Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sža/53/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana

Moravu, v právnej veci navrhovateľa: S. H., narodeného X., bez dokladov totožnosti,

evidenčné číslo: X., štátneho príslušníka Bangladéšskej ľudovej republiky (ďalej len

Bangladéš), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy K., okres G., Bangladéš,

aktuálne s miestom pobytu Pobytový tábor Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky Rohovce, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky –

Migračný úrad, Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu

ČAS: MU-34-15/PO-Ž-2010 zo dňa 23. februára 2010, na odvolanie navrhovateľa proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -86 zo dňa 1. júna 2011 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -86 zo dňa 1. júna 2011 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave potvrdil napadnutým rozsudkom č. k. -86

zo dňa 1. júna 2011 rozhodnutie ČAS: MU-34-15//PO-Ž-2010 zo dňa 23. februára 2010,

ktorým odporca podľa ustanovenia a o azyle

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení (ďalej len „zákon o azyle“),

zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Navrhovateľovi

právo na náhradu trov konania nepriznal.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu -

opravného prostriedku:

K námietke nedostatočne zisteného stavu veci krajský súd uviedol, že táto námietka nie

je dôvodná. Odporca vypočul navrhovateľa k dôvodom jeho žiadosti o azyl, vyvinul úsilie

k tomu, aby navrhovateľ objasnil rozdielnosti medzi jeho aktuálnou a predchádzajúcou

žiadosťou. Prijal a do spisu založil všetky navrhovateľom predložené doklady a v rozhodnutí

sa s nimi vysporiadal. S poukazom na takto zistený stav veci vyhľadal a do spisu založil

správy o krajine pôvodu navrhovateľa zamerané tiež na bezpečnostné riziká prípadného

návratu navrhovateľa do Bangladéša.

K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov taktiež

uviedol, že nie je dôvodná. Odporca opísal zistený stav veci v aktuálnom, ako aj

v predchádzajúcom azylovom konaní, jasným a logickým spôsobom uviedol v čom vidí

nenaplnenie predpokladov udelenia azylu, resp. neposkytnutia doplnkovej ochrany,

predovšetkým však odôvodnil, prečo jeho žiadosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú.

Osobitne poukázal na zásadné rozpory v jeho jednotlivých žiadostiach o azyl (fundamentálny

rozdiel v udaní dôvodu, ktorý ho mal donútiť k odchodu z Bangladéša), ktorú skutočnosť

považoval za kľúčovú pri posúdení jeho aktuálnej žiadosti o azyl.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že aj po preskúmaní tejto

námietky súd dospel k záveru, že nie je dôvodná. Navrhovateľ v aktuálnom azylovom konaní

ako dôvod svojho odchodu z Bangladéša uviedol, že od roku 2002 vykonával funkciu

predsedu "unionu" (asi 14 dedín), že jeho problémy začali v roku 2007 - v júli pripravovali

míting BNP v škole Gosaing High School, kedy členovia študentskej vetvy AL (Awami

League) zničili pripravované pódium, jemu (navrhovateľovi) ako aj ostatným členom BNP sa

však podarilo ujsť. Tento útok na základe oznámenia vyšetrovala polícia, výsledok

vyšetrovania však navrhovateľ uviesť nevedel. V auguste toho istého roku medzi predavačmi

ryže v Gosaingu (členmi BNP) a ostatnými predavačmi vznikla hádka, ktorú prišiel

navrhovateľ urovnať. Medzi predavačmi z BNP a AL došlo k bitke. Navrhovateľ ďalej

uviedol, že na následnom mítingu študentskej vetvy AL bolo jeho meno vyhlásené s tým,

že má opustiť krajinu, inak sa mu môže niečo stať. Odporca správne poukázal na skutočnosť,

že tieto udalosti nie sú dôvodom k udeleniu azylu. Pokiaľ ide o zničenie pódia

pripravovaného mítingu, táto udalosť - ako to sám navrhovateľ uviedol - nesmerovala proti

nemu a ani voči tam prítomným členom BNP. Ak by (tiež) navrhovateľ urovnával konflikt

medzi predajcami ryže, následná (údajne) vyslovená výzva na mítingu AL taktiež nenapĺňa

predpoklady udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. Naviac za situácie, keď túto skutočnosť

navrhovateľ uviedol ako úplne nový dôvod žiadosti (nedôveryhodnosť navrhovateľa),

pričom tiež neboli naplnené ďalšie predpoklady § 8 zákona o azyle (odôvodnenosť -

navrhovateľ ako osoba nebol nikdy objektom perzekúcie, nie je logickým aby sa mu politická

strana AL vyhrážala za to, že urovnával konflikt medzi predajcami ryže, navrhovateľ tento

svoj údajný problém - obavu nenahlásil na polícii, a teda sa ani nepokúsil vyhľadať pomoc

na príslušnom štátnom orgáne a ani sa tento problém - údajné ohrozenie nepokúsil vyriešiť

presťahovaním sa do inej časti Bangladéša). Odporca tiež v súlade so zisteným stavom veci

správne konštatoval, že v prípade navrhovateľa nebol naplnený ani jeden z predpokladov

poskytnutia doplnkovej ochrany. Následne odporca vyvodil správny a logický záver,

vyplývajúci z diametrálne rozličných dôvodov svojho odchodu z Bangladéša, ktoré

prezentoval tak v predchádzajúcom, ako aj v aktuálnom konaní (viď vyššie zistený a opísaný

stav veci v obidvoch konaniach). Ak navrhovateľ v prvom konaní ako dôvod svojho odchodu

uviedol problémy s protikandidátom na miesto predsedu študentskej odnože strany BNP,

(pričom iné dôvody neuvádzal, i keď bol na ich prípadnú existenciu dopytovaný),

pričom v druhom konaní uvádzal dôvody úplne iné (prameniace zo vzťahov strany BNP

a strany AL), pričom ich diametrálnu rozdielnosť v podstate odmietol vysvetliť, je správny

záver odporcu, že nie je vôbec možné ustáliť skutočný dôvod jeho odchodu z krajiny pôvodu.

Ak teda takto zistený stav veci odporca posúdil ako naplnenie predpokladu pre zamietnutie

žiadosti navrhovateľa o azyl ako zjavne neopodstatnenej podľa ust. § 12 ods. 2 písm. c), d)

zákona o azyle, jeho právne závery sú správne.

Nad rámec vyššie uvedeného súd poznamenáva, že navrhovateľom predložené

potvrdenie, podľa ktorého M. L. U. S. (O.) zomrel 14. júna 2009 nemá žiadnu vypovedaciu

schopnosť, nakoľko navrhovateľov otec sa volá S. H. Pokiaľ ide o navrhovateľom predložený

zatykač na jeho osobu, tento doklad nesvedčí o žiadnom prenasledovaní. Pokiaľ je tento

doklad pravý, svedčí iba o tom, že navrhovateľ sa mal dopustiť konania, ktoré bangladéšsky

súd pokladá za trestné. Je však potrebné poukázať na skutočnosť, že tento mal byť vydaný až

3 roky od doby, keď navrhovateľ z Bangladéša vycestoval, vydaný mal byť až po vydaní

napadnutého rozhodnutia odporcu.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd

rozsudok krajského súdu zmenil, zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie, nakoľko rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uviedol, že v Bangladéši bol členom politickej strany Bangladéšska nacionalistická

strana (ďalej len „BNP“). Dňa 10. septembra 2007 sa mali uskutočniť miestne voľby predsedu

BNP. Jedným z kandidátov bol navrhovateľ a protikandidátom bol Z. A. Pred uskutočnením

volieb bol navrhovateľ dňa 3.septembra 2007 napadnutý v obci Gosainga na ihrisku štyrmi

kamarátmi protikandidáta, ktorý sa celému incidentu prizeral. Navrhovateľovi sa podarilo

vyviaznuť a rozhodol sa potom odcestovať k sestre do okresného mesta Gazipur. Nakoľko

situácia bola veľmi vážna a príslušníci Awami League mohli ohroziť život navrhovateľa aj

u sestry, bolo potrebné opustiť krajinu pôvodu Bangladéš a požiadať o ochranu v inej krajine.

Poukázal na to, že pred odporcom jednoznačne, jasne a zreteľne uviedol dôvody

odchodu z krajiny pôvodu. Počas pohovorov sa navrhovateľ snažil objasniť všetky

skutočnosti súvisiace s jeho žiadosťou a opísať najdôveryhodnejšie a najdetailnejšie všetky

skutočnosti tak, ako sa stali.

Ďalej navrhovateľ uviedol, že predložil odporcovi noviny z krajiny pôvodu ako dôkaz

potvrdzujúci jeho tvrdenia, že jeho život je ohrozený a nemôže sa momentálne vrátiť

do Bangladéša, nakoľko by bol vystavený reálnej hrozbe zabitia a teda by bol prenasledovaný

z jeho členstva v politickej strane BNP.

Taktiež uviedol, že o ochranu na Slovensku žiada len do doby, pokiaľ pri moci bude

opozičná strana.

Podľa jeho názoru o udelenie azylu na území Slovenskej republiky požiadal z dôvodu

vážnych politických problémov kvôli členstvu v politickej strane BNP a taktiež z dôvodu

fyzického napadnutia v roku 2007 počas jeho kandidatúry za predsedu BNP.

Poukázal tiež na správu Human Rights Watch z februára 2008, podľa ktorej bolo

mučenie v Bangladéši bežným a rozšíreným problémom. Je bežným znakom trestného

vyšetrovania, pričom polícia ho využíva na získavanie priznania. Mučenie je taktiež

používané na politicky motivované účely proti podozrivým z ohrozenia národnej bezpečnosti,

kritikom vlády a proti podozrivým oponentom na získavanie informácií, na vydieranie alebo

zastrašovanie. Mučenie vykonávali príslušníci polície, paramilitantných skupín a armády

bez ohľadu na to, ktorá vláda bola pri moci.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril listom zo dňa 10. augusta 2011

a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť, nakoľko po vykonanom dokazovaní

mal odporca preukázané, že navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu odôvodnil inými

skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10 a § 13a alebo 13b

zákona o azyle.

Uviedol, že navrhovateľ počas prvého azylového konania uvádzal ako dôvody žiadosti

problémy s členmi strany BNP, ktorej bol sám členom. Išlo teda o vnútrostranícke spory.

Počas druhého azylového konania uvádzal celkom odlišné dôvody, problémy s prívržencami

strany Awami League, ktoré sa v ničom nezhodujú s problémami uvádzanými počas prvého

azylového konania. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ v jednom z týchto azylových

konaní úmyselne uviedol nepravdivé informácie s cieľom sťažiť posudzovanie jeho žiadosti

o azyl. Vyhodnotením jeho vyhlásení, ktoré sú jednoznačne protirečivé, možno preto

považovať navrhovateľa za osobu nedôveryhodnú.

Najvyšší súd SR ako súd odvolací ( ) preskúmal rozsudok krajského

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu

navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa ustanovenia s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol uverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 2. novembra 2011 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

Podľa preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V intenciách ustanovení tretej hlavy piatej časti "Rozhodovanie o opravných

prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov" sa postupuje v prípadoch,

v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti

neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov ( ods. l ).

Podľa veta prvá je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Konanie o udelenie azylu na území SR je upravené zákonom o azyle a samotné

udelenie azylu je spojené so splnením podmienok, taxatívne uvedených v ustanovení § 8

zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy

z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov

zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,

prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa

žiadateľ nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné

vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom, prenasledovaným

za uplatňovanie politických práv a slobôd ( veta prvá ).

Podľa § 12 ods. 2 písm. c) zákona o azyle zamietne ministerstvo žiadosť o udelenie

azylu ako zjavne neopodstatnenú aj vtedy, ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa § 8, § 10,

§ 13a alebo § 13b a predložil nepravdivé informácie alebo dokumenty, falšované alebo

pozmenené doklady alebo zadržiaval podstatné informácie alebo dokumenty dôležité

na konanie o udelenie azylu, s úmyslom sťažiť posudzovanie žiadosti o udelenie azylu.

Podľa § 12 ods. 2 písm. d) zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie

azylu ako zjavne neopodstatnenú aj vtedy, ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa § 8, 10, 13a

alebo 13b a zdôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu nesúvislými, protirečivými,

nepravdepodobnými alebo nedostačujúcimi vyhláseniami, na základe čoho nemožno jeho

osobu považovať za dôveryhodnú.

Podľa § 12 ods. 3 zákona o azyle rozhodne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie

azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.

V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti

navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 2 písm. c) a d)

a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne, v medziach odvolania, Najvyšší súd SR preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho

konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd

vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa a z takto vymedzeného rozsahu, či správne

posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej

skutočnosťou, že navrhovateľ žiadosť o udelenie azylu odôvodnil inými dôvodmi, ako tými,

ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle. V priebehu konania boli

všetky skutočnosti uvedené navrhovateľom, objektívne preskúmané a komplexne posúdené

a z administratívneho spisu bolo zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie

procesne legálnymi dôkazmi a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu

(„Správa o ľudských právach: Bangladéš“ vydanej Úradom pre demokraciu, ľudské práva

a prácu Ministerstva zahraničných vecí USA z 25. februára 2009, z „Informačného bulletinu

o krajine pôvodu Bangladéš - informácie o krajine pôvodu“ z 3. novembra 2009 vedenom

pod č. p.: MU-45-5/ODZS-2009 a z materiálu „Bangladéš – informácie o krajine pôvodu“

zo 6. februára 2009 vedenom pod č.p.: MU-45-5/ODZS-2009).

Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že navrhovateľ prvú žiadosť o udelenie

azylu na území Slovenskej republiky podal dňa 8. februára 2008 pred pracovníkmi Oddelenia

azylu PZ Humenné z dôvodu obavy o svoj život. Podľa jeho vyjadrenia mal v krajine pôvodu

údajne vážne politické problémy, lebo je členom politickej strany BNP. Ďalej uviedol, že dňa

10. septembra 2007 sa mali v obci Gosainga uskutočniť miestne voľby predsedu BNP.

Jedným z kandidátov mal byť údajne aj navrhovateľ. Jeho protikandidátom mal byť človek

Z. A. Ešte pred uskutočnením volieb mali 3. septembra 2007 navrhovateľa v obci Gosainga

na školskom ihrisku fyzicky napadnúť štyria kamaráti Z. A. Ten sa mal celému incidentu

prizerať. Podarilo sa mu z celého incidentu vyviaznuť bez zranenia. Po tomto incidente sa

rozhodol na miestneho predsedu BNP nekandidovať a odišiel k svojej sestre do okresného

mesta Gazipur. Iné problémy v Bangladéši nemal a iné dôvody svojej žiadosti neuviedol.

V uvedenom konaní odporca rozhodol o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany.

Za účelom zdôvodnenia jeho opakovanej žiadosti o azyl bol s navrhovateľom

vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že o udelenie azylu žiada z politických

dôvodov. Od roku 2002 mal byť predsedom študentskej vetvy BNP v unione Gosainga (union

– 14 dedín). V súvislosti s jeho členstvom v BNP sa mal zapojiť do dvoch incidentov, ktoré sa

mali odohrať medzi členmi študentskej strany BNP a členmi študentskej vetvy politickej

strany Awami League – ďalej AL. Prvý sa mal odohrať v júli 2007, keď mali členovia

študentskej vetvy AL so sekerami a palicami napadnúť míting študentskej vetvy BNP. Ľudia

z AL vtedy údajne zničili pódium, na ktorom sa mal míting konať. Druhý incident sa mal

konať v auguste 2007 na trhu v obci Gosainga. Tu sa mala strhnúť bitka medzi prívržencami

študentských vetiev BNP a AL. Pri tejto bitke boli údajne dvaja členovia BNP zranení

a navrhovateľ zranený nebol. Po týchto incidentoch bolo údajne meno menovaného vyhlásené

na mítingu študentskej vetvy AL. Navrhovateľ dostal strach a rozhodol sa najprv odísť

k sestre do Gazipuru a potom opustil krajinu. Iné problémy v Bangladéši nemal a iné dôvody

svojej žiadosti neuviedol.

Ako vyplynulo z odôvodnenia rozhodnutia odporcu, migračný úrad po vyhodnotení

dôvodov uvádzaných navrhovateľom dospel k záveru, že navrhovateľ počas pobytu

v Bangladéši osobne nemal žiadne konkrétne problémy s členmi AL. Oba incidenty, ktoré

uviedol, sa odohrali na verejných akciách a neboli namierené proti osobe žiadateľa.

Odporca v rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ uvádzal rozdielne

dôvody svojich žiadostí o udelenie azylu. V predchádzajúcom konaní bolo právoplatne

rozhodnuté o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto podľa názoru odporcu

navrhovateľ zmenil svoju výpoveď iba z toho dôvodu, aby migračný úrad posudzoval iné

dôvody a nie dôvody, o ktorých migračný úrad vedel, že neodôvodňujú poskytnutie azylu.

Ide teda o účelové správanie sa s úmyslom zavádzať slovenské štátne orgány. V jednom

z týchto dvoch konaní musel navrhovateľ poskytnúť nepravdivé informácie, lebo jeho dve

výpovede, v dvoch po sebe nasledujúcich konaniach sú tak rozdielne, že nemôžu byť

pravdivé.

Z obsahu administratívneho spisu, najmä z výpovede navrhovateľa a všetkých

dostupných informácií tak bolo zrejmé, že navrhovateľ odôvodnil svoju žiadosť o udelenie

azylu inými skutočnosťami, resp. dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a

a § 13b zákona o azyle.

V tejto súvislosti bolo potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa

o správnom konaní (Správny poriadok), v znení neskorších

predpisov (ďalej len „správny poriadok“), má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nebolo možné

vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody

pre udelenie azylu, žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné

skutkové zistenia.

So všetkými relevantnými námietkami navrhovateľa sa vysporiadal už odporca

v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia ako aj krajský súd v odôvodnení napadnutého

rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nebude opakovať odôvodnenie

preskúmavaného rozhodnutia odporcu a ani odôvodnenie rozsudku krajského súdu, ale na ne

ako na vecne správne a postačujúce odkazuje (

v znení , účinnom od 15. októbra 2008). V súdnom odvolacom konaní

nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, s ktorými by bolo potrebné sa osobitne zaoberať.

Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť

azyl na území SR, nebolo možné považovať za relevantný dôvod pre udelenie azylu a jeho

žiadosť bola založená na iných dôvodoch, ako uvádza § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona

o azyle a takýto záver našiel oporu aj vo výsledkoch vykonaného dokazovania, krajský súd

nepochybil, keď považoval rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil.

O práve na náhradu trov konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa ustanovenia § 224

ods. 1 a v spojení s a , podľa

ktorého neúspešnému navrhovateľovi ani odporcovi právo na náhradu trov nevzniklo,

na základe čoho účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 2. novembra 2011

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková