Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/50/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom 15. novembra 2011 v Bratislave v trestnej veci obvineného J. J., pre obzvlášť

závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., o dovolaní obvineného

proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. , z 18. mája 2010 takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného J. J. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. , z 23. februára 2010, bol

obvinený J. J. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2

písm. c/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v spojení s ust. § 127 ods. 3

Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 23. novembra 2008 asi o 05.00 hod. v S. na ulici S. na parkovisku

za obchodným domom zv. H., potom čo sa tam stretol s H. M., nar. X.,

túto po predchádzajúcej nezhode potom čo k nej pristúpil napadol kovovou tyčou dĺžky

cca 60 cm a hrúbky cca 3 cm, ktorú predtým našiel na zemi tak, že držiac ju v pravej ruke

udrel H. M. zo strany do hlavy, ktorá týmto spadla tvárou na zem, na čo následne na zemi

otočila na chrbát, kedy ju opakovane udrel najmenej dvakrát uvedenou kovovou tyčou

do oblasti tváre, pričom H. M. kričala a bránila si tvár rukami, na čo následne odišiel preč,

čím spôsobil H. M. viacnásobné trieštivé zlomeniny tvárových kostí s drobno ložiskovým

pomliaždením mozgu a vnútro lebečným krvácaním pri tukovej embólii II. stupňa

a iné zranenia, ktorým H. M. na mieste podľahla.

2

Prvostupňový súd uložil obvinenému podľa § 145 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38

ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. n/ Tr. zák. a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. trest odňatia

slobody v trvaní 15 rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. obvineného pre výkon trestu odňatia slobody

zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil obvinenému ochranný dohľad

v trvaní 3 roky.

Podľa poškodených V. K. a D., s nárokom na náhradu škody

odkázal na konanie vo veciach občiansko-právnych.

Proti rozsudku Okresného súdu Prešov podali odvolania obvinený a krajský prokurátor

v Prešove.

Krajský súd v Prešove rozsudkom, sp. zn. , na podklade odvolania

obvineného a krajského prokurátora zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. ,

z 23. februára 2010 v celom rozsahu, uznal obvineného vinným z obzvlášť závažného zločinu

vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1

písm. e/ Tr. zák. a uložil obvinenému podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1

Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. obvineného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil obvinenému ochranný dohľad

v trvaní 3 rokov.

Podľa poškodených V. K. a D., s nárokom na náhradu škody

odkázal na konanie vo veciach občiansko-právnych.

Proti rozsudku druhostupňového súdu podal 22. marca 2011 dovolanie obvinený

prostredníctvom obhajcu.

3

V písomných dôvodoch dovolania uviedol, že podáva dovolanie z dôvodov uvedených

v ustanovení ,

V odôvodnení odcitoval ustanovenie a vyslovil názor,

že jeho zdravotné postihnutie bolo a je natoľko závažné, že bola na mieste objektívne daná

značná pochybnosť o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať už od vznesenia obvinenia.

Vzhľadom na to, že orgány činné v trestnom konaní nepostupovali tak, ako mali, došlo

podľa názoru obvineného k závažným procesným vadám, ktoré nebolo možné odstrániť

v konaní pred súdom. Dôkazy, ktoré boli vykonané bez obhajcu, obvinený hodnotí

ako dôkaz, ktorý bol vykonaný nezákonným spôsobom a je procesne nepoužiteľný a ide

preto o podstatnú chybu konania. Obvinený vyslovil názor, že ak obvinený pre určitú časť

konania nemal obhajcu, i keď ho podľa zákona mal mať, je daný dovolací dôvod, ak orgány

činné v trestnom konaní v tej dobe vykonávali úkony trestného konania smerujúce k vydaniu

meritórneho rozhodnutia napadnutého dovolaním a kedy skutočnosť, že obvinený nemal

v konaní obhajcu, mohla mať faktický dopad na vydanie meritórneho rozhodnutia

napádaného dovolaním (vykonanie závažných vyšetrovacích úkonov, ktorých výsledok

bol použitý ako dôkaz pre uznanie viny obvineného). Takýmto dôkazom podľa tvrdenia

obvineného je výsluch obvineného pred ustanovením obhajcu v podobe výpovede

obsahujúcej jedine priznanie k predmetnému skutku. K tomuto dôkazu súd podľa názoru

obvineného nemal prihliadať. V odvolaní uviedol, že k ustanoveniu obhajcu došlo

až v neskoršom štádiu prípravného konania, po sprísnení právnej kvalifikácie, že trestné

stíhanie jeho osoby bolo založené len na jeho prvotnej výpovedi, v ktorej sa údajne k zločinu

zabitia priznal a následne výpoveď potvrdil aj v rámci previerky výpovede na mieste samom.

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovel dovolaniu, vyslovil,

že rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. , z 18. mája 2010 a v konaní,

ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v jeho neprospech a zrušil napadnutý rozsudok

krajského aj okresného súdu v celom rozsahu a prikázal druhostupňovému súdu,

aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Predseda senátu súdu prvého stupňa doručil dovolanie na vyjadrenie stranám trestného

konania. K dovolaniu obvineného sa vyjadril len krajský prokurátor v Prešove. Vo vyjadrení

uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Prešove považuje v celom rozsahu za správny,

zákonný, spravodlivý a primeraný ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Poukázal

4

na to, že krajský súd doplnil dokazovanie a vysporiadal sa s otázkou psychického zdravia

obvineného, so zameraním na nevyhnutnosť uplatnenia povinnej obhajoby už v počiatočnom

štádiu trestného konania. K porušeniu práva na obhajobu podľa vyjadrenia krajského

prokurátora nedošlo, a už vôbec nie zásadným spôsobom.

Nie je daný dovolací dôvod podľa ustanovenia ,

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pred vydaním

rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania

a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, § 566 ods. 3

), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (,

), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (, ),

že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (, ).

Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa , veta prvá,

keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a podal riadny opravný

prostriedok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa ( ).

Podľa dovolanie možno podať, ak bolo zásadným

spôsobom porušené právo na obhajobu.

Podľa dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie

založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa možno v dovolaní uplatňovať ako dôvod dovolania

aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní

o riadnom opravnom prostriedku.

Podľa dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až písm. g/ nemožno

použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom

konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí,

ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.

V zmysle je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré

sú v ňom uvedené.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb a má byť len skutočne výnimočným

prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov

a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým

uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Z pohľadu dovolacieho súdu je pritom nevyhnutné zdôrazniť i tú skutočnosť, že obsah

konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, ktorými sa v dovolaní

odôvodňuje existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať

zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa Dôvody dovolania

je teda treba chápať materiálne, a preto nestačí na ne len formálne poukázať v podanom

dovolaní, aby sa tým vyhovelo ustanoveniu

Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, zabezpečuje

rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom na druhej strane. Je jedným

zo základných práv obvineného, ktoré je zakotvené v a

Listiny základných práv a slobôd a zásada práva na obhajobu je upravená aj v § 2 ods. 9

Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak,

aby v konaní boli objasnené všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného,

aby páchateľ bol odsúdený len za to, čo spáchal. Zásada práva na obhajobu sa vzťahuje

na celé konanie, a preto je porušenie práva na obhajobu aj dôvodom na podanie dovolania

( )

Zákon pre uplatnenie dovolacieho dôvodu predpokladá len zásadné porušenie práva

na obhajobu (teda nie každé porušenie práva na obhajobu). Správne uvádza dovolateľ,

že v prípade, ak obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu, napriek tomu,

že ho mal mať, potom je splnená podmienka dovolania, ak orgány činné v trestnom konaní,

v tomto čase vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho

rozhodnutia. K takémuto porušeniu práva na obhajobu však v konaní, ktoré je napadnuté

dovolaním, nedošlo. Nie všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré uvádza obvinený v dovolaní,

zodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Nie sú pravdivé tvrdenia obvineného v tom smere,

6

že mal ustanoveného obhajcu až po zmene právnej kvalifikácie konania, že rozhodnutie

o vine obvineného je založené len na výpovedi obvineného, ktorá bola vykonaná po vznesení

obvinenia bez prítomnosti obhajcu.

Obvinený prevzal uznesenie o vznesení obvinenia 25. novembra 2008, bolo

mu vznesené obvinenie za zločin zabitia podľa § 148 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

V ten istý deň bol vypočutý, priznal sa k spáchaniu trestného činu a podrobne uviedol,

ako ho vykonal. K spáchaniu trestného činu sa priznal aj pri výsluchu pred sudcom

dňa 28. novembra 2008 a v ten istý deň bol obvinenému ustanovený obhajca. Upozornenie

na zmenu právnej kvalifikácie bolo obvinenému a obhajcovi doručené 16. decembra 2008

a 18. decembra 2008.

Obvinený podľa znalcov pre odbor zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria

v dobe spáchania skutku mohol rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť a ovládať svoje

konanie, lebo sa ho nedopustil pod vplyvom duševnej poruchy, ktorá by spôsobila stratu

niektorej z týchto schopností. Obvinený chápe zmysel trestného konania. Podľa znalca

z odboru psychológie obvinený je schopný správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať

prežité udalosti. Intelekt obvineného znalci charakterizujú ako ľahkú duševnú zaostalosť,

má snahu sa javiť v lepšom svetle. Podľa výsledkov znaleckého dokazovania u obvineného

sa nejedná o osobu, ktorá by musela mať hneď od začiatku obhajcu pri vykonávaní

jednotlivých úkonov, z toho dôvodu, že by u obvineného so zreteľom na telesné

alebo duševné chyby boli pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.

U obvineného potreba ustanovenia obhajcu nastala z toho dôvodu, že bol vzatý do väzby.

A v ten istý deň, ako bol vzatý do väzby, mu bol obhajca ustanovený. Právo obvineného

na obhajobu preto nebolo porušené.

Dôvod dovolania podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g/, bol založený na tom,

že keď obvinený nemal obhajcu pri prvotných úkonoch, všetky tieto dôkazy sú nezákonné

a nulitné, procesne nepoužiteľné. Vzhľadom na skutočnosť, že právo obvineného na obhajobu

nebolo porušené, nemôže byť vo veci daný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/

, pretože dôkazy boli vykonané v súlade so zákonom.

Mimo dovolacích dôvodov najvyšší súd poukazuje na to, že vina obvineného

nie je preukázaná len výpoveďou obvineného, ktorá bola vykonaná v neprítomnosti obhajcu,

7

ale celým radom nepriamych dôkazov. Obvinený sa k trestnej činnosti priznal pri znaleckom

vyšetrení (už po zmene výpovede), znalci, ktorí vykonali súdnu pitvu, potvrdili spôsob

spôsobenia zranení poškodenej predmetom, ktorý ako útočný predmet popísal obvinený,

podobné konštatovania vyplynuli z previerky výpovede na mieste samom a ďalších dôkazov.

Vzhľadom na konštatované dôkazy a skutočnosti najvyšší súd nezistil porušenie práva

na obhajobu v konaní, ktoré by zakladalo dovolací dôvod podľa

a v danom prípade k zásadnému porušeniu práva na obhajobu nedošlo. Preto nemožno

považovať ani dôkazy, pre ktoré podľa obvineného malo dôjsť k porušeniu práva

na obhajobu, za vykonané nezákonným spôsobom, a nie je preto daný dovolací dôvod

podľa

S poukazom na uvedené dôkazy a skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

odmietol, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 15. novembra 2011

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová