Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
138/382149.091887.pdf
PDF · 156.36 KB
No categories available
6Tdo/50/2011
N a j v y š š í s ú d 6 Tdo 50/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana
Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí
konanom 15. novembra 2011 v Bratislave v trestnej veci obvineného J. J., pre obzvlášť
závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., o dovolaní obvineného
proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5To 22/2010, z 18. mája 2010 takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. J. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 2T 69/09, z 23. februára 2010, bol
obvinený J. J. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2
písm. c/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v spojení s ust. § 127 ods. 3
Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 23. novembra 2008 asi o 05.00 hod. v S. na ulici S. na parkovisku
za obchodným domom zv. H., potom čo sa tam stretol s H. M., nar. X.,
túto po predchádzajúcej nezhode potom čo k nej pristúpil napadol kovovou tyčou dĺžky
cca 60 cm a hrúbky cca 3 cm, ktorú predtým našiel na zemi tak, že držiac ju v pravej ruke
udrel H. M. zo strany do hlavy, ktorá týmto spadla tvárou na zem, na čo následne na zemi
otočila na chrbát, kedy ju opakovane udrel najmenej dvakrát uvedenou kovovou tyčou
do oblasti tváre, pričom H. M. kričala a bránila si tvár rukami, na čo následne odišiel preč,
čím spôsobil H. M. viacnásobné trieštivé zlomeniny tvárových kostí s drobno ložiskovým
pomliaždením mozgu a vnútro lebečným krvácaním pri tukovej embólii II. stupňa
a iné zranenia, ktorým H. M. na mieste podľahla.
Prvostupňový súd uložil obvinenému podľa § 145 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38
ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. n/ Tr. zák. a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. trest odňatia
slobody v trvaní 15 rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. obvineného pre výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil obvinenému ochranný dohľad
v trvaní 3 roky.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodených V. K. a D., s nárokom na náhradu škody
odkázal na konanie vo veciach občiansko-právnych.
Proti rozsudku Okresného súdu Prešov podali odvolania obvinený a krajský prokurátor
v Prešove.
Krajský súd v Prešove rozsudkom, sp. zn. 5To 22/2010, na podklade odvolania
obvineného a krajského prokurátora zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 2T 69/09,
z 23. februára 2010 v celom rozsahu, uznal obvineného vinným z obzvlášť závažného zločinu
vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1
písm. e/ Tr. zák. a uložil obvinenému podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1
Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. obvineného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil obvinenému ochranný dohľad
v trvaní 3 rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodených V. K. a D., s nárokom na náhradu škody
odkázal na konanie vo veciach občiansko-právnych.
Proti rozsudku druhostupňového súdu podal 22. marca 2011 dovolanie obvinený
prostredníctvom obhajcu.
V písomných dôvodoch dovolania uviedol, že podáva dovolanie z dôvodov uvedených
v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por.
V odôvodnení odcitoval ustanovenie § 37 ods. 2 Tr. por. a vyslovil názor,
že jeho zdravotné postihnutie bolo a je natoľko závažné, že bola na mieste objektívne daná
značná pochybnosť o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať už od vznesenia obvinenia.
Vzhľadom na to, že orgány činné v trestnom konaní nepostupovali tak, ako mali, došlo
podľa názoru obvineného k závažným procesným vadám, ktoré nebolo možné odstrániť
v konaní pred súdom. Dôkazy, ktoré boli vykonané bez obhajcu, obvinený hodnotí
ako dôkaz, ktorý bol vykonaný nezákonným spôsobom a je procesne nepoužiteľný a ide
preto o podstatnú chybu konania. Obvinený vyslovil názor, že ak obvinený pre určitú časť
konania nemal obhajcu, i keď ho podľa zákona mal mať, je daný dovolací dôvod, ak orgány
činné v trestnom konaní v tej dobe vykonávali úkony trestného konania smerujúce k vydaniu
meritórneho rozhodnutia napadnutého dovolaním a kedy skutočnosť, že obvinený nemal
v konaní obhajcu, mohla mať faktický dopad na vydanie meritórneho rozhodnutia
napádaného dovolaním (vykonanie závažných vyšetrovacích úkonov, ktorých výsledok
bol použitý ako dôkaz pre uznanie viny obvineného). Takýmto dôkazom podľa tvrdenia
obvineného je výsluch obvineného pred ustanovením obhajcu v podobe výpovede
obsahujúcej jedine priznanie k predmetnému skutku. K tomuto dôkazu súd podľa názoru
obvineného nemal prihliadať. V odvolaní uviedol, že k ustanoveniu obhajcu došlo
až v neskoršom štádiu prípravného konania, po sprísnení právnej kvalifikácie, že trestné
stíhanie jeho osoby bolo založené len na jeho prvotnej výpovedi, v ktorej sa údajne k zločinu
zabitia priznal a následne výpoveď potvrdil aj v rámci previerky výpovede na mieste samom.
Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovel dovolaniu, vyslovil,
že rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5To 22/2010, z 18. mája 2010 a v konaní,
ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v jeho neprospech a zrušil napadnutý rozsudok
krajského aj okresného súdu v celom rozsahu a prikázal druhostupňovému súdu,
aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Predseda senátu súdu prvého stupňa doručil dovolanie na vyjadrenie stranám trestného
konania. K dovolaniu obvineného sa vyjadril len krajský prokurátor v Prešove. Vo vyjadrení
uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Prešove považuje v celom rozsahu za správny,
zákonný, spravodlivý a primeraný ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Poukázal
na to, že krajský súd doplnil dokazovanie a vysporiadal sa s otázkou psychického zdravia
obvineného, so zameraním na nevyhnutnosť uplatnenia povinnej obhajoby už v počiatočnom
štádiu trestného konania. K porušeniu práva na obhajobu podľa vyjadrenia krajského
prokurátora nedošlo, a už vôbec nie zásadným spôsobom.
Nie je daný dovolací dôvod podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním
rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania
a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, § 566 ods. 3
Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/,
§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.),
že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.).
Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 Tr. por., veta prvá,
keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a podal riadny opravný
prostriedok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie
je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody
dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak bolo zásadným
spôsobom porušené právo na obhajobu.
Podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie
založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Podľa § 374 ods. 3 Tr. por. možno v dovolaní uplatňovať ako dôvod dovolania
aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní
o riadnom opravnom prostriedku.
Podľa § 371 ods. 3 Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až písm. g/ nemožno
použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom
konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí,
ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.
V zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré
sú v ňom uvedené.
Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne
uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb a má byť len skutočne výnimočným
prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov
a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým
uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.
Z pohľadu dovolacieho súdu je pritom nevyhnutné zdôrazniť i tú skutočnosť, že obsah
konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, ktorými sa v dovolaní
odôvodňuje existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať
zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. Dôvody dovolania
je teda treba chápať materiálne, a preto nestačí na ne len formálne poukázať v podanom
dovolaní, aby sa tým vyhovelo ustanoveniu § 374 Tr. por.
Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, zabezpečuje
rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom na druhej strane. Je jedným
zo základných práv obvineného, ktoré je zakotvené v čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 40 ods. 3
Listiny základných práv a slobôd a zásada práva na obhajobu je upravená aj v § 2 ods. 9
Tr. por. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak,
aby v konaní boli objasnené všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného,
aby páchateľ bol odsúdený len za to, čo spáchal. Zásada práva na obhajobu sa vzťahuje
na celé konanie, a preto je porušenie práva na obhajobu aj dôvodom na podanie dovolania
(§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.)
Zákon pre uplatnenie dovolacieho dôvodu predpokladá len zásadné porušenie práva
na obhajobu (teda nie každé porušenie práva na obhajobu). Správne uvádza dovolateľ,
že v prípade, ak obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu, napriek tomu,
že ho mal mať, potom je splnená podmienka dovolania, ak orgány činné v trestnom konaní,
v tomto čase vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho
rozhodnutia. K takémuto porušeniu práva na obhajobu však v konaní, ktoré je napadnuté
dovolaním, nedošlo. Nie všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré uvádza obvinený v dovolaní,
zodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Nie sú pravdivé tvrdenia obvineného v tom smere,
že mal ustanoveného obhajcu až po zmene právnej kvalifikácie konania, že rozhodnutie
o vine obvineného je založené len na výpovedi obvineného, ktorá bola vykonaná po vznesení
obvinenia bez prítomnosti obhajcu.
Obvinený prevzal uznesenie o vznesení obvinenia 25. novembra 2008, bolo
mu vznesené obvinenie za zločin zabitia podľa § 148 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
V ten istý deň bol vypočutý, priznal sa k spáchaniu trestného činu a podrobne uviedol,
ako ho vykonal. K spáchaniu trestného činu sa priznal aj pri výsluchu pred sudcom
dňa 28. novembra 2008 a v ten istý deň bol obvinenému ustanovený obhajca. Upozornenie
na zmenu právnej kvalifikácie bolo obvinenému a obhajcovi doručené 16. decembra 2008
a 18. decembra 2008.
Obvinený podľa znalcov pre odbor zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria
v dobe spáchania skutku mohol rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť a ovládať svoje
konanie, lebo sa ho nedopustil pod vplyvom duševnej poruchy, ktorá by spôsobila stratu
niektorej z týchto schopností. Obvinený chápe zmysel trestného konania. Podľa znalca
z odboru psychológie obvinený je schopný správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať
prežité udalosti. Intelekt obvineného znalci charakterizujú ako ľahkú duševnú zaostalosť,
má snahu sa javiť v lepšom svetle. Podľa výsledkov znaleckého dokazovania u obvineného
sa nejedná o osobu, ktorá by musela mať hneď od začiatku obhajcu pri vykonávaní
jednotlivých úkonov, z toho dôvodu, že by u obvineného so zreteľom na telesné
alebo duševné chyby boli pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.
U obvineného potreba ustanovenia obhajcu nastala z toho dôvodu, že bol vzatý do väzby.
A v ten istý deň, ako bol vzatý do väzby, mu bol obhajca ustanovený. Právo obvineného
na obhajobu preto nebolo porušené.
Dôvod dovolania podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g/, bol založený na tom,
že keď obvinený nemal obhajcu pri prvotných úkonoch, všetky tieto dôkazy sú nezákonné
a nulitné, procesne nepoužiteľné. Vzhľadom na skutočnosť, že právo obvineného na obhajobu
nebolo porušené, nemôže byť vo veci daný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/
Tr. por., pretože dôkazy boli vykonané v súlade so zákonom.
Mimo dovolacích dôvodov najvyšší súd poukazuje na to, že vina obvineného
nie je preukázaná len výpoveďou obvineného, ktorá bola vykonaná v neprítomnosti obhajcu,
ale celým radom nepriamych dôkazov. Obvinený sa k trestnej činnosti priznal pri znaleckom
vyšetrení (už po zmene výpovede), znalci, ktorí vykonali súdnu pitvu, potvrdili spôsob
spôsobenia zranení poškodenej predmetom, ktorý ako útočný predmet popísal obvinený,
podobné konštatovania vyplynuli z previerky výpovede na mieste samom a ďalších dôkazov.
Vzhľadom na konštatované dôkazy a skutočnosti najvyšší súd nezistil porušenie práva
na obhajobu v konaní, ktoré by zakladalo dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
a v danom prípade k zásadnému porušeniu práva na obhajobu nedošlo. Preto nemožno
považovať ani dôkazy, pre ktoré podľa obvineného malo dôjsť k porušeniu práva
na obhajobu, za vykonané nezákonným spôsobom, a nie je preto daný dovolací dôvod
podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.
S poukazom na uvedené dôkazy a skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
odmietol, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 15. novembra 2011
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová