Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
440/381303.9477af.pdf
PDF · 163.21 KB
No categories available
4Cdo/58/2011
Najvyšší súd 4 Cdo 58/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne R. V., bývajúcej v V.V.P.,
zastúpenej JUDr. M. K., advokátkou v P.P., proti ţalovanému V. Š., bývajúcemu v V.V.P.,
zastúpeného JUDr. J. H., advokátom v P.P., o odstránenie stavieb, vedenej na Okresnom
súde Partizánske pod sp. zn. 4 C 105/2008, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne z 9. decembra 2010, sp. zn. 4 Co 56/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Partizánske rozsudkom z 1. decembra 2009 č.k. 4 C 105/2008-154
zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorou sa po úprave petitu domáhala uloţenia povinnosti
ţalovanému odstrániť stavby (hospodársku budovu, garáţ, chliev, oplotenie a pivnicu)
umiestnené na parc. č. X.X., vedených na LV č. X., v kat. úz. V.V. a ţalobkyni uloţil
povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume 495,84 Eur do troch dní,
k rukám advokáta. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 124, § 126 ods. 1
a § 135c ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, vecne zistením, ţe ţalobkyňa je vlastníčkou
pozemkov, na ktorých sú postavené majúce sa odstrániť stavby, vlastníkom ktorých je
ţalovaný. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, ţe stavby postavil pôvodný vlastník
pozemku, preto v tom čase nešlo o postavenie stavby na cudzom pozemku, a ani
o neoprávnené stavby. Nehnuteľnosti od pôvodného vlastníka nadobudli rodičia ţalovaného,
ktorí ich následne previedli na ţalovaného. S vybudovaním oplotenia na hranici pozemkov
ţalobkyňa nesúhlas neprejavila a pivnica nie je stavbou spojenou so zemou pevným
základom. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.,
úspechom v konaní a vznikom trov na právnom zastúpení.
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 9. decembra 2010, sp. zn.
4 Co 56/2010, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie
§ 219 ods. 2 O.s.p., keď sa v plnom rozsahu stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvého stupňa, keďţe ţalobkyňa v odvolaní neuviedla ţiadne podstatné okolnosti, ktoré by
mohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. S poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1, § 151
ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov
odvolacieho konania v sume 62,70 Eur k rukám advokáta do troch dní.
Rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním ţalobkyňa, navrhla oba rozsudky súdov
niţších stupňov zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. V dovolaní uviedla, ţe
odvolací súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
v dôsledku čoho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.), konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a taktieţ sa účastníkovi odňala moţnosť
konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ďalej podrobne zopakovala celý skutkový stav
uvádzaný v priebehu konania tak pred okresným ako aj odvolacím súdom a to jednotlivo
vo vzťahu ku kaţdej nehnuteľnosti, z čoho vyvodila, ţe súdy oboch stupňov neposúdili stav
veci správne a nesprávne zistili skutkový stav (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). S poukazom
na Smernicu pléna Najvyššieho súdu ČSSR z 18. decembra 1967, Pls 6/1967,
o predpokladoch pre zvýšenie úrovne súdnych rozhodnutí v občianskom súdnom konaní,
namietla, ţe zo znenia výroku (súdu prvého stupňa – pozn. dovolacieho súdu) nie je zrejmé
ako súd rozhodol, keď z výroku „návrh sa zamieta“ nie je zrejmé, aký bol uplatnený nárok.
Takáto neurčitosť výroku potom zakladá vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j.
inú vadu konania. Z uvedených dôvodov navrhla obe rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe ho povaţuje za nedôvodné,
ţalobkyni nebola odňatá moţnosť konať pred súdom a pokiaľ ide o ďalšie dôvody, tie nie sú
dôvodmi, pre ktoré je daná prípustnosť dovolania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p., dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238
ods. 1 O.s.p., je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné
tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd
prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4
V danom prípade dovolaním ţalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej
veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.
Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne
nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či dovolaním
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil
sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj
otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku
právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého
konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len
na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Pokiaľ ide o procesné vady podľa
§ 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p., ţalobkyňa v dovolaní ani nenamietala, a tieto v dovolacom
konaní ani nevyšli najavo, preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
V predmetnej veci dovolateľka namietala existenciu vady podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
(účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom), ktorú však
bliţšie ničím nekonkretizovala.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký
závadný procesný postup súdu alebo rozhodnutie súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní
realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ došlo k odňatiu
moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe sa tak stalo v dôsledku postupu súdu, 3/ a to voči
účastníkovi konania. Vzhľadom ku skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich
ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti
konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje
účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných
mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva.
O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe súdy pri prejednávaní
a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a ţalobkyni neznemoţnili
uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom na zabezpečenie jej práv
a oprávnených záujmov, a nevytvorili jej tak procesnú prekáţku, ktorá by mala za následok
odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolateľka ďalej namietala vady konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p.
Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení
veci, prípadne, ţe by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/, c/
O.s.p. v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236
a nasl. O.s.p.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je
síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá
(nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).
I keby teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu
neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť
napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či
ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne
právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné
(o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania
nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne
v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie
ods. 2 tohto ustanovenia, pretoţe trovy ţalovaného, ktoré vznikli v súvislosti s vyjadrením
jeho zástupcu k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za potrebné
na účelné bránenie práva.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová