Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c16/381998.998977.pdf
PDF · 153.32 KB
No categories available
2Cdo/257/2010
Najvyšší súd 2 Cdo 257/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcov : 1/ V. Š.,
bývajúci v B., 2/ P. Š., bývajúci vo V., obaja zastúpení JUDr. T. T., advokátkou v B., proti
ţalovanému : D. V., bývajúci v L., zastúpený Mgr. Z. G., advokátkou v N., o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn.
12 C 205/2003, o dovolaní ţalobcov 1/, 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre
z 22. januára 2010 sp.zn. 6 Co 180/2009
t a k t o :
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Nitre z 22. januára 2010 sp.zn.
6 Co 180/2009 a uznesenie Okresného súdu Nitra z 22. júna 2009 č.k. 12 C 205/2003-231
a vec vracia Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra uznesením z 22. júna 2009 č.k. 12 C 205/2003-231 podania
ţalobcov 1/, 2/ zo dňa 16.10.2003, 14.4.2005, 24.5.2005, 16.4.2007 a 20.6.2008 odmietol.
Vyslovil, ţe o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. V odôvodnení
uznesenia uviedol, ţe uznesením zo dňa 20.5.2009 vyzval ţalobcov 1/, 2/, aby svoj návrh
v lehote 10 dní doplnili a poučil ich, ako majú svoje podanie opraviť. Zástupca ţalobcu 1/
prevzal výzvu na doplnenie dňa 4.6.2009, návrh však v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia v lehote stanovenej súdom zástupca ţalobcu 1/, ani zástupca ţalobcu 2/
neopravili a nedoplnili, zaslali petit návrhu totoţný s petitom návrhu zo dňa 20.6.2008, ktorý
je podľa rozhodnutia Krajského súdu v Nitre neurčitý, nejasný a nezrozumiteľný. Nakoľko
pre uvedený nedostatok nemoţno v konaní pokračovať, podanie v zmysle hore citovaných
zákonných ustanovení odmietol.
Na odvolanie ţalobcu 1/ Krajský súd v Nitre uznesením z 22. januára 2010 č.k.
6 Co 180/2009-238 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, ţe uţ vo svojom zrušujúcom uznesení poukázal na procesné nedostatky
podaného návrhu a na tomto svojom právnom názore zotrváva doposiaľ. Napriek tomu, ţe
súd prvého stupňa sa opätovne pokúsil odstrániť vady návrhu, ţalobca 1/ sa doţadoval
opätovne takého istého určenia, ako aj pred rozhodnutím súdu prvého stupňa, pričom
ţalobca 2/ na výzvu ani nereagoval. Napokon v podanom odvolaní sa domáhal vydania naviac
ešte alternatívneho petitu, kde by bola len ţalobcovi 1/ vyplatená finančná náhrada
za nehnuteľnosť.
Ţalobný návrh má spĺňať také náleţitosti, aby bol jasný, určitý a najmä vykonateľný –
v tomto prípade zápisom v katastri nehnuteľností na LV nehnuteľnosti, ku ktorej ţalobcovia
ţiadali určiť vlastnícke právo a to na základe konkrétne označeného geometrického plánu
s označením parcelného čísla, druhu a výmery parcely. Ţalobcovia takýto návrh nepodali
a ţalobu formulovali nedostatočne, bez identifikácie nehnuteľností a doloţenia geometrického
plánu pre účely zápisu v katastri nehnuteľností za predpokladu, ţe ţalobe bolo vyhovené. Súd
prvého stupňa správne vyzýval ţalobcov, aby svoje podanie opravili a doplnili, aj napriek
tejto výzve podanie nespĺňa vyššie citované náleţitosti. Napokon v rámci odvolacieho
konania sa ţalobca 1/ domáhal alternatívne aj takého určenia (finančnej náhrady), ktorú počas
konania pred súdom prvého stupňa vôbec nepoţadoval. Za takého stavu odvolací súd dospel
k záveru, ţe uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, podanie ţalobcov vykazuje také
nedostatky, pre ktoré nemoţno v konaní ďalej pokračovať a preto ho aj podľa § 219 O.s.p.
potvrdil ako vecne správne.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia 1/, 2/, ktorého
prípustnosť odvodzovali ustanovením § 237 písm.f/ O.s.p., teda ţe v konaní im bola odňatá
moţnosť konať pred súdom. Majú za to, ţe neboli splnené zákonné dôvody pre to, aby ich
podanie bolo odmietnuté. Na výzvy súdu prvého stupňa v stanovenej lehote riadne reagovali
a to podaním z 10.6.2009, kde zotrvali na petite ţaloby, t.j. na negatórnom aj pozitívnom
určení vlastníckeho práva tak, ako ho uviedli v podaní z 20.6.2008. Navrhli zrušiť uznesenie
odvolacieho ako aj prvostupňového súdu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcov 1/, 2/ nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Pokiaľ bolo napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu vydané v tejto procesnej forme, je dovolanie proti nemu
prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm.a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa§ 109 ods. 1
písm.c/ (§ 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd v ňom vyslovil, ţe dovolanie je prípustné,
pretoţe ide po právnej stránke o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak b/ ide o uznesenie
o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo
c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásenie
za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.).
Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky niektorého z uvedených uznesení
a preto prípustnosť dovolania z § 239 ods. 1 a 2 nemoţno vyvodiť. So zreteľom na to by
prípustnosť dovolania prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z procesných vád
uvedených v § 237 O.s.p.; povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich,
vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či
konanie nie je zaťaţené procesnou vadou v zmysle § 237 písm.a/ aţ g/ O.s.p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak je konanie,
v ktorom bolo vydané, postihnuté niektorou zo závaţných, v ňom vymenovaných procesných
vád (nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, zákonom predpísaného spôsobu začatia konania, prekáţku veci
právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad odňatia moţnosti účastníka
pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným
súdom).
Vady konania uvedené v § 237 písm.a/ aţ e/, g/ O.s.p. dovolatelia nenamietali
a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z § 237 písm.a/ aţ e/, g/
O.s.p. nemoţno vyvodiť.
V dovolaní sa ako dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm.a/ O.s.p. uvádza, ţe
ţalobcom 1/, 2/ bola v konaní odňatá moţnosť pred súdom konať. Pod odňatím moţnosti pred
súdom konať (§ 237 písm.f/ O.s.p.) treba rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom
konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O postup odnímajúci
účastníkovi moţnosť pred súdom konať ide tieţ vtedy, ak súd podľa § 43 ods. 2 O.s.p.
odmietne podanie (ţalobcu), hoci podmienky pre tento postup nie sú dané.
Keďţe súd (aţ na prípady uvedené v zákone – viď § 81 ods. 1 O.s.p.) nezačína
konanie z vlastnej iniciatívy, ale na podnet účastníka, je zásadne vecou toho, kto navrhuje
začatie konania, aby ţalobu prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej (§ 79 ods. 1
O.s.p.).
Najdôleţitejšou obsahovou náleţitosťou ţaloby je ţalobný návrh (petit). V ňom
ţalobca uvádza, ako by podľa jeho ţelania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok
jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah poţadovanej súdnej ochrany a určuje súdu
medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretoţe v podstate ide o návrh súdneho výroku,
kladie zákon na formuláciu petitu určité poţiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje
presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je síce pre súd rámcom
rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť, a ktorý môţe prekročiť len v taxatívne
vymedzených prípadoch (§ 153 ods. 2 O.s.p.), to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska
obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa ţalobca v konaní domáha. V ţiadnom prípade
to ale neznamená, ţe by súd pri svojom rozhodovaní bol do najväčších podrobností viazaný
výrazovými prostriedkami pouţitými v texte petitu, alebo jeho doslovným znením (vrátane
slov, slovných spojení, ba dokonca aj eventuálnych gramatických chýb) a ţe by sa prípadnou
odlišnou formuláciou vo výroku svojho rozhodnutia, neţ zodpovedá odlišnému zneniu
ţalobného petitu, dopúšťal procesnej vady v zmysle § 237 písm.e/ O.s.p. Naopak, tam, kde je
to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne petit ţaloby tak, aby
zodpovedal objektívnemu hmotnému právu, a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným
spôsobom výkonu rozhodnutia.
Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 ods. 1 O.s.p. nevyţaduje, aby ţalobca
po stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho
rozhodnutia. Z jeho doslovného znenia je zrejmé, ţe za postačujúce povaţuje, ak ţalobca
v ţalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového
stavu domáha. Petit ţaloby, tak ako ţalobca formuluje v podanej ţalobe, alebo neskôr
v priebehu konania, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového (t.j., či je
v ţalobe dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo ţalobca ţiada). Súd
do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne ţalobcom naformulovaný petit
ţaloby, môţe v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho
zmysel.
V prejednávanej veci na súdoch niţších stupňov a napokon aj v predmetnom
dovolacom konaní (tu však len z hľadiska preskúmania existencie procesnej vady uvedenej
v § 237 písm.f/ O.s.p.) išlo o posúdenie otázky splnenia procesných podmienok odmietnutia
ţaloby (podania) v zmysle § 43 ods. 2 O.s.p., ktorou sa ţalobcovia 1/, 2/ domáhali, aby súd
„zistil, ţe ţalovaný nie je vlastníkom z titulu vydrţania nehnuteľností nachádzajúcich sa
v katastrálnom území V., ktoré sú zapísané v LV č. X., a to parcela č. X.-zastavaná
2 2
plocha o výmere X. mv podiele X. a parcela č. X.-záhrada o výmere X. mv podiele X., čo
2
činí celkom výmeru X. ma určuje, ţe do dedičstva po zomrelom O. Š. patria nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území V., zapísané v LV č. X., a to parcela č. X.-zastavaná
2 2
plocha o výmere X. mv podiele X. a parcela č. X.-záhrada o výmere X. mv podiele X., čo
2
činí celkom výmeru X. ma následne tieto podiely budú zapísané do LV č. X. v prospech
ţalobcu 1/“.
Dovolací súd záver odvolacieho súdu, podľa ktorého podanie ţalobcov 1/, 2/ (č.l. 188
a 230, ktoré je totoţné) nespĺňa náleţitosti ţaloby, je formulované nedostatočne bez
identifikácie nehnuteľností a doloţenia geometrického plánu pre účel zápisu v katastri
nehnuteľností, nepovaţuje za správny. Podľa dovolacieho súdu zo ţaloby a k nej pripojených
dokladov moţno jednoznačne vyvodiť, ţe ţalobcovia 1/, 2/ ţiadajú jednak určenie, ţe
ţalovaný nie je vlastníkom titulom vydrţania nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom
2
území V., ktoré sú zapísané na LV č. X. a to parcela č. X.-zastavaná plocha o výmere X. m
2
v podiele X. a parcela č. X.-záhrada o výmere X. mv podiele X., čo činí celkom výmeru
2
X. mako aj určenia, ţe do dedičstva po zomrelom O. Š. patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v katastrálnom území V., zapísané na LV č. X. a to parcela č. X.-zastavaná plocha o výmere
2 2
X. mv podiele X. a parcela č. X.-záhrada o výmere X. mv podiele X., čo činí celkom X.
2
ma následne tieto podiely budú zapísané na LV č. X. v prospech ţalobcu 1/, teda ide jednak
o negatórnu ţalobu a jednak o určovaciu ţalobu. Ţalobcami 1/, 2/ navrhovaný petit
nevykazuje znaky neurčitosti, nezrozumiteľnosti a nie je v rozpore ani s obsahom ţaloby;
v ţalobe je dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo ţalobcovia 1/, 2/ ţiadajú.
Dovolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, ţe otázka existencie naliehavého
právneho záujmu ţalobcov 1/, 2/ na poţadovanom určení, teda ţe ţalovaný nie je vlastníkom
sporných nehnuteľností a ţe sporé nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelom O. Š., ako
aj ţe tieto podiely majú byť zapísané do LV č. X. v prospech ţalobcu 1/ má procesnoprávnu
povahu a súvisí s posúdením, či ţalobcovia 1/, 2/ sú procesne oprávnení domáhať sa ochrany
svojich práv nimi zvoleným procesnoprávnym prostriedkom. Skúmanie otázky naliehavého
právneho záujmu je podmienkou prípustnosti ţaloby na určenie v zmysle § 80 písm.c/
O.s.p.; posúdenie procesnej prípustnosti ţaloby z hľadiska preukázania naliehavého
právneho záujmu na poţadovanom určení (§ 80 písm.c/ O.s.p.) je v prípade určovacej ţaloby
súčasťou právneho posúdenia veci súdom a nepreukázanie naliehavého právneho záujmu
na poţadovanom určení je dôvodom jej zamietnutia.
Za tejto vyššie uvedenej situácie, keď odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého
stupňa, ktorým bolo podanie ţalobcov 1/, 2/ odmietnuté z dôvodu, ţe ţaloba nemala potrebné
náleţitosti (§ 43 ods. 2 O.s.p.), je zrejmé, ţe ţalobcom 1/, 2/ bola znemoţnená realizácia ich
procesného práva na to, aby súd konal ďalej o ich ţalobe, a ţe teda v predmetnom konaní
došlo k procesnej vade podľa ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p., zakladajúcej prípustnosť
dovolania. Táto vada je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté
rozhodnutie zrušiť. Rozhodnutie, ktoré bolo vydané v konaní postihnutom tak závaţnou
procesnou vadou, nemôţe byť totiţ povaţované za správne.
So zreteľom na to, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté potvrdzujúce
uznesenie Krajského súdu v Nitre zrušil podľa § 243b ods. 1 O.s.p.; pre rovnakú vadu zrušil
tieţ uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým tento odmietol podanie ţalobcov 1/, 2/ a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. októbra 2011
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová