Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/141/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej

v právnej veci navrhovateľa R. K., bytom M. C. č. X., H., prechodne bytom O. č. X., H.,

zastúpeného J.. J. V., advokátom so sídlom v P., P. č. X., proti odporkyni Sociálnej

poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava o úrazovú rentu, o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 16. septembra 2010, č. k.

-49, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

zo 16. septembra 2010, č. k. -49, m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne

číslo 223-6655/2009 z 18. novembra 2009 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie

konanie.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi do rúk jeho právneho zástupcu

J.. J. V. náhradu trov konania v sume 253,49 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom zo 16. septembra 2010, č. k. -49, potvrdil

rozhodnutie odporkyne číslo 223-6655/2009 z 18. novembra 2009, ktorým rozhodla, že

navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu dňa 6. júla 1995,

nemá nárok na úrazovú rentu podľa o sociálnom poistení

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), pretože nemá pokles pracovnej schopnosti,

lebo po 1. januári 2004 nedošlo u neho k zhoršeniu zdravotného stavu. Z odôvodnenia

rozsudku vyplýva, že krajský súd nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia

odporkyne a preto ho ako vecne správne potvrdil. K tomuto záveru dospel po preskúmaní

administratívneho spisu, v ktorom sa nachádza celý rad medicínskych záverov analyzujúcich

vykonané vyšetrenia o zdravotnom stave navrhovateľa. Konštatoval, že podľa posudkov

posudkových lekárov, vrátane posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia

so sídlom v Banskej Bystrici, nebol navrhovateľovi určený pokles pracovnej schopnosti

na účely , z dôvodu že po 1. januári 2004 nedošlo u navrhovateľa

k zhoršeniu zdravotného stavu. Posudky posudkových lekárov považoval krajský súd

za dostatočné a presvedčivo odôvodnené a osvojil si ich záver, že ťažkosti uvádzané

navrhovateľom môžu byť spôsobené bolesťami chrbtice na podklade vekových

degeneratívnych zmien chrbtice a nie je možné konštatovať zhoršenie – progresiu ťažkostí

v súvislosti s pracovným úrazom, utrpeným 6. júla 1995.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý namietal,

že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností a odstránenie rozporov, ktoré sú podľa názoru

navrhovateľa medzi závermi posudkových lekárov a vyjadreniami odborných lekárov. Vytkol

súdu, že nenariadil znalecké dokazovanie ako žiadal a taktiež, že sa nezaoberal námietkou

o zmätočnosti rozhodnutia odporkyne, ktorá rozhodla, že navrhovateľ nemá nárok na úrazovú

rentu, napriek tomu, že úrazovú rentu poberá a správne malo byť v rozhodnutí uvedené,

že nemá nárok na zvýšenie úrazovej renty.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

ako správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s a dospel k záveru,

že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť.

Podľa § 88 ods. 1 zákona poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku

pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti

vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej

len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný

predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 88 ods. 3 zákona pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1

v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými

v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti

s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá

zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti

sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný

výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004

preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa

za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993

a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu,

nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa

za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.

Podľa § 272 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nároky na výplatu plnení uvedených

v odseku 1 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Ak nárok

na výplatu týchto plnení trvá aj po 31. decembri 2003, poskytujú sa v sume, v akej patrili

do 31. decembra 2003.

Podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení náhrada za stratu na zárobku po

skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity

a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich

výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume,

v akej patrili do 31. decembra 2003.

Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne

o úrazovej rente navrhovateľa podľa o sociálnom poistení

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).

Odvolací súd nemohol súhlasiť s námietkou navrhovateľa, že rozhodnutie odporkyne

o tom, že nemá nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona je zmätočné, keďže úrazovú rentu

už poberá. Navrhovateľ je poberateľom transformovanej úrazovej renty podľa § 272 zákona,

teda náhrady za stratu na zárobku, vyplácanej zamestnávateľom, ktorej výplatu od 1. januára

2004 prevzala odporkyňa v sume, v akej patrila do 31. decembra 2003. Uvedená náhrada sa

iba považuje za úrazovú rentu. Podľa právnych predpisov platných od 1. januára 2004 je

možné posudzovať nárok na úrazovú rentu (aj pokiaľ ide o transformovanú úrazovú rentu)

z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu len podľa § 88 zákona. V tejto súvislosti poukazuje

odvolací súd aj na písomnú žiadosť navrhovateľa, spísanú dňa 2. novembra 2007, ktorou sám

požiadal o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona.

Z obsahu spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu odporkyne odvolací

súd zistil, že navrhovateľ pracoval od 30. júna 1977 v Bani Handlová, ako baník razič,

prípravár. Dňa 6. júla 1995 utrpel pracovný úraz – pri dvíhaní bremena pocítil bolesť v ľavej

nohe, ktorá sa prejavila z poškodenia – vytknutia bedrovej chrbtice pri nakoľajení bremena.

U navrhovateľa bola určená spoluvina na 30 % za nevhodný spôsob nakoľajovania.

Navrhovateľ bol od 1. februára 1996 preradený na ľahšie pracovné zaradenie

bez preťažovania chrbtice a zamestnávateľ mu vyplácal náhradu za stratu na zárobku, ktorá

bola od 1. januára 2004 transformovaná podľa § 272 zákona na úrazovú rentu, výplatu ktorej

prevzala odporkyňa.

Navrhovateľ bol medzičasom od 1. mája 2006 uznaný invalidným podľa § 71 ods.1

zákona pre 60 %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre poruchu

krčnej medzistavcovej platničky s myelopatiou, od 14. októbra 2008 bola miera poklesu jeho

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity zvýšená na 75 %.

V lekárskych správach posudkoví lekári odporkyne uvádzajú, že v popredí

zdravotných ťažkostí navrhovateľa je ťažká artróza pravého kolena, bolesti krčnej chrbtice

a oboch horných končatín. Na ťažkostiach v driekovej chrbtici podľa ich názoru má svoj

podiel zlý stereotyp chôdze pri ťažkej artróze pravého kolena a degeneratívne zmeny

na stavcoch a medzistavcových platničkách, ktoré vekom progredovali. Vzhľadom k tomu,

že CT nálezom urobeným tesne po úraze v roku 1995 neboli preukázané štrukturálne zmeny

disku v segmente L5-S1, nie sú terajšie subjektívne ťažkosti podľa posudkových lekárov

v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom a nemožno konštatovať zhoršenie – progresiu

ťažkostí v súvislosti s pracovným úrazom zo 6. júla 1995. Miera poklesu pracovnej

schopnosti na účely zákona nebola určená s odôvodnením, že po 1. januári 2004 nedošlo

u navrhovateľa k zhoršeniu zdravotného stavu v súvislosti s pracovným úrazom zo 6. júla

1995.

Z právnej úpravy konania vo veciach sociálneho poistenia, upravenej v tretej časti

je zrejmé, že správne orgány sú povinné postupovať pred vydaním

rozhodnutia tak, aby bol skutočný stav zistený presne a úplne a za týmto účelom

zaobstarávajú aj potrebné podklady pre rozhodnutie. Pri posudzovaní veci objasňujú správne

orgány rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia

v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej

poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie

skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.

Zo správy o hospitalizácii navrhovateľa na neurologickom oddelení od 2. augusta

1995 do 25. augusta 1995 (po pracovnom úraze), vyplýva, že u navrhovateľa bol

diagnostikovaný náhle vzniknutý radikulárny syndróm L5/S1 diskogénnej povahy.

Poškodenie chrbtice v tomto úseku, konštatované po pracovnom úraze, robí sporným

a nepresvedčivým záver posudkových lekárov, že zhoršenie zdravotného stavu čo

do poškodenia platničky L5/S1 je s pätnásťročným odstupom po úraze a že pri úraze

platnička poškodená nebola a že jej poškodenie nie je v príčinnej súvislosti s pracovným

úrazom.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval posudky posudkových lekárov

za úplné a presvedčivé. Dospel k záveru, že odporkyňa napadnuté rozhodnutie vydala

na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, preto rozsudok krajského súdu zmenil,

napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v súlade s § 250ja

ods. 3 v spojení s

V ďalšom konaní odporkyňa doplní dokazovanie o nové posúdenie zdravotného stavu

navrhovateľa súdnym znalcom z príslušného odboru, pričom je potrebné posúdiť

a presvedčivo odôvodniť, či poškodenie v úseku L5/S1, zistené v roku 2008 je alebo nie je

v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom z roku 1995, resp. prečo a ako vplýva na pokles

schopnosti navrhovateľa vykonávať pôvodné povolanie. Až na tom základe odporkyňa

vo veci znovu rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 250k ods. 1 v spojení

s Odporkyni uložil uhradiť navrhovateľovi náhradu trov konania

pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v konaní na súde prvého a druhého stupňa, ktoré

predstavujú :

- 2 úkony á 53,49 € podľa vyhl. č. (prevzatie zastúpenia, opravný

prostriedok) + 2 x režijný paušál 6,95 €, to je 13,90 €, spolu 120,88 €

- 1 úkon á 55,49 € podľa vyhl. č. ( pojednávanie) podľa

vyúčtovania právneho zástupcu + 2x režijný paušál 7,21 €, spolu 69,91 €. Právny zástupca

si vo vyúčtovaní trov uplatnil náhradu trov len za jedno pojednávanie, i keď na súde prvého

stupňa sa zúčastnil dvoch pojednávaní vo veci. Za tento druhý úkon si uplatnil len paušál,

ktorý mu súd priznal.

- 1 úkon á 55,49 (odvolanie) + 1 x režijný paušál 7,21 €, spolu 62,70 €.

Trovy právneho zastúpenia činia celkovo 253,49 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e opravný prostriedok prípustný.

V Bratislave 28. októbra 2011

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská