Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sža/51/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana

Moravu, v právnej veci navrhovateľa: A. C. T., narodeného X., štátneho príslušníka Ruskej

federácie (ďalej len Rusko), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy M., Rusko,

aktuálne s miestom pobytu v Slovenskej republike: B., zastúpeného JUDr. M. H., advokátkou,

AK so sídlom V., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Migračný

úrad, Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-

431-22/PO-Ž-2010 zo dňa 20. septembra 2010, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č. k. -41 zo dňa 8. júna 2011 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -41 zo dňa 8. júna 2011 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave potvrdil napadnutým rozsudkom č. k. -41

zo dňa 8. júna 2011 rozhodnutie ČAS: MU-431-22//PO-Ž-2010 zo dňa 20. septembra 2010,

ktorým odporca podľa ustanovenia o azyle

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení (ďalej len „zákon o azyle“),

zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Navrhovateľovi

právo na náhradu trov konania nepriznal.

K námietkam navrhovateľa, že v Rusku bol neustále vydieraný a nútený odovzdať či

previesť vlastnícke alebo dispozičné práva k svojmu majetku ľuďom, ktorí ho od neho žiadali,

že ak by celý majetok takto previedol, sám a aj jeho rodina by sa dostali do finančnej

a ekonomickej krízy a že mu začiatkom roku 2010 bolo udelené prvé povolenie na pobyt

na území Slovenskej republiky preto, lebo v Rusku nemohol slobodne podnikať a preto by mu

mal byť azyl udelený: krajský súd uviedol, že tieto námietky nie sú vo vzťahu k napadnutému

rozhodnutiu dôvodné. Jedným z druhov rozhodnutia o podanej žiadosti o azyl je rozhodnutie,

ktorým sa podaná žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená v tzv. skrátenom konaní.

Predpokladom vydania rozhodnutia podľa § 12 ods. písm. a/ zákona o azyle, podľa ktorého

bola navrhovateľova žiadosť o azyl zamietnutá ako zjavne neopodstatnená, je skutočnosť,

že žiadateľ o azyl (navrhovateľ) požiada o azyl, resp. o inú formu medzinárodnej ochrany

z dôvodov, ktoré sú inými ako tie, ktoré sú uvedené v ust. § 8 zákona o azyle (opodstatnená

obava z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto ustanovení), § 13a zákona o azyle

(reálna hrozba vážneho bezprávia) §§ 10, 13b zákona o azyle (zlúčenie rodiny s rodinou

azylanta alebo s osobou ktorej bola poskytnutá doplnková ochrana). Nie je teda podstatným,

či žiadateľ o azyl v krajine svojho pôvodu bol perzekvovaný ale to, aké dôvody svojej žiadosti

o azyl prezentoval pri jej podaní - akými skutočnosťami podanú žiadosť odôvodnil.

V prejednávanej veci je zrejmé (a vyplýva to aj z obsahu podaného opravného prostriedku),

že navrhovateľ požiadal o azyl na území Slovenskej republiky z dôvodu, že nechce odovzdať

svoj majetok, ktorý má v Rusku ľuďom, ktorí ho od neho pýtajú, resp. pretože sa obáva,

že v prípade návratu do krajiny svojho pôvodu (za účelom prípadného vystavenia nového

cestovného dokladu) by mohlo byť voči nemu začaté trestné stíhanie (vo veci vydierania,

ktoré bolo v minulosti voči nemu niekoľkokrát začaté a následne zastavené). Tieto

navrhovateľom prednesené dôvody jeho žiadosti o azyl sú zjavne inými, ako je obava

z perzekúcie z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov,

z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej

skupine alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd. Tieto dôvody tiež nie je možné

subsumovať pod hrozbu vážneho bezprávia, ako je toto charakterizované v ust. § 2 písm. f/

zákona o azyle. Navrhovateľ nepožiadal o azyl ani z dôvodu zlúčenia rodiny. Pokiaľ ide

o dôvod (obava z núteného odovzdania majetku na inú osobu či osoby), tento možno pokladať

za dôvod ekonomický. Pokiaľ ide o dôvod spočívajúci v obave z prípadného (opätovného)

začatia trestného stíhania, ani tento dôvod nie je dôvodom v zmysle ust. § 8 zákona o azyle,

resp. ani dôvodom v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle, nakoľko prípadné trestné stíhanie

osoby je výsostným oprávnením každého štátu.

Pokiaľ ide o zmienku, že navrhovateľovi bolo začiatkom roku 2010 udelené prvé

povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky preto, lebo v Rusku nemohol slobodne

podnikať, táto nie je z pohľadu preskúmania napadnutého rozhodnutia odporcu významná,

nakoľko sa netýka podania žiadosti o azyl.

Pretože navrhovateľ požiadal o azyl preukázateľne z dôvodov iných, ako sú uvedené

v citovaných ustanoveniach §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle, súd dospel k názoru,

že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie prostredníctvom právnej

zástupkyne a žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Poukázal na to, že v žiadosti o udelenie azylu uviedol, že ako Armén žijúci

na území Ruskej federácie bol prenasledovaný, respektíve mu bolo vyhrážané fyzickou

likvidáciou príslušníkmi kozáckej národnostnej menšiny z tej oblasti. Na území Ruskej

federácie podnikal v oblasti hotelierstva a stavebníctva, pričom bol neustále vydieraný

a nútený odovzdať, či previesť vlastníctvo alebo dispozičné právo svojho majetku, respektíve

platiť sumy príslušníkom kozáckej národnostnej menšiny, ktorí sú napojení na vysoko

postavené osoby v štátnych orgánoch v regióne kde žil. Taktiež navrhovateľ bol

neodôvodnene trestne stíhaný za účelom jeho likvidácie a zmocnenia sa majetku.

Ďalej navrhovateľ uviedol, že sa obáva vrátiť na územie Ruskej federácie zo strachu

opätovnej perzekúcie a prenasledovania zo strany príslušníkov kozáckej národnostnej

menšiny.

Podľa názoru navrhovateľa nikdy svoju žiadosť neodôvodnil ekonomickými dôvodmi.

Finančná alebo ekonomická situácia navrhovateľa a jeho rodiny len znásobila jeho problémy

v Rusku, ktoré spočívajú v perzekúcii a prenasledovaní zo strany príslušníkov kozáckej

národnostnej menšiny a len preto, že navrhovateľ je arménskej národnosti.

Navrhovateľ je presvedčený, že jeho prenasledovanie by neskončilo ani v prípade,

že by všetok svoj majetok odovzdal alebo nemal čím zaplatiť príslušníkom kozáckej

národnostnej menšiny, dokonca ani keby sa presťahoval v rámci Ruskej federácie do inej

oblasti.

Taktiež uviedol, že svoju výpoveď podporil i doložením dôkazov – písomného

materiálu z Ruskej federácie. O tomto materiály odporca v napadnutom rozhodnutí vôbec

nepojednáva. Krajský súd sa zmienil iba v tom smere, že v spise odporcu sa nachádzajú

doklady týkajúce sa jeho predchádzajúceho trestného stíhania vo veci vydierania, fotokópia

cestovného pasu, povolenia na pobyt v Slovenskej republike a relevantné správy o krajine

pôvodu navrhovateľa. Tieto doplnené materiály neboli odporcom ani súdom prvého stupňa

vôbec vyhodnotené.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril listom zo dňa 19. augusta 2011 a

navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť, nakoľko po vykonanom dokazovaní

mal odporca preukázané, že navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu odôvodnil inými

skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10 a § 13a alebo 13b

zákona o azyle. V danom prípade sa nepotvrdili reálne opodstatnené obavy z prenasledovania

z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, dôvodov zastávania určitých politických

názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako vyplývajú zo Ženevského

dohovoru. Rovnako neboli preukázané žiadne skutočnosti, že by navrhovateľ v prípade

návratu do krajiny pôvodu bol vystavený vážnemu bezpráviu tak, ako to ustanovuje § 2

písm. f/ zákona o azyle. V krajine pôvodu nebol právoplatne odsúdený, taktiež nebol členom

žiadnej politickej strany, hnutia alebo organizácie.

Uviedol, že navrhovateľovi bolo podľa

o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov udelené prvé povolenie

na trvalý pobyt, ktoré je podľa § 34 ods.2 zákona o pobyte cudzincov udelené na päť rokov.

Podľa § 46 zákona o pobyte cudzincov sa však platnosť dokladu o pobyte, ktorý mu vystavil

policajný útvar, musí skončiť najmenej 90 dní pred skončením platnosti cestovného dokladu.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu v čase, keď mal na území SR

povolený trvalý pobyt. Jeho argument, že mu nebude predĺžená doba platnosti jeho

cestovného pasu, resp. vystavený nový cestovný doklad na Veľvyslanectve Ruskej federácie,

možno považovať za účelový a irelevantný, nakoľko sa o túto možnosť mimo územia Ruska

doposiaľ nepokúsil.

Najvyšší súd SR ako súd odvolací ( ) preskúmal rozsudok krajského

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu

navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa ustanovenia s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol uverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 2. novembra 2011 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

Podľa preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V intenciách ustanovení tretej hlavy piatej časti "Rozhodovanie o opravných

prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov" sa postupuje v prípadoch, v ktorých

zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným

rozhodnutiam správnych orgánov ( ods. l ).

Podľa veta prvá je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Konanie o udelenie azylu na území SR je upravené zákonom o azyle a samotné

udelenie azylu je spojené so splnením podmienok, taxatívne uvedených v ustanovení § 8

zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy

z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov

zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,

prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa

žiadateľ nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné

vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom, prenasledovaným

za uplatňovanie politických práv a slobôd ( veta prvá ).

Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle zamietne ministerstvo žiadosť o udelenie

azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu

inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo

§ 13b.

Podľa § 12 ods. 3 zákona o azyle rozhodne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie

azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.

V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti

navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3

zákona o azyle, preto primárne, v medziach odvolania, Najvyšší súd SR preskúmal rozsudok

krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania

skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd

vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa a z takto vymedzeného rozsahu, či správne

posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej

skutočnosťou, že navrhovateľ žiadosť o udelenie azylu odôvodnil inými dôvodmi, ako tými,

ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle. V priebehu konania boli

všetky skutočnosti, uvedené navrhovateľom, objektívne preskúmané a komplexne posúdené

a z administratívneho spisu bolo zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie

procesne legálnymi dôkazmi a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu

(odporca vychádzal z informácií o krajine pôvodu, za účelom posúdenia jeho žiadosti boli

využité informácie z materiálu „Rusko – informácie o krajine pôvodu“ z 20. augusta 2010

vedenom pod č.p.: MU-ODZS-34-8/2010 a vypracovanému k uvedenému prípadu,

zo „Správy o ľudských právach 2009: Rusko“ vydanej Úradom pre demokraciu, ľudské práva

a prácu USA 11.marca 2010, zo „Smernice pre posudzovanie žiadosti o azyl – Ruská

federácia“ vydanej Ministerstvom vnútra Veľkej Británie 17. novembra 2008, z článku „Trest

smrti v Rusku nezavedú“ vydaného denníkom Sme 19. novembra 2009, z článku „Medvedev

vyhlásil totálnu vojnu organizovanému zločinu“ vydaného denníkom SME 3. novembra 2009,

z článku „Ruská stredná trieda neverí polícii, súdom, daňovým úradom“ uverejneného

na portáli www.euractiv.sk 23. októbra 2008, z článku „Moskva ratifikovala protokol

Európskeho súdu pre ľudské práva“ vydaného denníkom SME 4. februára 2010, z článku

„Rusi bohatnú, ale snívajú o emigrácii“ vydaného denníkom SME 8. apríla 2008 a z článku

„ČR: Rusi sa sťahujú z krajiny, obchody idú lepšie na západe“ uverejneného na serveri

www.aktuality.sk 11. júna 2010).

Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že navrhovateľ požiadal o udelenie

azylu dňa 1. augusta 2010. Za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti bol s navrhovateľom

vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že o udelenie azylu alebo poskytnutie

doplnkovej ochrany žiada z dôvodu, že nechce odovzdať svoj majetok ľuďom, ktorí ho

od neho v Rusku žiadajú. Taktiež sa už nechce vrátiť do Ruska a chce ochranu zo strany

Slovenska. Proti navrhovateľovi bolo v roku 1999 – 2000 začaté trestné konanie a bol

obvinený z vydierania osoby menom P. C. Toto trestné konanie malo byť podľa navrhovateľa

vykonštruované s cieľom získať jeho majetok. Údajne bol donútený previesť hotel, ktorý

vlastnil na ďalšiu osobu. Potom bolo trestné stíhanie zastavené. Počas jeho pobytu

v Spojených arabských emirátoch v roku 2006 malo byť toto trestné konanie obnovené

a v roku 2007 mal byť na neho vydaný medzinárodný zatykač. Spojené arabské emiráty ho

do Ruska nevydali a trestné konanie malo byť viackrát zastavené a zasa obnovené. Naposledy

malo byť zastavené koncom júna alebo začiatkom júla 2010. Navrhovateľ sa obáva, že trestné

stíhanie môže byť zasa obnovené, bude vzatý do väzby a budú ho nútiť, aby im previedol

ďalšiu svoju nehnuteľnosť. Taktiež uviedol, že má rozhodnutím Cudzineckej polície PZ

Bratislava č.p.: UHCP-7160-19/RHCP-BA-OCP-Ž-2009 zo dňa 13. januára 2010 udelený

trvalý pobyt za účelom zlúčenia rodiny na 5 rokov. K predĺženiu pobytu je však potrebný

platný cestovný pas Ruska. Ten má platný do 25. januára 2011. Podľa ruských zákonov má

právo dostať cestovný pas aj v zahraničí, ale je presvedčený, že mu cestovný pas v zahraničí

Rusko odmietne vydať a nájdu si nejaký dôvod, aby musel kvôli jeho predĺženiu cestovať

do Ruska. Zároveň predpokladá, že trestné konanie proti nemu zastavili iba preto, aby sa

prestal báť vrátiť do Ruska a po jeho návrate bude zadržaný. Iné problémy v Rusku nemal

a iné dôvody svojej žiadosti neuviedol.

Z obsahu administratívneho spisu, najmä z výpovede navrhovateľa a všetkých

dostupných informácií tak bolo zrejmé, že navrhovateľ odôvodnil svoju žiadosť o udelenie

azylu inými skutočnosťami, resp. dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a

a § 13b zákona o azyle.

V tejto súvislosti bolo potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa

o správnom konaní (Správny poriadok), v znení neskorších

predpisov (ďalej len „správny poriadok“), má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nebolo možné

vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody

pre udelenie azylu, žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné

skutkové zistenia.

So všetkými relevantnými námietkami navrhovateľa sa vysporiadal už odporca

v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia ako aj krajský súd v odôvodnení napadnutého

rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nebude opakovať odôvodnenie

preskúmavaného rozhodnutia odporcu a ani odôvodnenie rozsudku krajského súdu, ale na ne

ako na vecne správne a postačujúce odkazuje (

v znení , účinnom od 15. októbra 2008). V súdnom odvolacom konaní

nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, s ktorými by bolo potrebné sa osobitne zaoberať.

Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť

azyl na území SR, nebolo možné považovať za relevantný dôvod pre udelenie azylu a jeho

žiadosť bola založená na iných dôvodoch, ako uvádza § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona

o azyle, najmä na ekonomických dôvodoch a takýto záver našiel oporu aj vo výsledkoch

vykonaného dokazovania, krajský súd nepochybil, keď považoval rozhodnutie z týchto

dôvodov za zákonné.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa ako vecne správny, podľa , potvrdil.

O práve na náhradu trov konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa ustanovenia § 224

ods. 1 a v spojení s a , podľa

ktorého neúspešnému navrhovateľovi ani odporcovi právo na náhradu trov nevzniklo,

na základe čoho účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 2. novembra 2011

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková