Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sži/2/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.

Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera,

v právnej veci ţalobcu: E., O. Z., so sídlom T. X.X., X. B., zastúpený advokátom M.. V. Š.,

AK so sídlom N. O. X., X. B., proti ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti fiktívneho

rozhodnutia ţalovaného zo dňa 17. júla 2009 a 17. augusta 2009, o odvolaní ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. – 35 zo dňa 30. novembra 2010,

jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

– 35 zo 30. novembra 2010, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca

domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia ţalovaného zo dňa 17.7.2009

a 17.8.2009. Krajský súd dospel k záveru, ţe fiktívne rozhodnutia podľa jeho názoru ţalovaný

nevydal a ani nemali byť prečo vydané, keďţe ţiadosť ţalobcu o sprístupnenie informácií

2

(písomné materiály organizácie zásahu a videozáznam z bezpečnostných kamier na H. n. v B.

z 18.6.2009 počas návštevy prezidenta Č.) postúpil inému orgánu na vybavenie. O trovách

konania rozhodol súd tak, ţe ich ţalobcovi pre neúspech v konaní nepriznal.

Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, domáhajúc

sa jeho zmeny tak, aby bolo ţalobe vyhovené a zrušil fiktívne rozhodnutia ţalovaného

správneho orgánu alebo aby bol zrušený rozsudok krajského súdu a vec mu bola vrátená na

ďalšie konanie s tým, ţe bude vykonané dokazovanie výsluchom svedkov. Podľa jeho názoru

súd postupoval v rozpore s ust. ak de facto odmietol skúmať

postup ţalovaného pri vybavovaní jeho ţiadosti, keď svoj rozsudok zaloţil len na formálnom

konštatovaní, ţe ţalobca postúpením ţiadosti postupoval zákonom dovoleným spôsobom.

Podľa jeho názoru je logické, ţe ak ţalovaný odovzdal materiály poslancovi NR SR M. P.,

musí ich mať k dispozícii. Idea, ţe ţiadosť má vybaviť ten pri ktorej činnosti informácie

vznikli je nesprávna, nakoľko podľa je informácie

povinná sprístupniť kaţdá povinná osoba. Ţalovaný sa svojej povinnosti nemohol zbaviť

nulitným procesným úkonom a súd svojim postupom (tým ţe nenariadil pojednávanie

a nevypočul navrhnutých svedkov) porušil ţalobcovo ústavné právo na súdnu ochranu.

K podanému odvolaniu sa vyjadril ţalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok

potvrdiť s tým, ţe obsah ţalobcovho odvolania a jeho právny názor je mimo podstaty veci

a odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa. Ţalobca neuniesol dôkazné bremeno

a nepreukázal skutočnosti ním tvrdené. V plnom rozsahu sa stotoţnil so závermi krajského

súdu uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (, veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo (podľa , veta prvá v spojení s a nasl. ) a dospel

k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 27. októbra

2011 ( a ).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

3

Z obsahu administratívneho spisu ţalovaného a zo súdneho spisu vyplýva, ţiadosťou

z 3.7.2009, ktorá bola doručená ţalovanému dňa 7.7.2009 sa ţalobca domáhal podľa zákona

č. sprístupnenia informácie písomných materiálov a videozáznamov

z bezpečnostných kamier na H. n. v B. z 18.6.2009 počas návštevy prezidenta Č.. Konkrétne

malo ísť o tie materiály, ktoré mal ţalovaný odovzdať poslancovi M. P.. Ministerstvo vnútra

túto ţiadosť podľa postúpilo Krajskému riaditeľstvu

policajného zboru v Bratislave, oddeleniu pre styk s verejnosťou a to z dôvodu, ţe predmetné

informácie nemalo k dispozícii a necítili sa byť ani príslušnou povinnou osobou o čom

písomne informovali aj ţalobcu listom z 17.7.2009. Následne sa navrhovateľ podaním z

31.7.2009 voči tomuto oznámeniu odvolal, pričom uviedol, ţe ho povaţuje za rozhodnutie

ţalovaného o nesprístupnení informácie. Listom z 30.7.2009 sa odvolal proti fiktívnemu

rozhodnutiu nakoľko postúpenie bolo nezákonné. Následne sa ţalobca ţalobou podanou na

Krajskom súde v Bratislave dňa 14. septembra 2009 domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia

ţalovaného zo dňa 17. júla 2009, ako aj fiktívneho rozhodnutia ţalovaného, ktorým zamietol

rozklad ţalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 17.8.2009. K fikcii vydania

zamietavých rozhodnutí prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu došlo

podľa ţalobcu podľa a , nakoľko ţalovaný

neposkytol poţadované informácie, hoci ich mal k dispozícii a poskytol ich poslancovi M. P..

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých

sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba,

ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu

ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať

autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho

práva ide.

Z ustanovenia vyplýva, v ktorých prípadoch sa môţe účastník

správneho konania domáhať preskúmania rozhodnutia správneho orgánu súdom. Všeobecné

súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy vydaných v správnom

konaní, ktorými správny orgán zasahuje do práv a povinností fyzickej osoby alebo právnickej

osoby.

4

Z obsahu ţiadosti o informáciu zo dňa 3.7.2009 vyplýva, ţe ţalobca ňou ţiadal

o zaslanie „písomných záznamov a videozáznamov z návštevy prezidenta Č. dňa 18.6.2009 na

H. n. v B., ktoré mal ţalovaný poskytnúť poslancovi M. P.“.

Zákon o informáciách pojem „povinná osoba“ nedefinuje. Z dikcie § 3 ods. 1 zákona

o slobodnom prístupe k informáciám osobami povinnými sprístupňovať informácie sú štátne

orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon

zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických

osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa v znení platnom do 31.1.2010 bolo Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy pre

a) ochranu ústavného zriadenia, verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku,

ochranu a správu štátnych hraníc, bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, ochranu

bezpečnosti a plynulosti ţelezničnej dopravy, veci zbraní a streliva, súkromné bezpečnostné

sluţby, vstup na územie Slovenskej republiky a pobyt cudzincov na jej území, občianske

preukazy, cestovné doklady a oprávnenia na vedenie motorových vozidiel, otázky azylantov

a odídencov, evidenciu obyvateľov, evidenciu cestných motorových a prípojných vozidiel,

integrovaný záchranný systém, civilnú ochranu a ochranu pred poţiarmi,

b) všeobecnú vnútornú správu vrátane veci územného a správneho usporiadania

Slovenskej republiky, štátne symboly, heraldický register, archívy a registratúry, štátne

občianstvo, matričné veci, zhromaţďovanie a zdruţovanie vrátane registrácie niektorých

právnických osôb, o ktorých to ustanoví zákon, organizačné zabezpečenie volieb do Národnej

rady Slovenskej republiky, organizačné zabezpečenie volieb prezidenta Slovenskej republiky

a ľudového hlasovania o jeho odvolaní, organizačné zabezpečenie volieb do orgánov územnej

samosprávy, organizačné zabezpečenie referenda, organizačné zabezpečenie volieb do

Európskeho parlamentu, vojnové hroby, ţivnostenské podnikanie, povoľovanie verejných

zbierok, koordináciu výkonu štátnej správy uskutočňovanej obcami, vyššími územnými

celkami a orgánmi miestnej štátnej správy,

c) automatizovaný informačný systém miestnej štátnej správy,

d) Policajný zbor, Ţelezničnú políciu a Hasičský a záchranný zbor,

e) koordináciu vzdelávania zamestnancov obcí a vyšších územných celkov plniacich

úlohy štátnej správy.

5

Podľa písm. f/ a g/ o Policajnom zbore, policajný zbor zaisťuje

osobnú bezpečnosť prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej

republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky, predsedu Ústavného súdu Slovenskej

republiky, ministra vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "minister") a ďalších osôb

určených zákonom 1aa) alebo vládou (ďalej len "určená osoba") a ochranu diplomatických

misií a ďalších objektov určených zákonom 1aa) alebo vládou (ďalej len "určený objekt")

a spolupôsobí pri fyzickej ochrane jadrových zariadení.

Zo znenia zákona o informáciách ako aj zákona o organizácii ministerstiev a zákona

o policajnom zbore nemoţno vyvodzovať, ţe by bol ţalovaný povinnou osobou sprístupniť

informáciou, ktorej poskytnutie ţiadal ţalobca. Zo ţiadneho ustanovenia

Z. z. totiţ nevyplýva, ţe by ţalovaný mohol disponovať informáciami, ktoré poţadoval

ţalobca. Práve naopak ust. a o policajnom

zbore je zrejmé, ţe týmito informáciami môţe disponovať iba policajný zbor Slovenskej

republiky. Naviac povinné osoby uvedené v sú povinné

sprístupňovať informácie na ţiadosť len pri vykonávaní svojej rozhodovacej činnosti, ktorú

síce treba chápať v čo najširšom význame, avšak musí ísť o činnosť na ktorú sú zo zákona

oprávnené. Ochranu určených osôb podľa

nemoţno povaţovať za rozhodovacou činnosť ţalovaného ako orgánu štátnej správy.

Rovnako z citovaných právnych predpisov nevyplýva ţalovanému povinnosť, ktorá by ho

zaväzovala alebo oprávňovala získavať, vyţadovať, zhromaţďovať, vyhodnocovať,

vyhľadávať alebo poskytovať materiály, poţadované ţalobcom ako ţiadateľom o informáciu,

ak sa v ich originálnej podobe v jeho sfére vplyvu nenachádzajú. Oprávnené osoby môţu

od povinných osôb poţadovať len informácie o takých skutočnostiach, ktoré má povinná

osoba k dispozícii, a ktoré je povinná na ţiadosť poskytnúť, čo však nie je tento prípad.

Ţiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje

vo veciach verejných o ktorých rozhoduje povinná osoba, teda musia vyplývať zo zákonného

zmocnenia, ktorú však v tomto prípade ţalovaný nemá a ani nikdy nemal. To, ţe ţalovaný

mal podľa médií poskytnúť informácie poslancovi M. P. však ešte neznamená, ţe ich poskytol

v súlade so zákonom a ţe s nimi aj skutočne disponoval v čase ţiadosti ţalobcu.

Podľa názoru odvolacieho súdu ţalovaný postupoval správne, keď postúpil vec

príslušnému krajskému riaditeľstvu policajného zboru na vybavenie a teda skutočne nedošlo

6

k vydaniu ţiadneho fiktívneho rozhodnutia ţalovaného či uţ dňa 17.7.2009 alebo ako

odvolacieho orgánu dňa 17.8.2009.

Pokiaľ ide o námietku ţalobcu, ţe sa mu postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom a to tým, ţe vo veci nebolo nariadené pojednávanie, tak súd poukazuje na to, ţe jednak

postup súdu podľa piatej časti je osobitným druhom konania, kedy súd nie je súdom

skutkovým ale súdom preskúmavacím. To znamená, ţe nevyhľadáva a ani nevykonáva

dokazovanie vo veciach, ktoré patria do rozhodovacej právomoci orgánov verejnej správy,

ale iba rozhoduje o zákonnosti alebo nezákonnosti postupu a ţalobou napadnutého

rozhodnutia. Nebolo preto potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie za účelom vykonania

dokazovania, ktoré navrhol ţalobca, keďţe by bolo nehospodárne a neúčelné, nakoľko na

posúdenie rozhodnutia vo veci samej by bolo právne bezvýznamné a neprinieslo by pre

ţalobcu priaznivejší výsledok. Preto súd prvého stupňa správne postupoval ak pojednávanie

nenariadil a pridrţiaval sa prejavu vôle ţalobcu uvedeného v podanej ţalobe, ţe súhlasí

s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval

námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré

nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Bratislave ako vecne správny podľa veta druhá a

potvrdil, stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia ( v spojení

s veta prvá ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa a s poukazom na veta prvá

a tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca nebol

v odvolacom konaní úspešný a ţalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleţí.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

7

V Bratislave 27. októbra 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská