Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/91/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. A., bývajúceho v P.,

zastúpeného Mgr. S. F., advokátom so sídlom v P., proti odporkyni L. K., bývajúcej v X.P.,

zastúpenej JUDr. M. P., advokátom so sídlom v P., o neúčinnosť dohody o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.

, o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 11. februára

2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní náhradu trov dovolacieho

konania 77,29 € na účet Mgr. S. F., advokáta so sídlom v P., číslo: X., vedený vo V..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Poprad rozsudkom z 2. júna 2010 č.k. -225 určil, že dohoda

o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 26. mája 2008 uzavretá medzi M.

K., nar. X., L. a odporkyňou, na základe ktorej odporkyňa nadobudla do svojho výlučného

vlastníctva nehnuteľnosť, a to byt č. X. nachádzajúci sa na 6. poschodí obytného domu súp. č.

X., blok O., postavený na pozemku parcele C-KN č. X. zastavané plochy a nádvoria o výmere

X. m², vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach obytného

domu vo veľkosti X.-in ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku C-KN parcela č. X. -

zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m² vo veľkosti X.-in, to všetko zapísané na liste

2

vlastníctva č. X. pre obec a katastrálne územie Poprad, ktorý vedie Správa katastra Poprad, je

voči navrhovateľovi právne neúčinná. Náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal

a vyslovil, že odporkyňa nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak po zistení, že

bývalý manžel odporkyne M. K. má záväzok voči navrhovateľovi na základe právoplatného

platobného rozkazu Okresného súdu Kežmarok č.k. z 10. apríla 2008, ktorý

nadobudol právoplatnosť 30. apríla 2008. Odporkyňa s bývalým manželom M. K. uzavrela

26. mája 2008 dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe

ktorej sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ mal v čase

rozhodovania súdu voči dlžníkovi M. K. vymáhateľnú pohľadávku, pričom odporovateľným

úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku dlžníka v tom smere, že sa tým ukrátilo

uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Podľa názoru súdu odporkyňa nevynaložila náležitú

starostlivosť na zistenie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, z ktorého dôvodu súd návrhu

vyhovel a dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov určil voči

navrhovateľovi za právne neúčinnú. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

Zohľadnil pritom pomery odporkyne po rozvode manželstva, ktorej bývalý manžel

neprispieval riadne na výživu detí a naviac jej obavu, že zostane s maloletými deťmi bez

vlastného bývania.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadla odvolaním odporkyňa, ktorá žiadala rozsudok

zmeniť a návrh zamietnuť. Navrhovateľ podal odvolanie proti výroku o trovách konania;

nesúhlasil s aplikáciou a žiadal v tejto časti zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa

a priznať náhradu trov konania. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 11. februára 2011 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. O trovách odvolacieho konania

rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Na odôvodnenie

uviedol, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne

posúdil. V celom rozsahu sa preto stotožnil s odôvodnením jeho rozhodnutia. Na zdôraznenie

jeho správnosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo 14. februára 2002 sp. zn.

, z ktorého vyplýva, že dôvodom zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva za

trvania manželstva zmysle bola podnikateľská činnosť

manžela odporkyne a obava o ohrozenie spoločne nadobudnutého majetku. Ak by bolo

pravdivé tvrdenie odporkyne o nehospodárnom nakladaní s majetkom patriacim do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tak by došlo k jeho zrušeniu podľa § 148 ods. 2

, čo však odporkyňa nepreukázala. Ani tvrdenú solventnosť dlžníka

M. K. nepovažoval odvolací súd za dôvod pre zamietnutie odporovacej žaloby. Odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o trovách konania. Tvrdenie navrhovateľa

o vymožení výživného odporkyňou pre maloleté deti v sume 9 000 € nepovažoval za dôvod

zmeny majetkových pomerov odporkyne, pretože výživné je osobným nárokom dieťaťa.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil v spojení s

, pričom na strane odporkyne zohľadnil jej majetkové pomery, poberanie rodičovského

príspevku vrátane prídavkov na dve maloleté deti ako aj výživné.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie odporkyňa a žiadala ho spolu

s rozsudkom okresného súdu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania odôvodnila a jeho dôvodnosť

písm. b/ a c/ Namietala, že súdy nezistili náležitým spôsobom skutkový stav, pretože

nikdy neboli vykonané dôkazy, ktoré navrhovala a ktoré by preukázali jej tvrdenia o tom, že

nemohla nielen zistiť, ale ani sa dozvedieť o konaní, či podnikaní bývalého manžela.

V priebehu konania navrhla a naďalej trvala na výsluchu svedkyne E. D., svojej matky, ktorá

na začiatku podnikania bývalého manžela tomuto pomáhala s administratívnymi prácami; pri

tejto činnosti však nemala možnosť zistiť stav jeho podnikania. Uvedená svedkyňa mohla

dosvedčiť aj to, že bývalý manžel udržiaval známosti s inými ženami, že spoločnú domácnosť

prakticky neviedli, bývali oddelene a zrušenie ich bezpodielového spoluvlastníctva za trvania

manželstva bolo motivované jej snahou zachrániť byt, ktorý svedkyňa spolu s otcom

odporkyne zaplatili, lebo hrozilo, že bývalý manžel si milenku nasťahuje do predmetného

bytu. Súdy bez povšimnutia alebo úmyselne ponechali jej tvrdenie uvedené v návrhu na

zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva z 19. decembra

2007, kde výslovne uvádzala, že nemôže ovplyvniť konanie manžela v súvislosti s jeho

podnikaním, z čoho je zrejmé, že nemala žiadnu možnosť ovplyvňovať jeho podnikateľskú

činnosť. Toto závažné tvrdenie nesvedčí o úmysle ukrátiť veriteľa a ani o tom, že by mala

vedomosť, prípadne možnosť poznať aktíva a pasíva firmy bývalého manžela. Domáhala sa aj

výsluchu matky bývalého manžela K. K., ktorá mala vedomosť o tom, že jej syn si zakladal

účty na iné mená (okrem svojho) a tiež o tom, že odporkyňa nemala možnosť poznať stav

podnikania bývalého manžela. Naďalej trvala aj na výsluchu exekútora JUDr. D. S.

4

z Exekútorského úradu Poprad, ktorý zabavil písomnosti, doklady a listiny vzťahujúce sa na

podnikanie a činnosť bývalého manžela, z ktorých dokladov možno jednoznačne usúdiť, že ju

nielenže nepripustil k žiadnej činnosti, ale ju aj fyzicky napadol, keď sa domáhala vysvetlenia

jeho správania sa a podnikania. Rozhodnutia súdov sú založené na neúplnom skutkovom

zistení a v dôsledku toho aj na nesprávnom právnom posúdení. Postupom súdu, ktorý

nevykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie na zistenie skutkového stavu, jej bola odňatá

možnosť konať pred súdom v zmysle

Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť

a priznať náhradu trov dovolacieho konania vo výške 77,29 €. Odporkyni nebola postupom

súdov odňatá možnosť konať nevykonaním dokazovania v potrebnom rozsahu na zistenie

skutkového stavu. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(R 37/1993), podľa ktorej „nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postup,

ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom“. Súdy vykonali dokazovanie

nevyhnuté na zistenie skutkového stavu a dovolateľkou navrhnuté dôkazy by výsledok sporu

vôbec neovplyvnili, nedosiahli by pre ňu priaznivejší výsledok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), ktorá je zastúpená advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je

dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Odporkyňa dovolaním napadla rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

žiadneho z vyššie uvedených rozsudkov. Prípustnosť jej dovolania preto z ustanovení § 238

ods. 1 až 3 nemožno vyvodiť.

Prípustnosť dovolania odporkyne by v danom prípade prichádzala do úvahy, len ak by

v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Dovolací súd

so zreteľom na skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá

z procesných vád taxatívne vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska nie je právne významné samo tvrdenie

účastníka, že došlo k určitej procesnej vade, ale len zistenie, že k namietanej vade skutočne

došlo.

Dovolateľka procesné vady konania v zmysle až e/,

nenamietala a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej

dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali dopustiť

súdy nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či postupom súdov nebola

dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom ( ). Odňatím možnosti

konať pred súdom sa rozumie procesne nesprávny postup súdu, ktorým znemožnil

6

účastníkovi konania realizáciu procesných oprávnení, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny

poriadok.

Z obsahu dovolania vyplýva, že k odňatiu možnosti dovolateľky konať pred súdom

malo dôjsť tým, že súdy nevykonali ňou navrhované dokazovanie. Posúdenie návrhu na

vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je

vecou súdu (viď ), a nie účastníka konania. Najvyšší súd Slovenskej

republiky to vyjadril už v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993, v ktorom zaujal názor, že prípadné

nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení, nie

však procesnú vadu v zmysle K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky aj v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999, v ktorom uviedol, že ak súd

v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na

zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f/

nie je prípustné, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom.

V prejednávanej veci preto nevykonaním odporkyňou navrhovaného dokazovania výsluchom

svedkov (svojej matky, matky bývalého manžela a súdneho exekútora) nedošlo k odňatiu jej

možnosti konať pred súdom.

K námietke dovolateľky, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), je potrebné uviesť, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd sa ale nesprávnym právnym

posúdením veci nedopúšťa vady konania v zmysle Právne posúdenie veci súdmi

nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované za relevantný dovolací

dôvod, ktorým (ale) možno úspešne odôvodniť (len) procesne prípustné dovolanie (viď § 241

ods. 2 písm. c/ ). Pokiaľ by aj súd (prípadne) vec nesprávne právne posúdil, nezakladalo

by to prípustnosť dovolania v zmysle

Pokiaľ odporkyňa namieta existenciu tzv. inej vady konania majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie veci, takáto tzv. iná vada konania je síce relevantný dovolací dôvod

( ), prípustnosť dovolania ale nezakladá. Aj tento dovolací dôvod

možno úspešne uplatniť len v procesne prípustnom dovolaní (o tento prípad ale

v preskúmavanej veci nešlo).

Keďže prípustnosť dovolania odporkyne nemožno vyvodiť z ustanovení § 238 ods. 1

až 3 ani z , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania (z procesných

dôvodov) sa dovolací súd nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska

jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu

trov dovolacieho konania proti odporkyni, ktorá úspech nemala ( ,

ods. 1 a ). Navrhovateľ podal návrh na rozhodnutie o priznaní

náhrady trov dovolacieho konania ( v spojení s )

a trovy tohto konania aj vyčíslil. Dovolací súd mu priznal náhradu spočívajúcu v odmene

advokáta za 1 úkon právnej služby, a to vypracovanie vyjadrenia k dovolaniu z 9. mája 2011

[ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za

tento úkon právnej služby určil podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 57 €, čo

s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške

jednej stotiny výpočtového základu (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhlášky, t.j. 7,41 €) a daňou

z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhlášky, t.j. 1,48 €) predstavuje spolu 77,29 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková