Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/7/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa N. B., bývajúceho

v P., zastúpeného JUDr. J. S., advokátom v P., proti odporcovi s názvom S., zastúpenému

JUDr. K. M., advokátkou v P., o zaplatenie 59,89 € s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 4. marca 2010

sp.zn. a rozsudku Okresného súdu Prievidza z 27. apríla 2009 č.k.

-56 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza z 2. júla 2009

č.k. -62, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 4. marca 2010 sp.zn.

a rozsudok Okresného súdu Prievidza z 27. apríla 2009 č.k. -56

v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza z 2. júla 2009 č.k. 17 C 50/2009-

62 a vec vracia Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prievidza rozsudkom z 27. apríla 2009 č.k. -56 v spojení

s opravným uznesením z 2. júla 2009 č.k. -62 zamietol návrh navrhovateľa,

ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia 59,89 € s úrokmi z omeškania vo výške 6 %

ročne zo sumy 57,90 € od 1. januára 2009 do zaplatenia a zo sumy 1,989 € od 9. januára

2009. Navrhovateľ nárok odôvodnil tým, že v priebehu rokov 2006 až 2009 zaplatil

odporcovi v súvislosti s tým, že je vlastníkom bytu v bytovom dome uplatnenú sumu ako

vyúčtovanie za spotrebu teplej úžitkovej vody a zálohu za teplú úžitkovú vodu, a to napriek

tomu, že si vo svojom byte so súhlasom ostatných účastníkov bytov vybudoval samostatný

zdroj teplej úžitkovej vody a odpojil sa od spoločných rozvodov. Navrhovateľovi súd uložil

povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 16,50 € do troch dní

2

od právoplatnosti rozsudku k rukám alebo na účet advokátky odporcu. Z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ vo svojom byte vykonal so súhlasom ostatných

vlastníkov stavebnú úpravu, ktorá mala za následok, že sa odpojil od spoločného prívodu

teplej úžitkovej vody, no vzhľadom na spoločné rozvody je v jeho byte naďalej technicky

zabezpečená dodávka teplej úžitkovej vody zo spoločného zdroja. Preto súd prvého stupňa

dospel k záveru, že je naďalej, a to aj napriek tomu, že vo svojom byte nemá namontovaný

merač spotrebovanej teplej úžitkovej vody, povinný platiť odporcovi podľa § 9 vyhlášky

Úradu pre reguláciu sieťových odvetí č. (ďalej len „“) základnú zložku

10 % nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody. Táto jeho povinnosť zodpovedá

i ekonomickej podstate tohto vzťahu vlastníkov bytu tvoriacich spoločenstvo, v ktorom

väčšina vlastníkov podľa rozhodnutia spoločenstva teplú vodu odoberá zo spoločného

napojenia na rozvod tepla. Platenie základnej zložky zodpovedá vzťahu odberateľa tepla

(ktorým je v tomto prípade spoločenstvo) a dodávateľa tepla. V tomto vzťahu je podstatným

prvkom to, že spoločenstvo za teplo určené na prípravu teplej úžitkovej vody musí platiť bez

ohľadu na to, koľko teplej vody je v bytovom dome skutočne spotrebované. I v prípade

nulovej spotreby teplej vody v bytoch by spoločenstvo muselo platiť za teplo určené

na prípravu teplej úžitkovej vody. Preto sa na úhrade nákladov na teplú úžitkovú vodu,

prostredníctvom platenia 10 % základnej zložky musia zúčastňovať všetci vlastníci bytov

a nebytových priestorov v bytovom dome. Toto verejnoprávne obmedzenie rozhodovania

vlastníkov bytov, chráni na úkor vlastníkov bytov, ktorí teplú úžitkovú vodu zo spoločných

rozvodov neodberajú (či už z dôvodu odpojenia alebo šetrenia), rozhodnutie väčšiny

vlastníkov spočívajúce v odbere tepla od odberateľa, ktorý bytovému domou dodáva teplo

na prípravu teplej úžitkovej vody. Zodpovedá to tomu, že spoločenstvo dodávateľovi neplatí

za odobratú teplú vodu v jednotlivých bytoch, ale za teplo, ktoré je určené na prípravu teplej

vody. Preto v prípade platieb navrhovateľa nešlo u odporcu o bezdôvodné obohatenie, keďže

právnym dôvodom týchto platieb bolo správne rozúčtovanie nákladov na úhradu plnení

spojených s užívaním bytu podľa ustanovení . Preto prvostupňový súd návrh

navrhovateľa zamietol. Právne svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil ustanovením § 7a ods. 3,

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Rozhodnutie

o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo 4. marca 2010

sp.zn. potvrdil rozsudok prvostupňového súdu v spojení s opravným

uznesením z 2. júla 2009 č.k. -62. Vyslovil, že odporcovi náhradu trov

3

odvolacieho konania nepriznáva. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa v plnom rozsahu

stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa v danej veci, osvojil si aj

dôvody napadnutého rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd poukázal na správnosť

rozhodnutia súdu prvého stupňa keď vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ vo svojom byte

vykonal so súhlasom ostatných vlastníkov bytov stavebnú úpravu, ktorá mala za následok, že

sa odpojil od spoločného prívodu teplej úžitkovej vody. Vzhľadom však na spoločné rozvody

je v byte navrhovateľa naďalej technicky zabezpečená dodávka teplej úžitkovej vody

zo spoločného zdroja a preto je navrhovateľ povinný odporcovi v zmysle

č. , ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste,

platiť základnú zložku 10 % nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody. Odvolací súd sa

stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že táto povinnosť navrhovateľa zodpovedá

i ekonomickej podstate tohto vzťahu vlastníkov bytu tvoriacich spoločenstvo, v ktorom

väčšina vlastníkov podľa rozhodnutia spoločenstva teplú vodu odoberá zo spoločného

napojenia na rozvod tepla. Platenie základnej zložky zodpovedá vzťahu odberateľa tepla,

ktorým je v tomto prípade spoločenstvo a dodávateľa tepla. Správne v tomto vzťahu súd

prvého stupňa poukázal na to, že podstatným prvkom je tá skutočnosť, že spoločenstvo

za teplo určené na prípravu teplej úžitkovej vody musí platiť bez ohľadu na to, koľko teplej

vody je v bytovom dome skutočne spotrebované. I v prípade nulovej spotreby teplej vody,

bytové spoločenstvo by muselo platiť za teplo určené na prípravu teplej úžitkovej vody

a preto sa na úhrade nákladov za teplú úžitkovú vodu, prostredníctvom platenia základnej

10 % zložky musia zúčastňovať všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom

dome. Preto aj odvolací súd v súlade s názorom súdu prvého stupňa má za to, že ide

o verejnoprávne obmedzenie rozhodovania vlastníkov bytov, ktoré chráni na úkor vlastníkov

bytov, ktorí teplú úžitkovú vodu zo spoločných rozvodov neodoberajú, rozhodnutie väčšiny

vlastníkov spočívajúce v odbere tepla od odberateľa, ktorý bytovému domu dodáva teplo

na prípravu teplej úžitkovej vody. Spoločenstvo vlastníkov bytov totiž dodávateľovi neplatí

v jednotlivých bytoch za odobratú teplú vodu, ale za teplo, ktoré je určené na dodávku teplej

vody. Námietky navrhovateľa uvádzané v odvolaní neboli preto dôvodné. O náhrade trov

odvolacieho konania rozhodol podľa , a

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu ako aj proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa, podal na podnet navrhovateľa generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne

dovolanie. Žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Generálny prokurátor uviedol, že základná zložka z celkových nákladov na prípravu

4

teplej úžitkovej vody, ktorá tvorí 10 % celkových nákladov, sa rozpočítava len medzi

konečných spotrebiteľov. Konečným spotrebiteľom je len ten spotrebiteľ, ktorý má možnosť

odoberať teplú úžitkovú vodu a teda dodané teplo využíva výlučne na vlastnú spotrebu.

Ak spotrebiteľ vykonal technické opatrenia (zablendovanie prívodu a zabezpečenie plombou)

na odpojenie dodávky teplej úžitkovej vody a zabezpečil, aby teplú úžitkovú vodu

pripravovanú centrálne odoberať nemohol, nejde o konečného spotrebiteľa, akého má

na mysli zákon, resp. vykonávacia . V danom prípade nebolo sporné, že navrhovateľ

vykonal technické opatrenia na odpojenie dodávky teplej úžitkovej vody, teplú úžitkovú vodu

pripravovanú centrálne nemal možnosť odoberať a ani neodoberal, taktiež dodané teplo

potrebné na prípravu teplej úžitkovej vody nemohol využívať a ani nevyužíval výlučne

na vlastnú spotrebu. Navrhovateľa teda nemožno považovať za konečného spotrebiteľa

v zmysle zákona a vykonávacej , pretože nespĺňa základnú zákonnú podmienku

uvedenú v ustanovení o tepelnej energetike (ďalej len

„zákon“), teda, že dodané teplo do bytu využíval na vlastnú potrebu. Pojem konečný

spotrebiteľ používaný vo je totožný s pojmom konečný spotrebiteľ tak ako je

definovaný v zákone. Pokiaľ súd napriek tomu návrh zamietol, vec nesprávne právne posúdil.

Podľa názoru generálneho prokurátora základná zložka nákladov na dodané teplo

vykurovanie sa síce s poukazom na ustanovenie rozpočíta aj medzi

užívateľov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú individuálne vykurovanie a nemajú

priamo uzatvorenú zmluvu o dodávke a odbere tepla s dodávateľom, avšak iba ak sú títo

užívatelia zároveň spotrebiteľmi vo vzťahu ku spoločným priestorom, ktoré sú vybavené

vykurovacími telesami a určené na spoločné užívanie konečnými spotrebiteľmi. O takýto

prípad však nešlo. Platby za dodávku tepla na prípravu teplej úžitkovej vody

a na vykurovanie nemožno stotožňovať. Generálny prokurátor poukázal na to, že len

samotná okolnosť, že do bytu vedú odpojené a zaplombované technické rozvody neznamená,

že je do bytu dodávateľom zabezpečená dodávka teplej úžitkovej vody zo spoločného zdroja.

Z uvedeného dôvodu nie je dodávateľ oprávnený dodávku teplej úžitkovej vody spoplatniť aj

tým užívateľom bytov, ktorí v zmysle zákona a vykonávacej nie sú konečnými

spotrebiteľmi tepla potrebného na prípravu teplej úžitkovej vody.

Navrhovateľ ani odporca sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora

nevyjadrili.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci

o mimoriadnom dovolaní ( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal

generálny prokurátor ( ) v lehote jedného roka od právoplatnosti

rozhodnutia súdu ( ) proti rozhodnutiam, ktoré môže napadnúť týmto opravným

prostriedkom, preskúmal napadnuté rozhodnutia bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( v spojení s ) v rozsahu podľa

v spojení s a dospel k záveru, že ich treba zrušiť.

V zmysle mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Na výskyt procesných vád konania vymenovaných v a tiež tzv. iných procesných

vád konania majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sa prihliada nielen v konaní

o dovolaní (viď ), ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď

ods. 2 v spojení s ) bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto

mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené.

Procesné vady konania v zmysle neboli v konaní o mimoriadnom

dovolaní namietané a ani nevyšli najavo. Podľa právneho názoru najvyššieho súdu ale

v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k tzv. inej vade konania majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť

len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

6

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného

z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,

ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor Slovenskej republiky namietal

nesprávne právne posúdenie veci ( ).

Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu

pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také

predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci

konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce

aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu

síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

Dovolací súd je pri preskúmavaní právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu

viazaný rozsahom dovolacieho návrhu a uplatneným dovolacím dôvodom. Viazanosť

dovolacieho súdu dôvodom uvedeným v dovolaní sa prejavuje nielen vo viazanosti dôvodom

zodpovedajúcemu niektorému v zákone vymedzenému dovolaciemu dôvodu, ale

predovšetkým vo viazanosti tým, ako bol tento dovolací dôvod v dovolaní opísaný,

t.j. uvedenie okolností, z ktorých dovolateľ usudzuje, že uvedený dovolací dôvod je daný.

Podľa o tepelnej energetike na účely tohto

zákona sa rozumie konečným spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej

dodávateľ dodáva teplo priamo alebo ktorej dodávateľ alebo odoberateľ množstvo dodaného

tepla rozpočítava a ktorý dodané teplo využíva výlučne na vlastnú spotrebu.

Podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetí č.

na účely tejto sa rozumie rozpočítavaním množstva dodaného tepla rozpočítavanie

nákladov za dodané teplo na vykurovanie alebo na prípravu teplej úžitkovej vody

odberateľovi alebo konečnému spotrebiteľovi.

Zo spisu je zrejmé, že navrhovateľ vykonal technické opatrenie a to zablendovanie

prívodu a zabezpečenie plombou na odpojenie teplej úžitkovej vody a zabezpečil, aby teplú

úžitkovú vodu pripravovanú centrálne odoberať nemohol. Nemožno preto navrhovateľa

7

označiť za konečného spotrebiteľa v zmysle zákona a vykonávacej .

Navrhovateľ nenaplnil požiadavku § 2 písm. f/ zákona, teda že dodané teplo do bytu využíval

na vlastnú potrebu.

Na základe uvedeného je treba súhlasiť aj s ďalším názorom generálneho prokurátora,

že základná zložka na dodané teplo na vykurovanie sa síce s poukazom na ustanovenie

rozpočíta aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú

individuálne vykurovanie a nemajú priamo uzatvorenú zmluvu o dodávke a odbere tepla

s dodávateľom, ale ak sú títo užívatelia zároveň spotrebiteľmi vo vzťahu k spoločným

priestorom, ktoré sú vybavené vykurovacími telesami a určené na spoločné užívanie

konečnými spotrebiteľmi. Správne poukázal generálny prokurátor, že o takýto prípad

v prejednávanej veci nešlo. V danej veci ide o dodávku tepla na prípravu teplej úžitkovej

vody a nie o dodávku tepla na vykurovanie. Tým, že súdy z tohto aspektu neposudzovali

skutkový stav veci (či postačujú už zistené skutočnosti, resp. či je potrebné prípadné

doplnenie dokazovania) v nadväznosti k právnej stránke veci, došlo vo vzťahu k uvedenému

nesprávnemu právnemu posúdeniu veci k inej vade v konaní, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle Na takúto inú vadu je

dovolací súd povinný prihliadať aj z úradnej povinnosti ( ), nie je preto

rozhodujúce, či bol tento dovolací dôvod v mimoriadnom dovolaní generálnym prokurátorom

uplatnený alebo nie.

Pokiaľ generálny prokurátor namietal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle

, treba uviesť, že mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia

nebolo možné podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti v nich zaujatých právnych záverov,

lebo v dôsledku spomenutej procesnej vady nemožno posúdiť, či súdy správne aplikovali

príslušnú právnu normu na zistený skutkový stav a či z nej vyvodili správne právne závery.

Z týchto dôvodov najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( v spojení s ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( v spojení s ).

8

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2011

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová