Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
3f6/381401.78bd83.pdf
PDF · 165.74 KB
No categories available
3Sžo/39/2011
Najvyšší súd 3Sţo/39/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci ţalobcu: Ing. M. G., L., okres S. Ľ., právne zastúpený Mgr. P. B., advokátom, D., M. proti ţalovanému: Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. k. ŠbPO-76- 73/2010 zo dňa 31. augusta 2010, konajúc o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/101/2010-20 zo dňa 31. mája 2011, jednomyseľne
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
č. k. 1S/101/2010-20 zo dňa 31. mája 2011 p o t v r d z u j e.
Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
I.
Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie ţalovaného
č. ŠbPO-76-73/2010 zo dňa 31.08.2010 podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaného zaviazal nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 623,03 €. Uvedeným rozhodnutím ţalovaného bol potvrdený personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu č. 3846 zo dňa 18.06.2010, ktorým bola podľa § 70 ods. 2 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej sluţbe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z.z.“) zamietnutá ţiadosť ţalobcu o skončenie sluţobného pomeru, z dôvodu, ţe profesionálny vojak má právo podať si ţiadosť o skončenie sluţobného pomeru, avšak nemá právny nárok, aby bolo jeho ţiadosti vyhovené. Vzhľadom na dobu výsluhy v hodnosti ţalobcu bolo rozhodnuté, ţe je v záujme sluţobného úradu, aby ţalobca zotrval v sluţobnom pomere.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe ţalovaný pochybil, keď pri
rozhodovaní o odvolaní ţalobcu neuviedol ţiadnu správnu úvahu vo vzťahu k nahraditeľnosti ţalobcu v jeho funkcii a zaradení v ozbrojených silách Slovenskej republiky. Správny orgán musí v odôvodnení rozhodnutia hodnotiť dôkazy, ktoré boli vykonané a musí reagovať aj na tie návrhy a odvolacie námietky účastníkov konania, ktoré nebral do úvahy. V súvislosti s námietkou ţalobcu vo vzťahu k porušeniu ustanovenia čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) prvostupňový súd uviedol, ţe nikomu nemoţno odňať jeho ústavné právo a ak na vykonanie práva na slobodnú voľbu povolania nebol prijatý zákon na vykonanie tohto ustanovenia nemoţno konštatovať, ţe ţalobca takéto ústavné právo nemá. Ústavné právo na slobodnú voľbu povolania zahŕňa nielen slobodný výber, ale aj slobodný výkon povolania a občan má právo slobodne sa rozhodnúť, či bude vykonávať zvolené povolanie, ktorému sa štúdiom vyučil, resp. či bude vôbec vykonávať nejaké povolanie.
II.
Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/101/2010-20 zo dňa 31.05.2011
podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a ţalobu ţalobcu v celom rozsahu zamietnuť. V dôvodoch odvolania uviedol, ţe ţalobca vo svojej ţiadosti zo dňa 31.03.2010 o skončenie sluţobného pomeru profesionálneho vojaka prepustením neuviedol ţiadne dôvody, ktoré by mali právne relevantný význam.
Ţiadosť o prepustenie zo sluţobného pomeru môţe profesionálny vojak podať len
z dôvodov ustanovených v § 70 ods. 2 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z., teda v prípade, ţe mu neuplynula maximálna doby sluţby, doba výsluhy v hodnosti alebo dohodnutá doba na zotrvanie v dočasnej štátnej sluţbe. Aj keď profesionálny vojak spĺňa podmienky na podanie ţiadosti o prepustenie zo sluţobného pomeru, na prepustenie zo sluţobného pomeru nemá právny nárok. Uvedené ustanovenie zákona č. 346/2005 Z.z. má fakultatívny charakter a vychádza z potrieb ozbrojených síl Slovenskej republiky. Je teda výlučne na uváţení vedúceho sluţobného úradu, či napríklad vzhľadom na potreby ozbrojených síl Slovenskej republiky alebo aj bez uvedenia konkrétneho dôvodu ţiadosti profesionálneho vojaka vyhovie alebo nie. Jediným orgánom, ktorý je oprávnený rozhodnúť o ţiadosti profesionálneho vojaka o prepustenie zo sluţobného pomeru, je výlučne len vedúci príslušného sluţobného úradu. Vedúci príslušného sluţobného úradu nie je pri svojom rozhodovaní limitovaný ţiadnymi skutočnosťami. Záleţí výlučne len od jeho voľnej úvahy, či ţiadosti profesionálneho vojaka vyhovie alebo nie. Ţalovaný uviedol, ţe pritom môţe dôjsť k paradoxným situáciám, keď ţiadosti jedného profesionálneho vojaka vyhovie z banálnych dôvodov a naopak, ţiadosti iného profesionálneho vojaka o prepustenie zo sluţobného pomeru nevyhovie zo závaţných dôvodov. Vedúci príslušného sluţobného úradu nemusí profesionálnemu vojakovi odôvodňovať závery svojho rozhodnutia a to bez ohľadu na to, či jeho ţiadosti vyhovie alebo nie. Pre rozhodovanie vedúceho príslušného sluţobného úradu nemajú námietky profesionálneho vojaka, či uţ sa týkajú jeho náhrady alebo akýchkoľvek iných skutočností podstatný význam. Rozhodnutie vedúceho príslušného sluţobného úradu o zamietnutí ţiadosti profesionálneho vojaka o prepustenie zo sluţobného pomeru podľa § 70 ods. 2 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z. treba vzhľadom na uvedené
skutočnosti povaţovať za zjednodušenú formu rozhodnutia, a preto ani jeho odôvodnenie nemusí obsahovať všetky náleţitosti uvedené v § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“).
V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd ţalovanému vytýka
to, ţe v napadnutom rozhodnutí nebola odôvodnená existencia náhrady a ţe ţalobca má ústavné právo na slobodnú voľbu povolania. Ţalovaný nepovaţuje ani jednu z uvedených skutočností za dôvod nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, resp. takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Prvostupňový súd nezohľadnil tú skutočnosť, ţe personálna politika v ozbrojených silách Slovenskej republiky je podrobne rozpracovaná individuálne vo vzťahu ku kaţdému profesionálnemu vojakovi a musí byť zachovaný príslušný sluţobný postup. Adekvátnu náhradu určuje príslušný vedúci sluţobného úradu, pričom dohliada na potreby ozbrojených síl Slovenskej republiky. Ţalobca na prepustenie zo sluţobného pomeru nemá právny nárok, pričom rozhodovanie o ţiadosti je vo výlučnej dispozícii príslušného vedúceho sluţobného úradu a ani prípadné neodôvodnenie existencie náhrady nemôţe mať na celkový výsledok ţiadny vplyv. Tvrdenie, ţe zamietnutím ţiadosti ţalobcu o prepustenie zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka došlo k porušeniu jeho ústavných práv na slobodnú voľbu povolania, povaţuje ţalovaný za nesprávne. Podľa jeho názoru, k ţiadnemu porušeniu ústavného práva ţalobcu na slobodnú voľbu povolania odmietnutím jeho ţiadosti o prepustenie zo sluţobného pomeru nemohlo dôjsť. Ide o beţné ustanovenie aj pri iných formách pracovnoprávnych vzťahov (napr. dohoda o skončení pracovného pomeru, dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru).
Na záver svojho vyjadrenia ţalovaný uviedol, ţe ani opakovaným zrušovaním
rozhodnutia o odmietnutí ţiadosti o prepustenie zo sluţobného pomeru nemoţno vyhovieť ţiadosti ţalobcu a dosiahnuť jeho prepustenie zo sluţobného pomeru na základe podanej ţiadosti. Súd prvého stupňa preto dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym právnym záverom a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
III.
Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok
Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/101/2011-20 zo dňa 31.05.2011 potvrdil ako vecne správny a zaviazal ţalovaného na náhradu trov konania. Uviedol, ţe nesúhlasí s tvrdením ţalovaného, ţe pri rozhodovaní nie je viazaný príslušnými ustanoveniami správneho poriadku vymedzujúcimi obsahové náleţitosti správneho orgánu. Medzi tieto ustanovenia patrí najmä § 47 správneho poriadku, ktorý určuje, čo má obsahovať odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu. Odôvodnenie správneho rozhodnutia musí obsahovať okrem iných náleţitostí aj opis skutočností významných pre rozhodnutie. Ţalovaný v tomto smere, čo do otázky nahraditeľnosti ţalobcu, nevykonal v konaní ţiadne dôkazy, napriek ţalobcom navrhnutému konkrétnemu postupu jeho nahradenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia len uviedol, ţe túto otázku nie je kompetentný v danom konaní riešiť. V odvolaní uviedol, ţe táto otázka ani nie je relevantná, resp. môţe byť relevantná v prípadoch určitých vojakov, pričom to, či sa správny orgán bude danou otázkou vôbec zaoberať, závisí výlučne od jeho voľnej úvahy. Ţalobca uviedol, ţe ani voľná úvaha nemôţe byť bezhraničná a svojvoľná. Rozhodnutie musí byť odôvodnené, inak by bolo nepreskúmateľné. V prípade opačného postoja by sa preskúmavacie konania obmedzili len na zisťovanie formálnych nedostatkov takýchto rozhodnutí a konaní a účastník by bol vystavený ľubovôli správneho orgánu. Zároveň by správne orgány rozhodovali nepredvídateľne, čím by sa oslabila právna istota dotknutých subjektov. Ţalovaný svojím postupom popiera jeho povinnosť postupovať
v konaniach podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku. Kladné, ako aj záporné rozhodnutie vo vzťahu k ţiadosti o prepustenie musí byť odôvodnené a musí sa opierať o skutočnosti, ktoré majú k predmetu konania podstatný význam a ktoré musia byť náleţite zistené. V konaní ţalovaný nepostupoval v súlade s § 47 správneho poriadku.
Ţalovaný vo svojom odvolaní uviedol, ţe v prípadoch fakultatívneho skončenia
sluţobného pomeru sa neuplatňujú ustanovenia správneho poriadku o obsahových náleţitostiach odôvodnenia rozhodnutia, avšak svoje tvrdenie neoprel o ţiadne adekvátne právne zdôvodnenie. To, ţe v zákone č. 346/2005 Z.z. nie sú uvedené konkrétne skutočnosti, ktoré má správny orgán skúmať v konaní ako dôvody na skončenie sluţobného pomeru, neznamená, ţe tieto skutočnosti si určuje správny orgán sám podľa svojej ľubovôle. Podľa názoru ţalobcu to znamená len to, ţe skutočností, ktoré majú pre rozhodnutie vo veci samej význam, môţe byť nespočetne veľa. Je nesporné, ţe správny orgán musí mať dôvody, pre ktoré rozhodol jedným alebo druhým spôsobom a účastník konania má právo sa o týchto dôvodoch dozvedieť. Ţalovaný sa nedostatočne zaoberal otázkou nahraditeľnosti ţalobcu a tieţ aj nesprávne vyhodnotil osobný dôvod ţalobcu, ktorým je nepriaznivý zdravotný stav otca ţalobcu, v tom čase bývajúceho 160 km od miesta výkonu povolania ţalobcu.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk najmenej päť dní vopred, v senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
Z obsahu pripojeného administratívneho a súdneho spisu senát Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zistil, ţe dňa 28.04.2010 bola vedúcemu sluţobného úradu doručená ţiadosť ţalobcu o prepustenie zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 70 ods. 2 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z. Dňa 11.05.2010 doplnil svoju ţiadosť o prepustenie zo sluţobného pomeru, kde uviedol, ţe v ozbrojených silách Slovenskej republiky pôsobí od roku 1990, svoje pracovné povinnosti si plnil vţdy svedomito. Na základe zhoršeného zdravotného stavu ţalobcovho otca (nádorové ochorenie) a dlhodobej pracovnej neschopnosti ţalobcovej matky sa rozhodol, ţe sa chce viac venovať rodine. Taktieţ uviedol, ţe sa chce viac venovať výchove svojich dvoch maloletých dcér a chce zlepšiť svoj manţelský ţivot, nakoľko v poslednom čase dochádzalo vo vzťahu k napätiu a chcel by tak zabrániť rozpadu manţelstva. Ďalším faktorom, na základe ktorého sa ţalobca rozhodol opustiť ozbrojené sily Slovenskej republiky, uviedol jeho dlhodobé a zhoršujúce sa zdravotné problémy, ktoré taktieţ uţ výraznou mierou ovplyvňujú plnenie úloh ţalobcu v rámci ozbrojených síl Slovenskej republiky. Ţalobca trpí neurogénnou tetaniou a polyneuropathiou, ktoré spôsobujú okrem iného to, ţe pri zvýšenom telesnom, resp. psychickom strese a námahe u ţalobcu dochádza k výraznému tŕpnutiu horných a dolných končatín a pier, čo výrazne ovplyvňuje následnú činnosť ţalobcu a rozhodovanie v situáciách, kedy by sa mal plne sústrediť na plnenie úloh a riadenie jednotky v situáciách, kedy zlým rozhodnutím môţe ohroziť bezpečnosť ľudí, za ktorých nesie zodpovednosť. Podľa vyjadrenia ţalobcu, zvýšená psychická a fyzická námaha a stres nepriaznivo vplývajú na ďalší moţný vývoj tejto choroby. Posledným dôvodom je rozhodnutie ţalobcu o zaradení
sa do správy vecí verejných, kde chce vyuţiť svoje skúsenosti z práce s ľuďmi na poste starostu v obci L. a takto pomôcť k zlepšeniu ţivota spoluobčanov v tejto obci. Dňa 24.05.2010 ţalobca zaslal doplnenie odôvodnenia k ţiadosti o prepustenie zo sluţobného pomeru, kde uviedol, ţe v predchádzajúcom odôvodnení zasielal dôverné informácie a právomoc rozhodnúť o prepustení zo sluţobného pomeru má iba príslušný sluţobný úrad. Tieţ uviedol, ţe jeho nadriadený niekoľkokrát verejne prezentoval názor, ţe nebude súhlasiť s prepustením príslušníkov útvaru a ţalobca je toho názoru, ţe konanie a rozhodovanie voči jeho osobe nie je nestranné. Uviedol, ţe aj postoj jeho nadriadeného u neho spôsobil stratu motivácie pracovať v ozbrojených silách Slovenskej republiky. K ţiadosti o prepustenie zo sluţobného pomeru sa dňa 20.05.2010 vyjadril veliteľ 11. mechanizovaného práporu v zastúpení mjr. Ing. Š. A., ktorý uviedol, ţe k zdravotnému stavu ţalobcu sa nie je kompetentný vyjadrovať a napriek ďalším dôvodom, ktoré uviedol ţalobca, nesúhlasí s jeho prepustením zo sluţobného pomeru najmä z dôvodu, ţe ţalobca je vo funkcii veliteľa roty a táto funkcia je kľúčová a vzhľadom k tomu, ţe ţalobca dlhodobo pokračuje v príprave vlastnej jednotky, nemá v prípade jeho prepustenia za neho adekvátnu náhradu, ktorá by doviedla jednotku k úspešnému splneniu úloh certifikácie. Na záver uviedol, ţe v prípade podania ţiadosti o prepustenie ţalobcu v mesiaci október, bude súhlasiť s jeho prepustením zo sluţobného pomeru.
Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu č. 3846 zo dňa 18.06.2010 bola
podľa § 70 ods. 2 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z. zamietnutá ţiadosť ţalobcu o skončenie sluţobného pomeru, ktorý odôvodnil tým, ţe po dôkladnom preskúmaní ţiadosti ţalobcu, vykonanom personálnom pohovore, posúdení dôvodov, ktoré ţalobca v ţiadosti uviedol a s prihliadnutím na stanovisko veliteľa 11. mechanizovaného práporu a vzhľadom na dobu výsluhy v hodnosti ţalobcu, je v záujme sluţobného úradu, aby ţalobca zotrval v sluţobnom pomere, a preto jeho ţiadosti nebolo vyhovené. V zmysle § 70 ods. 2 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z. nemá profesionálny vojak právny nárok na to, aby vedúci sluţobného úradu jeho ţiadosti o skončenie sluţobného pomeru vyhovel. Uvedené ustanovenie zákona č. 346/2005 Z.z. má len fakultatívny charakter. Voči uvedenému personálnemu rozkazu podal ţalobca odvolanie, v ktorom uviedol, ţe predmetný personálny rozkaz č. 3846 zo dňa 18.06.2010 povaţuje za nedostatočne odôvodnený a neúplný v súvislosti s výkladom § 70 ods. 2 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z. Takisto sa v prvostupňovom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal so vzťahom ustanovenia § 70 ods. 2 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z. vo vzťahu k § 11 a § 12 uvedeného zákona v nadväznosti na čl. 35 ods. 1, 2 Ústavy. Právo na slobodný výber povolania nebolo profesionálnym vojakom obmedzené. Tieţ poukázal na § 81 zákona č. 346/2005 Z.z. a v súvislosti s tým na § 46 a § 47 správneho poriadku. Prvostupňový orgán sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal moţnosťou nahradenia ţalobcu iným vhodným kandidátom, pričom ţalobca disponuje návrhom riešenia jeho nahradenia. Existencia náhrady ani nie je v zákone č. 346/2005 Z.z. zakotvená ako podmienka skončenia sluţobného pomeru. Rozhodnutím náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. ŠbPO-76-73/2010 zo dňa 31.08.2010 bolo odvolanie ţalobcu zamietnuté a napadnutý personálny rozkaz č. 3846 zo dňa 18.06.2010 potvrdený. K moţnosti nahradenia ţalobcu ţalovaný uviedol, ţe personálne opatrenie je oprávnený spracovať veliteľ, ktorý je nadriadený konkrétnemu profesionálnemu vojakovi. Keďţe ţalobcom prezentovaný návrh obsadenia funkcie nebol spracovaný a zaslaný riaditeľovi personálneho úradu, osobou na to oprávnenou, nebolo moţné v tejto veci konať. Na záver uviedol, ţe profesionálni vojaci nemajú právny nárok na skončenie sluţobného pomeru prepustením podľa § 70 ods. 2 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z. a je ponechané na úvahe vedúceho sluţobného úradu, či profesionálneho vojaka prepustí.
Podľa § 70 ods. 2 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z. „služobný pomer profesionálneho
vojaka možno skončiť prepustením, ak požiadal o skončenie služobného pomeru pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1 písm. i) až k)“.
Pojem „moţno“ je prejavom tzv. voľnej správnej úvahy („správne uváţenie“), danej
ţalovanému zákonom. Správna úvaha predstavuje ponechanie moţnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne.
Ţalovaný však správnu úvahu vykladá ako neobmedzenú moţnosť vytvorenia
si úsudku, ktorá je ohraničená iba tým, ţe sa nedostane do rozporu s inými ustanoveniami zákona, „...je ponechané na úvahe vedúceho služobného úradu, či profesionálneho vojaka prepustí...“.
V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, ţe medze správnej úvahy vyplývajú
i z ústavných princípov. Podľa čl. 152 ods.4 Ústavy SR „výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou“. Uvedená povinnosť sa vzťahuje aj ţalovaného. Ústava SR obsahuje univerzálne platné zásady moderného právneho štátu v čl. 1 ods.1 Ústavy SR.
Pre oblasť správnej úvahy tieto princípy výstiţne identifikoval Najvyšší správny súd
ČR v právnej vete č. 906 Sbírky rozhodnutí NSS, r. 2006 tak, ţe „absolútna, či neobmedzená správna úvaha v modernom právnom štáte neexistuje. Každá správna úvaha má svoje medze, vyplývajúce v prvom rade z ústavných princípov zákazu ľubovôle, princípu rovnosti, zákazu diskriminácie, princípu zachovávať ľudskú dôstojnosť, princípu proporcionality atď. Dodržanie týchto medzí podlieha súdnemu prieskumu“.
Najvyšší súd konštatuje, ţe uvedené pravidlo je v plnom rozsahu aplikovateľné
i v Slovenskej republike. Ústavné medze správnej úvahy vyplývajú z povinnosti ústavne konformného výkladu, pre všetky orgány verejnej moci (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR v spojení s § 245 ods. 2 Ústavy SR) .
Podľa § 245 ods.2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe
zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.
Právny záver ţalovaného, ţe v zmysle zákona je ponechané na úvahe vedúceho
sluţobného úradu, či profesionálneho vojaka prepustí, je zjavne abitrárny. Vzhľadom na právne východisko ţalovaného, napadnuté rozhodnutie neobsahuje relevantné odôvodnenie správnej úvahy v naznačenom smere.
Čo sa rozumie rozhodnutím pre účely zákona je upravené v § 82 zákona č. 346/2005
Z.z. Rozhodnutím je aj personálny rozkaz vedúceho sluţobného úradu (§ 82 ods. 2 písm. a/ uvedeného zákona). Vedúci sluţobného úradu podľa tohto zákona vydá personálny rozkaz v právnych vzťahoch profesionálneho vojaka v prípadoch uvedených aj v § 70 ods. 2 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z. Personálny rozkaz musí obsahovať náleţitosti správneho rozhodnutia v zmysle ustanovení správneho poriadku, okrem iného teda údaj o tom, kto ho vydal, výrok vo veci s uvedením ustanovenia zákona, podľa ktorého sa vydal, odôvodnenie s uvedením skutočností, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Predmetný personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu nemá podľa názoru
odvolacieho súdu všetky náleţitosti, ktoré musí mať, predovšetkým čo sa týka odôvodnenia, z ktorého dôvodu je toto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov týkajúcich sa aplikácie správnej úvahy.
Odvolací súd sa stotoţnil s názorom prvostupňového súdu, ţe ustanovenie § 70 ods. 2
písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z. má fakultatívny charakter a profesionálny vojak nemá právny nárok na skončenie sluţobného pomeru, avšak má nárok na riadne posúdenie jeho ţiadosti a na odôvodnenie rozhodnutia. Z ustanovenia § 81 zákona č. 346/2005 Z.z. vyplýva, ţe na konanie vo veciach sluţobného pomeru profesionálneho vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní a v ţiadnom inom ustanovení nie je upravené obmedzenie správneho poriadku vo vzťahu k prejednávanému prípadu. Preto nie je moţné rozhodnutie vedúceho sluţobného úradu o zamietnutí ţiadosti profesionálneho vojaka o prepustenie zo sluţobného pomeru podľa § 70 ods. 2 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z. povaţovať za zjednodušenú formu rozhodnutia, na ktorú by sa nevzťahovala povinnosť riadne odôvodniť rozhodnutie v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku.
Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému
rozsudku Krajského súdu v Prešove po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotoţnil v celom rozsahu.
S poukazom na uvedené najvyšší súd podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení
s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k 1S/101/2010-20 zo dňa 31.05.2011 z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 246c ods.1 veta prvá O.s.p.
a § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi, priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďţe v tomto konaní mal úspech. Ţalobca súdu do 3 dní od vyhlásenia rozsudku podľa § 151 ods. 1 veta druhá O.s.p. vyčíslenie trov odvolacieho konania nepredloţil. Najvyšší súd preto postupoval podľa § 151 ods. 2 O.s.p.
Z obsahu súdneho spisu nezistil ţiadne trovy odvolacieho konania, ktoré
by s výnimkou trov právneho zastúpenia bolo moţné ţalobcovi priznať na náhradu. V dôsledku toho súd nebol viazaný výrokom o prisúdení náhrady trov konania ţalobcovi v rozsudku tak, ako ho verejne vyhlásil dňa 08.11.2011. Ţalobcovi preto v písomnom vyhotovení rozsudku náhradu trov odvolacieho konania nepriznal podľa § 246c ods.1, veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 08. novembra 2011
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková