Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/105/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného F., a.s., H., proti

povinnému P., a.s., naposledy so sídlom v H., o vymoženie 31 426,71 Kč s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Žiar na Hronom pod sp. zn. , o dovolaní súdneho

exekútora JUDr. M. J., Exekútorský úrad v Ž., proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 21. decembra 2010 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 21. decembra 2010 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením z 12. júla 2010 č.k. -38,

EX 1972/2005 zamietol návrh súdneho exekútora na vydanie výroku o trovách exekúcie

vedenej pod sp. zn. EX 1972/2005, ktorá bola zastavená ex lege vyhlásením konkurzu

na majetok povinného z 18. apríla 2007 uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

-245 zo 16. marca 2007. V odôvodnení poukázal na ustanovenie § 48 zák.

č. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“), podľa ktorého

konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania, ktoré sa začali pred vyhlásením

konkurzu sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo

v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku, ktorý podlieha konkurzu, avšak výťažok

ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy

konania sú pohľadávkami proti príslušnej podstate. Preto návrh súdneho exekútora

na zastavenie exekúcie nie je právne dôvodný. Vzhľadom k tomu, že k zastaveniu

2

exekučného konania došlo zo zákona bez toho, aby bolo potrebné vydávať o tom rozhodnutie

s tým, že trovy výkonu rozhodnutia a exekúcie sa po vyhlásení konkurzu stávajú pohľadávkou

proti podstate, mal súdny exekútor postupovať v súlade so , a teda mal si

dovtedy vynaložené trovy exekúcie prihlásiť do konkurzu ako pohľadávku, ktorú je možné

uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzu. Keďže po vyhlásení konkurzu už súdny exekútor

nemá možnosť uspokojiť si svoju pohľadávku v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 2

Exekučného poriadku, musel okresný súd návrh súdneho exekútora na priznanie trov

exekúcie zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie súdneho exekútora uznesením

z 21. decembra 2010 sp. zn. rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom

z 12. júla 2010 č.k. -38, EX 1972/2005 zrušil a konanie zastavil. Mal za to,

že okresný súd nesprávne zistil skutkový stav, keď pri rozhodovaní o návrhu súdneho

exekútora na zastavenie konania vychádzal z tej skutočnosti, že bol na povinného ako dlžníka

vyhlásený konkurz, v dôsledku čoho bolo s poukazom na exekučné

konanie zastavené. V čase rozhodovania okresným súdom už bol vyhlásený konkurz

na majetok povinného zrušený, preto prebiehajúce konkurzné konanie nemohlo mať žiaden

vplyv na prejednávanú vec. Rovnako bol správca konkurznej podstaty odvolaný z funkcie,

preto účastníkom exekučného konania, bol v čase rozhodovania povinný sám. Vyhlásený

konkurz sa spravoval ustanoveniami o konkurze a vyrovnaní (ďalej len

„“), keďže začal na základe návrhu podaného pred účinnosťou

v takomto prípade sa všetky exekučné konania začaté pred vyhlásením

konkurzu na majetok povinného zo zákona, a to podľa

prerušujú, a nie zastavujú, preto nebol dôvod na to, aby okresný súd konštatoval zastavenie

exekučného konania. Zo strany tohto súdu tak došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu

veci, čo by malo viesť k zrušeniu takéhoto rozhodnutia. Keďže však odvolací súd zistil, že

došlo k výmazu povinného z obchodného registra, a to k 9. októbru 2010 a teda povinný

stratil spôsobilosť byť účastníkom konania rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a konanie

zastavil ( , a , ).

3

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie súdny exekútor. Mal za to, že

súdny exekútor je procesne oprávnený domáhať sa rozhodnutia súdu o trovách exekúcie

aj v prípade zastavenia exekučného konania ex lege.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa ( a nasl. ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( ). Podľa

ods. 2 je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení, dovolanie preto podľa a prípustné nie je.

S prihliadnutím na ustanovenie druhá veta ukladajúca dovolaciemu

súdu prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to účastník namieta

alebo nie), sa Najvyšší súd Slovenskej neobmedzil len na skúmanie podmienok prípustnosti

dovolania smerujúcemu proti uzneseniu podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či

podané dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku či uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie,

v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných

v tomto ustanovení. Dovolací súd zistil, že konanie je postihnuté vadou uvedenou v § 237

písm. f/

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom ( ).

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je taký vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním

konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv. O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania

procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný;

iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento

zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu niektorým z dôvodov

uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške

platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Rozhodnutie súdu musí teda

v týchto prípadoch okrem výroku o zastavení exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov

exekúcie.

Podľa veta prvá na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa

osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis

neustanovuje inak.

Odvolací súd vyčítal súdu prvého stupňa, že na prejednávanú vec použil nesprávny

právny predpis – , keď prichádzala do úvahy aplikácia

z dôvodu, že návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný pred účinnosťou

V dôvodoch svojho rozhodnutia však otázku trov exekúcie v nadväznosti na uvedené nerieši;

a to ani ohľadne zmenenej procesnej situácie v rámci odvolacieho konania.

V prejednávanej veci nedošlo k zastaveniu exekučného konania zo žiadneho

z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku. Konanie bolo zastavené

z dôvodu, že v priebehu odvolacieho konania stratil povinný spôsobilosť byť účastníkom

konania, keď k 9. októbru 2010 došlo k jeho výmazu v obchodnom registri. Toto zistenie

odvolací súd riešil v súlade s príslušnými ustanoveniami

(§ 104 ods. 1, § 107 ods. 1, 3), zrušil odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

a konanie zastavil (§ 221 ods. 1, 2). Exekučný poriadok takúto situáciu vo vzťahu k trovám

exekúcie nerieši, to však odvolací súd nezbavuje povinnosti zaoberať sa námietkami

5

exekútora uvedenými v odvolaní a o trovách rozhodnúť – či už o ich priznaní alebo

nepriznaní ( veta prvá v spojení s ). Pokiaľ takto odvolací súd

nepostupoval, odňal súdnemu exekútorovi možnosť pred súdom konať ( ).

Uvedená procesná vada zakladá vždy prípustnosť dovolania a zároveň je aj dôvodom,

pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, lebo rozhodnutie vydané v konaní

postihnuté touto procesnou vadou nemôže byť považované za správne.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( a ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková