Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/257/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcov : 1/ V. Š.,

bývajúci v B., 2/ P. Š., bývajúci vo V., obaja zastúpení JUDr. T. T., advokátkou v B., proti

ţalovanému : D. V., bývajúci v L., zastúpený Mgr. Z. G., advokátkou v N., o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn.

, o dovolaní ţalobcov 1/, 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre

z 22. januára 2010 sp.zn.

t a k t o :

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Nitre z 22. januára 2010 sp.zn.

a uznesenie Okresného súdu Nitra z 22. júna 2009 č.k. -231

a vec vracia Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra uznesením z 22. júna 2009 č.k. -231 podania

ţalobcov 1/, 2/ zo dňa 16.10.2003, 14.4.2005, 24.5.2005, 16.4.2007 a 20.6.2008 odmietol.

Vyslovil, ţe o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. V odôvodnení

uznesenia uviedol, ţe uznesením zo dňa 20.5.2009 vyzval ţalobcov 1/, 2/, aby svoj návrh

v lehote 10 dní doplnili a poučil ich, ako majú svoje podanie opraviť. Zástupca ţalobcu 1/

prevzal výzvu na doplnenie dňa 4.6.2009, návrh však v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia v lehote stanovenej súdom zástupca ţalobcu 1/, ani zástupca ţalobcu 2/

neopravili a nedoplnili, zaslali petit návrhu totoţný s petitom návrhu zo dňa 20.6.2008, ktorý

je podľa rozhodnutia Krajského súdu v Nitre neurčitý, nejasný a nezrozumiteľný. Nakoľko

pre uvedený nedostatok nemoţno v konaní pokračovať, podanie v zmysle hore citovaných

zákonných ustanovení odmietol.

Na odvolanie ţalobcu 1/ Krajský súd v Nitre uznesením z 22. januára 2010 č.k.

-238 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení svojho

2

rozhodnutia uviedol, ţe uţ vo svojom zrušujúcom uznesení poukázal na procesné nedostatky

podaného návrhu a na tomto svojom právnom názore zotrváva doposiaľ. Napriek tomu, ţe

súd prvého stupňa sa opätovne pokúsil odstrániť vady návrhu, ţalobca 1/ sa doţadoval

opätovne takého istého určenia, ako aj pred rozhodnutím súdu prvého stupňa, pričom

ţalobca 2/ na výzvu ani nereagoval. Napokon v podanom odvolaní sa domáhal vydania naviac

ešte alternatívneho petitu, kde by bola len ţalobcovi 1/ vyplatená finančná náhrada

za nehnuteľnosť.

Ţalobný návrh má spĺňať také náleţitosti, aby bol jasný, určitý a najmä vykonateľný –

v tomto prípade zápisom v katastri nehnuteľností na LV nehnuteľnosti, ku ktorej ţalobcovia

ţiadali určiť vlastnícke právo a to na základe konkrétne označeného geometrického plánu

s označením parcelného čísla, druhu a výmery parcely. Ţalobcovia takýto návrh nepodali

a ţalobu formulovali nedostatočne, bez identifikácie nehnuteľností a doloţenia geometrického

plánu pre účely zápisu v katastri nehnuteľností za predpokladu, ţe ţalobe bolo vyhovené. Súd

prvého stupňa správne vyzýval ţalobcov, aby svoje podanie opravili a doplnili, aj napriek

tejto výzve podanie nespĺňa vyššie citované náleţitosti. Napokon v rámci odvolacieho

konania sa ţalobca 1/ domáhal alternatívne aj takého určenia (finančnej náhrady), ktorú počas

konania pred súdom prvého stupňa vôbec nepoţadoval. Za takého stavu odvolací súd dospel

k záveru, ţe uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, podanie ţalobcov vykazuje také

nedostatky, pre ktoré nemoţno v konaní ďalej pokračovať a preto ho aj podľa

potvrdil ako vecne správne.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia 1/, 2/, ktorého

prípustnosť odvodzovali ustanovením , teda ţe v konaní im bola odňatá

moţnosť konať pred súdom. Majú za to, ţe neboli splnené zákonné dôvody pre to, aby ich

podanie bolo odmietnuté. Na výzvy súdu prvého stupňa v stanovenej lehote riadne reagovali

a to podaním z 10.6.2009, kde zotrvali na petite ţaloby, t.j. na negatórnom aj pozitívnom

určení vlastníckeho práva tak, ako ho uviedli v podaní z 20.6.2008. Navrhli zrušiť uznesenie

odvolacieho ako aj prvostupňového súdu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcov 1/, 2/ nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), skúmal najskôr, či dovolanie

3

smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

prípustný.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Pokiaľ bolo napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu vydané v tejto procesnej forme, je dovolanie proti nemu

prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm.a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa§ 109 ods. 1

písm.c/ ( ), alebo potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd v ňom vyslovil, ţe dovolanie je prípustné,

pretoţe ide po právnej stránke o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak b/ ide o uznesenie

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo

c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásenie

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ).

Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky niektorého z uvedených uznesení

a preto prípustnosť dovolania z § 239 ods. 1 a 2 nemoţno vyvodiť. So zreteľom na to by

prípustnosť dovolania prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z procesných vád

uvedených v ; povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich,

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či

konanie nie je zaťaţené procesnou vadou v zmysle aţ g/ Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak je konanie,

v ktorom bolo vydané, postihnuté niektorou zo závaţných, v ňom vymenovaných procesných

vád (nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, zákonom predpísaného spôsobu začatia konania, prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad odňatia moţnosti účastníka

pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným

súdom).

Vady konania uvedené v aţ e/, dovolatelia nenamietali

a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z § 237 písm.a/ aţ e/, g/

nemoţno vyvodiť.

V dovolaní sa ako dovolací dôvod v zmysle uvádza, ţe

ţalobcom 1/, 2/ bola v konaní odňatá moţnosť pred súdom konať. Pod odňatím moţnosti pred

súdom konať ( ) treba rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa

účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom

konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O postup odnímajúci

účastníkovi moţnosť pred súdom konať ide tieţ vtedy, ak súd podľa

odmietne podanie (ţalobcu), hoci podmienky pre tento postup nie sú dané.

Keďţe súd (aţ na prípady uvedené v zákone – viď ) nezačína

konanie z vlastnej iniciatívy, ale na podnet účastníka, je zásadne vecou toho, kto navrhuje

začatie konania, aby ţalobu prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej (§ 79 ods. 1

).

Najdôleţitejšou obsahovou náleţitosťou ţaloby je ţalobný návrh (petit). V ňom

ţalobca uvádza, ako by podľa jeho ţelania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok

jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah poţadovanej súdnej ochrany a určuje súdu

medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretoţe v podstate ide o návrh súdneho výroku,

kladie zákon na formuláciu petitu určité poţiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje

presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je síce pre súd rámcom

rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť, a ktorý môţe prekročiť len v taxatívne

vymedzených prípadoch ( ), to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska

obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa ţalobca v konaní domáha. V ţiadnom prípade

to ale neznamená, ţe by súd pri svojom rozhodovaní bol do najväčších podrobností viazaný

výrazovými prostriedkami pouţitými v texte petitu, alebo jeho doslovným znením (vrátane

slov, slovných spojení, ba dokonca aj eventuálnych gramatických chýb) a ţe by sa prípadnou

odlišnou formuláciou vo výroku svojho rozhodnutia, neţ zodpovedá odlišnému zneniu

ţalobného petitu, dopúšťal procesnej vady v zmysle Naopak, tam, kde je

to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne petit ţaloby tak, aby

zodpovedal objektívnemu hmotnému právu, a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným

spôsobom výkonu rozhodnutia.

v ustanovení nevyţaduje, aby ţalobca

po stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho

rozhodnutia. Z jeho doslovného znenia je zrejmé, ţe za postačujúce povaţuje, ak ţalobca

v ţalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového

stavu domáha. Petit ţaloby, tak ako ţalobca formuluje v podanej ţalobe, alebo neskôr

v priebehu konania, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového (t.j., či je

v ţalobe dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo ţalobca ţiada). Súd

do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne ţalobcom naformulovaný petit

ţaloby, môţe v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho

zmysel.

V prejednávanej veci na súdoch niţších stupňov a napokon aj v predmetnom

dovolacom konaní (tu však len z hľadiska preskúmania existencie procesnej vady uvedenej

v ) išlo o posúdenie otázky splnenia procesných podmienok odmietnutia

ţaloby (podania) v zmysle , ktorou sa ţalobcovia 1/, / domáhali, aby súd

„zistil, ţe ţalovaný nie je vlastníkom z titulu vydrţania nehnuteľností nachádzajúcich sa

v katastrálnom území V., ktoré sú zapísané v LV č. X., a to parcela č. X.-zastavaná

2 2

plocha o výmere X. mv podiele X. a parcela č. X.-záhrada o výmere X. mv podiele X., čo

2

činí celkom výmeru X. ma určuje, ţe do dedičstva po zomrelom O. Š. patria nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v katastrálnom území V., zapísané v LV č. X., a to parcela č. X.-zastavaná

2 2

plocha o výmere X. mv podiele X. a parcela č. X.-záhrada o výmere X. mv podiele X., čo

2

činí celkom výmeru X. ma následne tieto podiely budú zapísané do LV č. X. v prospech

ţalobcu 1/“.

Dovolací súd záver odvolacieho súdu, podľa ktorého podanie ţalobcov 1/, 2/ (č.l. 188

a 230, ktoré je totoţné) nespĺňa náleţitosti ţaloby, je formulované nedostatočne bez

identifikácie nehnuteľností a doloţenia geometrického plánu pre účel zápisu v katastri

nehnuteľností, nepovaţuje za správny. Podľa dovolacieho súdu zo ţaloby a k nej pripojených

dokladov moţno jednoznačne vyvodiť, ţe ţalobcovia 1/, 2/ ţiadajú jednak určenie, ţe

ţalovaný nie je vlastníkom titulom vydrţania nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom

2

území V., ktoré sú zapísané na LV č. X. a to parcela č. X.-zastavaná plocha o výmere X. m

2

v podiele X. a parcela č. X.-záhrada o výmere X. mv podiele X., čo činí celkom výmeru

2

X. mako aj určenia, ţe do dedičstva po zomrelom O. Š. patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa

v katastrálnom území V., zapísané na LV č. X. a to parcela č. X.-zastavaná plocha o výmere

2 2

X. mv podiele X. a parcela č. X.-záhrada o výmere X. mv podiele X., čo činí celkom X.

2

ma následne tieto podiely budú zapísané na LV č. X. v prospech ţalobcu 1/, teda ide jednak

o negatórnu ţalobu a jednak o určovaciu ţalobu. Ţalobcami 1/, 2/ navrhovaný petit

nevykazuje znaky neurčitosti, nezrozumiteľnosti a nie je v rozpore ani s obsahom ţaloby;

v ţalobe je dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo ţalobcovia 1/, 2/ ţiadajú.

Dovolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, ţe otázka existencie naliehavého

právneho záujmu ţalobcov 1/, 2/ na poţadovanom určení, teda ţe ţalovaný nie je vlastníkom

sporných nehnuteľností a ţe sporé nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelom O. Š., ako

aj ţe tieto podiely majú byť zapísané do LV č. X. v prospech ţalobcu 1/ má procesnoprávnu

povahu a súvisí s posúdením, či ţalobcovia 1/, 2/ sú procesne oprávnení domáhať sa ochrany

svojich práv nimi zvoleným procesnoprávnym prostriedkom. Skúmanie otázky naliehavého

právneho záujmu je podmienkou prípustnosti ţaloby na určenie v zmysle § 80 písm.c/

; posúdenie procesnej prípustnosti ţaloby z hľadiska preukázania naliehavého

právneho záujmu na poţadovanom určení ( ) je v prípade určovacej ţaloby

súčasťou právneho posúdenia veci súdom a nepreukázanie naliehavého právneho záujmu

na poţadovanom určení je dôvodom jej zamietnutia.

Za tejto vyššie uvedenej situácie, keď odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého

stupňa, ktorým bolo podanie ţalobcov 1/, 2/ odmietnuté z dôvodu, ţe ţaloba nemala potrebné

náleţitosti ( ), je zrejmé, ţe ţalobcom 1/, / bola znemoţnená realizácia ich

procesného práva na to, aby súd konal ďalej o ich ţalobe, a ţe teda v predmetnom konaní

došlo k procesnej vade podľa ustanovenia , zakladajúcej prípustnosť

dovolania. Táto vada je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté

rozhodnutie zrušiť. Rozhodnutie, ktoré bolo vydané v konaní postihnutom tak závaţnou

procesnou vadou, nemôţe byť totiţ povaţované za správne.

So zreteľom na to, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté potvrdzujúce

uznesenie Krajského súdu v Nitre zrušil podľa ; pre rovnakú vadu zrušil

tieţ uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým tento odmietol podanie ţalobcov 1/, 2/ a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( )

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2011

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová