Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
225/380751.33fadf.pdf
PDF · 121.13 KB
No categories available
8Sži/2/2011
Najvyšší súd 8Sži/2/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.
Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera,
v právnej veci ţalobcu: E., O. Z., so sídlom T. X.X., X. B., zastúpený advokátom M.. V. Š.,
AK so sídlom N. O. X., X. B., proti ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti fiktívneho
rozhodnutia ţalovaného zo dňa 17. júla 2009 a 17. augusta 2009, o odvolaní ţalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 176/2009 – 35 zo dňa 30. novembra 2010,
jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
3S 176/2009 – 35 zo 30. novembra 2010, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca
domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia ţalovaného zo dňa 17.7.2009
a 17.8.2009. Krajský súd dospel k záveru, ţe fiktívne rozhodnutia podľa jeho názoru ţalovaný
nevydal a ani nemali byť prečo vydané, keďţe ţiadosť ţalobcu o sprístupnenie informácií
(písomné materiály organizácie zásahu a videozáznam z bezpečnostných kamier na H. n. v B.
z 18.6.2009 počas návštevy prezidenta Č.) postúpil inému orgánu na vybavenie. O trovách
konania rozhodol súd tak, ţe ich ţalobcovi pre neúspech v konaní nepriznal.
Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, domáhajúc
sa jeho zmeny tak, aby bolo ţalobe vyhovené a zrušil fiktívne rozhodnutia ţalovaného
správneho orgánu alebo aby bol zrušený rozsudok krajského súdu a vec mu bola vrátená na
ďalšie konanie s tým, ţe bude vykonané dokazovanie výsluchom svedkov. Podľa jeho názoru
súd postupoval v rozpore s ust. § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. ak de facto odmietol skúmať
postup ţalovaného pri vybavovaní jeho ţiadosti, keď svoj rozsudok zaloţil len na formálnom
konštatovaní, ţe ţalobca postúpením ţiadosti postupoval zákonom dovoleným spôsobom.
Podľa jeho názoru je logické, ţe ak ţalovaný odovzdal materiály poslancovi NR SR M. P.,
musí ich mať k dispozícii. Idea, ţe ţiadosť má vybaviť ten pri ktorej činnosti informácie
vznikli je nesprávna, nakoľko podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. je informácie
povinná sprístupniť kaţdá povinná osoba. Ţalovaný sa svojej povinnosti nemohol zbaviť
nulitným procesným úkonom a súd svojim postupom (tým ţe nenariadil pojednávanie
a nevypočul navrhnutých svedkov) porušil ţalobcovo ústavné právo na súdnu ochranu.
K podanému odvolaniu sa vyjadril ţalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
potvrdiť s tým, ţe obsah ţalobcovho odvolania a jeho právny názor je mimo podstaty veci
a odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa. Ţalobca neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal skutočnosti ním tvrdené. V plnom rozsahu sa stotoţnil so závermi krajského
súdu uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1, veta prvá O.s.p.
v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu
predchádzalo (podľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a dospel
k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 27. októbra
2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia
alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Z obsahu administratívneho spisu ţalovaného a zo súdneho spisu vyplýva, ţiadosťou
z 3.7.2009, ktorá bola doručená ţalovanému dňa 7.7.2009 sa ţalobca domáhal podľa zákona
č. 211/2000 Z. z. sprístupnenia informácie písomných materiálov a videozáznamov
z bezpečnostných kamier na H. n. v B. z 18.6.2009 počas návštevy prezidenta Č.. Konkrétne
malo ísť o tie materiály, ktoré mal ţalovaný odovzdať poslancovi M. P.. Ministerstvo vnútra
túto ţiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. postúpilo Krajskému riaditeľstvu
policajného zboru v Bratislave, oddeleniu pre styk s verejnosťou a to z dôvodu, ţe predmetné
informácie nemalo k dispozícii a necítili sa byť ani príslušnou povinnou osobou o čom
písomne informovali aj ţalobcu listom z 17.7.2009. Následne sa navrhovateľ podaním z
31.7.2009 voči tomuto oznámeniu odvolal, pričom uviedol, ţe ho povaţuje za rozhodnutie
ţalovaného o nesprístupnení informácie. Listom z 30.7.2009 sa odvolal proti fiktívnemu
rozhodnutiu nakoľko postúpenie bolo nezákonné. Následne sa ţalobca ţalobou podanou na
Krajskom súde v Bratislave dňa 14. septembra 2009 domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia
ţalovaného zo dňa 17. júla 2009, ako aj fiktívneho rozhodnutia ţalovaného, ktorým zamietol
rozklad ţalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 17.8.2009. K fikcii vydania
zamietavých rozhodnutí prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu došlo
podľa ţalobcu podľa § 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., nakoľko ţalovaný
neposkytol poţadované informácie, hoci ich mal k dispozícii a poskytol ich poslancovi M. P..
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých
sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba,
ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu
ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať
autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho
práva ide.
Z ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. vyplýva, v ktorých prípadoch sa môţe účastník
správneho konania domáhať preskúmania rozhodnutia správneho orgánu súdom. Všeobecné
súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy vydaných v správnom
konaní, ktorými správny orgán zasahuje do práv a povinností fyzickej osoby alebo právnickej
osoby.
Z obsahu ţiadosti o informáciu zo dňa 3.7.2009 vyplýva, ţe ţalobca ňou ţiadal
o zaslanie „písomných záznamov a videozáznamov z návštevy prezidenta Č. dňa 18.6.2009 na
H. n. v B., ktoré mal ţalovaný poskytnúť poslancovi M. P.“.
Zákon o informáciách pojem „povinná osoba“ nedefinuje. Z dikcie § 3 ods. 1 zákona
o slobodnom prístupe k informáciám osobami povinnými sprístupňovať informácie sú štátne
orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon
zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických
osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
Podľa § 11 zákona č. 575/2001 v znení platnom do 31.1.2010 bolo Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy pre
a) ochranu ústavného zriadenia, verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku,
ochranu a správu štátnych hraníc, bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, ochranu
bezpečnosti a plynulosti ţelezničnej dopravy, veci zbraní a streliva, súkromné bezpečnostné
sluţby, vstup na územie Slovenskej republiky a pobyt cudzincov na jej území, občianske
preukazy, cestovné doklady a oprávnenia na vedenie motorových vozidiel, otázky azylantov
a odídencov, evidenciu obyvateľov, evidenciu cestných motorových a prípojných vozidiel,
integrovaný záchranný systém, civilnú ochranu a ochranu pred poţiarmi,
b) všeobecnú vnútornú správu vrátane veci územného a správneho usporiadania
Slovenskej republiky, štátne symboly, heraldický register, archívy a registratúry, štátne
občianstvo, matričné veci, zhromaţďovanie a zdruţovanie vrátane registrácie niektorých
právnických osôb, o ktorých to ustanoví zákon, organizačné zabezpečenie volieb do Národnej
rady Slovenskej republiky, organizačné zabezpečenie volieb prezidenta Slovenskej republiky
a ľudového hlasovania o jeho odvolaní, organizačné zabezpečenie volieb do orgánov územnej
samosprávy, organizačné zabezpečenie referenda, organizačné zabezpečenie volieb do
Európskeho parlamentu, vojnové hroby, ţivnostenské podnikanie, povoľovanie verejných
zbierok, koordináciu výkonu štátnej správy uskutočňovanej obcami, vyššími územnými
celkami a orgánmi miestnej štátnej správy,
c) automatizovaný informačný systém miestnej štátnej správy,
d) Policajný zbor, Ţelezničnú políciu a Hasičský a záchranný zbor,
e) koordináciu vzdelávania zamestnancov obcí a vyšších územných celkov plniacich
úlohy štátnej správy.
Podľa § 171/1993 Z. z. písm. f/ a g/ o Policajnom zbore, policajný zbor zaisťuje
osobnú bezpečnosť prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej
republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky, predsedu Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ministra vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "minister") a ďalších osôb
určených zákonom 1aa) alebo vládou (ďalej len "určená osoba") a ochranu diplomatických
misií a ďalších objektov určených zákonom 1aa) alebo vládou (ďalej len "určený objekt")
a spolupôsobí pri fyzickej ochrane jadrových zariadení.
Zo znenia zákona o informáciách ako aj zákona o organizácii ministerstiev a zákona
o policajnom zbore nemoţno vyvodzovať, ţe by bol ţalovaný povinnou osobou sprístupniť
informáciou, ktorej poskytnutie ţiadal ţalobca. Zo ţiadneho ustanovenia zákona č. 575/2001
Z. z. totiţ nevyplýva, ţe by ţalovaný mohol disponovať informáciami, ktoré poţadoval
ţalobca. Práve naopak ust. § 11 ods. 1 písm. f/ a g/ zákona č. 173/1993 Z. z. o policajnom
zbore je zrejmé, ţe týmito informáciami môţe disponovať iba policajný zbor Slovenskej
republiky. Naviac povinné osoby uvedené v § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. sú povinné
sprístupňovať informácie na ţiadosť len pri vykonávaní svojej rozhodovacej činnosti, ktorú
síce treba chápať v čo najširšom význame, avšak musí ísť o činnosť na ktorú sú zo zákona
oprávnené. Ochranu určených osôb podľa § 11 ods. 1 písm. f/ zákona č. 171/1993 Z. z.
nemoţno povaţovať za rozhodovacou činnosť ţalovaného ako orgánu štátnej správy.
Rovnako z citovaných právnych predpisov nevyplýva ţalovanému povinnosť, ktorá by ho
zaväzovala alebo oprávňovala získavať, vyţadovať, zhromaţďovať, vyhodnocovať,
vyhľadávať alebo poskytovať materiály, poţadované ţalobcom ako ţiadateľom o informáciu,
ak sa v ich originálnej podobe v jeho sfére vplyvu nenachádzajú. Oprávnené osoby môţu
od povinných osôb poţadovať len informácie o takých skutočnostiach, ktoré má povinná
osoba k dispozícii, a ktoré je povinná na ţiadosť poskytnúť, čo však nie je tento prípad.
Ţiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje
vo veciach verejných o ktorých rozhoduje povinná osoba, teda musia vyplývať zo zákonného
zmocnenia, ktorú však v tomto prípade ţalovaný nemá a ani nikdy nemal. To, ţe ţalovaný
mal podľa médií poskytnúť informácie poslancovi M. P. však ešte neznamená, ţe ich poskytol
v súlade so zákonom a ţe s nimi aj skutočne disponoval v čase ţiadosti ţalobcu.
Podľa názoru odvolacieho súdu ţalovaný postupoval správne, keď postúpil vec
príslušnému krajskému riaditeľstvu policajného zboru na vybavenie a teda skutočne nedošlo
k vydaniu ţiadneho fiktívneho rozhodnutia ţalovaného či uţ dňa 17.7.2009 alebo ako
odvolacieho orgánu dňa 17.8.2009.
Pokiaľ ide o námietku ţalobcu, ţe sa mu postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom a to tým, ţe vo veci nebolo nariadené pojednávanie, tak súd poukazuje na to, ţe jednak
postup súdu podľa piatej časti O.s.p. je osobitným druhom konania, kedy súd nie je súdom
skutkovým ale súdom preskúmavacím. To znamená, ţe nevyhľadáva a ani nevykonáva
dokazovanie vo veciach, ktoré patria do rozhodovacej právomoci orgánov verejnej správy,
ale iba rozhoduje o zákonnosti alebo nezákonnosti postupu a ţalobou napadnutého
rozhodnutia. Nebolo preto potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie za účelom vykonania
dokazovania, ktoré navrhol ţalobca, keďţe by bolo nehospodárne a neúčelné, nakoľko na
posúdenie rozhodnutia vo veci samej by bolo právne bezvýznamné a neprinieslo by pre
ţalobcu priaznivejší výsledok. Preto súd prvého stupňa správne postupoval ak pojednávanie
nenariadil a pridrţiaval sa prejavu vôle ţalobcu uvedeného v podanej ţalobe, ţe súhlasí
s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval
námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré
nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Bratislave ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil, stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca nebol
v odvolacom konaní úspešný a ţalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleţí.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 27. októbra 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská