Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/255/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. B., bývajúcej v Ţ.,

zastúpenej JUDr. E. Š., advokátkou v K., proti ţalovanému O. M., bývajúcemu v G.,

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde

Spišská Nová Ves pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského

súdu v Košiciach z 22. októbra 2009 sp. zn. v spojení s opravným uznesením

Krajského súdu v Košiciach z 29. septembra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 22. októbra 2009 sp. zn.

v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach z 29. septembra

2010 sp. zn. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo 14. mája 2008 č.k. -155

vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, ţe do výlučného vlastníctva

ţalobkyne prikázal hnuteľné veci – zariadenie domácnosti v hodnote 950 Sk a do výlučného

vlastníctva ţalovaného hnuteľné veci – zariadenie domácnosti v hodnote 48 710 Sk.

Na vyrovnanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov titulom vyporiadania

k zariadeniu domácnosti uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 23 880 Sk

do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Hnuteľnosti – všeobecnú hodnotu členského podielu

v B. vo výške 350 000 Sk súd prikázal kaţdému z účastníkov v X., teda po 175 000 Sk,

pričom titulom takéhoto vyporiadania uloţil ţalovanému povinnosť vyplatiť ţalobkyni sumu

55 000 Sk do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zostatok na účte stavebného úveru č. X.

v P. ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manţelov v sume 35 483,20 Sk

a zostatok na účte stavebného úveru č. X. v P. ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva

2

manţelov vo výške 91 767 Sk súd prikázal (spolu v sume 127 250,20 Sk) ţalovanému.

Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť štátu na účet súdu trovy konania – znalečné

preddavkované štátom vo výške 2 197,40 Sk a náhradu súdneho poplatku 5 994 Sk do 15 dní

od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves

z 18. decembra 2002 sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť 14. februára 2003,

bolo manţelstvo účastníkov rozvedené. Predmetom vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manţelov ostali hnuteľnosti popísané v ţalobnom návrhu a hodnota

členského podielu k druţstevnému bytu v sume 350 000 Sk. V zmysle čiastočnej dohody

účastníkov a po vykonanom dokazovaní súd vyporiadal ich bezpodielové spoluvlastníctvo

( a , ). Súd ďalej uviedol, ţe účastníci

previedli členské práva k predmetnému bytu za cenu 350 000 Sk, pričom ţalobkyňa obdrţala

z tejto sumy 120 000 Sk a ţalovaný zvyšok. Súd prikázal hodnotu členského podielu

k druţstevného bytu (350 000 Sk) kaţdému z účastníkov v X. a následne určil ţalovanému

povinnosť vyplatiť ţalobkyni rozdiel z prevzatej kúpnej ceny v sume 55 000 Sk. Pokiaľ išlo

o pasíva, súd konštatoval, ţe ţalovaný takmer výlučne sám disponoval s oboma poskytnutými

úvermi v sume 300 000 Sk a teda bolo by nezákonné a nespravodlivé, aby sa na splácaní

týchto úverov mala podieľať aj ţalobkyňa. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol súd

podľa poloţky 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov () a zároveň

rozhodol aj o povinnosti ţalovaného zaplatiť štátu preddavkované trovy znalečného.

O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 22. októbra 2009 sp. zn.

v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach z 29. septembra 2010 zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe z vecí, ktoré mali ţalobkyňa a ţalovaný

v bezpodielovom spoluvlastníctve manţelov, prikázal do vlastníctva ţalobkyne vybavenie

domácnosti v sume 48,13 € (1 450 Sk) a do vlastníctva ţalovaného vybavenie domácnosti

v sume 1 600,27 € (48 210 Sk). Ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému

na vyrovnanie podielu sumu 476,29 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovanému

zároveň uloţil povinnosť zaplatiť štátu platbou Okresnému súdu Spišská Nová Ves trovy

konania 205,71 € a súdny poplatok 198,99 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, ţe

ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe

v prejednávanej veci súd prvého stupňa správne postupoval pri vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva účastníkov, ak hnuteľné veci, ktoré ostali v uţívaní ţalovaného po odchode

3

ţalobkyne zo spoločnej domácnosti, prikázal do výlučného vlastníctva ţalovanému

(s výnimkou pračky Miniromo). Z tohto dôvodu odvolací súd zmenil v uvedenej časti

napadnutý rozsudok a pračku Miniromo prikázal ţalobkyni. Ďalej uviedol, ţe súd prvého

stupňa správne zahrnul do vyporiadania účastníkov peňaţné prostriedky v sume 350 000 Sk

za prevod členských práv a povinností v bytovom druţstve po zániku manţelstva. Okresný

súd však nepostupoval správne, keď zostatky úverov ku dňu zániku manţelstva (14. februára

2003) spolu v sume 127 250,20 Sk prikázal ţalovanému. Z vykonaného dokazovania

vyplynulo, ţe účastníci konania časť finančných prostriedkov získaných z úveru poskytnutých

P. cca 100 000 Sk investovali do rodinného domu, ktorý mali v podielovom spoluvlastníctve

a zvyšná časť v sume 200 000 Sk bola spotrebovaná za trvania manţelstva na chod

domácnosti po tom, čo ţalobkyňa v júni 2001 opustila spoločnú domácnosť. V konaní

nebolo preukázané, ţe by ţalovaný pouţil poskytnuté úvery nehospodárne, alebo výlučne

pre svoje potreby a samotná okolnosť, ţe účastníci po dlhšiu dobu hospodárili oddelene nie je

dôvodom, aby jeden z účastníkov hradil celý zostatok záväzku. Bolo potrebné prihliadnuť na

skutočnosť, ţe ţalobkyňa bez spoločensky prijateľného dôvodu ešte za trvania manţelstva

opustila rodinu a prestala sa podieľať na starostlivosti o maloleté deti i bezpodielové

spoluvlastníctvo a toto zabezpečoval výlučne ţalovaný. Odvolací súd však prihliadol na

správanie ţalobkyne po opustení spoločnej domácnosti a zohľadnil, ţe táto sa napriek svojim

schopnostiam a moţnostiam nestarala o rodinu, nepodieľala sa na zveľaďovaní spoločných

vecí, na plnení spoločných záväzkov z úverov a preto aplikoval výnimku z východiskového

hľadiska o rovnosti podielov aj pri plnení spoločných záväzkov do zániku bezpodielového

spoluvlastníctva manţelov a v neprospech ţalobkyne zohľadnil pri vyporiadaní jej povinnosť

uhradiť ţalovanému podiel z uhradených úverov nielen za obdobie po zániku

bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj za obdobie od opustenia spoločnej domácnosti.

Ţalovaný tak na splatení úveru za čas od 1. júla 2001 do 14. februára 2003 uhradil sumu

57 200 Sk a v čase od zániku bezpodielového spoluvlastníctva (14. februára 2003) do

splatenia oboch úverov uhradil sumu 128 258 Sk, teda celkovo vynaloţil na splatenie oboch

úverov sumu 185 458 Sk. Odvolací súd mu preto priznal právo na náhradu vo výške jednej

polovice, t.j. v sume 92 929 Sk, čo sa premietlo do výroku o povinnosti jedného z manţelov

zaplatiť určitú sumu druhému na vyrovnanie ich podielu. Zároveň rozhodol o povinnosti

ţalovaného zaplatiť súdny poplatok a o trovách štátu ( ). O trovách

konania súd rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa (§ 238 ods. 1

) a ţiadala dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušiť. Dovolanie odôvodnila

nepreskúmateľnosťou rozsudku, pretoţe má za to, ţe tu absentuje opora vo vykonanom

dokazovaní. Navyše uviedla, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Krajský súd bez ďalšieho skonštatoval, ţe ţalobkyňa sa napriek svojim schopnostiam

a moţnostiam nestarala o rodinu, nepodieľala sa na zveľaďovaní spoločných vecí a na plnení

spoločných záväzkov z úverov, bez spoločensky prijateľného dôvodu opustila spoločnú

domácnosť. Domnieva sa, ţe práve toto konštatovanie súdu nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní. Poukázala na to, ţe spoločnú domácnosť opustila, ale nie dobrovoľne.

Ţalovaným bola z bytu vyhodená. Ţalovaný jej navyše dva mesiace neumoţnil styk s deťmi

a niekoľkokrát ju fyzicky a ústne napadol, o čom svedčia priestupkové konania vedené voči

ţalovanému. Ţalobkyňa sa o deti starala podľa svojich moţností, resp. ako jej to dovolil

ţalovaný. Poukázala na to, ţe s vtedajším svojím priateľom, terajším svojím manţelom,

s ktorým doteraz ţije v šťastnom manţelstve, sa nasťahovali do spoločného podnájmu aţ

v októbri 2001. Teda ţalobkyňa neopustila spoločnú domácnosť z dôvodu, aby sa hneď

presťahovala k priateľovi. Ţalobkyňa ďalej namieta výšku celkovej sumy, ktorú podľa

krajského súdu ţalovaný vynaloţil na splatenie úverov (súd nezohľadnil vyplatené štátne

prémie).

Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe rozhodnutie krajského súdu povaţuje

za správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátkou (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z

a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

( ).

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd najskôr otázkou, či

konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v (t.j., či

v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť

účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku

návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad

odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom, či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľka vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/

nenamietala a tieto vady nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.

Dovolateľka vo svojom dovolaní namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia

odvolacieho súdu, resp. jeho nedostatočné odôvodnenie ( ).

Vady konania vymedzené v zhora uvedených častiach ustanovenia sú

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija

c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci

E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej

republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie

v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy ().

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

V danej veci odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, pričom svoje

rozhodnutie oprel okrem iného aj o konštatovanie, ţe bolo potrebné zohľadniť, ţe ţalobkyňa

bez spoločensky prijateľného dôvodu ešte za trvania manţelstva opustila rodinu a prestala sa

podieľať na starostlivosti o maloleté deti i bezpodielové spoluvlastníctvo. Odvolací súd

prihliadol na správanie ţalobkyne po opustení spoločnej domácnosti a zohľadnil, ţe táto

napriek svojim schopnostiam a moţnostiam sa nestarala o rodinu, nepodieľala sa

na zveľaďovaní spoločných vecí, na plnení spoločných záväzkov z úverov a aplikoval

výnimku z východiskového hľadiska o rovnosti podielov aj pri plnení spoločných záväzkov

do zániku bezpodielového spoluvlastníctva a v neprospech ţalobkyne zohľadnil

pri vyporiadaní jej povinnosť uhradiť ţalovanému podiel z uhradených úverov nielen

za obdobie po zániku bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj za obdobie od opustenia

spoločnej domácnosti. Z rozhodnutia nie je zrejmé, v čom odvolací súd videl neprijateľný

spoločenský dôvod odchodu ţalobkyne zo spoločnej domácnosti a nie je zrejmé ani to, na aké

konkrétne správanie ţalobkyne po opustení spoločnej domácnosti odvolací súd prihliadol.

Rovnako nie je zrejmé, z čoho odvolací súd vychádzal, keď vyššie uvedené konštatoval.

Zo zápisnice z pojednávania pred odvolacím súdom z 1. októbra 2009 nevyplýva, ţe by

odvolací súd doplnil dokazovanie v tomto smere. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa

odvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový

postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky

skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ s poukazom na právne závery, ktoré

prijal. Právne závery odvolacieho súdu môţu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak

odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad,

z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval

a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav.

Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe odvolací súd zaťaţil svoje konanie a rozhodnutie

vadou v zmysle , ktorá je dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní

postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť vecne správne. Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu v spojení s opravným uznesením

podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na uvedené,

nezaoberal sa uţ ďalšími námietkami ţalobkyne uvedenými v dovolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2011

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová