Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/197/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky A. P.P., proti

odporkyni D. P., zastúpenej Mgr. M. B., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde

Bratislava III pod sp.zn.15 Ct 26/2003, o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 13.januára 2010 sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 13.januára 2010 sp.zn.

vo výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 23. mája 2008 č.k.

-304, ako aj vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu

zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 23. mája 2008 č.k. -304

zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby odporkyňa bola súdom zaviazaná

na najbližšom zhromaždení delegátov B.B., ktoré sa bude konať po nadobudnutí

právoplatnosti rozsudku, svoje tvrdenie odvolať a navrhovateľke sa ospravedlniť v tomto

znení: „Ospravedlňujem sa členke B.B., pani A. P. za to, že na zhromaždení delegátov B.B.,

dňa 29. marca 2003 som ju bezdôvodne osočovala a nepravdivo označila ako notorickú

neplatičku, ktorá má písomný vyhadzov z bytu a tieto slová odvolávam. Urážky a nepravdivé

tvrdenia ako predsedkyňa som vyhlásila naozaj hlasno do mikrofónu - od predsedníckeho

stola a vypočuli si ich všetci prítomní delegáti zhromaždenia. Týmto konaním som značne

zasiahla do občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a ohrozila som dobré meno pani A. P. čo

ľutujem“. Navrhovateľka ďalej žiadala, aby toto ospravedlnenie odporkyňa urobila osobne na

zhromaždení delegátov B.B. tak, ako to uviedla v návrhu s tým, že na tomto zhromaždení

bude aj jej umožnený vstup písomným povolením. Žiadala tiež, aby odporkyňa bola

2

zaviazaná nahradiť jej majetkovú ujmu zaplatením sumy 50 000 Sk

(1659,70 €) a trovy konania. Pokiaľ ide o výrok, ktorým žiadala, aby sa odporkyňa

v budúcnosti zdržala tvrdení, že navrhovateľka je notorická neplatička a pre nedoplatky a dlh,

ktorý má voči B., má príkaz na vypratanie bytu, v tejto časti zobrala navrhovateľka návrh späť

a o tejto časti súd rozhodol samostatným uznesením tak, že konanie zastavil (uznesenie

Okresného súdu Bratislava III z 23. mája 2008, č.k.

-303). Súd prvého stupňa vychádzal z výsledkov dokazovania, ktorými mal

preukázané, že dňa 29. marca 2003 v D. sa konalo Zhromaždenie delegátov B.B., na ktoré sa

dostavila aj navrhovateľka. V úvode rokovania predsedníčka družstva D. P. vyzvala

prítomných, aby nepozvané osoby opustili rokovaciu sálu. Ďalej zistil, že navrhovateľka

nebola na zhromaždenie delegátov pozvaná ani ako hosť, ani ako členka družstva. Bolo

odsúhlasené, že rokovanie je neverejné, a preto bola navrhovateľka vyzvaná, aby rokovaciu

sálu opustila. Súd prvého stupňa v súvislosti s vykonaným dokazovaním poukázal aj

na výpovede svedkov Ing. L. L., Mgr. I. P., V. H., Ing. L. Č. a Ing. M. G., pričom mal za to,

že vzhľadom

na zvukový záznam, ktorý bol doložený ako dôkazný prostriedok, nebolo možné prihliadnuť

k svedeckým výpovediam Mgr. I. P. a V. H., ktorí svedčili v prospech navrhovateľky, keďže

zo zvukového záznamu nevyplynulo, že by zo strany odporkyne boli zazneli slová, na ktoré sa

navrhovateľka odvolávala. Súd prvého stupňa mal za to, že neboli splnené predpoklady na

priznanie uplatneného nároku navrhovateľky s poukazom na ustanovenie § 11 a 13 ods. 1, 2

. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 13. januára 2010

sp.zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporkyni uložil

povinnosť na najbližšom zhromaždení delegátov B. družstva, ktoré sa bude konať

po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, svoje tvrdenie odvolať a navrhovateľke sa

ospravedlniť s textom: „Ospravedlňujem sa členke B.B. pani A. P. za to, že na zhromaždení

delegátov B.B., 29. marca 2003 som ju bezdôvodne osočovala a nepravdivo označila ako

notorickú neplatičku, ktorá má písomný vyhadzov z bytu a tieto slová odvolávam“.

Odporkyni tiež uložil uvedené ospravedlnenie urobiť osobne na zhromaždení delegátov B.B.

s tým, že na tomto zhromaždení bude aj navrhovateľke umožnený vstup s písomným

povolením. Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd vo vzťahu

k návrhu v časti, ktorou sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal odporkyňu ospravedlniť

sa jej za výroky, ktoré odzneli na zhromaždení delegátov B.B. dňa 29. marca 2003 a to za

3

výroky týkajúce sa toho, že navrhovateľka je notorickou neplatičkou, a že je voči nej podaná

žaloba ohľadom výpovede z nájmu bytu, resp. že jej hrozí vyhadzov z bytu v súvislosti

s neplatením nájomného, uviedol, že z obsahu spisu a z predložených listinných dôkazov,

hlavne zo svedeckých výpovedí Ing. M. G. a pani V. H. bolo preukázané, že odporkyňa

použila slová notorická neplatička a navyše aj zo samotnej výpovede odporkyni je zrejmé, že

ona sama uznala, že označila navrhovateľku za neplatičku nájomného a na pojednávaní

konanom dňa 23. mája 2007 sama uviedla, že je pravdou, že na súde je žaloba o vykázanie

z bytu kvôli neplateniu nájomného. Z uvedených dôvodov odvolací súd prihliadol

k uvedeným svedeckým výpovediam, zobral do úvahy aj samotnú výpoveď odporkyne

a neakceptoval záver súdu prvého stupňa, že je potrebné pridržiavať sa autentického

zvukového záznamu, keďže z neho je zrejmé, že neboli zachytené všetky výpovede

prítomných na zhromaždení delegátov, resp. niektoré výpovede neboli kompletné. Mal za to,

že vzhľadom na miesto a okolnosti,

za ktorých došlo k predneseniu uvedených výrokov, tieto výroky mohli privodiť neoprávnený

zásad do cti a dôstojnosti navrhovateľky. V danom prípade išlo o výroky, ktoré boli spôsobilé

privodiť navrhovateľke ujmu, a preto sa oprávnene domáhala, aby sa upustilo

od neoprávnených zásahov a aby sa odstránili následky týchto zásahov ospravedlnením tak,

ako to uviedla v petite návrhu. Pokiaľ ide o zvyšnú časť ospravedlnenia, v tejto časti návrhu

navrhovateľky odvolací súd nevyhovel, pretože nebolo preukázané, že uvedené slová

navrhovateľka (podľa dovolacieho súdu správne má byť odporkyňa) vyhlásila hlasno

do mikrofónu od predsedníckeho stola a vypočuli si ich všetci prítomní delegáti

zhromaždenia, lebo je zrejmé zo zvukového záznamu, že takéto slová neboli na zvukovom

zázname zachytené. Pokiaľ ide o právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa

odvolacieho súdu navrhovateľka v priebehu celého konania žiadnymi listinnými dôkazmi

nepreukázala, že uvedené výroky ovplyvnili správanie jej blízkeho okolia, resp. postoj

blízkeho okolia k jej osobe, že by tieto výroky ovplyvnili negatívne vzťahy so susedmi,

prípadne osobami jej blízkymi. Mal za to, že ospravedlnenie tak, ako uviedol vo výrokovej

časti rozsudku, je zo strany odporkyne postačujúce. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

s poukazom na v spojení s

Rozsudok odvolacieho súdu čo do výroku, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa a zaviazal odporkyňu ospravedlniť sa navrhovateľke na najbližšom

zhromaždení delegátov B.B., napadla odporkyňa dovolaním a navrhla ho v napadnutej časti

rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, že

rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle

a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle

Namietala, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil

svedeckými výpoveďami Ing. M. G. a V. H. vykonaných súdom prvého stupňa bez toho, aby

dokazovanie v potrebnom rozsahu sám opakoval a dospel

k záveru, že odporkyňa mala sama uznať, že navrhovateľku označila za notorickú

neplatičku. Nevzal pritom do úvahy ani autentický zvukový záznam z priebehu zhromaždenia

delegátov B.B. zo dňa 29. marca 2003 s tým, že tento nebol kompletný. Podľa dovolateľky

zmeňujúci rozsudok je v extrémnom nesúlade s výsledkami vykonaného dokazovania

a hodnotenie dôkazov odvolacím súdom je poznačené rozporuplnosťou a zmätočnosťou, keď

na jednej strane odvolací súd konštatuje, že „nebolo preukázané, že uvedené slová odporkyňa

vyhlásila hlasno do mikrofónu od predsedníckeho stola a vypočuli si ich teda všetci prítomní

delegáti zhromaždenia, lebo je zrejmé

zo zvukového záznamu, že takéto slová neboli na zvukovom zázname zachytené“ a na strane

druhej zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa dôvodí tým, že zo „svedeckých výpovedí

Ing. M. G. a pani V. H. bolo preukázané, že odporkyňa použila slová notorická

neplatička“.V tomto smere považovala za nepochopiteľný odkaz odôvodnenia napadnutého

rozsudku na výpoveď svedka Ing. M. G., keď v jeho jedinej výpovedi je uvedené, že si

nepamätá, že by odporkyňa navrhovateľku na zhromaždení delegátov dňa 29. marca 2003,

v súvislosti s neplatením nájomného, spomínala. V tejto súvislosti má zhodne s vyhodnotením

dokazovania prvostupňovým súdom za to, že prednesenie difamujúceho výroku v jeho znení

tvrdený navrhovateľkou, s použitím výrazov

„notorická neplatička a vyhadzov z bytu“, vôbec nebolo preukázané. Spochybňovať

výpovednú hodnotu autentického zvukového záznamu, ktorý takýto výrok nezachytáva,

zrejme nie je možné. V interakcii s autentickým zvukovým záznamom, ako aj výpoveďami

ďalších svedkov navrhnutých navrhovateľkou, sa javia výpovede svedkov pani H. a Ing. P.

ako nedôveryhodné a účelové. Rovnako potom nemá žiadnu oporu poukaz odôvodnenia

napadnutého rozsudku na to, že by odporkyňa v súdnom konaní sama uznala, že označila

navrhovateľku za „notorickú neplatičku“ - takýto prejav odporkyne sa v súdnom spise

nenachádza. Uvedené logické rozpory pri vyhodnotení dôkazov a v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia robia napádané rozhodnutie odvolacieho súdu arbitrárnym a nepreskúmateľným.

Mala za to, že v konaní podrobne preskúmaný dôkaz - autentický zvukový záznam,

nepreukázal v návrhu uvedené základné tvrdenie navrhovateľky, podľa ktorej mala odporkyňa

na zhromaždení delegátov B.B. dňa

29. marca 2003 do mikrofónu na adresu navrhovateľky opakovane kričať slová „notorická

neplatička, ktorá má vyhadzov z bytu“. Uvedené výroky, a čo do obsahu pravdivé výroky,

neboli odporkyňou prednesené spôsobom, ktorý by bolo možné označiť ako nevhodný,

prekračujúci medze vecnej kritiky a už vôbec neboli výroky prednesené odporkyňou tak, ako

to tvrdí navrhovateľka v návrhu „hlasným kričaním do mikrofónu tak, že by ich počuli všetci

delegáti zhromaždenia“. S poukazom na uvedené skutočnosti, preto neboli výroky odporkyne

spôsobilé privodiť navrhovateľke neoprávnený zásah do cti a dôstojnosti. Záverom poukázala

tiež na zrejmú nevykonateľnosť zaväzujúceho výroku rozsudku v situácii, keď už nie je

funkcionárkou, zamestnankyňou a ani členkou B.B., ktorému súd (hoci nie je účastníkom

konania), uložil povinnosť umožniť odporkyni prednesenie ospravedlnenia a navrhovateľke

prítomnosť na zhromaždení delegátov, na ktorom má byť ospravedlnenie odporkyňou

prednesené.

Navrhovateľka navrhla dovolanie odporkyne ako nedôvodné zamietnuť. Namietala, že

právny zástupca odporkyne založil do spisu 3 verzie dovolania, pričom „tieto sú odlišné

v počte strán, v očíslovaní listov a tiež, že dovolanie bolo podané v dvoch termínoch“.

Rozhodnutie odvolacieho súdu považovala za vecne správne. Zotrvala na svojom návrhu

a svojich prednesoch uvedených v priebehu celého konania o ochranu osobnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal rozsudok

v rozsahu ako bol dovolaním dotknutý (zmeňujúci výrok), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie odporkyne je podané

opodstatnene.

K námietke navrhovateľky, že do spisu boli založené tri verzie dovolania odporkyne

odlišné v počte strán, v ich očíslovaní a s rozdielnym dátumom, dovolací uvádza, že toto jej

tvrdenie je neopodstatnené. Z obsahu spisu vyplýva, že proti právoplatnému rozhodnutiu

odvolacieho súdu podala odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu neúplné

dovolanie telefaxom dňa 12. marca 2010 (o 13:35), ktoré zaslala súdu telefaxom opätovne 12.

marca 2010 (o 14:31) v úplnom znení a doplnila ho do troch dní (15. marca 2010) jeho

6

originálom (viď ). Obsah dovolania urobený telefaxom a originálom je

totožný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

( ).

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v

a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa

obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie

v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j.

či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka

byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku

návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad

odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

či súdom nesprávne obsadeným). Žiadna z týchto vád nevyšla najavo v dovolacom konaní.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu

celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej

bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých, alebo

ochrana súkromného života účastníkov, alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne

nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť

na ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Právo na súdnu ochranu, okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Podľa dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli splnené

podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

V zmysle odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú

splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.

Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213

ods. 3 ).

Z citovaných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd mohol

zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ak má za to, že súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním založených

následných právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím

súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací

súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje

k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom,

tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého

stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie).

I keď odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil, keď prevzal jeho skutkové zistenia a nestotožnil sa s jeho právnymi závermi,

9

z konkrétnych dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že prvostupňovému súdu vytkol

nesprávnosť v skutkových zisteniach. Okresný súd v rámci vykonaného dokazovania

poukázal na výpovede svedkov Ing. L. L., Mgr. I. P., V. H., Ing. L. Č. a Ing. M. G., PhD.,

a po stránke skutkovej založil svoj rozsudok na tom, že zo zvukového záznamu vyhotoveného

na Zhromaždení delegátov B.B. konanom dňa 29. marca 2003 o priebehu „spornej situácie“

nevyplynulo, že by zo strany odporkyne boli zazneli slová, na ktoré sa navrhovateľka

odvolávala („notorická neplatička, písomný vyhadzov z bytu“). Vzhľadom k uvedeným

atribútom tohto zvukového záznamu, nevzal preto do úvahy svedecké výpovede Mgr. I. P.

a V. H. v prospech navrhovateľky. Krajský súd -

na rozdiel od neho - z hľadiska skutkového vyhodnotil výpovede svedkov Ing. M. G. a pani

V. H., ako aj samotnej odporkyne (ktorá mala uznať, že navrhovateľku označila za notorickú

neplatičku) a dospel k záveru, že bolo preukázané, že odporkyňa použila slová notorická

neplatička. Obsah autentického zvukového záznamu z priebehu Zhromaždenia delegátov B.B.

z 29. marca 2003 odvolací súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy s tým, že podľa ním

vysloveného názoru tento nebol kompletný.

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa

na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213

ods. 3 sám v potrebnom rozsahu opakovať, pokiaľ chcel svedecké výpovede hodnotiť

rozdielne ako súd prvého stupňa (prípadne doplniť) a zadovážiť si tak rovnocenný podklad

pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je aj v súlade

so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania, ktoré zásady zostali

v občianskom súdnom konaní stále zachované. Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim

odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru o opodstatnenosti návrhu v časti

o povinnosti odporkyne svoje tvrdenie odvolať a navrhovateľke sa ospravedlniť za výroky, že

je notorickou neplatičkou a že má písomný vyhadzov z bytu, v ktorej časti rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil a návrhu vyhovel, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov

vykonaných súdom prvého stupňa.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 13. januára 2010, na ktorom

bolo aj meritórne rozhodnuté, totiž vyplýva, že na tomto pojednávaní odvolací súd žiadne

dokazovanie nevykonal, napriek tomu vyšiel z iných skutkových zistení ako súd prvého

stupňa.

V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že podanie správy

predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá

povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia , ani oboznámenie obsahu

spisu, resp. vyjadrenie účastníkov nie je zopakovaním dokazovania v zmysle § 122 a nasl.

Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle , a preto sú jeho skutkové a naň nadväzujúce

právne závery o opodstatnenosti návrhu v časti o povinnosti odporkyne svoje tvrdenie

odvolať a navrhovateľke sa ospravedlniť zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha

v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie.

Pokiaľ dovolateľka namietala, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), treba uviesť, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Dovolateľkou napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní

podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia

odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu

konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad.

Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). K takejto vade bol

dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď by nebola uplatnená ako dôvod prípustného

dovolania ( druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej

časti zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia § 243b

ods. 1

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného a dovolacieho konania

11

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. novembra 2011

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová