Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)628/381745.cdce83.pdf
PDF · 92.95 KB
No categories available
3Obo/153/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Obo 153/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: I., a. s.,
R. / predtým H., a. s. Košice /, IČO: X.,
proti žalovanému: S., P., o zaplatenie 64 003 583,31 Sk, o oslobodenie od súdneho poplatku,
na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 36 Cb 36/2001 zo dňa
16. 08. 2010, jednomyseľne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.
36 Cb 36/2001 zo dňa 16. 08. 2010 p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 36 Cb 36/2001 zo dňa 16. 08. 2010 o návrhu
žalobcu podaného dňa 09. 08. 2010, o oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodol tak,
že žalobcovi oslobodenie od súdneho poplatku nepriznal. V dôvodoch uznesenia uviedol,
že Krajský súd v Bratislave rozsudkom 36 Cb 36/2001 zo dňa 28. 01. 2010 rozhodol tak,
že zamietol žalobu a žalovanému trovy konania, ktorý rozsudok Najvyšší súd Slovenskej
republiky potvrdil a trovy odvolacieho konania žalovanému nepriznal. Proti tomuto
rozhodnutiu Najvyššieho súdu žalobca podal dovolanie, na základe čoho mu súd uložil
výzvou v lehote určenej uhradiť sumu vo výške 33 193 eur za podanie dovolania v zmysle
sadzobníka súdnych poplatkov. V zdôvodnení uznesenia konajúci súd citoval zdôvodnenie
žalobcu rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych
poplatkov. Konštatoval, že zákon bližšie nedefinuje pojem „pomery účastníka“, ktoré môžu
byť dôvodom na oslobodenie od súdnych poplatkov a uviedol, že bezpochyby nemôže
ísť o také pomery, ktoré vyplývajú z podnikateľskej činnosti. Skutočnosť, že spoločnosť nemá
finančné prostriedky na úhradu súdneho poplatku označil za takú, ktorú nie je možné
akceptovať ako dôvod pre oslobodenie od súdneho poplatku. Konštatoval, že žalobcu
ako podnikateľský subjekt nie je možné podrobiť rovnakému merítku ako sociálne slabú
fyzickú osobu, ktorá nevlastní žiaden majetok väčšieho rozsahu. Konštatoval, že pomery,
ktoré by odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov v prípade, že by sa žalobca dostal
do ťaživej finančnej situácie, by museli vyplývať z dôvodu vyššej moci, napr. vzhľadom
na nepredvídateľné okolnosti, ktoré nemajú pôvod v podnikaní. Za súčasť podnikateľskej
činnosti označil účasť v súdnych konaniach súvisiacich s podnikaním, na ktorej krytie
výdavkov si obchodná spoločnosť musí vytvoriť finančné prostriedky z vlastných zdrojov.
Podľa odvolacieho súdu nepriznanie oslobodenia od poplatkovej povinnosti z dôvodu zrejme
bezúspešného uplatňovania alebo bránenia práva treba starostlivo zvažovať, nakoľko
ide o určitú prejudíciu výsledku sporu a naviac konštatoval, že Najvyšší súd Slovenskej
republiky nevzhliadol dôvod na pripustenie dovolania, nakoľko postup konajúceho súdu
bol podľa neho postupom zákonným. Vzhľadom na to, že súd nepovažoval obe podmienky
pre oslobodenie od súdnych poplatkov za splnené rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
rozhodnutia.
Proti tomuto uzneseniu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie podaním
doručeným súdu 20. 09. 2010 a v súlade s ustanovením § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. navrhol
ho podľa § 220 O. s. p. zmeniť a priznať žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov.
Ako dôvod uviedol, že nie je zriedkavé, že podnikateľské subjekty sa dostávajú do finančných
ťažkostí nie vlastným pričinením, ale zásluhou iných participujúcich subjektov v obchodných
vzťahoch, čo je aj prípad žalobcu. Prípadné zaplatenie súdneho poplatku by finančnú situáciu
žalobcu tak ovplyvnilo, že by možno došlo k zániku spoločnosti a ohrozeniu pracovných
miest, ktoré spoločnosť vytvorila. Podľa žalobcu pri bránení práva sa prostredníctvom súdu
nemôže vytvárať taký stav, ktorým sa subjekt vystaví takémuto riziku. K argumentácii
stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý nevzhliadol dôvod na pripustenie
dovolania žalobca dal do pozornosti, že dovolanie smerovalo predovšetkým k porušovaniu
zákona zo strany odvolacieho súdu a teda meritum predmetného sporu nie je v tomto prípade
prioritné. Podotkol, že spoločnosť žalobcu využije ďalšie právne postupy na zvrátenie
predmetného stavu. Podľa žalobcu zásada dosiahnutia práva na spravodlivosť nemôže
byť oklieštená a znemožnená nespôsobilosťou zaplatiť súdny poplatok ani v prípade,
že ide o podnikateľský subjekt.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212
ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru,
že odvolaniu nevyhovel.
Predmetom odvolacieho konania je posúdiť správnosť uznesenia č. k. 36 Cb 36/2001
zo dňa 16. 08. 2010, ktorým Krajský súd v Bratislave návrhu na priznanie práva
na oslobodenie od súdnych poplatkov nevyhovel.
Z obsahu návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov za dovolanie vyplýva,
že žalobca jeho právo odôvodňuje jeho právom na spravodlivé súdne konanie, keďže
je názoru, že postupom odvolacieho súdu, ktorý pri vyhlásení rozhodnutia jeho rozhodnutie
dostatočne nezdôvodnil bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Zo spisu
je zrejmé, že žalobca podal sťažnosť aj na Ústavný súd Slovenskej republiky o ktorej Ústavný
súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že ju pre nedostatok právomoci odmietol. Odvolateľ
ako dôvod pre priznanie práva na oslobodenie od súdneho poplatku za dovolanie udáva,
že prípadné zaplatenie súdneho poplatku by viedlo k možnému zániku spoločnosti a tým
aj k ohrozeniu pracovných miest. Tak ako z návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov
označeného žiadosť / v spise na strane 226 / tak aj z obsahu odvolania proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave č. k. 36 Cb 36/2001 zo dňa 16. 08. 2010 nie je zrejmé,
že by navrhovateľ právo na oslobodenie od súdneho poplatku preukázal, že jeho pomery
odôvodňujú priznať právo celkom alebo z časti od oslobodenia od súdneho poplatku.
Tvrdenie navrhovateľa, že samotné konanie ovplyvnilo stabilitu obchodnej spoločnosti,
tvrdenie, že dovolanie smeruje predovšetkým k porušovaniu zákona zo strany odvolacieho
súdu, že spoločnosť žalobcu z dôvodov viacerých sporov si nemôže dovoliť uhrádzať
priebežné náklady s tým spojené, nie je preukázaním pomerov účastníka, ktoré by
odôvodňovali jeho právo na oslobodenie od poplatkovej povinnosti. Z obsahu spisu je zrejmé,
že predmetom dovolania je zaplatenie pohľadávky, ktorú žalobca získal zmluvou o postúpení
za odplatu. Žalobca musel predpokladať, že zaplatenie pohľadávky, ktorú kúpil nebude
možné vydobyť bez súdneho sporu a že s vedením sporu mu vzniknú priebežné náklady.
Názor navrhovateľa ohľadne jeho práva na oslobodenie od poplatkovej povinnosti,
že s vymáhaním jeho kúpených pohľadávok mu vznikajú náklady, ktoré ohrozujú stabilitu
jeho obchodnej spoločnosti a ohrozenie pracovných miest nie je preukázaním pomerov
účastníka, pre ktoré by právo na oslobodenie od poplatkovej povinnosti bolo možné priznať.
Preukázaním pomerov zakladajúcich dôvod pre priznanie práva na oslobodenie
od poplatkovej povinnosti nie je ani subjektívny názor účastníka ohľadne súdom
nedostatočného zdôvodnenia rozhodnutia pri vyhlásení. Poplatková povinnosť je zákonom
stanovená povinnosť, ktorej nie je možné sa zbaviť z dôvodu, že jej plnenie ohrozuje stabilitu
obchodnej spoločnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky / § 10a ods. 1 O. s. p. / na základe uvedeného
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 36 Cb 36/2001 zo dňa 16. 08. 2010 podľa
ustanovenia § 219 O. s. p. ako správne potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave 31. októbra 2011
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková