Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/51/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu

a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom 3. novembra 2011 v Bratislave v trestnej veci obvineného M. H. pre zločin týrania

blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., o dovolaní

obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 29. apríla 2009, sp. zn. ,

v spojení s rozsudkom Okresného súdu Nitra z 3. marca 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného M. H. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Nitra z 3. marca 2009, sp. zn. , bol obvinený

M. H. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/,

ods. 2 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného dňa roku 2006 do 18. júna 2008 v rodinnom dome

nachádzajúcom sa v T., opakovane psychicky a fyzicky týral svoju družku Ľ. R.

tým spôsobom, že jej opakovane hrubo a vulgárne nadával, vyhrážal sa jej zabitím, kopal a bil

ju do tela a spôsoboval jej rôzne zranenia, pričom jeho konanie vyvrcholilo dňa 18. júna 2008,

keď slovne na ňu zaútočil, začal ju udierať päsťou, následne ju niekoľkokrát kopol až spadla

na posteľ, kde ju kopol do hrudníka, čím jej spôsobil zlomeninu VIII. až X. rebra vpravo

s posunom kostných úlomkov, podkožný emfyzém hrudníka vpravo, pomliaždenie v oblasti

hrudnej kosti aj s krvným výronom a pomliaždenie dolnej čeľuste vľavo, s dobou liečenia

štyri až šesť týždňov, pričom jej týmto svojím konaním spôsoboval fyzické a psychické

utrpenie.

Za to mu bol uložený podľa § 208 ods. 2 Tr. zák., nezistiac žiadnu poľahčujúcu

okolnosť podľa § 36 Tr. zák., s prihliadnutím na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37

písm. m/ Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní

10 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

O odvolaní obvineného proti vyššie uvedenému rozsudku rozhodol Krajský súd

v Nitre rozsudkom z 29. apríla 2009, sp. zn. , takým spôsobom, že tento

podľa , zrušil vo výroku o treste a obvinenému M. H. sám

uložil podľa § 208 ods. 2 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák.,

s prihliadnutím na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zák., s použitím § 39

ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov ( ).

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Dňa 24. októbra 2011 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložené

dovolanie obvineného, podané prostredníctvom jeho obhajkyne Mgr. J. M. a smerujúce

proti obom vyššie uvedeným rozsudkom, kde ako dovolací dôvod obvinený uviedol dôvod

v zmysle

V písomnom odôvodnení pritom v prvom rade zdôraznil tú skutočnosť, že už počas

celého konania poukazoval na to, že skutkovú podstatu trestného činu kladeného mu za vinu

nenaplnil. V tomto smere považuje za relevantnú predovšetkým výpoveď znalca

MUDr. R. R. na hlavnom pojednávaní, z ktorej malo vyplynúť, že k zraneniam poškodenej

nedošlo dňa 18. júna 2008, ako to táto uvádzala, ale už niekoľko dní predtým. V prípade

poranenia hrudníka mohlo ísť tiež napríklad i o ukážkové poranenie vzniknuté

pri autonehode.

Keďže ale Okresný súd Nitra nebral do úvahy takýto významný dôkaz, spochybňujúci

pravdivosť tvrdení poškodenej o čase a mechanizme vzniku zranení, v rámci odvolacieho

konania navrhol ustanoviť znalca alebo do konania pribrať znalecký ústav, ktorý

by na základe fotodokumentácie o zraneniach poškodenej určil presný čas ich vzniku.

Okrem toho navrhol i ďalšie dôkazy – konkrétne výsluchy svedkov E. Š., P. C. a T. R., ktoré

by podľa jeho názoru preukázali, že poškodenú nemohol fyzicky napadnúť v deň, keď bola

podľa lekárskej správy MUDr. M. zbitá.

Obvinený má za to, že tým, že Krajský súd v Nitre napokon vo veci rozhodol

bez toho, aby vykonal ním navrhnuté dôkazy, bolo zásadným spôsobom porušené právo

na obhajobu.

Právo na obhajobu bolo podľa neho ďalej porušené i tým, že dôkazy, ktoré navrhoval

vykonať už v priebehu prípravného konania (výsluchy svedkov J. L., I. V., J. M. a manželov

H.) boli vykonané až pred súdom prvého stupňa, t.j. po viac ako 8 mesiacoch,

kedy si už ním navrhovaní svedkovia nemohli pamätať pre nich nepodstatné skutočnosti,

ktoré ale mohli významným spôsobom ovplyvniť priebeh súdneho konania. V tejto súvislosti

zároveň podotkol, že v prípravnom konaní boli vypočutí ako svedkovia len poškodená

a jej sestra, a teda iba svedkovia svedčiaci v jeho neprospech.

A na záver obvinený odkázal i na obsah jeho vlastného písomného podania

zo dňa 7. marca 2011 a dôvody v ňom uvedené, kde sa okrem už vyššie spomenutého

upozorňuje i na rozdielnosť skutočností zaznamenaných na CD so skutočnosťami

zaznamenanými v rozsudku, „podozrivý“ spôsob podania trestného oznámenia poškodenou

a nevykonanie rekonštrukcie trestného činu či kontroly policajnou hliadkou na mieste.

Z týchto dôvodov preto obvinený M. H. dovolaciemu súdu navrhol podľa § 386 ods. 2

oba napadnuté rozsudky zrušiť a podľa Okresnému súdu Nitra

prikázať, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pred vydaním

rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil,

že toto bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (, a

ods. 3 ), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (

písm. b/ a ), v zákonnej lehote a na príslušnom súde ( a

), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania ( a

). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa

, veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a podal riadny

opravný prostriedok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa ( ).

Podľa dovolanie možno podať, ak bolo zásadným

spôsobom porušené právo na obhajobu.

V zmysle dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť,

ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní

a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva

minister spravodlivosti.

V súlade s je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré

sú v ňom uvedené.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb a má byť len skutočne výnimočným

prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov

a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým

uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Dovolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť i to, že obsah konkrétne uplatnených

námietok, tvrdení a právnych názorov, ktorými sa v dovolaní odôvodňuje existencia určitého

dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu

takého dovolacieho dôvodu podľa Dôvody dovolania je teda treba

chápať materiálne, a preto nestačí na ne len formálne poukázať v podanom dovolaní,

aby sa tým vyhovelo ustanoveniu

Pokiaľ ide o v predmetnom prípade uplatnený dovolací dôvod, poukazuje Najvyšší súd

Slovenskej republiky v prvom rade na tú skutočnosť, že právo na obhajobu je potrebné chápať

ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu

( ).

Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2009, sp. zn.

, uverejneného pod č. 21/2010, pritom ďalej vyplýva, že ak uplatnenie práva

na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov ( a ), zodpovedá

mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným

návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo

ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (§ 208 a § 274 ods. 1

). Nemožno však úspešne podať dovolanie z dôvodu podľa

na podklade toho, že sa návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovelo.

Za porušenie práva na obhajobu v zmysle teda

nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní

alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2

ods. 10 , resp. práva podľa Ak by záver orgánu činného

v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle o tom, že určitú skutkovú

okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal

opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa , odporovalo

by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom v zmysle ,

ktorá vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok,

nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.

Vzhľadom na námietky obvineného M. H. treba na tomto mieste opätovne zdôrazniť

predovšetkým tú skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci

o dovolaní je viazaný zisteným skutkom tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie, a nie je teda

oprávnený ani posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov či závery, ktoré z dokazovania súdy

vyvodili.

Dovolanie neslúži k revízii a náprave skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého

a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania

je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, upravovať

alebo meniť iba súd odvolací. Samotnú správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať

už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy

bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám

vykonávať. Na objasnenie okolností potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať

dovolací súd len v obmedzenom rozsahu potrebné vyšetrovanie podľa

S ohľadom na uvedené iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia, na nesúhlas

s hodnotením vykonaných dôkazov, či nevykonanie navrhovaných dôkazov nie je teda potom

možné vyvodzovať dovolací dôvod podľa (a rovnako

tak ani dovolací dôvod podľa ).

Z týchto dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,

ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 3. novembra 2011

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová