Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f45/380798.854d92.pdf
PDF · 147.11 KB
No categories available
9So/141/2010
Najvyšší súd 9So/141/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej
v právnej veci navrhovateľa R. K., bytom M. C. č. X., H., prechodne bytom O. č. X., H.,
zastúpeného J.. J. V., advokátom so sídlom v P., P. č. X., proti odporkyni Sociálnej
poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava o úrazovú rentu, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 16. septembra 2010, č. k.
12Sd/24/2010-49, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
zo 16. septembra 2010, č. k. 12Sd/24/2010-49, m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne
číslo 223-6655/2009 z 18. novembra 2009 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie
konanie.
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi do rúk jeho právneho zástupcu
J.. J. V. náhradu trov konania v sume 253,49 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd rozsudkom zo 16. septembra 2010, č. k. 12Sd/24/2010-49, potvrdil
rozhodnutie odporkyne číslo 223-6655/2009 z 18. novembra 2009, ktorým rozhodla, že
navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu dňa 6. júla 1995,
nemá nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), pretože nemá pokles pracovnej schopnosti,
lebo po 1. januári 2004 nedošlo u neho k zhoršeniu zdravotného stavu. Z odôvodnenia
rozsudku vyplýva, že krajský súd nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia
odporkyne a preto ho ako vecne správne potvrdil. K tomuto záveru dospel po preskúmaní
administratívneho spisu, v ktorom sa nachádza celý rad medicínskych záverov analyzujúcich
vykonané vyšetrenia o zdravotnom stave navrhovateľa. Konštatoval, že podľa posudkov
posudkových lekárov, vrátane posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia
so sídlom v Banskej Bystrici, nebol navrhovateľovi určený pokles pracovnej schopnosti
na účely zákona č. 461/2003 Z. z., z dôvodu že po 1. januári 2004 nedošlo u navrhovateľa
k zhoršeniu zdravotného stavu. Posudky posudkových lekárov považoval krajský súd
za dostatočné a presvedčivo odôvodnené a osvojil si ich záver, že ťažkosti uvádzané
navrhovateľom môžu byť spôsobené bolesťami chrbtice na podklade vekových
degeneratívnych zmien chrbtice a nie je možné konštatovať zhoršenie – progresiu ťažkostí
v súvislosti s pracovným úrazom, utrpeným 6. júla 1995.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý namietal,
že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a odstránenie rozporov, ktoré sú podľa názoru
navrhovateľa medzi závermi posudkových lekárov a vyjadreniami odborných lekárov. Vytkol
súdu, že nenariadil znalecké dokazovanie ako žiadal a taktiež, že sa nezaoberal námietkou
o zmätočnosti rozhodnutia odporkyne, ktorá rozhodla, že navrhovateľ nemá nárok na úrazovú
rentu, napriek tomu, že úrazovú rentu poberá a správne malo byť v rozhodnutí uvedené,
že nemá nárok na zvýšenie úrazovej renty.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť.
Podľa § 88 ods. 1 zákona poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti
vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej
len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný
predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 88 ods. 3 zákona pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1
v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými
v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti
s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá
zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti
sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný
výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004
preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa
za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993
a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu,
nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa
za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.
Podľa § 272 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nároky na výplatu plnení uvedených
v odseku 1 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Ak nárok
na výplatu týchto plnení trvá aj po 31. decembri 2003, poskytujú sa v sume, v akej patrili
do 31. decembra 2003.
Podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení náhrada za stratu na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity
a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich
výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume,
v akej patrili do 31. decembra 2003.
Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne
o úrazovej rente navrhovateľa podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).
Odvolací súd nemohol súhlasiť s námietkou navrhovateľa, že rozhodnutie odporkyne
o tom, že nemá nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona je zmätočné, keďže úrazovú rentu
už poberá. Navrhovateľ je poberateľom transformovanej úrazovej renty podľa § 272 zákona,
teda náhrady za stratu na zárobku, vyplácanej zamestnávateľom, ktorej výplatu od 1. januára
2004 prevzala odporkyňa v sume, v akej patrila do 31. decembra 2003. Uvedená náhrada sa
iba považuje za úrazovú rentu. Podľa právnych predpisov platných od 1. januára 2004 je
možné posudzovať nárok na úrazovú rentu (aj pokiaľ ide o transformovanú úrazovú rentu)
z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu len podľa § 88 zákona. V tejto súvislosti poukazuje
odvolací súd aj na písomnú žiadosť navrhovateľa, spísanú dňa 2. novembra 2007, ktorou sám
požiadal o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona.
Z obsahu spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu odporkyne odvolací
súd zistil, že navrhovateľ pracoval od 30. júna 1977 v Bani Handlová, ako baník razič,
prípravár. Dňa 6. júla 1995 utrpel pracovný úraz – pri dvíhaní bremena pocítil bolesť v ľavej
nohe, ktorá sa prejavila z poškodenia – vytknutia bedrovej chrbtice pri nakoľajení bremena.
U navrhovateľa bola určená spoluvina na 30 % za nevhodný spôsob nakoľajovania.
Navrhovateľ bol od 1. februára 1996 preradený na ľahšie pracovné zaradenie
bez preťažovania chrbtice a zamestnávateľ mu vyplácal náhradu za stratu na zárobku, ktorá
bola od 1. januára 2004 transformovaná podľa § 272 zákona na úrazovú rentu, výplatu ktorej
prevzala odporkyňa.
Navrhovateľ bol medzičasom od 1. mája 2006 uznaný invalidným podľa § 71 ods.1
zákona pre 60 %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre poruchu
krčnej medzistavcovej platničky s myelopatiou, od 14. októbra 2008 bola miera poklesu jeho
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity zvýšená na 75 %.
V lekárskych správach posudkoví lekári odporkyne uvádzajú, že v popredí
zdravotných ťažkostí navrhovateľa je ťažká artróza pravého kolena, bolesti krčnej chrbtice
a oboch horných končatín. Na ťažkostiach v driekovej chrbtici podľa ich názoru má svoj
podiel zlý stereotyp chôdze pri ťažkej artróze pravého kolena a degeneratívne zmeny
na stavcoch a medzistavcových platničkách, ktoré vekom progredovali. Vzhľadom k tomu,
že CT nálezom urobeným tesne po úraze v roku 1995 neboli preukázané štrukturálne zmeny
disku v segmente L5-S1, nie sú terajšie subjektívne ťažkosti podľa posudkových lekárov
v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom a nemožno konštatovať zhoršenie – progresiu
ťažkostí v súvislosti s pracovným úrazom zo 6. júla 1995. Miera poklesu pracovnej
schopnosti na účely zákona nebola určená s odôvodnením, že po 1. januári 2004 nedošlo
u navrhovateľa k zhoršeniu zdravotného stavu v súvislosti s pracovným úrazom zo 6. júla
1995.
Z právnej úpravy konania vo veciach sociálneho poistenia, upravenej v tretej časti
zákona č. 461/2003 Z. z. je zrejmé, že správne orgány sú povinné postupovať pred vydaním
rozhodnutia tak, aby bol skutočný stav zistený presne a úplne a za týmto účelom
zaobstarávajú aj potrebné podklady pre rozhodnutie. Pri posudzovaní veci objasňujú správne
orgány rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia
v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
Podľa § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej
poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie
skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.
Zo správy o hospitalizácii navrhovateľa na neurologickom oddelení od 2. augusta
1995 do 25. augusta 1995 (po pracovnom úraze), vyplýva, že u navrhovateľa bol
diagnostikovaný náhle vzniknutý radikulárny syndróm L5/S1 diskogénnej povahy.
Poškodenie chrbtice v tomto úseku, konštatované po pracovnom úraze, robí sporným
a nepresvedčivým záver posudkových lekárov, že zhoršenie zdravotného stavu čo
do poškodenia platničky L5/S1 je s pätnásťročným odstupom po úraze a že pri úraze
platnička poškodená nebola a že jej poškodenie nie je v príčinnej súvislosti s pracovným
úrazom.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval posudky posudkových lekárov
za úplné a presvedčivé. Dospel k záveru, že odporkyňa napadnuté rozhodnutie vydala
na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, preto rozsudok krajského súdu zmenil,
napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v súlade s § 250ja
ods. 3 v spojení s § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.
V ďalšom konaní odporkyňa doplní dokazovanie o nové posúdenie zdravotného stavu
navrhovateľa súdnym znalcom z príslušného odboru, pričom je potrebné posúdiť
a presvedčivo odôvodniť, či poškodenie v úseku L5/S1, zistené v roku 2008 je alebo nie je
v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom z roku 1995, resp. prečo a ako vplýva na pokles
schopnosti navrhovateľa vykonávať pôvodné povolanie. Až na tom základe odporkyňa
vo veci znovu rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní.
O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 250k ods. 1 v spojení
s § 224 ods. 2 O.s.p. Odporkyni uložil uhradiť navrhovateľovi náhradu trov konania
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v konaní na súde prvého a druhého stupňa, ktoré
predstavujú :
- 2 úkony á 53,49 € podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. (prevzatie zastúpenia, opravný
prostriedok) + 2 x režijný paušál 6,95 €, to je 13,90 €, spolu 120,88 €
- 1 úkon á 55,49 € podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. ( pojednávanie) podľa
vyúčtovania právneho zástupcu + 2x režijný paušál 7,21 €, spolu 69,91 €. Právny zástupca
si vo vyúčtovaní trov uplatnil náhradu trov len za jedno pojednávanie, i keď na súde prvého
stupňa sa zúčastnil dvoch pojednávaní vo veci. Za tento druhý úkon si uplatnil len paušál,
ktorý mu súd priznal.
- 1 úkon á 55,49 (odvolanie) + 1 x režijný paušál 7,21 €, spolu 62,70 €.
Trovy právneho zastúpenia činia celkovo 253,49 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e opravný prostriedok prípustný.
V Bratislave 28. októbra 2011
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská