posudkový lekár, sluţobný hlavný posudkový lekár a orgány lekárskej posudkovej
činnosti.
Podľa § 222 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. orgánmi lekárskej posudkovej činnosti
sú lekárska komisia a ústredná lekárska komisia. Orgány lekárskej posudkovej činnosti
zriaďuje ministerstvo.
Podľa § 222 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. lekárska komisia vykonáva posudkovú
činnosť podľa odseku 1 písm. b/ a c/.
Podľa § 223 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., prieskumné konanie zamerané
na posúdenie zdravotného stavu, alebo zmeny zdravotného stavu policajta, pri ktorom
sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej sluţby ustanovením zdravotnej
klasifikácie a súvislosti choroby, alebo úrazu s výkonom štátnej sluţby, vykonávajú príslušné
lekárske komisie.
Najvyšší súd k ţalobcovej námietke, ţe nedostal odpoveď, kedy mu bude umoţnené
nahliadnuť do predmetného spisu podľa § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., o ktorú ţiadal
tromi listami, ktoré označil ako navrhnutie dôkazov, uvádza, ţe ţalovaný správny orgán
postupoval zákonným spôsobom a nedošlo ani k porušeniu zákonnosti celého postupu
z týchto dôvodov:
1. uvedenú námietku k § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., ţalobca uviedol iba
na konci listu z 26. marca 2008 a túto podmienil vykonaním dôkazu, ktorý uviedol
v uvedenom liste.
Podľa najvyššieho súdu OR PZ v Michalovciach v danej veci nepreskúmavalo jeho
zdravotný stav a takto ním navrhovaný postup by nebol ani v súlade s § 223 ods. 1 zákona
č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého prieskumné konanie zamerané na posúdenie zdravotného
stavu alebo zmeny zdravotného stavu policajta, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť
na ďalší výkon štátnej sluţby ustanovením zdravotnej klasifikácie a súvislosti choroby alebo
úrazu s výkonom štátnej sluţby, vykonávajú príslušné lekárske komisie.
Podľa § 233 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z. z. oprávnený orgán postupuje
pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel
je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady.
Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu
na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
Podľa § 238 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z. z. za dôkaz môţu slúţiť všetky
prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade
s právnymi predpismi.
Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné
posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny,
veci a ohliadka.
Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.
Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
2. ak ţalobca vo svojom odvolaní poukázal na ďalšie dva listy z 30. marca
a 09. apríla 2008, kde namietal, ţe správny orgán, ktorý viedol konanie sa s jeho
navrhnutými dôkazmi vôbec nezaoberal a ani sa s nimi vo svojom rozhodnutí
nevysporiadal, najvyšší súd uvádza, ţe na základe ustálenej súdnej praxe zásada
voľného hodnotenia dôkazov v spojení s princípom legality a zásadou spravodlivého
rozhodnutia umoţňujú orgánu verejnej moci vykonať iba tie dôkazy, ktoré sú podľa
jeho úvah potrebné na objasnenie právne významných skutkových okolností
relevantných pre spravodlivé rozhodnutie v danej veci
(pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 345/04-11
– www.concourt.sk).
Najvyšší súd z hora naznačeného v zhode s názorom krajského súdu a ţalovaným
má za to, ţe uvedené námietky si ţalobca mal a aj mohol uplatniť v rámci samostatného
konania vedeného Ústrednou lekárskou komisiou ţalovaného, ktorá bola jediná oprávnená
po podaní opravného prostriedku ţalobcom preskúmať v rámci odvolacieho konania jeho
zdravotný stav.
Podľa § 250 ods. 4 OSP, pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom
konaní, je ţalovaný správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.
Najvyšší súd k námietke ţalobcu, ţe mu nie je známe, prečo v tomto konaní podľa
názoru súdu prvého stupňa nie je KR PZ v Košiciach pasívne legitimované uvádza, ţe krajský
súd postupoval zákonným spôsobom, keď ţalobu voči tomuto ţalovanému zamietol, lebo
ak by súd prvého stupňa pribral ďalších účastníkov na stranu ţalovaného, bolo by jeho
rozhodnutie v rozpore s vyššie uvedeným zákonným ustanovením (dopustil by sa závaţného
procesného pochybenia), ktoré presne definuje koho moţno za ţalovaného povaţovať (je ním
správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni, ako nositeľ konkrétnych právomocí).
Ak ţalobca poukazoval na odborný posudok zo dňa 26. novembra 2007, kde
je uvedené, ţe ţalobca je duševne spôsobilý na výkon štátnej sluţby v policajnom zbore
s podmienkou trvalej, úplnej abstinencie, tak podľa najvyššieho súdu uţ uvedený záver
posudku, by zakladal dôvod na prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka PZ
vzhľadom k tomu, ţe preukázateľne neexistuje ţiadna záruka, do akej mieri, by ţalobca
uvedenú podmienku splnil.
Najvyšší súd dospel k záveru, ţe správny orgán pri hodnotení dôkazov vo veci ţalobcu
správne postupoval podľa tzv. zásady voľného hodnotenia dôkazov. V odôvodnení
rozhodnutia ţalovaný správny orgán dostatočne uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom
pre rozhodnutie a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri pouţití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodol (§ 241 ods. 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z. z.).
Podľa názoru najvyššieho súdu boli v danom prípade naplnené znaky prepúšťacieho
dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z., pretoţe ţalobcovi bola
právoplatným rozhodnutím Lekárskej komisie ţalovaného v Košiciach zmenená zdravotná
klasifikácia na „D“ – nespôsobilý na výkon štátnej sluţby policajta.
Najvyšší súd na tomto mieste dáva tieţ do pozornosti, ţe sluţobný pomer policajta
vznikajúci mocenským aktom sluţobného funkcionára (rozhodnutím o prijatí) je svojou
povahou právnym pomerom štátnozamestnaneckým – verejnoprávnym a po celú dobu svojho
priebehu sa výrazne odlišuje od pracovného pomeru, ktorý je naopak pomerom
súkromnoprávnym a účastníci ktorého majú rovné postavenie. Sluţobný pomer
sa od pracovnoprávneho pomeru výrazne odlišuje aj spôsobmi svojho skončenia – sluţobný
pomer policajta sa tieţ končí mocenským aktom – rozhodnutím o prepustení policajta
zo sluţobného pomeru zo zákonom stanovených dôvodov.
Najvyšší súd tieţ posúdiac formálne a obsahové náleţitosti rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu, ako aj ţalovaného, zhodne s názorom krajského súdu
nevzhliadol ich nezákonnosť, tieto aj podľa názoru najvyššieho súdu sú náleţite a podrobne
odôvodené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené povaţoval námietky
ţalobcu smerujúce proti rozsudku prvostupňového súdu za nedôvodné, také ktoré nemôţu
ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto podľa § 250ja ods. 3 vety druhej OSP a § 219 ods. 1,
2 OSP s poukazom na dôvody napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ako vecne
správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak,
ţe ţalobcovi nepriznal ich náhradu, pretoţe nebol v tomto konaní úspešný a ţalovanému
z dôvodu, ţe podľa zákona na ich náhradu nemá zákonný nárok.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. október 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková