Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d6d/380671.d9e02c.pdf
PDF · 113.65 KB
No categories available
3Tdo/36/2011
N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 36/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu
JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr Jany Serbovej a JUDr. Martina Piovartsyho
na neverejnom zasadnutí v Bratislave 9. novembra 2011 v zmysle § 382a Trestného poriadku
a § 567j ods. 2 Trestného poriadku v znení zákona č. 262/2011 Z.z. (ďalej Tr. por.), v trestnej
veci obvineného I. D. pre zločin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4
Tr. zák. vedenej na Okresnom súde v Revúcej pod sp. zn. 1T 14/08, o dovolaní, ktoré podal
obvinený I. D., zastúpený obhajcom JUDr. R. U., advokátom v Banskej Bystrici, proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10. septembra 2009, sp. zn. 2To 171/09,
takto
rozhodol:
Z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. podľa § 386 ods. 1 Tr. por.
sa v y s l o v u j e , že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10. septembra
2009, sp. zn. 2To 171/09,
b o l p o r u š e n ý z á k o n
v ustanovení § 10 Tr. zák. v neprospech obvineného I. D..
Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok krajského súdu sa z r u š u j e
vo výroku o vine v časti týkajúcej sa právnej kvalifikácie skutku a v dôsledku toho
aj vo výroku o treste.
Z r u š u j e sa aj rozsudok Okresného súdu v Revúcej zo dňa 20. mája 2009, sp. zn.
1T 14/08, vo výroku o vine v časti týkajúcej sa právnej kvalifikácie skutku ako aj vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.
Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Okresnému súdu v Revúcej sa p r i k a z u j e , aby vec
v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu v Revúcej zo dňa 20. mája 2009, sp. zn. 1T 14/08,
obvinený I. D. bol uznaný za vinného zo zločinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2
písm. a/, ods. 4 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že
dňa 5. decembra 2006 okolo 14.30 hod. v katastrálnom území obce K., v lesnom
poraste lesného obvodu K. č. X v časti V., ako účastník spoločnej poľovačky porušil dôležitú
povinnosť vyplývajúcu z jeho postavenia podľa § 28 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive, nakoľko ako držiteľ zbrojného preukazu
je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť pri manipulácii so zbraňou, strelivom a zároveň porušil
aj ustanovenie § 9 ods. 1 výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky
č. 46/1994-100 zo dňa 29. marca 1994, podľa ktorého je zakázané strieľať alebo mieriť
v smere, v ktorom by následkom výstrelu mohlo dôjsť k ohrozeniu života, zdravia alebo
majetku tým, že pod vplyvom alkoholických nápojov vystrelil na diviačiu zver zo svojej dlhej
guľovej zbrane typ ZG 47 kalibru 7 x 64 mm, výrobné číslo X., ktorú mal v legálnej držbe
tak, že zasiahol účastníka poľovačky P. D., nar. X., do zadnej plochy hrudníka vpravo
nad pravou lopatkovou kosťou, v dôsledku čoho došlo k zlyhaniu riadiacich funkcií centrálnej
nervovej sústavy (miechy) s trieštivou deštrukciou IV. V. krčného stavca a s úplným
prerušením krčnej miechy v tomto mieste, na následky ktorých poranení P. D. na mieste
zomrel.
Okresný súd podľa § 149 ods. 4 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák.,
obvinenému I. D. uložil trest odňatia slobody na štyri a pol roka, na výkon ktorého tohto
podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa
§ 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd zároveň obvinenému uložil trest zákazu činnosti – výkonu
poľovníctva - na dobu desať rokov a podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodenú A. D.,
nar. X., trvale bytom R., zastúpenú JUDr. P. P., advokátom v B., s nárokom na náhradu škody
na konanie o občianskoprávnych veciach.
Proti tomuto rozhodnutiu Okresného súdu v Revúcej podal cestou svojho obhajcu
odvolanie obvinený I. D..
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obvineného I.
D. rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok Okresného
súdu v Revúcej, sp. zn. 1T 14/08, zo dňa 20. mája 2009 vo výroku o treste odňatia slobody.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. odsúdil obvineného I. D. podľa § 149 ods. 4
Tr. zák., s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zák. na trest odňatia slobody na tri roky;
podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil
s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní päť rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. c/
Tr. zák. uložil súd obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe nahradiť poškodenej A. D.
spôsobenú škodu.
Proti rozsudku Okresného súdu v Revúcej, sp. zn. 1T 14/08, z 20. mája 2009 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 2To 171/09, zo dňa 10. septembra
2009 podal dovolanie obvinený I. D., prostredníctvom svojho obhajcu, a to z dôvodov
uvedených v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom
právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho
ustanovenia.
Dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. spočívajú podľa
obvineného v tom, že okresný súd ako i krajský súd nesprávne kvalifikoval trestný čin
usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. ako zločin, pričom na túto
skutočnosť obvinený poukazoval v konaní pred okresným, ako aj krajským súdom.
Ďalej obvinený uviedol, že s právnymi závermi okresného ako i krajského súdu
nesúhlasí. Konštatuje, že mu bol síce uložený trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom, avšak ešte nebolo rozhodnuté o jeho osvedčení či neosvedčení sa v skúšobnej
dobe, a preto považoval za potrebné poukázať na to, že takáto právna kvalifikácia má priamy
dopad na vykonávacie konanie. V prípade, ak by súd vyslovil, že sa obvinený neosvedčil,
najmä v súvislosti s rozhodovaním o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody, kde osoba odsúdená pre prečin môže byť podľa ust. § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
podmienečne prepustená z výkonu tohto trestu po výkone jeho polovice, kdežto v prípade
odsúdenia za zločin môže byť podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. podmienečne prepustená
z výkonu trestu až po vykonaní dvoch tretín uloženého trestu.
Poukázal aj na zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky k rozdielnemu hodnoteniu trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 1,
ods. 4, ods. 5 Tr. zák. uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. 43. Obvinený má za to, že súd nesprávne právne kvalifikoval
zistený skutok ako zločin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák.,
pričom správne bolo kvalifikovať ho ako prečin.
Vzhľadom na vyššie uvedené obvinený žiadal, aby Najvyšší súd podľa § 386 ods. 1
Tr. por. vyslovil porušenie zákona a súčasne podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil nezákonný
výrok týkajúci sa právnej kvalifikácie skutku ako zločinu usmrtenia a prikázal podľa § 388
ods. 1 Tr. por. okresnému súdu, resp. krajskému súdu, aby vec znovu prejednal a rozhodol,
nakoľko rozhodnutiami súdov prvého i druhého stupňa bol porušený zákon v ustanovení § 10
Tr. zák.
Námestník okresného prokurátora v Revúcej vo svojom vyjadrení k dovolaniu
obvineného I. D. uviedol, že považuje rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
2To 171/09, za zákonný a správny. Podľa jeho vyjadrenia Okresný súd v Revúcej v trestnej
veci vedenej pod sp. zn. 1T 14/08, ako aj Krajský súd v Banskej Bystrici pod sp. zn.
2To 171/09, správne právne kvalifikoval zistený skutok ako zločin usmrtenia podľa § 149
ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák., pretože horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody
v prípade tohto trestného činu predstavuje viac ako päť rokov a tiež z toho dôvodu,
že páchateľ si úmyselným konaním privodil stav vylučujúci spôsobilosť, a to tým, že požil
návykovú látku – alkohol. Z tohto dôvodu nemohlo byť jeho konanie kvalifikované
ako prečin v zmysle § 10 ods. 1 Tr. zák.
K dovolaniu obvineného I. D. zaslala svoje vyjadrenie aj poškodená A. D.
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V ňom uviedla, že obvinený vo svojom dovolaní
nepoukazuje vôbec na žiadne nové skutočnosti. To či sa jedná o prečin, resp. zločin v tejto
konkrétnej trestnej veci považujú za irelevantné.
Poškodená ďalej uviedla, že podľa jej názoru nie je v tejto trestnej veci pre podanie
dovolania splnený ani jeden z dôvodov dovolania, ktoré pripúšťa ustanovenia § 371 Tr. por.
Považuje za irelevantné odvolávanie sa na zjednocujúce stanoviská trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Na záver dala poškodená do pozornosti aj skutočnosť, že obvinený vôbec od začiatku
nespolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní pri objasňovaní. Doteraz vôbec
neprejavil účinnú ľútosť, neprejavil ani záujem ospravedlniť sa rodine, ktorá prišla nielen
o živiteľa, ale hlavne o otca troch maloletých detí. Do dnešného dňa obvinený ani čiastočne
nenahradil spôsobenú škodu, pričom v súčasnosti rodina nebohého P. D. má príjmy, ktoré sú
na pokraji existenčného životného minima.
Napadnutý rozsudok prvostupňového ako aj druhostupňového súdu považuje
poškodená za vecne správny, vychádzajúci z riadne zisteného skutkového stavu,
ako aj z rozhodovacej praxe súdov, z čoho bol vyvodený aj správny právny záver. Na základe
vyššie uvedených skutočností žiada, aby dovolanie bolo v celom rozsahu povolené
(pravdepodobne došlo k pisárskej chybe a malo tam byť odmietnuté).
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) primárne konštatoval, že dovolanie
je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, v lehote a predpísaným spôsobom (§ 369
ods. 2 písm. b/, § 370 Tr. por.), pričom boli splnené aj ďalšie podmienky dovolania podľa
§ 372 až § 374 Tr. por. Dovolací súd preto v zmysle § 384 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo, so zameraním na dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por., ako aj podľa § 374 Tr. por., ktoré sú uvedené v dovolaní; zistil pritom, že je reálny
dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
V zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v konaní o dovolaní správnosť a úplnosť
zisteného skutku sa neskúma a nemení. Pokiaľ však zistený skutok bol nesprávne právne
posúdený podľa príslušných ustanovení hmotnej trestnoprávnej normy, je povinnosťou
dovolacieho súdu sa aspoň v zásadných otázkach zaoberať zistenými skutkovými
okolnosťami, najmä pokiaľ majú zásadný vplyv na právne posúdenie skutku.
V zmysle § 9 Tr. zák. sa trestné činy delia na prečiny a zločiny. Nejde o samoúčelné
delenie trestných činov. Takéto delenie umožňuje presnejšie vyjadrenie ich rôznej závažnosti
a škodlivosti, lepšie dokumentuje štruktúru evidovanej kriminality, podiel závažných
trestných činov a ich pomer k menej závažnej kriminalite. Význam presného označenia druhu
trestného činu sa prejavuje v ďalších štádiách trestného konania (§ 66 Tr. zák.), či v ďalšom
konaní po právoplatnosti rozsudku (napr. amnestia).
V zmysle § 10 ods. 1 Tr. zák. je prečinom každý trestný čin spáchaný z nedbanlivosti
a tiež úmyselné trestné činy, ktorých horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje 5 rokov.
Zločinom podľa § 11 Tr. zák. treba rozumieť každý úmyselný trestný čin, ktorého
horná hranica trestnej sadzby upravenej v osobitnej časti Tr. zák. prevyšuje 5 rokov. O zločin
pôjde aj vtedy, ak v prísnejšej skutkovej podstate prečinu spáchaného úmyselne je inak
ustanovená horná hranica trestnej sadzby prevyšujúca 5 rokov.
Trestný čin usmrtenia (§ 149 Tr. zák.) je z hľadiska zavinenia nedbanlivostným
trestným činom, a to vo všetkých odsekoch. Potom v zmysle § 10 ods. 1 Tr. zák. môžeme
povedať, že trestný čin usmrtenia je prečinom vo všetkých odsekoch.
K tejto otázke zaujal svoje stanovisko aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktoré bolo
pod číslom 43 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky.
Podľa tohto stanoviska trestný čin spáchaný z nedbanlivosti je v zmysle ustanovenia
§ 10 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. vždy prečinom, a to bez ohľadu na to, či niektorý zo znakov jeho
kvalifikovanej skutkovej podstaty je možné naplniť aj úmyselným konaním. Preto v prípade,
ak sú naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 4
alebo aj ods. 5 Tr. zák., je takéto konanie prečinom, pretože na naplnenie znakov skutkovej
podstaty tohto trestného činu vo vzťahu k subjektívnej stránke konania páchateľa a následku
sa vyžaduje niektorá z foriem nedbanlivostného konania. Na tomto závere nemôže nič zmeniť
ani skutočnosť, že páchateľ sa do stavu vylučujúceho spôsobilosť vykonávať činnosť
súvisiacu s jeho zamestnaním, povolaním, postavením alebo ako vodiča dopravného
prostriedku, požitím návykovej látky, priviedol vlastným úmyselným konaním, lebo následky
uvedené v § 149 ods. 4 alebo ods. 5 páchateľ spôsobil z nedbanlivosti.
Diferenciácia trestných činov na prečiny a zločiny má vplyv na rozhodovanie
o trestoch pre páchateľov trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 4, ods. 5 Tr. zák.,
pri aplikácii ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. (použitie asperačnej zásady) a taktiež
pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Táto
diferenciácia má totiž priamy dopad na vykonávacie konanie, najmä pri spomenutom
rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, kde osoby,
odsúdené pre spomínané konanie posúdené ako prečin môžu byť v zmysle ustanovenia § 66
ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne prepustené z výkonu tohto trestu po výkone jeho
polovice, ale osoby, u ktorých bolo podobné konanie právne posúdené ako zločin tej istej
skutkovej podstaty, môžu byť podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. podmienečne prepustené
z výkonu tohto trestu až po vykonaní dvoch tretín uloženého trestu.
Najvyšší súd na tomto základe konštatujúc, že sú splnené podmienky dovolania podľa
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že napadnutým uznesením
krajského súdu bol porušený zákon v ustanovení § 10 Tr. zák.; v dôsledku toho zrušil podľa
§ 386 ods. 2 Tr. por. predmetný rozsudok krajského súdu, ako aj jemu predchádzajúci
rozsudok okresného súdu a nadväzujúce rozhodnutia. Najvyšší súd potom podľa § 388 ods. 1
Tr. por. Okresnému súdu v Revúcej prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval
a rozhodol.
V ďalšom konaní bude potrebné v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu ako súdu
dovolacieho zaoberať sa právnou kvalifikáciou skutku, z ktorého bol obvinený I. D. uznaný
za vinného podľa § 10 Tr. zák.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 9. novembra 2011
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová