Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/72/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne E. P., bývajúcej v B.,

zastúpenej JUDr. S. G., advokátkou v B., proti ţalovaným 1/ E. J., bývajúcej v S., 2/ JUDr.

J. M., bývajúcemu v B., obaja zastúpení JUDr. J. D., advokátkou v B., o určenie neplatnosti

zmluvy a určenie vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14.

decembra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 9. júna 2010 č.k. -152 zamietol

ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 20. mája 2008

uzavretej medzi ţalovanou 1/ ako predávajúcou a ţalovaným 2/ ako kupujúcim

k spoluvlastníckemu podielu 1/6 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. Z. zap. na LV č.

2

X. Správy katastra pre Hl. mesto SR Bratislava, orná pôda o výmere 5.108 m, ako aj určenia,

ţe výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1/6 na predmetnej nehnuteľnosti je

ţalobkyňa. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, ţe ţalovaná 1/ splnila povinnosť

spoluvlastníka vyplývajúcu jej zo zákonného predkupného práva vo vzťahu k ţalobkyni

a písomnou výzvou doručenou jej 18. marca 2008 svoj spoluvlastnícky podiel ţalobkyni

ponúkla, pričom vo výzve stanovila aj podmienky ceny za ponúkaný podiel. Ţalobkyňa

predkupné právo písomne 2. mája 2008 aj uplatnila, avšak v lehote 2 mesiacov od doručenia

výzvy cenu za podiel ţalovanej 1/ nezaplatila, v dôsledku čoho jej predkupné právo zaniklo

( ). Následne uzatvorená zmluva medzi ţalovanými je preto

2

platná, preto ţalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol samostatným

rozhodnutím.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobkyne rozsudkom zo 14. decembra 2010

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, keď v celom

rozsahu sa stotoţnil so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa ako i s jeho právnym

posúdením veci. Zdôraznil, ţe pokiaľ v danom prípade nedošlo k vyplateniu kúpnej ceny

v zákonom stanovenej lehote, nedošlo k riadnemu prijatiu ponuky, na základe čoho nemoţno

povaţovať následný prevod spoluvlastníckeho podielu tretej osobe za právny úkon postihnutý

dôvodom neplatnosti v zmysle v spojení s .

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podala včas dovolanie ţalobkyňa. Ţiadala,

aby dovolací súd zmenil rozsudok krajského súdu a ţalobe v celom rozsahu vyhovel.

Dovolanie odôvodnila tým, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať

pred súdom ( ), keď odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia

pojednávania napriek tomu, ţe nesúhlasila s takýmto postupom, a bola jej tak odňatá moţnosť

vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam. Ďalej podrobne rozviedla celý skutkový stav a dôvody

uvádzané v celom predchádzajúcom konaní, z čoho vyvodila, ţe rozhodnutia oboch súdov

spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p).

Ţalovaní navrhli zamietnuť dovolanie ţalobkyne z dôvodu, ţe dôvody dovolania nie sú

dané a rozhodnutia oboch súdov sú vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie smeruje proti takému

rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239

V ustanovení sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

3

kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie

upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa.

Podmienky prípustnosti dovolania bolo preto potrebné skúmať v zmysle ,

podľa ktorého je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), alebo proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

( ). Dovolaním ţalobkyne je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý

nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v , proti ktorým je dovolanie prípustné;

prípustnosť jej dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva.

Dovolanie by vzhľadom na uvedený záver bolo procesne prípustné, len ak by v konaní

došlo k niektorej z procesných vád uvedených v , ku ktorým je dovolací súd

povinný prihliadnuť ( ). Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť, neobmedzil

sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj

otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

(t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska

pritom nie je zaloţená uţ tým, ţe dovolateľka tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho

súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v , ale nastáva aţ vtedy, ak

rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne

trpí.

Ţalobkyňa v dovolaní nenamietala, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle

aţ e/ a a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla

v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo

k odňatiu moţnosti konať pred súdom ( v spojení s

).

Odňatím moţnosti pred súdom konať sa rozumie taký závadný procesný postup súdu,

ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe súdy

pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a ţalobkyni

neznemoţnili uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom na zabezpečenie jej

práv a oprávnených záujmov.

Z obsahu dovolania vyplýva výhrada, ţe krajský súd rozhodol bez pojednávania,

k čomu podľa dovolateľky nebol oprávnený, pretoţe k tomu nedala súhlas a nemohla sa

vyjadriť ku všetkým skutočnostiam. Vo všeobecnosti platí, ţe o odňatie moţnosti konať

pred súdom ide aj vtedy, ak odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania; o taký prípad

ale nejde, ak odvolací súd nenariadi pojednávanie rešpektujúc podmienky uvedené v § 214

ods. 2

Podľa , na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Podľa , v ostatných

prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd povaţoval skutkové zistenia súdu prvého stupňa za

úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne; v dôsledku toho dospel

k záveru, ţe sú dané zákonné dôvody pre potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku (§ 219

). V tomto prípade a/ nebolo potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť, b/ súd

prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania a c/ obsah spisu nesvedčí o tom, ţe by

nariadenie odvolacieho pojednávania vyţadoval dôleţitý verejný záujem. Vzhľadom na to

dospel dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ

prejednal odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej bez nariadenia odvolacieho pojednávania

( v znení od 15. októbra 2008). Uvedený postup odvolacieho súdu nemal

za následok procesnú vadu konania v zmysle

Pokiaľ ide o námietku ţalobkyne, ţe sa nemohla vyjadriť ku všetkým skutočnostiam,

treba ju povaţovať za nedôvodnú. Z obsahu spisu totiţ vyplýva, ţe ţalobkyňa sa osobne

zúčastňovala pojednávaní spolu so svojou právnou zástupkyňou, vyjadrovala sa k podaniam

ţalovaných, v rámci dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa jej právna zástupkyňa

vyuţila moţnosť klásť otázky a prostredníctvom svojej právnej zástupkyne aj podávala

návrhy na dokazovanie.

Z uvedeného vyplýva, ţe ani postupom súdu prvého stupňa nebola ţalobkyni odňatá

moţnosť konať pred súdom ( ).

Pokiaľ ţalobkyňa namietala aj nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov,

k tomu dovolací súd uvádza, ţe nesprávne právne posúdenie veci môţe byť odôvodnením

dovolania len v prípade, ak je dovolanie prípustné (čo nie je preskúmavaný prípad).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

6

I keby teda tvrdenia ţalobkyne boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu

neposudzoval), vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého

rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by

posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad ale

v prejednávanej veci nešlo.

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne

v súlade s v spojení s , ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Riadiac

sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s a

, keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová