Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/44/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. J., bytom K.,

zastúpeného JUDr. M. B., právne služby, s. r. o., so sídlom Č., proti žalovaným 1/

Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva Prievidza, so sídlom Nemocničná 8,

Bojnice, a 2/ Úradu verejného zdravotníctva, Trnavská 52, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného 1/ č. B/2010/2009/01523-HV/1084 z 22.

februára 2010, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, č. k.

-62 z 19. júla 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne,

č. k. -62 z 19. júla 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým uznesením zastavil

konanie o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného v 1. rade č. B/2010/2009/01523-

HV/1084 z 22. februára 2010 a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Dôvodom zastavenia konania podľa ustanovenia § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) bolo, že v hore označenom rozhodnutí správneho orgánu prvého

stupňa podľa druhej hlavy piatej časti nejde o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych

opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2

2

), pričom nie je možné rozhodnúť o odvolaní žalobcu ani podľa tretej hlavy piatej časti

, pretože o odvolaní proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa

rozhoduje žalovaný v 2. rade na základe včas podaného odvolania v správnom konaní.

Krajský súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného v prvom rade zistil,

že žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného v prvom rade č. B/2010/2009/01523-

HV/1084 z 22. februára 2010 bola žalobcovi uložená pokutu vo výške 3.000 eur za nesplnenie

povinnosti ustanovených v . Predmetné rozhodnutie

žalovaný v prvom rade doručoval žalobcovi na adresu jeho bydliska K.. Medzi účastníkmi

nebolo sporné, že žalobca bol práceneschopný od 30. novembra 2009 do 16. augusta 2010

a počas práceneschopnosti bol hospitalizovaný v NsP Bojnice od 26. januára 2010 do 03.

februára 2010 a tiež nebolo sporné, že po dobu práceneschopnosti sa zdržiaval v mieste

trvalého pobytu. Žalovaný 1/ doručoval žalobcovi napadnuté rozhodnutie do vlastných rúk,

ktoré si žalobca neprevzal. Zo záznamu pošty na poštovej obálke vyplýva, že zásielka bola

uložená na pošte 25. februára 2010 a po uplynutí úložnej doby 15. marca 2010 bola vrátená

dňa 16. marca 2010 správnemu orgánu prvého stupňa, ktorý vyznačil právoplatnosť na

napadnutom rozhodnutí dňom 01. apríla 2010. Krajský súd poznamenal, že žalobcovi nebolo

napadnuté rozhodnutie doručované v čase jeho hospitalizácie a túto skutočnosť konštatoval aj

Okresný súd v Prievidzi v uznesení zo dňa 28. októbra 2010, sp. zn. 15Er/l 708/2010, ktorým

boli zamietnuté jeho námietky proti exekúcii. Žalobca nepredložil žiaden hodnoverný doklad,

že jeho zdravotný stav mu nedovoľoval prevziať si na pošte poštovú zásielku, resp., že po

celú dobu práceneschopnosti nemal povolené vychádzky. Námietky žalobcu, že o doručovaní

rozhodnutia žalovaného sa nedozvedel, lístok pošty o opakovanom doručovaní a uložení

zásielky na pošte nenašiel považoval krajský súd za účelové, v snahe vyhnúť sa zaplateniu

pokuty. Krajský súd tiež uviedol, že skutočnosť, že žalobcovi bolo prvostupňové správne

rozhodnutie vydané 22. novembra 2010, nemá vplyv na jeho právoplatnosť.

Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil § 246c a § 146 ods. 1

písm. c/ .

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie

vysloviac názor, že mu súd nemôže uprieť právo na súdnu ochranu v situácii, keď mu bolo

konaním správneho orgánu – žalovaného 1/ upreté právo na to, aby mu bolo riadne doručené

jeho rozhodnutie a právo na podanie riadneho opravného prostriedku proti takémuto

rozhodnutiu. Podľa žalobcu nie je možné stotožniť sa so záverom súdu, že skutočnosť,

že žalobcovi bolo napadnuté rozhodnutie vydané dňa 22. novembra 2010, nemá vplyv

3

na posúdenie jeho právoplatnosti. Právoplatnosť môže nadobudnúť len riadne doručené

rozhodnutie správneho orgánu. Ak by mal žalovaný prijať argumentáciu súdu, dochádza

k situácii, že žalobca nemá možnosť brániť sa proti postupu správneho orgánu, ktorý koná

svojvoľne. Vzhľadom k uvedenému žalobca žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. z 19. júla 2011 zrušil a vrátil

Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.

Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení navrhol podané odvolanie žalobcu

ako neodôvodnené a zmätočné v celom rozsahu zamietnuť a napadnuté uznesenie Krajského

súdu v Trenčíne, sp. zn. z dňa 19. júla 2011, z jeho právnych a zákonu

zodpovedajúcich dôvodov potvrdiť.

V predmetnej veci žalovaný v prvom rade zastával názor, že súd v žiadnom prípade

neuprel žalobcovi právo na súdnu ochranu. Žalovaný v prvom rade predpísaným a zákonným

spôsobom doručil písomnosť – rozhodnutie účastníkovi konania, a to podľa príslušných

ustanovení zákona o správnom konaní, pričom právne účinky v konkrétnom prípade

zo zákona nastali dňom odmietnutia prevzatia písomnosti. Súd v tomto smere vykonal okrem

iného aj príslušné dokazovanie, objektívne zistil skutkový stav, ktorý právne vyhodnotil,

posúdil a v merite veci rozhodol.

Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie žalobu zopakoval,

že v uvedenej právnej veci navrhovateľa P. J., nekonal a ani neobdržal v tejto veci žiadne

podanie, nedisponuje žiadnym spisovým materiálom v tejto veci.

Tiež uviedol, že ani podané odvolanie zo dňa 07. septembra 2011, proti uzneseniu

Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. -62 zo dňa 19. júla 2011, nesmeruje proti

Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, a preto Úrad verejného zdravotníctva

Slovenskej republiky k podanému odvolaniu nemôže zaujať žiadne stanovisko.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s veta prvá ) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov

a v rozsahu podaného odvolania ( v spojení s veta prvá )

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ) a dospel k záveru,

že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.

4

V preskúmavanej veci je spornou otázkou doručovania rozhodnutia o uložení pokuty

žalobcovi správnym orgánom prvého stupňa a následné posúdenie otázky prípustnosti

podania žaloby podľa ustanovenia a nasl. .

Otázka doručovania v správnom konaní je vo všeobecnosti upravená v ustanovení § 24

až o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „správny poriadok“).

Rozhodnutie žalovaného v prvom rade bolo žalobcovi doručované spôsobom podľa

§ 24 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého ak nebol adresát písomnosti, ktorá

sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ

ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu.

Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte

a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť

do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď

sa adresát o uložení nedozvedel.

Citované zákonné ustanovenie upravuje spôsob tzv. náhradného doručenia. Ide

o právnu fikciu, že za podmienok ustanovených v zákone sa zásielka považuje za doručenú,

aj keď to v skutočnosti tak nie je. Takýmto spôsobom možno písomnosť doručiť len

za predpokladu, že adresát sa v mieste doručenia zdržiava, avšak nebol zastihnutý.

Ak sa adresát v mieste doručenia z akýchkoľvek dôvodov nezdržiava, zásielku treba vrátiť

správnemu orgánu ako nedoručiteľnú. Trojdňová lehota začína plynúť dňom, ktorý nasleduje

po upovedomení adresáta o uložení písomnosti. Ide o zákonnú lehotu, ktorú správny orgán

nemôže predĺžiť.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že zásielka nebola prevzatá v odbernej

lehote.

Bez ohľadu na to, ako a kedy sa žalobca o rozhodnutí dozvedel, mal predovšetkým

podať vo veci odvolanie podľa príslušných správnych predpisov.

Správny poriadok, ktorý je príslušným procesným predpisom v danej veci, totiž ukladá

odvolaciemu správnemu orgánu povinnosť preveriť a preskúmať, len čo mu prvostupňový

5

orgán – podľa § 57 ods. 2 – postúpi spisový materiál – či sú splnené podmienky pre riadne

podané odvolanie, včítane toho, či ide o včas podané odvolanie (§ 59 ods. 1 a § 60 správneho

poriadku).

Okrem toho podľa § 60 správneho poriadku odvolací orgán je povinný preskúmať

i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo

zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

Podľa § 244 ods. 1 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti (rozhodovanie

o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí

správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní

riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť

( ).

Musí ísť o rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po povinnom využití

riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. I keď pojem riadneho opravného

prostriedku správny poriadok nepozná, výrazom riadne opravné prostriedky sa majú na mysli

tie opravné prostriedky v administratívnom procese, ktorými sa napáda prvostupňové

rozhodnutie správneho orgánu (odvolanie, rozklad, námietky, sťažnosť alebo iný podobný

úkon, ktorým sa sleduje napadnutie správneho rozhodnutia). Ak konanie prebehlo

na správnom orgáne riadne v dvoch inštanciách, pod pojmom rozhodnutie vydané v správnom

konaní treba v zmysle § 247 ods. 2 chápať rozhodnutie správneho orgánu prvého aj druhého

stupňa ako jeden celok.

Táto zákonná podmienka v danej veci splnená nebola, lebo žalobca možnosť podania

odvolania v správnom konaní nevyužil.

6

V správnom súdnictve postupom podľa piatej časti nie je možné nahrádzať

činnosť správnych orgánov, v danom prípade chýbajúce rozhodnutie žalovaného v druhom

rade, alebo v krajnom prípade aspoň písomné oznámenie žalovaného v prvom rade,

že odvolanie zamieta pre oneskorené podanie (keďže správny poriadok po novele zákonom

č. 527/3003 Z. z,. účinnej od 01. januára 2004 už neupravuje povinnosť odvolacieho správnho

orgánu zamietnuť oneskorene podané odvolanie rozhodnutím).

Za týchto okolností tak, ako to uviedol vo svojom rozhodnutí i krajský súd, chýba

v danej veci rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom preskúmania v správnom súdnictve

na základe žaloby podľa druhej hlavy piatej časti , a preto bolo dôvodné konanie podľa

zastaviť.

Za správny treba považovať aj záver krajského súdu, že o podaní žalobcu nie je možné

rozhodnúť ani podľa tretej hlavy piatej časti (rozhodovanie o opravných prostriedkoch

proti rozhodnutiam správnych orgánov), pretože o odvolaní proti neprávoplatnému

rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhoduje žalovaný v 2 rade na základe

podaného odvolania v správnom konaní.

Na tomto mieste treba uviesť, že predpokladom postupu podľa tretej hlavy piatej časti

je rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti

neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov ( ). Správny súd v tomto

prípade vystupuje priamo ako odvolacia inštitúcia proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy.

Na rozdiel od preskúmavania právoplatných rozhodnutí správnych orgánov v tomto prípade je

okruh rozhodnutí vymedzený zákonom formou pozitívnej enumerácie, pričom okruh

rozhodnutí, proti ktorým možno na súde podať opravný prostriedok, vyplýva z osobitných

predpisov.

Názor žalobcu, že „mu súd nemôže uprieť právo na súdnu ochranu v situácii,

keď mu bolo konaním správneho orgánu– žalovaného v prvom rade upreté právo

na to, aby mu bolo riadne doručené jeho rozhodnutie a právo na podanie riadneho opravného

prostriedku proti takémuto rozhodnutiu“, nie je vzhľadom na obsah pripojeného spisového

materiálu opodstatnený, pretože žalobca, ako je už uvedené vyššie aj s poukazom

na ustanovenie § 60 správneho poriadku, sa svoje právo podať odvolanie v správnom konaní

ani nepokúsil využiť, a to ani po tom, čo dňa 22. novembra 2010 rozhodnutie žalovaného

v prvom rade prevzal. Žalobca teda žalobu podal predčasne proti rozhodnutiu, ktoré nemôže

7

byť predmetom preskúmania súdom na základe žaloby ( a nasl. ) ani na základe

opravného prostriedku ( a nasl ).

Taktiež neušlo pozornosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že pokuta bola

žalobcovi uložená ako podnikateľovi s obchodným menom P. J. – J., K., IČO: X., avšak

žalobu podal ako fyzická osoba P. J., bytom K., takže žaloba bola podaná aj neoprávnenou

osobou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preto odvolaním napadnuté

uznesenie krajského súdu podľa veta druhá a potvrdil.

V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti zásadu, ktorá

platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len

bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú

o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas

a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž

predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak

ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné

a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení.

Záverom Najvyšší súd Slovenskej republiky ešte poznamenáva, že ak by žalobca

preukázal, že mu rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. B/2010/2009/01523-

HV/1084 z 22. februára 2010 nebolo doručované zákonným spôsobom, resp., že sa v čase

doručovania rozhodnutia nezdržiaval v mieste sídla svojho podnikania, mohol by podať návrh

na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. c/ správneho poriadku z dôvodu,

že sa mu nesprávnym postupom správneho orgánu odňala možnosť zúčastniť sa na konaní,

ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie, a ak sa náprava nemohla urobiť

v odvolacom konaní.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

v spojení veta prvá a , keďže žalobca v odvolacom konaní

úspech nemal a žalovaným v odvolacom konaní trovy nevznikli a ani im zo zákona

ich náhrada neprislúcha.

8

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková