Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
fd7/381300.e2bb31.pdf
PDF · 163.89 KB
No categories available
4Cdo/72/2011
Najvyšší súd 4 Cdo 72/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne E. P., bývajúcej v B.,
zastúpenej JUDr. S. G., advokátkou v B., proti ţalovaným 1/ E. J., bývajúcej v S., 2/ JUDr.
J. M., bývajúcemu v B., obaja zastúpení JUDr. J. D., advokátkou v B., o určenie neplatnosti
zmluvy a určenie vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.
23 C 334/2008, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14.
decembra 2010 sp. zn. 5 Co 290/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 9. júna 2010 č.k. 23 C 334/2008-152 zamietol
ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 20. mája 2008
uzavretej medzi ţalovanou 1/ ako predávajúcou a ţalovaným 2/ ako kupujúcim
k spoluvlastníckemu podielu 1/6 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. Z. zap. na LV č.
2
X. Správy katastra pre Hl. mesto SR Bratislava, orná pôda o výmere 5.108 m, ako aj určenia,
ţe výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1/6 na predmetnej nehnuteľnosti je
ţalobkyňa. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, ţe ţalovaná 1/ splnila povinnosť
spoluvlastníka vyplývajúcu jej zo zákonného predkupného práva vo vzťahu k ţalobkyni
a písomnou výzvou doručenou jej 18. marca 2008 svoj spoluvlastnícky podiel ţalobkyni
ponúkla, pričom vo výzve stanovila aj podmienky ceny za ponúkaný podiel. Ţalobkyňa
predkupné právo písomne 2. mája 2008 aj uplatnila, avšak v lehote 2 mesiacov od doručenia
výzvy cenu za podiel ţalovanej 1/ nezaplatila, v dôsledku čoho jej predkupné právo zaniklo
(§ 605 Občianskeho zákonníka). Následne uzatvorená zmluva medzi ţalovanými je preto
platná, preto ţalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol samostatným
rozhodnutím.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobkyne rozsudkom zo 14. decembra 2010
sp. zn. 5 Co 290/2010 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, keď v celom
rozsahu sa stotoţnil so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa ako i s jeho právnym
posúdením veci. Zdôraznil, ţe pokiaľ v danom prípade nedošlo k vyplateniu kúpnej ceny
v zákonom stanovenej lehote, nedošlo k riadnemu prijatiu ponuky, na základe čoho nemoţno
povaţovať následný prevod spoluvlastníckeho podielu tretej osobe za právny úkon postihnutý
dôvodom neplatnosti v zmysle § 140 v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka.
Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podala včas dovolanie ţalobkyňa. Ţiadala,
aby dovolací súd zmenil rozsudok krajského súdu a ţalobe v celom rozsahu vyhovel.
Dovolanie odôvodnila tým, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať
pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), keď odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia
pojednávania napriek tomu, ţe nesúhlasila s takýmto postupom, a bola jej tak odňatá moţnosť
vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam. Ďalej podrobne rozviedla celý skutkový stav a dôvody
uvádzané v celom predchádzajúcom konaní, z čoho vyvodila, ţe rozhodnutia oboch súdov
spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p).
Ţalovaní navrhli zamietnuť dovolanie ţalobkyne z dôvodu, ţe dôvody dovolania nie sú
dané a rozhodnutia oboch súdov sú vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal
predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie smeruje proti takému
rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239
O.s.p. V ustanovení § 237 O.s.p. sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti
kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie
§ 238 O.s.p. upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu
vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení § 239 O.s.p. sú uvedené dôvody prípustnosti
dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa.
Podmienky prípustnosti dovolania bolo preto potrebné skúmať v zmysle § 238 O.s.p.,
podľa ktorého je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd
prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4
(§ 238 ods. 3 O.s.p.). Dovolaním ţalobkyne je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý
nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v § 238 O.s.p., proti ktorým je dovolanie prípustné;
prípustnosť jej dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva.
Dovolanie by vzhľadom na uvedený záver bolo procesne prípustné, len ak by v konaní
došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., ku ktorým je dovolací súd
povinný prihliadnuť (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť, neobmedzil
sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj
otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/
O.s.p. (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti
účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne
rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska
§ 237 O.s.p. pritom nie je zaloţená uţ tým, ţe dovolateľka tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho
súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva aţ vtedy, ak
rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne
trpí.
Ţalobkyňa v dovolaní nenamietala, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle
§ 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla
v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo
k odňatiu moţnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/
O.s.p.).
Odňatím moţnosti pred súdom konať sa rozumie taký závadný procesný postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny
poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe súdy
pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a ţalobkyni
neznemoţnili uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom na zabezpečenie jej
práv a oprávnených záujmov.
Z obsahu dovolania vyplýva výhrada, ţe krajský súd rozhodol bez pojednávania,
k čomu podľa dovolateľky nebol oprávnený, pretoţe k tomu nedala súhlas a nemohla sa
vyjadriť ku všetkým skutočnostiam. Vo všeobecnosti platí, ţe o odňatie moţnosti konať
pred súdom ide aj vtedy, ak odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania; o taký prípad
ale nejde, ak odvolací súd nenariadi pojednávanie rešpektujúc podmienky uvedené v § 214
ods. 2 O.s.p.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej
nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia
pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v ostatných
prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd povaţoval skutkové zistenia súdu prvého stupňa za
úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne; v dôsledku toho dospel
k záveru, ţe sú dané zákonné dôvody pre potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku (§ 219
O.s.p.). V tomto prípade a/ nebolo potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť, b/ súd
prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania a c/ obsah spisu nesvedčí o tom, ţe by
nariadenie odvolacieho pojednávania vyţadoval dôleţitý verejný záujem. Vzhľadom na to
dospel dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ
prejednal odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p. v znení od 15. októbra 2008). Uvedený postup odvolacieho súdu nemal
za následok procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Pokiaľ ide o námietku ţalobkyne, ţe sa nemohla vyjadriť ku všetkým skutočnostiam,
treba ju povaţovať za nedôvodnú. Z obsahu spisu totiţ vyplýva, ţe ţalobkyňa sa osobne
zúčastňovala pojednávaní spolu so svojou právnou zástupkyňou, vyjadrovala sa k podaniam
ţalovaných, v rámci dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa jej právna zástupkyňa
vyuţila moţnosť klásť otázky a prostredníctvom svojej právnej zástupkyne aj podávala
návrhy na dokazovanie.
Z uvedeného vyplýva, ţe ani postupom súdu prvého stupňa nebola ţalobkyni odňatá
moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Pokiaľ ţalobkyňa namietala aj nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov,
k tomu dovolací súd uvádza, ţe nesprávne právne posúdenie veci môţe byť odôvodnením
dovolania len v prípade, ak je dovolanie prípustné (čo nie je preskúmavaný prípad).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je
síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá
(nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).
I keby teda tvrdenia ţalobkyne boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu
neposudzoval), vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého
rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by
posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne
interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,
prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad ale
v prejednávanej veci nešlo.
Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania
nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne
v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Riadiac
sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224 ods. 1
O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová