Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)2ed/382351.e372af.pdf
PDF · 171.13 KB
No categories available
2MCdo/7/2011
Najvyšší súd 2 M Cdo 7/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa N. B., bývajúceho
v P., zastúpeného JUDr. J. S., advokátom v P., proti odporcovi s názvom S., zastúpenému
JUDr. K. M., advokátkou v P., o zaplatenie 59,89 € s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 17 C 50/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 4. marca 2010
sp.zn. 4 Co 206/2009 a rozsudku Okresného súdu Prievidza z 27. apríla 2009 č.k.
17 C 50/2009-56 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza z 2. júla 2009
č.k. 17 C 50/2009-62, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 4. marca 2010 sp.zn.
4 Co 206/2009 a rozsudok Okresného súdu Prievidza z 27. apríla 2009 č.k. 17 C 50/2009-56
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza z 2. júla 2009 č.k. 17 C 50/2009-
62 a vec vracia Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prievidza rozsudkom z 27. apríla 2009 č.k. 17 C 50/2009-56 v spojení
s opravným uznesením z 2. júla 2009 č.k. 17 C 50/2009-62 zamietol návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia 59,89 € s úrokmi z omeškania vo výške 6 %
ročne zo sumy 57,90 € od 1. januára 2009 do zaplatenia a zo sumy 1,989 € od 9. januára
2009. Navrhovateľ nárok odôvodnil tým, že v priebehu rokov 2006 až 2009 zaplatil
odporcovi v súvislosti s tým, že je vlastníkom bytu v bytovom dome uplatnenú sumu ako
vyúčtovanie za spotrebu teplej úžitkovej vody a zálohu za teplú úžitkovú vodu, a to napriek
tomu, že si vo svojom byte so súhlasom ostatných účastníkov bytov vybudoval samostatný
zdroj teplej úžitkovej vody a odpojil sa od spoločných rozvodov. Navrhovateľovi súd uložil
povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 16,50 € do troch dní
od právoplatnosti rozsudku k rukám alebo na účet advokátky odporcu. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ vo svojom byte vykonal so súhlasom ostatných
vlastníkov stavebnú úpravu, ktorá mala za následok, že sa odpojil od spoločného prívodu
teplej úžitkovej vody, no vzhľadom na spoločné rozvody je v jeho byte naďalej technicky
zabezpečená dodávka teplej úžitkovej vody zo spoločného zdroja. Preto súd prvého stupňa
dospel k záveru, že je naďalej, a to aj napriek tomu, že vo svojom byte nemá namontovaný
merač spotrebovanej teplej úžitkovej vody, povinný platiť odporcovi podľa § 9 vyhlášky
Úradu pre reguláciu sieťových odvetí č. 630/2005 Z.z. (ďalej len „vyhláška“) základnú zložku
10 % nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody. Táto jeho povinnosť zodpovedá
i ekonomickej podstate tohto vzťahu vlastníkov bytu tvoriacich spoločenstvo, v ktorom
väčšina vlastníkov podľa rozhodnutia spoločenstva teplú vodu odoberá zo spoločného
napojenia na rozvod tepla. Platenie základnej zložky zodpovedá vzťahu odberateľa tepla
(ktorým je v tomto prípade spoločenstvo) a dodávateľa tepla. V tomto vzťahu je podstatným
prvkom to, že spoločenstvo za teplo určené na prípravu teplej úžitkovej vody musí platiť bez
ohľadu na to, koľko teplej vody je v bytovom dome skutočne spotrebované. I v prípade
nulovej spotreby teplej vody v bytoch by spoločenstvo muselo platiť za teplo určené
na prípravu teplej úžitkovej vody. Preto sa na úhrade nákladov na teplú úžitkovú vodu,
prostredníctvom platenia 10 % základnej zložky musia zúčastňovať všetci vlastníci bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome. Toto verejnoprávne obmedzenie rozhodovania
vlastníkov bytov, chráni na úkor vlastníkov bytov, ktorí teplú úžitkovú vodu zo spoločných
rozvodov neodberajú (či už z dôvodu odpojenia alebo šetrenia), rozhodnutie väčšiny
vlastníkov spočívajúce v odbere tepla od odberateľa, ktorý bytovému domou dodáva teplo
na prípravu teplej úžitkovej vody. Zodpovedá to tomu, že spoločenstvo dodávateľovi neplatí
za odobratú teplú vodu v jednotlivých bytoch, ale za teplo, ktoré je určené na prípravu teplej
vody. Preto v prípade platieb navrhovateľa nešlo u odporcu o bezdôvodné obohatenie, keďže
právnym dôvodom týchto platieb bolo správne rozúčtovanie nákladov na úhradu plnení
spojených s užívaním bytu podľa ustanovení vyhlášky. Preto prvostupňový súd návrh
navrhovateľa zamietol. Právne svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil ustanovením § 7a ods. 3,
§ 7b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Rozhodnutie
o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo 4. marca 2010
sp.zn. 4 Co 206/2009 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu v spojení s opravným
uznesením z 2. júla 2009 č.k. 17 C 50/2009-62. Vyslovil, že odporcovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa v danej veci, osvojil si aj
dôvody napadnutého rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd poukázal na správnosť
rozhodnutia súdu prvého stupňa keď vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ vo svojom byte
vykonal so súhlasom ostatných vlastníkov bytov stavebnú úpravu, ktorá mala za následok, že
sa odpojil od spoločného prívodu teplej úžitkovej vody. Vzhľadom však na spoločné rozvody
je v byte navrhovateľa naďalej technicky zabezpečená dodávka teplej úžitkovej vody
zo spoločného zdroja a preto je navrhovateľ povinný odporcovi v zmysle § 9 vyhlášky
č. 630/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste,
platiť základnú zložku 10 % nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody. Odvolací súd sa
stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že táto povinnosť navrhovateľa zodpovedá
i ekonomickej podstate tohto vzťahu vlastníkov bytu tvoriacich spoločenstvo, v ktorom
väčšina vlastníkov podľa rozhodnutia spoločenstva teplú vodu odoberá zo spoločného
napojenia na rozvod tepla. Platenie základnej zložky zodpovedá vzťahu odberateľa tepla,
ktorým je v tomto prípade spoločenstvo a dodávateľa tepla. Správne v tomto vzťahu súd
prvého stupňa poukázal na to, že podstatným prvkom je tá skutočnosť, že spoločenstvo
za teplo určené na prípravu teplej úžitkovej vody musí platiť bez ohľadu na to, koľko teplej
vody je v bytovom dome skutočne spotrebované. I v prípade nulovej spotreby teplej vody,
bytové spoločenstvo by muselo platiť za teplo určené na prípravu teplej úžitkovej vody
a preto sa na úhrade nákladov za teplú úžitkovú vodu, prostredníctvom platenia základnej
10 % zložky musia zúčastňovať všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome. Preto aj odvolací súd v súlade s názorom súdu prvého stupňa má za to, že ide
o verejnoprávne obmedzenie rozhodovania vlastníkov bytov, ktoré chráni na úkor vlastníkov
bytov, ktorí teplú úžitkovú vodu zo spoločných rozvodov neodoberajú, rozhodnutie väčšiny
vlastníkov spočívajúce v odbere tepla od odberateľa, ktorý bytovému domu dodáva teplo
na prípravu teplej úžitkovej vody. Spoločenstvo vlastníkov bytov totiž dodávateľovi neplatí
v jednotlivých bytoch za odobratú teplú vodu, ale za teplo, ktoré je určené na dodávku teplej
vody. Námietky navrhovateľa uvádzané v odvolaní neboli preto dôvodné. O náhrade trov
odvolacieho konania rozhodol podľa § 244 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu ako aj proti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa, podal na podnet navrhovateľa generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne
dovolanie. Žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Generálny prokurátor uviedol, že základná zložka z celkových nákladov na prípravu
teplej úžitkovej vody, ktorá tvorí 10 % celkových nákladov, sa rozpočítava len medzi
konečných spotrebiteľov. Konečným spotrebiteľom je len ten spotrebiteľ, ktorý má možnosť
odoberať teplú úžitkovú vodu a teda dodané teplo využíva výlučne na vlastnú spotrebu.
Ak spotrebiteľ vykonal technické opatrenia (zablendovanie prívodu a zabezpečenie plombou)
na odpojenie dodávky teplej úžitkovej vody a zabezpečil, aby teplú úžitkovú vodu
pripravovanú centrálne odoberať nemohol, nejde o konečného spotrebiteľa, akého má
na mysli zákon, resp. vykonávacia vyhláška. V danom prípade nebolo sporné, že navrhovateľ
vykonal technické opatrenia na odpojenie dodávky teplej úžitkovej vody, teplú úžitkovú vodu
pripravovanú centrálne nemal možnosť odoberať a ani neodoberal, taktiež dodané teplo
potrebné na prípravu teplej úžitkovej vody nemohol využívať a ani nevyužíval výlučne
na vlastnú spotrebu. Navrhovateľa teda nemožno považovať za konečného spotrebiteľa
v zmysle zákona a vykonávacej vyhlášky, pretože nespĺňa základnú zákonnú podmienku
uvedenú v ustanovení § 2 písm. f/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike (ďalej len
„zákon“), teda, že dodané teplo do bytu využíval na vlastnú potrebu. Pojem konečný
spotrebiteľ používaný vo vyhláške je totožný s pojmom konečný spotrebiteľ tak ako je
definovaný v zákone. Pokiaľ súd napriek tomu návrh zamietol, vec nesprávne právne posúdil.
Podľa názoru generálneho prokurátora základná zložka nákladov na dodané teplo
vykurovanie sa síce s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 2 vyhlášky rozpočíta aj medzi
užívateľov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú individuálne vykurovanie a nemajú
priamo uzatvorenú zmluvu o dodávke a odbere tepla s dodávateľom, avšak iba ak sú títo
užívatelia zároveň spotrebiteľmi vo vzťahu ku spoločným priestorom, ktoré sú vybavené
vykurovacími telesami a určené na spoločné užívanie konečnými spotrebiteľmi. O takýto
prípad však nešlo. Platby za dodávku tepla na prípravu teplej úžitkovej vody
a na vykurovanie nemožno stotožňovať. Generálny prokurátor poukázal na to, že len
samotná okolnosť, že do bytu vedú odpojené a zaplombované technické rozvody neznamená,
že je do bytu dodávateľom zabezpečená dodávka teplej úžitkovej vody zo spoločného zdroja.
Z uvedeného dôvodu nie je dodávateľ oprávnený dodávku teplej úžitkovej vody spoplatniť aj
tým užívateľom bytov, ktorí v zmysle zákona a vykonávacej vyhlášky nie sú konečnými
spotrebiteľmi tepla potrebného na prípravu teplej úžitkovej vody.
Navrhovateľ ani odporca sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora
nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci
o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal
generálny prokurátor (§ 243e ods. 1 O.s.p.) v lehote jedného roka od právoplatnosti
rozhodnutia súdu (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiam, ktoré môže napadnúť týmto opravným
prostriedkom, preskúmal napadnuté rozhodnutia bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že ich treba zrušiť.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Na výskyt procesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tiež tzv. iných procesných
vád konania majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sa prihliada nielen v konaní
o dovolaní (viď § 242 ods. 1 O.s.p.), ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto
mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené.
Procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli v konaní o mimoriadnom
dovolaní namietané a ani nevyšli najavo. Podľa právneho názoru najvyššieho súdu ale
v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k tzv. inej vade konania majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor Slovenskej republiky namietal
nesprávne právne posúdenie veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu
pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci
konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce
aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu
síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.
Dovolací súd je pri preskúmavaní právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu
viazaný rozsahom dovolacieho návrhu a uplatneným dovolacím dôvodom. Viazanosť
dovolacieho súdu dôvodom uvedeným v dovolaní sa prejavuje nielen vo viazanosti dôvodom
zodpovedajúcemu niektorému v zákone vymedzenému dovolaciemu dôvodu, ale
predovšetkým vo viazanosti tým, ako bol tento dovolací dôvod v dovolaní opísaný,
t.j. uvedenie okolností, z ktorých dovolateľ usudzuje, že uvedený dovolací dôvod je daný.
Podľa § 2 písm. f/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike na účely tohto
zákona sa rozumie konečným spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej
dodávateľ dodáva teplo priamo alebo ktorej dodávateľ alebo odoberateľ množstvo dodaného
tepla rozpočítava a ktorý dodané teplo využíva výlučne na vlastnú spotrebu.
Podľa § 2 písm. a/ vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetí č. 630/2005 Z.z.
na účely tejto vyhlášky sa rozumie rozpočítavaním množstva dodaného tepla rozpočítavanie
nákladov za dodané teplo na vykurovanie alebo na prípravu teplej úžitkovej vody
odberateľovi alebo konečnému spotrebiteľovi.
Zo spisu je zrejmé, že navrhovateľ vykonal technické opatrenie a to zablendovanie
prívodu a zabezpečenie plombou na odpojenie teplej úžitkovej vody a zabezpečil, aby teplú
úžitkovú vodu pripravovanú centrálne odoberať nemohol. Nemožno preto navrhovateľa
označiť za konečného spotrebiteľa v zmysle zákona a vykonávacej vyhlášky.
Navrhovateľ nenaplnil požiadavku § 2 písm. f/ zákona, teda že dodané teplo do bytu využíval
na vlastnú potrebu.
Na základe uvedeného je treba súhlasiť aj s ďalším názorom generálneho prokurátora,
že základná zložka na dodané teplo na vykurovanie sa síce s poukazom na ustanovenie
§ 5 ods. 2 vyhlášky rozpočíta aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú
individuálne vykurovanie a nemajú priamo uzatvorenú zmluvu o dodávke a odbere tepla
s dodávateľom, ale ak sú títo užívatelia zároveň spotrebiteľmi vo vzťahu k spoločným
priestorom, ktoré sú vybavené vykurovacími telesami a určené na spoločné užívanie
konečnými spotrebiteľmi. Správne poukázal generálny prokurátor, že o takýto prípad
v prejednávanej veci nešlo. V danej veci ide o dodávku tepla na prípravu teplej úžitkovej
vody a nie o dodávku tepla na vykurovanie. Tým, že súdy z tohto aspektu neposudzovali
skutkový stav veci (či postačujú už zistené skutočnosti, resp. či je potrebné prípadné
doplnenie dokazovania) v nadväznosti k právnej stránke veci, došlo vo vzťahu k uvedenému
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci k inej vade v konaní, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. Na takúto inú vadu je
dovolací súd povinný prihliadať aj z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p.), nie je preto
rozhodujúce, či bol tento dovolací dôvod v mimoriadnom dovolaní generálnym prokurátorom
uplatnený alebo nie.
Pokiaľ generálny prokurátor namietal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle
§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., treba uviesť, že mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia
nebolo možné podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti v nich zaujatých právnych záverov,
lebo v dôsledku spomenutej procesnej vady nemožno posúdiť, či súdy správne aplikovali
príslušnú právnu normu na zistený skutkový stav a či z nej vyvodili správne právne závery.
Z týchto dôvodov najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i O.s.p. v spojení s § 243b O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania
(§ 243i O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. októbra 2011
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová