Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c49/382146.eeb5ee.pdf
PDF · 160.33 KB
No categories available
6Tdo/53/2011
N a j v y š š í s ú d 6 Tdo 53/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana
Michálika, sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí
konanom 3. novembra 2011 v trestnej veci obvineného A. D., pre zločin kupliarstva
podľa § 367 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre, sp. zn. 2To 15/2011, z 29. marca 2011 takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného A. D. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 3T 138/2010, zo 17. februára 2011,
bol obvinený A. D. uznaný v bode 1/ rozsudku vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1
Tr. zák. a v bode 2/ zo zločinu kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.
na tom skutkovom základe, ţe
l/
od presne nezisteného dňa v mesiaci apríl 2009 v N. na rôznych miestach postupne
vylákal od M. H., nar. X. rôzne šperky zo ţltého kovu, patriace jej rodičom, pod zámienkou,
ţe má dlh vo výške 300 eur voči mafii, pričom je v ohrození jeho ţivot a keď mu M. H.
šperky postupne dala, tieto zaloţil v záloţni, sľúbil jej, ţe tieto neskôr vyberie, takto získané
peniaze pouţil pre vlastnú potrebu, čím poškodenej A. H. spôsobil škodu vo výške najmenej
970,00 eur,
2/
po tom, čo M. H., narodená X. ţiadala, aby jej obţalovaný A. D. vrátil šperky, ktoré
zaloţil v záloţni v N., navrhol jej, aby vykonávala prostitúciu a za takto získané peniaze
potom vyberie zaloţené šperky, s čím napokon H. súhlasila a od presne nezisteného dňa
v mesiaci apríl 2009 do konca mesiaca jún 2009, ju ponúkal prostredníctvom internetu
a iným spôsobom na vykonávanie pohlavného styku 2-3 krát do týţdňa za rôzne sumy
do 80,00 eur, takto získané peniaze mu H. musela odovzdať a tieto v presne nezistenej výške
pouţil pre vlastnú potrebu.
Prvostupňový súd uloţil obvinenému podľa § 367 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák.,
§ 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák.
úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obvineného pre výkon trestu zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.
Okresný súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky, sp. zn. 2T 235/09, z 8. apríla 2010, ako aj všetky rozhodnutia obsahovo
nadväzujúce na tento výrok, pokiaľ zrušením stratili podklad.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodená A. H., bytom N., s nárokom na náhradu škody
odkázal na občiansko-súdne konanie.
Proti rozsudku prvostupňového súdu podali odvolanie obvinený A. D. a okresný
prokurátor v Nových Zámkoch. Na základe podaných odvolaní Krajský súd v Nitre
rozsudkom, sp. zn. 2To 15/2011, z 29. marca 2011 podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/,
ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obvinenému podľa § 367 ods. 3 Tr. zák., s pouţitím
§ 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. uloţil súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 8 rokov a 3 mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu
Nové Zámky zo dňa 8. apríla 2010, sp. zn. 2T 235/2009, v spojení s uznesením Krajského
súdu v Nitre z 20. júla 2010, sp. zn. 7To 35/2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného A. D. ako nedôvodné zamietol.
Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 2To 15/2011, z 29. marca 2011
podal 31. mája 2011 dovolanie obvinený prostredníctvom svojho obhajcu, z dovolacieho
dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., vyslovil názor, ţe rozsudok Krajského
súdu v Nitre, sp. zn. 2To 15/2011, z 29. marca 2011 je zaloţený na nesprávnom pouţití
iného hmotnoprávneho ustanovenia.
V písomne podanom dovolaní uviedol, ţe súdy povaţujú vinu obvineného
za preukázanú. Pokiaľ sa však tieto skutky aj stali, je na mieste prihliadať na okolnosti
prípadu. Okrem iného treba prihliadať konkrétne na význam a intenzitu naplnenia okolnosti
podmieňujúcej pouţitie vyššej trestnej sadzby pri trestnom čine kupliarstva, kde súdy
konštatovali, ţe tohto trestného činu sa obţalovaný dopustil na chránenej osobe tak,
ako to má na mysli ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona (zrejme s poukazom
na § 127 ods. l Trestného zákona, podľa ktorého dieťaťom na účely trestného konania
sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak nenadobudla plnoletosť uţ skôr).
V odôvodnení dovolania poukázal na to, ţe M. H. mala v čase vykonávania prostitúcie
pod vplyvom obţalovaného dovŕšený vek sedemnásť rokov a mala za sebou uţ mnoţstvo
sexuálnych skúseností. Sama pristúpila na to, ţe výkonom prostitúcie „zarobí“ na peniaze,
za ktoré zo záloţne vykúpia zlato patriace jej rodičom, ktoré ona z bytu rodičov odcudzila
a dala obţalovanému. Podotkol, ţe ona sama ako pred svojou matkou tak aj pred svedkom
PhDr. R. M. povedala, ţe zlato s obţalovaným „odcudzili“ a nie, ţe by ju bol obţalovaný
nútil zlato vziať. Ţiadne váţne výhrady k tomuto riešeniu problému s vrátením zlata nemala.
Zvlášť poukázal na výsledky znaleckého dokazovania a na závery znalkyne z odboru
psychológie, ktorá okrem iného uviedla, ţe
- osobnostná štruktúra M. H. môţe viesť k výraznejšej subjektívnej interpretácii,
motivácii jej správania a rozhodovania,
- rolu v jej rozhodovaní zohral nielen vzťah k obţalovanému, ale aj snaha pomôcť
mu pri riešení jeho problému, a tieţ strach a obava z moţnej reakcie jej rodičov
voči jej osobe,
- sklon k odbrzdenému a dobrodruţnému správaniu.
Znalkyňa uviedla, ţe osobnosť M. H. je disharmonicky štrukturovaná so znakmi
sociálnej nezrelosti, emocionálnej plochosti, sklonom k odbrzdenému asociálnemu správaniu,
túţbou po dobrodruţných záţitkoch. M. H. má sklony k afektívnym reakciám, pričom práve
takto zistené sklony môţu viesť k tomu, ţe niektoré udalosti popisuje síce pravdivo
ale s nadsázkou, výraznejším emočným sprievodom.
Ako bolo v rámci dokazovania preukázané, M. H. mala predtým, ako nadviazala
známosť s obţalovaným, väčšie mnoţstvo sexuálnych skúseností, mala dokonca sexuálny
pomer s priateľkiným otcom a zároveň i s bratom tejto priateľky. Vedela, ţe obţalovaný
má druţku a s ňou deti, napriek tomu akonáhle sa s ním zoznámila, ihneď mali spolu
pohlavný styk. Ako vyplynulo aj z výpovedí muţov, s ktorými sa pohlavne stýkala,
títo mysleli, ţe má okolo 20 rokov. Ona sama v jednej výpovedi na otázku vyšetrovateľa
„aký vek Vám odhadovali ľudia v dobe skutku“ odpovedala, ţe „väčšinou viac ako môj
skutočný vek, nikdy sa nestalo, ţe by odhadovali menej“.
Obvinený vyslovil názor, ţe pokiaľ vychádzame z toho, ţe boli skutky spáchané tak,
ako sú popísané vo výrokovej časti rozsudku, potom formálne síce bola naplnená okolnosť,
ktorá podmieňuje pouţitie vyššej trestnej sadzby, konkrétne, ţe došlo k trestnému činu
na chránenej osobe, avšak význam a intenzita naplnenia tohto znaku vybočuje z rámca
obvyklých prípadov tejto trestnej činnosti.
Pohnúť k prostitúcii maloletú osobu a ťaţiť z prostitúcie maloletej osoby je zvlášť
zavrhnutiahodné najmä preto, lebo sa predpokladá, ţe obeťou je osoba sexuálne aj inak
neskúsená či málo skúsená, osoba s detským pohľadom na svet a s detským hodnotením
rôznych súvislostí včetne partnerských a sexuálnych vzťahov. V osobe M. H. však ide síce
o nevyzretú ale inak vzťahovo orientovanú a sexuálne mimoriadne skúsenú osobu. Intenzita
pôsobenia obţalovaného na túto osobu určite nebola silná uţ aj vzhľadom na to,
ţe v júli sa rozhodla v tomto počínaní nepokračovať a tak aj urobila, obţalovaný
na ňu nenaliehal, aby v tom pokračovala a celá vec vyšla najavo aţ v januári ďalšieho roka
a to len preto, lebo vyšlo najavo, ţe rodičom M. H. niekto ukradol zlaté predmety.
Obvinený vyslovil názor, ţe rozhodnutie prvostupňového súdu je správne, aj keď súd
pouţitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. dostatočne neodôvodnil. Krajský súd rozhodol
arbitrárne v nesúlade so zásadami trestného konania.
Navrhol, aby dovolací súd vyslovil, ţe rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn.
2To 15/2011, z 29. marca 2011 bol porušený zákon v neprospech obvineného,
aby tento rozsudok zrušil a aby prikázal Krajskému súdu v Nitre, aby vec v potrebnom
rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Predseda senátu v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania
ostatným stranám na vyjadrenie. K dovolaniu sa vyjadril len okresný prokurátor v Nových
Zámkoch. V písomnom vyjadrení uviedol, ţe je toho názoru, ţe Krajský súd správne
konštatoval, ţe zníţiť trest z dôvodov okolností prípadu pod dolnú hranicu prípustnej trestnej
sadzby zvýšenej na základe okolnosti, ktorá to podmieňuje, je vylúčené. Okolnosti, ktoré
podmieňujú pouţitie vyššej trestnej sadzby, vyjadrujú závaţnosť konania, preto súčasné
pouţitie ustanovenia o mimoriadnom zníţení trestu odňatia slobody bolo nelogické. Okolnosti
uvádzané v dovolaní, ţe M. H. mala v čase spáchania skutku sedemnásť rokov
a mala sexuálne skúsenosti, nezniţujú závaţnosť konania odsúdeného A. D. a uţ vôbec
nie do takej miery, aby odôvodňovali pouţitie ustanovenia o mimoriadnom zníţení trestu
odňatia slobody.
Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním
rozhodnutia o dovolaní obvinených skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania
a zistil, ţe dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por.
a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu
(§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde
(§ 370 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.), ţe dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náleţitosti dovolania
(§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, ţe bola splnená aj podmienka dovolania
podľa § 372 Tr. por., veta prvá, keďţe obvinený pred podaním dovolania vyuţil svoje právo
a podal riadny opravný prostriedok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, ţe podané dovolanie
je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody
dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie
založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však
dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Podľa § 371 ods. 4 Tr. por. dôvod podľa odseku 1 písm. i/ nemoţno pouţiť, ak zistené
porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.
Podľa § 374 ods. 3 Tr por. v dovolaní moţno uplatňovať ako dôvod dovolania
aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní
o riadnom opravnom prostriedku.
V súlade s § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré
sú v ňom uvedené.
Z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, ţe trestné
konanie je v zásade dvojinštančné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o dovolaní je potom viazaný
zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy niţšej inštancie. Rovnako
nie je oprávnený ani posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania
súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam
súdov, ktorý je určený k náprave v zákone výslovne uvedených procesných
a hmotnoprávnych pochybení, čo celkom zreteľne vyplýva z konštrukcie jednotlivých
dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. a/ aţ písm. l/ Tr. por., resp. aj z ustanovenia
§ 374 ods. 3 Tr. por. Ako uţ aj z vyššie uvedeného vyplýva, neslúţi teda k revízii a náprave
skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu
nimi vykonaného dokazovania. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa
a jeho skutkové závery môţe dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací.
V dôsledku uvedeného iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo
na nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov nemoţno potom vyvodzovať dovolací dôvod
podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Ten je daný v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu
zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom
hmotnoprávnom posúdení. Dovolanie je teda určené k náprave právnych chýb rozhodnutia
vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných
skutočností podľa noriem hmotného práva.
Je potrebné uviesť, ţe dôvody uvedené v dovolaní smerujú k zmene právnej
kvalifikácie konania obvineného. Dovolateľ sa domáha cez ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 3
Tr. zák. mimoriadneho zníţenia trestu odňatia slobody a aby konanie obvineného v bode 2/
rozsudku, ktoré je kvalifikované ako trestný čin kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 3 bolo
kvalifikované bez okolnosti, ktorá podmieňuje pouţitie vyššej trestnej sadzby. Aby nebolo
kvalifikované, ţe trestný čin bol spáchaný na chránenej osobe.
Z hľadiska obsahu dovolania, s poukazom na deklarovaný dovolací dôvod je potrebné
skúmať či súdy správne kvalifikovali konanie obvineného.
Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, ţe skutok bol
v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin napriek tomu, ţe nešlo o trestný čin
alebo ţe išlo o iný trestný čin alebo obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného
činu, neţ ktorého sa súdeným skutkom dopustil.
Nesprávnym pouţitím iného hmotného ustanovenia sa rozumie nedostatočné
posúdenie okolnosti vylučujúcich protiprávneho činu (§ 24 aţ § 30 Tr. zák.), prípadne zániku
trestného činu (najmä § 87 Tr. zák.), prípadne pochybenie súdu pri uloţení úhrnného trestu
a spoločného trestu (§ 41 Tr. zák.), súhrnného trestu § 42 Tr. zák.
K aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. najvyšší súd povaţuje za potrebné uviesť,
ţe ustanovenie citovaného §-u nie je obligatórnej povahy, ale len pripúšťa moţnosť zníţiť
trestnú sadzbu stanovenú za spáchaný trestný čin za splnenia ďalších podmienok. Nemôţe
byť preto nesprávnym právnym posúdením alebo nesprávnym pouţitím hmotnoprávneho
ustanovenia a dovolacím dôvodom skutočnosť, ţe súdy v konaní neaplikovali ustanovenie
§ 39 ods. 1 Tr. zák. Odhliadnuc od toho, ţe v predmetnom konaní neboli ani splnené
podmienky na to, aby súd mohol podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. postupovať.
Prvostupňový súd pouţite citovaného ustanovenia a dôvody, prečo mimoriadne u obvineného
zníţil trest pod dolnú hranicu trestu ustanovenú Trestným zákonom neodôvodnil. Odvolací
súd preto v súlade so zákonom postupoval, keď zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 3T 138/2010, zo 17. februára 2011 a uloţil
obvinenému trest odňatia slobody v zákonom stanovenej sadzbe.
Dôvody uvedené v dovolaní ohľadne toho, ţe konanie obvineného nemalo byť
kvalifikované podľa § 367 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. z toho dôvodu, ţe obvinená vyzerá staršia
ako v skutočnosti je, má bohaté sexuálne skúsenosti, muţi, s ktorými mala sexuálny styk
ju povaţovali za staršiu ako v skutočnosti je, má sklony k odbrzdenému a dobrodruţnému
správaniu atď., nie sú dôvodmi, ktoré by vylučovali pouţitie vyššej trestnej sadzby. V danom
prípade pre kvalifikáciu konania obţalovaného v súvislosti s vekom poškodenej rozhoduje to,
ţe obvinený vedel, koľko má rokov a táto skutočnosť je dôvodom pouţitia vyššej trestnej
sadzby a prísnejšej kvalifikácie konania obvineného.
Ani v tomto prípade nie je daný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
a súdy správne a v súlade so zákonom postupovali, keď konanie obvineného kvalifikovali
podľa ustanovenia § 367 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.
Podľa § 382 písm. e/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením
odmietne dovolanie, ak je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Z konštatovaných skutočností a dôkazov vyplýva, ţe dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por. v posudzovanej veci nie sú dané, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie obvineného A. D. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 3. novembra 2011
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová