Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a97/381449.1b91df.pdf
PDF · 199.39 KB
No categories available
10Sža/53/2011
Najvyšší súd 10Sža/53/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana
Moravu, v právnej veci navrhovateľa: S. H., narodeného X., bez dokladov totožnosti,
evidenčné číslo: X., štátneho príslušníka Bangladéšskej ľudovej republiky (ďalej len
Bangladéš), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy K., okres G., Bangladéš,
aktuálne s miestom pobytu Pobytový tábor Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky Rohovce, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky –
Migračný úrad, Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu
ČAS: MU-34-15/PO-Ž-2010 zo dňa 23. februára 2010, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/22/2010-86 zo dňa 1. júna 2011 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 9Saz/22/2010-86 zo dňa 1. júna 2011 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave potvrdil napadnutým rozsudkom č. k. 9Saz/22/2010-86
zo dňa 1. júna 2011 rozhodnutie ČAS: MU-34-15//PO-Ž-2010 zo dňa 23. februára 2010,
ktorým odporca podľa ustanovenia § 12 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení (ďalej len „zákon o azyle“),
zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Navrhovateľovi
právo na náhradu trov konania nepriznal.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu -
opravného prostriedku:
K námietke nedostatočne zisteného stavu veci krajský súd uviedol, že táto námietka nie
je dôvodná. Odporca vypočul navrhovateľa k dôvodom jeho žiadosti o azyl, vyvinul úsilie
k tomu, aby navrhovateľ objasnil rozdielnosti medzi jeho aktuálnou a predchádzajúcou
žiadosťou. Prijal a do spisu založil všetky navrhovateľom predložené doklady a v rozhodnutí
sa s nimi vysporiadal. S poukazom na takto zistený stav veci vyhľadal a do spisu založil
správy o krajine pôvodu navrhovateľa zamerané tiež na bezpečnostné riziká prípadného
návratu navrhovateľa do Bangladéša.
K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov taktiež
uviedol, že nie je dôvodná. Odporca opísal zistený stav veci v aktuálnom, ako aj
v predchádzajúcom azylovom konaní, jasným a logickým spôsobom uviedol v čom vidí
nenaplnenie predpokladov udelenia azylu, resp. neposkytnutia doplnkovej ochrany,
predovšetkým však odôvodnil, prečo jeho žiadosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú.
Osobitne poukázal na zásadné rozpory v jeho jednotlivých žiadostiach o azyl (fundamentálny
rozdiel v udaní dôvodu, ktorý ho mal donútiť k odchodu z Bangladéša), ktorú skutočnosť
považoval za kľúčovú pri posúdení jeho aktuálnej žiadosti o azyl.
K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že aj po preskúmaní tejto
námietky súd dospel k záveru, že nie je dôvodná. Navrhovateľ v aktuálnom azylovom konaní
ako dôvod svojho odchodu z Bangladéša uviedol, že od roku 2002 vykonával funkciu
predsedu "unionu" (asi 14 dedín), že jeho problémy začali v roku 2007 - v júli pripravovali
míting BNP v škole Gosaing High School, kedy členovia študentskej vetvy AL (Awami
League) zničili pripravované pódium, jemu (navrhovateľovi) ako aj ostatným členom BNP sa
však podarilo ujsť. Tento útok na základe oznámenia vyšetrovala polícia, výsledok
vyšetrovania však navrhovateľ uviesť nevedel. V auguste toho istého roku medzi predavačmi
ryže v Gosaingu (členmi BNP) a ostatnými predavačmi vznikla hádka, ktorú prišiel
navrhovateľ urovnať. Medzi predavačmi z BNP a AL došlo k bitke. Navrhovateľ ďalej
uviedol, že na následnom mítingu študentskej vetvy AL bolo jeho meno vyhlásené s tým,
že má opustiť krajinu, inak sa mu môže niečo stať. Odporca správne poukázal na skutočnosť,
že tieto udalosti nie sú dôvodom k udeleniu azylu. Pokiaľ ide o zničenie pódia
pripravovaného mítingu, táto udalosť - ako to sám navrhovateľ uviedol - nesmerovala proti
nemu a ani voči tam prítomným členom BNP. Ak by (tiež) navrhovateľ urovnával konflikt
medzi predajcami ryže, následná (údajne) vyslovená výzva na mítingu AL taktiež nenapĺňa
predpoklady udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. Naviac za situácie, keď túto skutočnosť
navrhovateľ uviedol ako úplne nový dôvod žiadosti (nedôveryhodnosť navrhovateľa),
pričom tiež neboli naplnené ďalšie predpoklady § 8 zákona o azyle (odôvodnenosť -
navrhovateľ ako osoba nebol nikdy objektom perzekúcie, nie je logickým aby sa mu politická
strana AL vyhrážala za to, že urovnával konflikt medzi predajcami ryže, navrhovateľ tento
svoj údajný problém - obavu nenahlásil na polícii, a teda sa ani nepokúsil vyhľadať pomoc
na príslušnom štátnom orgáne a ani sa tento problém - údajné ohrozenie nepokúsil vyriešiť
presťahovaním sa do inej časti Bangladéša). Odporca tiež v súlade so zisteným stavom veci
správne konštatoval, že v prípade navrhovateľa nebol naplnený ani jeden z predpokladov
poskytnutia doplnkovej ochrany. Následne odporca vyvodil správny a logický záver,
vyplývajúci z diametrálne rozličných dôvodov svojho odchodu z Bangladéša, ktoré
prezentoval tak v predchádzajúcom, ako aj v aktuálnom konaní (viď vyššie zistený a opísaný
stav veci v obidvoch konaniach). Ak navrhovateľ v prvom konaní ako dôvod svojho odchodu
uviedol problémy s protikandidátom na miesto predsedu študentskej odnože strany BNP,
(pričom iné dôvody neuvádzal, i keď bol na ich prípadnú existenciu dopytovaný),
pričom v druhom konaní uvádzal dôvody úplne iné (prameniace zo vzťahov strany BNP
a strany AL), pričom ich diametrálnu rozdielnosť v podstate odmietol vysvetliť, je správny
záver odporcu, že nie je vôbec možné ustáliť skutočný dôvod jeho odchodu z krajiny pôvodu.
Ak teda takto zistený stav veci odporca posúdil ako naplnenie predpokladu pre zamietnutie
žiadosti navrhovateľa o azyl ako zjavne neopodstatnenej podľa ust. § 12 ods. 2 písm. c), d)
zákona o azyle, jeho právne závery sú správne.
Nad rámec vyššie uvedeného súd poznamenáva, že navrhovateľom predložené
potvrdenie, podľa ktorého M. L. U. S. (O.) zomrel 14. júna 2009 nemá žiadnu vypovedaciu
schopnosť, nakoľko navrhovateľov otec sa volá S. H. Pokiaľ ide o navrhovateľom predložený
zatykač na jeho osobu, tento doklad nesvedčí o žiadnom prenasledovaní. Pokiaľ je tento
doklad pravý, svedčí iba o tom, že navrhovateľ sa mal dopustiť konania, ktoré bangladéšsky
súd pokladá za trestné. Je však potrebné poukázať na skutočnosť, že tento mal byť vydaný až
3 roky od doby, keď navrhovateľ z Bangladéša vycestoval, vydaný mal byť až po vydaní
napadnutého rozhodnutia odporcu.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd
rozsudok krajského súdu zmenil, zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, nakoľko rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uviedol, že v Bangladéši bol členom politickej strany Bangladéšska nacionalistická
strana (ďalej len „BNP“). Dňa 10. septembra 2007 sa mali uskutočniť miestne voľby predsedu
BNP. Jedným z kandidátov bol navrhovateľ a protikandidátom bol Z. A. Pred uskutočnením
volieb bol navrhovateľ dňa 3.septembra 2007 napadnutý v obci Gosainga na ihrisku štyrmi
kamarátmi protikandidáta, ktorý sa celému incidentu prizeral. Navrhovateľovi sa podarilo
vyviaznuť a rozhodol sa potom odcestovať k sestre do okresného mesta Gazipur. Nakoľko
situácia bola veľmi vážna a príslušníci Awami League mohli ohroziť život navrhovateľa aj
u sestry, bolo potrebné opustiť krajinu pôvodu Bangladéš a požiadať o ochranu v inej krajine.
Poukázal na to, že pred odporcom jednoznačne, jasne a zreteľne uviedol dôvody
odchodu z krajiny pôvodu. Počas pohovorov sa navrhovateľ snažil objasniť všetky
skutočnosti súvisiace s jeho žiadosťou a opísať najdôveryhodnejšie a najdetailnejšie všetky
skutočnosti tak, ako sa stali.
Ďalej navrhovateľ uviedol, že predložil odporcovi noviny z krajiny pôvodu ako dôkaz
potvrdzujúci jeho tvrdenia, že jeho život je ohrozený a nemôže sa momentálne vrátiť
do Bangladéša, nakoľko by bol vystavený reálnej hrozbe zabitia a teda by bol prenasledovaný
z jeho členstva v politickej strane BNP.
Taktiež uviedol, že o ochranu na Slovensku žiada len do doby, pokiaľ pri moci bude
opozičná strana.
Podľa jeho názoru o udelenie azylu na území Slovenskej republiky požiadal z dôvodu
vážnych politických problémov kvôli členstvu v politickej strane BNP a taktiež z dôvodu
fyzického napadnutia v roku 2007 počas jeho kandidatúry za predsedu BNP.
Poukázal tiež na správu Human Rights Watch z februára 2008, podľa ktorej bolo
mučenie v Bangladéši bežným a rozšíreným problémom. Je bežným znakom trestného
vyšetrovania, pričom polícia ho využíva na získavanie priznania. Mučenie je taktiež
používané na politicky motivované účely proti podozrivým z ohrozenia národnej bezpečnosti,
kritikom vlády a proti podozrivým oponentom na získavanie informácií, na vydieranie alebo
zastrašovanie. Mučenie vykonávali príslušníci polície, paramilitantných skupín a armády
bez ohľadu na to, ktorá vláda bola pri moci.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril listom zo dňa 10. augusta 2011
a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť, nakoľko po vykonanom dokazovaní
mal odporca preukázané, že navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu odôvodnil inými
skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10 a § 13a alebo 13b
zákona o azyle.
Uviedol, že navrhovateľ počas prvého azylového konania uvádzal ako dôvody žiadosti
problémy s členmi strany BNP, ktorej bol sám členom. Išlo teda o vnútrostranícke spory.
Počas druhého azylového konania uvádzal celkom odlišné dôvody, problémy s prívržencami
strany Awami League, ktoré sa v ničom nezhodujú s problémami uvádzanými počas prvého
azylového konania. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ v jednom z týchto azylových
konaní úmyselne uviedol nepravdivé informácie s cieľom sťažiť posudzovanie jeho žiadosti
o azyl. Vyhodnotením jeho vyhlásení, ktoré sú jednoznačne protirečivé, možno preto
považovať navrhovateľa za osobu nedôveryhodnú.
Najvyšší súd SR ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozsudok krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu
navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol uverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 2. novembra 2011 (§ 156 ods. 1
a ods. 3 O. s. p.).
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V intenciách ustanovení tretej hlavy piatej časti O. s. p. "Rozhodovanie o opravných
prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov" sa postupuje v prípadoch,
v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti
neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l ods. l O. s. p.).
Podľa § 250i veta prvá O. s. p. je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Konanie o udelenie azylu na území SR je upravené zákonom o azyle a samotné
udelenie azylu je spojené so splnením podmienok, taxatívne uvedených v ustanovení § 8
zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy
z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov
zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,
prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa
žiadateľ nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné
vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom, prenasledovaným
za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky).
Podľa § 12 ods. 2 písm. c) zákona o azyle zamietne ministerstvo žiadosť o udelenie
azylu ako zjavne neopodstatnenú aj vtedy, ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa § 8, § 10,
§ 13a alebo § 13b a predložil nepravdivé informácie alebo dokumenty, falšované alebo
pozmenené doklady alebo zadržiaval podstatné informácie alebo dokumenty dôležité
na konanie o udelenie azylu, s úmyslom sťažiť posudzovanie žiadosti o udelenie azylu.
Podľa § 12 ods. 2 písm. d) zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie
azylu ako zjavne neopodstatnenú aj vtedy, ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa § 8, 10, 13a
alebo 13b a zdôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu nesúvislými, protirečivými,
nepravdepodobnými alebo nedostačujúcimi vyhláseniami, na základe čoho nemožno jeho
osobu považovať za dôveryhodnú.
Podľa § 12 ods. 3 zákona o azyle rozhodne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie
azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.
V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti
navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 2 písm. c) a d)
a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne, v medziach odvolania, Najvyšší súd SR preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho
konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd
vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa a z takto vymedzeného rozsahu, či správne
posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej
skutočnosťou, že navrhovateľ žiadosť o udelenie azylu odôvodnil inými dôvodmi, ako tými,
ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle. V priebehu konania boli
všetky skutočnosti uvedené navrhovateľom, objektívne preskúmané a komplexne posúdené
a z administratívneho spisu bolo zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie
procesne legálnymi dôkazmi a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu
(„Správa o ľudských právach: Bangladéš“ vydanej Úradom pre demokraciu, ľudské práva
a prácu Ministerstva zahraničných vecí USA z 25. februára 2009, z „Informačného bulletinu
o krajine pôvodu Bangladéš - informácie o krajine pôvodu“ z 3. novembra 2009 vedenom
pod č. p.: MU-45-5/ODZS-2009 a z materiálu „Bangladéš – informácie o krajine pôvodu“
zo 6. februára 2009 vedenom pod č.p.: MU-45-5/ODZS-2009).
Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že navrhovateľ prvú žiadosť o udelenie
azylu na území Slovenskej republiky podal dňa 8. februára 2008 pred pracovníkmi Oddelenia
azylu PZ Humenné z dôvodu obavy o svoj život. Podľa jeho vyjadrenia mal v krajine pôvodu
údajne vážne politické problémy, lebo je členom politickej strany BNP. Ďalej uviedol, že dňa
10. septembra 2007 sa mali v obci Gosainga uskutočniť miestne voľby predsedu BNP.
Jedným z kandidátov mal byť údajne aj navrhovateľ. Jeho protikandidátom mal byť človek
Z. A. Ešte pred uskutočnením volieb mali 3. septembra 2007 navrhovateľa v obci Gosainga
na školskom ihrisku fyzicky napadnúť štyria kamaráti Z. A. Ten sa mal celému incidentu
prizerať. Podarilo sa mu z celého incidentu vyviaznuť bez zranenia. Po tomto incidente sa
rozhodol na miestneho predsedu BNP nekandidovať a odišiel k svojej sestre do okresného
mesta Gazipur. Iné problémy v Bangladéši nemal a iné dôvody svojej žiadosti neuviedol.
V uvedenom konaní odporca rozhodol o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany.
Za účelom zdôvodnenia jeho opakovanej žiadosti o azyl bol s navrhovateľom
vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že o udelenie azylu žiada z politických
dôvodov. Od roku 2002 mal byť predsedom študentskej vetvy BNP v unione Gosainga (union
– 14 dedín). V súvislosti s jeho členstvom v BNP sa mal zapojiť do dvoch incidentov, ktoré sa
mali odohrať medzi členmi študentskej strany BNP a členmi študentskej vetvy politickej
strany Awami League – ďalej AL. Prvý sa mal odohrať v júli 2007, keď mali členovia
študentskej vetvy AL so sekerami a palicami napadnúť míting študentskej vetvy BNP. Ľudia
z AL vtedy údajne zničili pódium, na ktorom sa mal míting konať. Druhý incident sa mal
konať v auguste 2007 na trhu v obci Gosainga. Tu sa mala strhnúť bitka medzi prívržencami
študentských vetiev BNP a AL. Pri tejto bitke boli údajne dvaja členovia BNP zranení
a navrhovateľ zranený nebol. Po týchto incidentoch bolo údajne meno menovaného vyhlásené
na mítingu študentskej vetvy AL. Navrhovateľ dostal strach a rozhodol sa najprv odísť
k sestre do Gazipuru a potom opustil krajinu. Iné problémy v Bangladéši nemal a iné dôvody
svojej žiadosti neuviedol.
Ako vyplynulo z odôvodnenia rozhodnutia odporcu, migračný úrad po vyhodnotení
dôvodov uvádzaných navrhovateľom dospel k záveru, že navrhovateľ počas pobytu
v Bangladéši osobne nemal žiadne konkrétne problémy s členmi AL. Oba incidenty, ktoré
uviedol, sa odohrali na verejných akciách a neboli namierené proti osobe žiadateľa.
Odporca v rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ uvádzal rozdielne
dôvody svojich žiadostí o udelenie azylu. V predchádzajúcom konaní bolo právoplatne
rozhodnuté o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto podľa názoru odporcu
navrhovateľ zmenil svoju výpoveď iba z toho dôvodu, aby migračný úrad posudzoval iné
dôvody a nie dôvody, o ktorých migračný úrad vedel, že neodôvodňujú poskytnutie azylu.
Ide teda o účelové správanie sa s úmyslom zavádzať slovenské štátne orgány. V jednom
z týchto dvoch konaní musel navrhovateľ poskytnúť nepravdivé informácie, lebo jeho dve
výpovede, v dvoch po sebe nasledujúcich konaniach sú tak rozdielne, že nemôžu byť
pravdivé.
Z obsahu administratívneho spisu, najmä z výpovede navrhovateľa a všetkých
dostupných informácií tak bolo zrejmé, že navrhovateľ odôvodnil svoju žiadosť o udelenie
azylu inými skutočnosťami, resp. dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a
a § 13b zákona o azyle.
V tejto súvislosti bolo potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa
§ 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), v znení neskorších
predpisov (ďalej len „správny poriadok“), má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ
v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nebolo možné
vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody
pre udelenie azylu, žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné
skutkové zistenia.
So všetkými relevantnými námietkami navrhovateľa sa vysporiadal už odporca
v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia ako aj krajský súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nebude opakovať odôvodnenie
preskúmavaného rozhodnutia odporcu a ani odôvodnenie rozsudku krajského súdu, ale na ne
ako na vecne správne a postačujúce odkazuje (§ 219 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku
v znení zákona č. 384/2008 Z.z., účinnom od 15. októbra 2008). V súdnom odvolacom konaní
nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, s ktorými by bolo potrebné sa osobitne zaoberať.
Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť
azyl na území SR, nebolo možné považovať za relevantný dôvod pre udelenie azylu a jeho
žiadosť bola založená na iných dôvodoch, ako uvádza § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona
o azyle a takýto záver našiel oporu aj vo výsledkoch vykonaného dokazovania, krajský súd
nepochybil, keď považoval rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
O práve na náhradu trov konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa ustanovenia § 224
ods. 1 O. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. a § 246c O. s. p., podľa
ktorého neúspešnému navrhovateľovi ani odporcovi právo na náhradu trov nevzniklo,
na základe čoho účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
V Bratislave 2. novembra 2011
JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková