Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
9c1/381188.4cfa4c.pdf
PDF · 145.07 KB
No categories available
5Sžf/60/2011
Najvyšší súd 5Sžf/60/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti A.,
s. r. o, so sídlom T., IČO: X., zastúpenej JUDr. M. B., právne služby, s. r. o., so sídlom Č.,
proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Nová ulica 13,
Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
č. I/228/4411-22436/2011/993168-r z 23. februára 2011, na odvolanie žalobkyne proti
uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo 17. augusta 2011, č. k. 21S/36/2011-24, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline
zo 17. augusta 2011, č. k. 21S/36/2011-24 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250d
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie o žalobe žalobkyne
proti rozhodnutiu žalovaného z 23. februára 2011 č. I/228/4411-22436/2011/993168-r,
ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu – Daňového úradu Martin
č. 666/231/95081/10/Sum z 15. decembra 2010, ktorým správny orgán prvého stupňa vydal
dodatočný platobný výmer o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie 02/2007 vo výške 38.047,79 eura. Rozhodol tak, keď z obsahu administratívneho
spisu žalovaného zistil, že rozhodnutie žalovaného bolo v daňovom konaní doručované
splnomocnenému zástupcovi JUDr. M. B., daňovému poradcovi a advokátovi, do vlastných
rúk a doručené bolo dňa 07. marca 2011. Doručenie bolo zrealizované na prvý pokus, teda
bez toho aby došlo k uloženiu zásielky po prvom neúspešnom pokuse o doručenie a po
opakovanom doručení.
V súlade s ustanovením § 250b ods. 1 OSP posledný deň lehoty na podanie žaloby
na pošte alebo osobne na súde bol 07. mája 2011. Keďže tento deň pripadol na sobotu, koniec
lehoty na podanie žaloby sa presunul na pondelok 09. mája 2011. Žalobca podal žalobu
osobne na tunajšom súde dňa 10. mája 2011 (č. l. 1 súdneho spisu).
Keďže osobitný zákon, v tomto prípade zákon č. 511/1992 Zb., o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „zákon o správe daní a poplatkov“), neobsahuje žiadne špeciálne
ustanovenie o tom, že by lehota na podanie žaloby podľa druhej hlavy piatej časti OSP bola
dlhšia ako dva mesiace, krajský súd musel konštatovať, že žaloba bola podaná oneskorene,
a preto konanie pri aplikácii § 250d ods. 3 OSP zastavil.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobkyni náhradu
trov konania nepriznal, pretože nemala v konaní úspech.
Žalobkyňa podala v zákonnej lehote proti tomuto uzneseniu krajského súdu odvolanie
majúc za to, že žalobu podala v posledný deň lehoty na jej podanie, a to v zmysle údajov,
ktoré jej oznámil jej splnomocnený zástupca v daňovom konaní. Domáhala sa opätovného
preskúmania dôvodnosti a zákonnosti napadnutého uznesenia a následne jeho zrušenia
a vrátenia veci krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.
Žalovaný odvolací návrh nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov
a v rozsahu uvedenom v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.
Predmetom konania v danej veci je rozhodovanie o žalobe proti rozhodnutí správneho
orgánu v zmysle druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 až § 250k
OSP), pričom rozhodnutie žalovaného nebolo preskúmané v merite veci z dôvodu nesplnenia
procesnej podmienky spočívajúcej vo včasnosti podania právneho prostriedku – žaloby.
Podľa § 250b ods. 1 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.
Podľa § 57 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP lehoty určené podľa
týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením
zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet,
posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok,
je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva povinnosť
žalobcu podať žalobu na súde v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho
orgánu v poslednom stupni. Ide o lehotu procesnoprávnu, čo znamená, že lehota je zachovaná
aj v prípade, že žaloba adresovaná súdu bola v posledný deň lehoty podaná na pošte.
Pod pojmom „oneskorene podanej žaloby“ v zmysle § 250b ods. 1 OSP treba rozumieť,
že žaloba bola podaná po dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia správneho orgánu
v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje i inú lehotu. Zákon zároveň vylúčil
možnosť odpustenia zmeškania tejto lehoty.
Podľa § 9 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov daňový subjekt, jeho zákonný
zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý
koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne s úradne overeným podpisom alebo ústne
do zápisnice u správcu dane. Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje
sa toto plnomocenstvo za všeobecné. V tej istej veci môže mať len jedného zástupcu.
Zástupca koná osobne, ak z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že za zástupcu môže konať
aj iná osoba; na takéto konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo s úradne
osvedčeným podpisom. Konanie inej osoby v rozsahu udeleného plnomocenstva sa považuje
za konanie zástupcu.
Podľa § 17 ods. 5 zákona o správe daní ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom
pre celé daňové konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát
osobne v daňovom konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu i jeho zástupcovi.
V prejednávanej veci z obsahu administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej
republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zhodne so zisteniami krajského súdu mal preukázané,
že žalobkyňa mala v daňovom konaní splnomocneného zástupcu pre celé konanie,
a to na základe splnomocnenia zo dňa 10. novembra 2010 vystaveného advokátovi
a daňovému poradcovi JUDr. M. B., a že tento zástupca rozhodnutie žalovaného riadne
prevzal dňa 07. marca 2011, pričom posledným dňom na podanie žaloby v zmysle § 57 ods. 2
OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP bol pondelok 09. mája 2011.
Najvyšší súd sa zároveň stotožňuje s názorom krajského súdu o doručovaní
rozhodnutia v rámci daňového konania, a zároveň dáva do pozornosti, že v namietanom
prípade nemohlo dôjsť ani k naplneniu dikcie druhej vety § 17 ods. 5 zákona o správe daní
a poplatkov, pretože žalobkyňa v danom konaní pri doručovaní rozhodnutia žalovaného
nemala nič osobne vykonať (k tomu pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 310/07 - www.concourt.sk).
Krajský súd preto správne konštatoval, že žaloba o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného podaná 10. mája 2011 bola vzhľadom na dátum doručenia tohto
rozhodnutia splnomocnenému zástupcovi žalobkyne v súlade s prvou vetou § 17 ods. 5
zákona o správe daní a poplatkov (07. marec 2011), vzhľadom na ustanovenie § 250b ods. 1
OSP, podaná oneskorene.
Po preskúmaní spôsobu a rozsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu
a s ohľadom na dôvody, ktoré žalobkyňa uviedla v odvolaní, najvyšší súd nezistil taký jeho
výklad a aplikáciu ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a zákona o správe daní
a poplatkov, ktoré by mohli vyvolať účinky nezlučiteľné so základným právom na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 2 ústavy. Najvyšší súd sa vzhľadom na uvedené skutočnosti
nedomnieva, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo
možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.
Vychádzajúc zo skutkových zistení a citovaných zákonných ustanovení bola preto
žaloba žalobkyne v danom prípade podaná nesporne oneskorene a pokiaľ Krajský súd v Žiline
podľa § 250d ods. 3 OSP z dôvodu oneskorene podanej žaloby konanie zastavil, rozhodol
vecne správne.
Tvrdenie žalobkyne, že žalobu podala v posledný deň lehoty na jej podanie,
a to v zmysle údajov, ktoré jej oznámil jej splnomocnený zástupca v daňovom konaní,
je v tomto smere bez právneho významu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preto odvolaním napadnuté
uznesenie krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP
v spojení § 246c ods. 1 veta prvá a § 250k ods. 1 OSP, keďže žalobkyňa v odvolacom konaní
úspech nemala a žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli a ani mu zo zákona
ich náhrada neprislúcha.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. októbra 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková