Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
597/380663.575206.pdf
PDF · 146.89 KB
No categories available
5Sžo/44/2011
Najvyšší súd 5Sžo/44/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. J., bytom K.,
zastúpeného JUDr. M. B., právne služby, s. r. o., so sídlom Č., proti žalovaným 1/
Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva Prievidza, so sídlom Nemocničná 8,
Bojnice, a 2/ Úradu verejného zdravotníctva, Trnavská 52, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného 1/ č. B/2010/2009/01523-HV/1084 z 22.
februára 2010, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, č. k.
13Sp/3/2011-62 z 19. júla 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne,
č. k. 13Sp/3/2011-62 z 19. júla 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým uznesením zastavil
konanie o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného v 1. rade č. B/2010/2009/01523-
HV/1084 z 22. februára 2010 a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Dôvodom zastavenia konania podľa ustanovenia § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) bolo, že v hore označenom rozhodnutí správneho orgánu prvého
stupňa podľa druhej hlavy piatej časti OSP nejde o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych
opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2
OSP), pričom nie je možné rozhodnúť o odvolaní žalobcu ani podľa tretej hlavy piatej časti
OSP, pretože o odvolaní proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa
rozhoduje žalovaný v 2. rade na základe včas podaného odvolania v správnom konaní.
Krajský súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného v prvom rade zistil,
že žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného v prvom rade č. B/2010/2009/01523-
HV/1084 z 22. februára 2010 bola žalobcovi uložená pokutu vo výške 3.000 eur za nesplnenie
povinnosti ustanovených v § 57 ods. 30 zákona č. 355/2007 Z. z.. Predmetné rozhodnutie
žalovaný v prvom rade doručoval žalobcovi na adresu jeho bydliska K.. Medzi účastníkmi
nebolo sporné, že žalobca bol práceneschopný od 30. novembra 2009 do 16. augusta 2010
a počas práceneschopnosti bol hospitalizovaný v NsP Bojnice od 26. januára 2010 do 03.
februára 2010 a tiež nebolo sporné, že po dobu práceneschopnosti sa zdržiaval v mieste
trvalého pobytu. Žalovaný 1/ doručoval žalobcovi napadnuté rozhodnutie do vlastných rúk,
ktoré si žalobca neprevzal. Zo záznamu pošty na poštovej obálke vyplýva, že zásielka bola
uložená na pošte 25. februára 2010 a po uplynutí úložnej doby 15. marca 2010 bola vrátená
dňa 16. marca 2010 správnemu orgánu prvého stupňa, ktorý vyznačil právoplatnosť na
napadnutom rozhodnutí dňom 01. apríla 2010. Krajský súd poznamenal, že žalobcovi nebolo
napadnuté rozhodnutie doručované v čase jeho hospitalizácie a túto skutočnosť konštatoval aj
Okresný súd v Prievidzi v uznesení zo dňa 28. októbra 2010, sp. zn. 15Er/l 708/2010, ktorým
boli zamietnuté jeho námietky proti exekúcii. Žalobca nepredložil žiaden hodnoverný doklad,
že jeho zdravotný stav mu nedovoľoval prevziať si na pošte poštovú zásielku, resp., že po
celú dobu práceneschopnosti nemal povolené vychádzky. Námietky žalobcu, že o doručovaní
rozhodnutia žalovaného sa nedozvedel, lístok pošty o opakovanom doručovaní a uložení
zásielky na pošte nenašiel považoval krajský súd za účelové, v snahe vyhnúť sa zaplateniu
pokuty. Krajský súd tiež uviedol, že skutočnosť, že žalobcovi bolo prvostupňové správne
rozhodnutie vydané 22. novembra 2010, nemá vplyv na jeho právoplatnosť.
Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil § 246c a § 146 ods. 1
písm. c/ OSP.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie
vysloviac názor, že mu súd nemôže uprieť právo na súdnu ochranu v situácii, keď mu bolo
konaním správneho orgánu – žalovaného 1/ upreté právo na to, aby mu bolo riadne doručené
jeho rozhodnutie a právo na podanie riadneho opravného prostriedku proti takémuto
rozhodnutiu. Podľa žalobcu nie je možné stotožniť sa so záverom súdu, že skutočnosť,
že žalobcovi bolo napadnuté rozhodnutie vydané dňa 22. novembra 2010, nemá vplyv
na posúdenie jeho právoplatnosti. Právoplatnosť môže nadobudnúť len riadne doručené
rozhodnutie správneho orgánu. Ak by mal žalovaný prijať argumentáciu súdu, dochádza
k situácii, že žalobca nemá možnosť brániť sa proti postupu správneho orgánu, ktorý koná
svojvoľne. Vzhľadom k uvedenému žalobca žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 13/Sp/3/2011 z 19. júla 2011 zrušil a vrátil
Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.
Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení navrhol podané odvolanie žalobcu
ako neodôvodnené a zmätočné v celom rozsahu zamietnuť a napadnuté uznesenie Krajského
súdu v Trenčíne, sp. zn. 13Sp/3/2011 z dňa 19. júla 2011, z jeho právnych a zákonu
zodpovedajúcich dôvodov potvrdiť.
V predmetnej veci žalovaný v prvom rade zastával názor, že súd v žiadnom prípade
neuprel žalobcovi právo na súdnu ochranu. Žalovaný v prvom rade predpísaným a zákonným
spôsobom doručil písomnosť – rozhodnutie účastníkovi konania, a to podľa príslušných
ustanovení zákona o správnom konaní, pričom právne účinky v konkrétnom prípade
zo zákona nastali dňom odmietnutia prevzatia písomnosti. Súd v tomto smere vykonal okrem
iného aj príslušné dokazovanie, objektívne zistil skutkový stav, ktorý právne vyhodnotil,
posúdil a v merite veci rozhodol.
Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie žalobu zopakoval,
že v uvedenej právnej veci navrhovateľa P. J., nekonal a ani neobdržal v tejto veci žiadne
podanie, nedisponuje žiadnym spisovým materiálom v tejto veci.
Tiež uviedol, že ani podané odvolanie zo dňa 07. septembra 2011, proti uzneseniu
Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 13Sp/3/2011-62 zo dňa 19. júla 2011, nesmeruje proti
Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, a preto Úrad verejného zdravotníctva
Slovenskej republiky k podanému odvolaniu nemôže zaujať žiadne stanovisko.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov
a v rozsahu podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.
V preskúmavanej veci je spornou otázkou doručovania rozhodnutia o uložení pokuty
žalobcovi správnym orgánom prvého stupňa a následné posúdenie otázky prípustnosti
podania žaloby podľa ustanovenia § 247 a nasl. OSP.
Otázka doručovania v správnom konaní je vo všeobecnosti upravená v ustanovení § 24
až § 26 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „správny poriadok“).
Rozhodnutie žalovaného v prvom rade bolo žalobcovi doručované spôsobom podľa
§ 24 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého ak nebol adresát písomnosti, ktorá
sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ
ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu.
Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte
a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť
do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď
sa adresát o uložení nedozvedel.
Citované zákonné ustanovenie upravuje spôsob tzv. náhradného doručenia. Ide
o právnu fikciu, že za podmienok ustanovených v zákone sa zásielka považuje za doručenú,
aj keď to v skutočnosti tak nie je. Takýmto spôsobom možno písomnosť doručiť len
za predpokladu, že adresát sa v mieste doručenia zdržiava, avšak nebol zastihnutý.
Ak sa adresát v mieste doručenia z akýchkoľvek dôvodov nezdržiava, zásielku treba vrátiť
správnemu orgánu ako nedoručiteľnú. Trojdňová lehota začína plynúť dňom, ktorý nasleduje
po upovedomení adresáta o uložení písomnosti. Ide o zákonnú lehotu, ktorú správny orgán
nemôže predĺžiť.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že zásielka nebola prevzatá v odbernej
lehote.
Bez ohľadu na to, ako a kedy sa žalobca o rozhodnutí dozvedel, mal predovšetkým
podať vo veci odvolanie podľa príslušných správnych predpisov.
Správny poriadok, ktorý je príslušným procesným predpisom v danej veci, totiž ukladá
odvolaciemu správnemu orgánu povinnosť preveriť a preskúmať, len čo mu prvostupňový
orgán – podľa § 57 ods. 2 – postúpi spisový materiál – či sú splnené podmienky pre riadne
podané odvolanie, včítane toho, či ide o včas podané odvolanie (§ 59 ods. 1 a § 60 správneho
poriadku).
Okrem toho podľa § 60 správneho poriadku odvolací orgán je povinný preskúmať
i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo
zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
Podľa § 244 ods. 1 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti OSP (rozhodovanie
o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí
správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní
riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť
(§ 247 ods. 2 OSP).
Musí ísť o rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po povinnom využití
riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. I keď pojem riadneho opravného
prostriedku správny poriadok nepozná, výrazom riadne opravné prostriedky sa majú na mysli
tie opravné prostriedky v administratívnom procese, ktorými sa napáda prvostupňové
rozhodnutie správneho orgánu (odvolanie, rozklad, námietky, sťažnosť alebo iný podobný
úkon, ktorým sa sleduje napadnutie správneho rozhodnutia). Ak konanie prebehlo
na správnom orgáne riadne v dvoch inštanciách, pod pojmom rozhodnutie vydané v správnom
konaní treba v zmysle § 247 ods. 2 chápať rozhodnutie správneho orgánu prvého aj druhého
stupňa ako jeden celok.
Táto zákonná podmienka v danej veci splnená nebola, lebo žalobca možnosť podania
odvolania v správnom konaní nevyužil.
V správnom súdnictve postupom podľa piatej časti OSP nie je možné nahrádzať
činnosť správnych orgánov, v danom prípade chýbajúce rozhodnutie žalovaného v druhom
rade, alebo v krajnom prípade aspoň písomné oznámenie žalovaného v prvom rade,
že odvolanie zamieta pre oneskorené podanie (keďže správny poriadok po novele zákonom
č. 527/3003 Z. z,. účinnej od 01. januára 2004 už neupravuje povinnosť odvolacieho správnho
orgánu zamietnuť oneskorene podané odvolanie rozhodnutím).
Za týchto okolností tak, ako to uviedol vo svojom rozhodnutí i krajský súd, chýba
v danej veci rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom preskúmania v správnom súdnictve
na základe žaloby podľa druhej hlavy piatej časti OSP, a preto bolo dôvodné konanie podľa
§ 250d ods. 3 OSP zastaviť.
Za správny treba považovať aj záver krajského súdu, že o podaní žalobcu nie je možné
rozhodnúť ani podľa tretej hlavy piatej časti OSP (rozhodovanie o opravných prostriedkoch
proti rozhodnutiam správnych orgánov), pretože o odvolaní proti neprávoplatnému
rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhoduje žalovaný v 2 rade na základe
podaného odvolania v správnom konaní.
Na tomto mieste treba uviesť, že predpokladom postupu podľa tretej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku je rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti
neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l ods. 1 OSP). Správny súd v tomto
prípade vystupuje priamo ako odvolacia inštitúcia proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy.
Na rozdiel od preskúmavania právoplatných rozhodnutí správnych orgánov v tomto prípade je
okruh rozhodnutí vymedzený zákonom formou pozitívnej enumerácie, pričom okruh
rozhodnutí, proti ktorým možno na súde podať opravný prostriedok, vyplýva z osobitných
predpisov.
Názor žalobcu, že „mu súd nemôže uprieť právo na súdnu ochranu v situácii,
keď mu bolo konaním správneho orgánu– žalovaného v prvom rade upreté právo
na to, aby mu bolo riadne doručené jeho rozhodnutie a právo na podanie riadneho opravného
prostriedku proti takémuto rozhodnutiu“, nie je vzhľadom na obsah pripojeného spisového
materiálu opodstatnený, pretože žalobca, ako je už uvedené vyššie aj s poukazom
na ustanovenie § 60 správneho poriadku, sa svoje právo podať odvolanie v správnom konaní
ani nepokúsil využiť, a to ani po tom, čo dňa 22. novembra 2010 rozhodnutie žalovaného
v prvom rade prevzal. Žalobca teda žalobu podal predčasne proti rozhodnutiu, ktoré nemôže
byť predmetom preskúmania súdom na základe žaloby (§ 247 a nasl. OSP) ani na základe
opravného prostriedku (§ 250l a nasl OSP).
Taktiež neušlo pozornosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že pokuta bola
žalobcovi uložená ako podnikateľovi s obchodným menom P. J. – J., K., IČO: X., avšak
žalobu podal ako fyzická osoba P. J., bytom K., takže žaloba bola podaná aj neoprávnenou
osobou.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preto odvolaním napadnuté
uznesenie krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti zásadu, ktorá
platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len
bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú
o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas
a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž
predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak
ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné
a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení.
Záverom Najvyšší súd Slovenskej republiky ešte poznamenáva, že ak by žalobca
preukázal, že mu rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. B/2010/2009/01523-
HV/1084 z 22. februára 2010 nebolo doručované zákonným spôsobom, resp., že sa v čase
doručovania rozhodnutia nezdržiaval v mieste sídla svojho podnikania, mohol by podať návrh
na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. c/ správneho poriadku z dôvodu,
že sa mu nesprávnym postupom správneho orgánu odňala možnosť zúčastniť sa na konaní,
ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie, a ak sa náprava nemohla urobiť
v odvolacom konaní.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP
v spojení § 246c ods. 1 veta prvá a § 250k ods. 1 OSP, keďže žalobca v odvolacom konaní
úspech nemal a žalovaným v odvolacom konaní trovy nevznikli a ani im zo zákona
ich náhrada neprislúcha.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. októbra 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková