Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/50/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD a JUDr. Jaroslavy

Fúrovej v právnej veci žalobcu: JUDr. D. C., zastúpeného advokátom JUDr. M. B., proti

žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. I/228/14616-115149/2009/991857-r zo dňa 13.októbra 2009,

konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -90

zo dňa 16. septembra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č. k. -90 zo dňa 16. septembra 2010 p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume

157,16 € do rúk JUDr. M. B., advokáta, do troch dní.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/

zrušil rozhodnutie žalovaného č. I/228/14616-115149/

2009/991857-r zo dňa 13. októbra 2009 ako aj prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu

Žilina II č. /Deli zo dňa 4. augusta 2009 a vec vrátil žalovanému

na ďalšie konanie. Zároveň žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania

v sume 66 €. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Daňového úradu

Žilina II č. /Deli zo dňa 4.augusta 2009, ktorým bol žalobcovi vyrubený

sankčný úrok v sume 1436,30 € za nezaplatenie preddavku na daň z príjmov fyzických osôb

podľa o dani z príjmov v znení účinnom v čase vydania

napadnutého rozhodnutia žalovaného (ďalej len ) za obdobie júl 2008

v lehote splatnosti v správnej výške.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že neboli splnené podmienky

na vyrubenie sankčného úroku žalobcovi v zmysle § 35b ods. 1 písm. e/ zákona

č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného (ďalej

len ) za mesiac júl 2008, keďže preddavky na daň z príjmov fyzických

osôb na rok 2008 žalobca riadne platil na základe rozhodnutia Daňového úradu Žilina II

č. /Deli zo dňa 21. apríla 2008, ktorým mu správca dane určil platenie

preddavkov inak podľa ustanovenia , a to na celé

zdaňovacie obdobie roku 2008 a bolo nesporné, že takto inak určené platenie preddavkov

na celé zdaňovacie obdobie roku 2008 bolo žalobcom splnené. Z citovaného rozhodnutia

(výroku a odôvodnenia) nevyplýva, že by výrok daného rozhodnutia obsahoval určenie,

že v ostatnom (v ostatných – zvyšných – mesiacoch roku 2008: júl až december 2008)

zostávajú preddavky na daň z príjmov fyzickej osoby nezmenené. Podľa názoru krajského

súdu žalobca správne platil preddavky na daň z príjmov fyzickej osoby na celé zdaňovacie

obdobie roku 2008 len za mesiace apríl, máj a jún 2008 vo výške a lehotách splatnosti,

a za ostatné mesiace roku 2008 preddavky na daň z príjmov fyzických osôb neplatil.

Na základe toho je podľa krajského súdu rozhodnutie správcu dane č. /Deli

zo dňa 4.augusta 2009, ktorým bol žalobcovi vyrubený sankčný úrok v sume 1436,30 €

za nezaplatenie preddavku na daň z príjmov fyzických osôb podľa § 34 ods. 3 zákona

č. , nezákonné. Nezákonné je aj druhostupňového rozhodnutie žalovaného.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol

rozsudok krajského súdu zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť. Namietal, že zo žalobcovho

daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2007 vyplynula povinnosť

žalobcu platiť mesačné preddavky na daň za zdaňovacie obdobie roku 2008. Jeho posledná

známa daňová povinnosť v zmysle predstavuje

totiž sumu 4.713.438,- Sk (156.457,49 €), čo znamená, že presiahla sumu 500.000,- Sk

(16.596,96 €). Poukazoval na ustanovenie § 34 ods. 1 a ods. 3 citovaného zákona, v zmysle

ktorého výška mesačného preddavku na daň na zdaňovacie obdobie roku 2008 predstavuje

sumu 392.786,- Sk (13.038,11 €). Uviedol, že pokiaľ Daňový úrad Žilina II rozhodnutím

č. /Deli zo dňa 21. apríla 2008 stanovil žalobcovi platenie preddavkov

na daň inak len za mesiace apríl, máj a jún roku 2008, žalobca bol povinný platiť preddavky

na daň za mesiace júl, august, september, október, november a december roku 2008 vo výške

a lehotách, ktorá mu vyplývala z ustanovení § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 5 zákona

č. Daňovníkovi totiž nevzniká v zmysle

automaticky zákonný nárok na stanovenie platenia preddavkov na daň za bežné zdaňovacie

obdobie inak podaním žiadosti, ale je výsledkom úvahy a vyhodnotenia v žiadosti uvádzaných

dôvodov.

Žalovaný ďalej poukázal na to, že v daňovom konaní možno ukladať daňovú

povinnosť alebo priznávať práva len rozhodnutím. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 30

ods. 1 Pre daný prípad to znamená, že ak by sa správca dane rozhodol

určiť žalobcovi preddavky inak aj za ostatné mesiace roku 2008 (júl, august, september,

október, november, december) musel by tak urobiť vydaním rozhodnutia. Keďže sa tak

nestalo, je zrejmé, že žalobca bol povinný za mesiac august 2008 platiť preddavky na daň

vo výške, ktorá mu vyplývala z podaného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby

za rok 2007. Keďže žalobca preddavok na daň za mesiac júl 2008 nezaplatil v lehote

splatnosti v správnej výške, správca dane postupoval v súlade s § 35b ods. 1 písm. e/ zákona

č. a za nesplnenie tejto povinnosti mu vyrubil sankčný úrok oprávnene.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 19. novembra 2010 navrhol

rozsudok krajského potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania v sume 137,24 €. Uviedol,

že z konštrukcie ustanovenia vyplýva, že ak suma

preddavkov nezodpovedá predpokladanej výške dane, na ktorú sú platené, môže

v odôvodnených prípadoch správca dane na žiadosť daňovníka určiť preddavky inak, teda

odlišným spôsobom, ako sú obligatórne stanovené v § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 5 zákona

č. To znamená, že predmetné ustanovenia sa vtedy nepoužijú a preddavky

budú stanovené podľa , inak by ustanovenie

uvedeného zákona strácalo svoj význam.

Poukázal na to, že sa žiadosťou zo dňa 3. apríla 2008 sa domáhal odpustenia platenia

preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb na zdaňovacie obdobie roku 2008,

a to z dôvodu, že na základe finančnej a ekonomickej analýzy za I. štvrťrok roku 2008,

ako aj vzhľadom na ďalší predpokladaný vývoj poukázal na to, že jeho daňová povinnosť

za rok 2008 by nemala presiahnuť sumu 50.000,- Sk (1659,69 €); tento predpoklad

sa aj potvrdil a žalobcova daňová povinnosť za rok 2008 bola 20.735,- Sk (688,27 €).

Na základe jeho žiadosti Daňový úrad Žilina II rozhodnutím č. /Deli zo dňa

21. apríla 2008 rozhodol tak, že žalobcovi určil podľa

platenie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby na zdaňovacie obdobie roka 2008 inak,

a to v mesačných lehotách splatnosti:

- mesiac apríl 2008, splatnosť 30. apríla 2008, výška preddavku 50.000,- Sk

(1659,69 €),

- mesiac máj 2008, splatnosť 2. júna 2008, výška preddavku 50.000,- Sk

(1659,69 €),

- mesiac jún 2008, splatnosť 30. júna 2008, výška preddavku 50.000,- Sk

(1659,69 €).

Uvedené preddavky žalobca v stanovenej výške a lehote zaplatil na účet daňového úradu.

Pri zaplatených preddavkoch v celkovej výške 150.000,- Sk (4979,08 €) žalobcovi za uvedené

zdaňovacie obdobie roku 2008 vznikol daňový preplatok vo výške 129.265,- Sk (4290,82 €).

Poukázal na to, že účel riadneho zaplatenia dane na základe stanovených preddavkov bol

splnený a výsledkom zúčtovania preddavkov bol preplatok na dani. Ďalej poukázal na to,

že v prejednávanom prípade, ako aj v minulosti si svoje daňové povinnosti plnil riadne a včas

podľa zákona a nikdy pri výbere a s platením daní nemal žiadne problémy. Ak by mal žalobca

zaplatiť preddavky inak v zmysle podľa rozhodnutia

daňového orgánu, ako aj preddavky obligatórne podľa § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 5 citovaného

zákona, znamenalo by to, že žalobca mal zaplatiť za celé preddavkové obdobie sumu

150.000,- Sk (4979,08 €) podľa rozhodnutia žalovaného, ale aj sumu 3.535.074,- Sk

(117.342,95 €) podľa obligatórnych ustanovení zákona, teda spolu na preddavkoch za celé

preddavkové obdobie sumu 3.685.074,- Sk (122.322,04 €) oproti samotnej daňovej povinnosti

vo výške 20.735,- Sk, čo sa podľa žalobcu prieči účelu zákona.

Žalobca na záver poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 18. septembra 2008, podľa ktorého ani záujem štátu na realizácii

príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaniu

a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom. Za situácie, keď právo

umožňuje rozdielny výklad, nemožno pri riešení prípadu obísť fakt, že v oblasti verejného

práva (daňového práva) štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje

(na rozdiel od občanov, ktorí môžu konať všetko, čo nie je zakázané). Pri vymáhaní daní

podľa zákona sú orgány verejnej moci povinné šetriť podstatu a zmysel základných práv

a slobôd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 prvá veta ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského

súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2

, pričom deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a

v spojení s prvá veta a ) a dospel

k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného

č. I/228/14617-115150/2009/991857-r zo dňa 13. októbra 2009, ktorým žalovaný potvrdil

rozhodnutie Daňového úradu Žilina II č. /Deli zo dňa 4. augusta 2009,

ktorým bol žalobcovi podľa vyrubený sankčný

úrok v sume 1.273,20 € za nezaplatenie preddavku na daň z príjmov fyzických osôb podľa

za obdobie august 2008 v lehote splatnosti v správnej

výške.

Z obsahu administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že žalobca

požiadal žiadosťou z 3.apríla 2008 adresovanou Daňovému úradu Žilina II o určenie

preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb inak, ako je stanovené v § 34 ods. 3 zákona

č. na celé zdaňovacie obdobie roka 2008.

Daňový úrad Žilina II jeho žiadosti vyhovel a rozhodnutím č. /Deli

zo dňa 21. apríla 2008 bolo žalobcovi, ako daňovníkovi, určené platenie preddavkov na daň

z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2008 inak, a to vo výške trikrát

po 50.000,- Sk (1659,69 €) so splatnosťou dňa 30. apríla 2008, 2. júna 2008 a 30. júna 2008,

pričom z tohto rozhodnutia nevyplýva, že by výrok daného rozhodnutia obsahoval určenie,

že vo zvyšných mesiacoch roka 2008 (júl až december) zostávajú preddavky na daň

nezmenené, teda v pôvodnej výške, ktorá vyplynula z daňového priznania za rok 2007. Práve

naopak, je nepochybné, že ide o iné určenie platenia preddavkov na daň z príjmov fyzických

osôb na zdaňovacie obdobie roka 2008 v mesačných termínoch splatnosti s celkovou výškou

preddavkov 150.000,- Sk (16.596,96 €). Na základe takto formulovaného výroku sa podľa

názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaný oprávnene mohol domnievať,

že svoju povinnosť platenia preddavkov na rok 2008 splní, ak zaplatí preddavky za stanovené

mesiace v lehotách určených v tomto rozhodnutí.

Podľa daňovník, ktorého posledná známa daňová

povinnosť presiahla 500.000,- Sk (16 596,96 €), platí mesačné preddavky na daň na bežné

zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti, ak tento zákon

neustanovuje inak. Mesačné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho

mesiaca.

Podľa v odôvodnených prípadoch môže správca

dane na žiadosť daňovníka určiť preddavky inak, ak suma preddavkov nezodpovedá

predpokladanej výške dane, na ktorú sú platené.

Z uvedeného systematického začlenenia týchto ustanovení do

vyplýva, že ustanovenie § 34 ods. 4 predstavuje špeciálnu úpravu k ustanoveniu § 34 ods. 3

(všeobecná úprava), preto sa použije zásada lex specialis derogat legi generali (špeciálne

ustanovenie alebo zákon ruší všeobecné ustanovenie alebo zákon). Na základe toho, ak bola

daňová povinnosť určená podľa ustanovenia § 34 ods. 4, nemôže byť zároveň určená aj podľa

, nakoľko to vylučuje samotná právna norma (

: „v odôvodnených prípadoch môže správca dane na žiadosť

daňovníka určiť preddavky inak“, teda inak ako v § 34 ods. 3 citovaného zákona) a podľa

správca dane určuje novú výšku preddavkov na konkrétne

zdaňovacie obdobie v celom jeho rozsahu. Preto, ak Daňový úrad Žilina II rozhodnutím

č. /Deli zo dňa 21.apríla 2008 určil žalobcovi povinnosť platiť preddavky

na daň z príjmov fyzickej osoby na zdaňovacie obdobie roka 2008 v mesačných lehotách

splatnosti (apríl 2008 – 50.000,-- Sk, máj 2008 – 50.000,-- Sk, jún 2008 – 50.000,-- Sk) podľa

ustanovenia , nemohol ju zároveň určiť podľa

citovaného zákona. Napokon, Daňový úrad Žilina II v citovanom rozhodnutí určil

povinnosť platenie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby na celé zdaňovacie obdobie

roka 2008, nie len na jednotlivé mesiace. Je potrebné poukázať aj na odôvodnenie

uvedeného rozhodnutia, ktoré je úplne nedostatočné, nespĺňa náležitosti § 30 ods. 3 zákona

č. a ani z neho nevyplýva, že by mal daňovník za zvyšné mesiace platiť

nezmenené preddavky na daň.

Žalobca povinnosť uloženú mu rozhodnutím č. /Deli zo dňa

21.apríla 2008 splnil a preddavky určené na daň z príjmov fyzických osôb na rok 2008 riadne

zaplatil, preto neboli splnené podmienky podľa

na vyrubenie sankčného úroku žalobcovi za mesiac august 2008.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval

námietky žalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré

nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline

č.k. -90 zo dňa 16.septembra 2010 ako vecne správny potvrdil podľa § 250ja

ods. 3 veta druhá a .

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1

v spojení s prvá veta a prvá veta

tak, že žalobcovi, úspešnému aj v odvolacom konaní priznal náhradu trov odvolacieho

konania v sume 157,16€ v súlade s vyúčtovaním trov ( v spojení s

ods. 1 prvá veta ). Priznaná suma pozostáva z náhrady za dva úkony právnej služby

po 71,37€ (prevzatie veci a príprava zastúpenia, vyjadrenie k odvolaniu) a paušálu 2x7,21€

(§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/ a b/, § a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov); priznanú náhradu je žalovaný povinný

zaplatiť do rúk právneho zástupcu žalobcu JUDr. M. B. do troch dní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 27. októbra 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová