Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
54f/381292.d9b8da.pdf
PDF · 173.92 KB
No categories available
5Cdo/197/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5 Cdo 197/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky A. P.P., proti
odporkyni D. P., zastúpenej Mgr. M. B., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde
Bratislava III pod sp.zn.15 Ct 26/2003, o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 13.januára 2010 sp.zn. 15 Co 26/2009, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 13.januára 2010 sp.zn. 15 Co 26/2009
vo výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 23. mája 2008 č.k.
15 Ct 26/2003-304, ako aj vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu
zrušenia vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 23. mája 2008 č.k. 15 Ct 26/2003-304
zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby odporkyňa bola súdom zaviazaná
na najbližšom zhromaždení delegátov B.B., ktoré sa bude konať po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku, svoje tvrdenie odvolať a navrhovateľke sa ospravedlniť v tomto
znení: „Ospravedlňujem sa členke B.B., pani A. P. za to, že na zhromaždení delegátov B.B.,
dňa 29. marca 2003 som ju bezdôvodne osočovala a nepravdivo označila ako notorickú
neplatičku, ktorá má písomný vyhadzov z bytu a tieto slová odvolávam. Urážky a nepravdivé
tvrdenia ako predsedkyňa som vyhlásila naozaj hlasno do mikrofónu - od predsedníckeho
stola a vypočuli si ich všetci prítomní delegáti zhromaždenia. Týmto konaním som značne
zasiahla do občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a ohrozila som dobré meno pani A. P. čo
ľutujem“. Navrhovateľka ďalej žiadala, aby toto ospravedlnenie odporkyňa urobila osobne na
zhromaždení delegátov B.B. tak, ako to uviedla v návrhu s tým, že na tomto zhromaždení
bude aj jej umožnený vstup písomným povolením. Žiadala tiež, aby odporkyňa bola
zaviazaná nahradiť jej majetkovú ujmu zaplatením sumy 50 000 Sk
(1659,70 €) a trovy konania. Pokiaľ ide o výrok, ktorým žiadala, aby sa odporkyňa
v budúcnosti zdržala tvrdení, že navrhovateľka je notorická neplatička a pre nedoplatky a dlh,
ktorý má voči B., má príkaz na vypratanie bytu, v tejto časti zobrala navrhovateľka návrh späť
a o tejto časti súd rozhodol samostatným uznesením tak, že konanie zastavil (uznesenie
Okresného súdu Bratislava III z 23. mája 2008, č.k.
15 Ct 26/2003-303). Súd prvého stupňa vychádzal z výsledkov dokazovania, ktorými mal
preukázané, že dňa 29. marca 2003 v D. sa konalo Zhromaždenie delegátov B.B., na ktoré sa
dostavila aj navrhovateľka. V úvode rokovania predsedníčka družstva D. P. vyzvala
prítomných, aby nepozvané osoby opustili rokovaciu sálu. Ďalej zistil, že navrhovateľka
nebola na zhromaždenie delegátov pozvaná ani ako hosť, ani ako členka družstva. Bolo
odsúhlasené, že rokovanie je neverejné, a preto bola navrhovateľka vyzvaná, aby rokovaciu
sálu opustila. Súd prvého stupňa v súvislosti s vykonaným dokazovaním poukázal aj
na výpovede svedkov Ing. L. L., Mgr. I. P., V. H., Ing. L. Č. a Ing. M. G., pričom mal za to,
že vzhľadom
na zvukový záznam, ktorý bol doložený ako dôkazný prostriedok, nebolo možné prihliadnuť
k svedeckým výpovediam Mgr. I. P. a V. H., ktorí svedčili v prospech navrhovateľky, keďže
zo zvukového záznamu nevyplynulo, že by zo strany odporkyne boli zazneli slová, na ktoré sa
navrhovateľka odvolávala. Súd prvého stupňa mal za to, že neboli splnené predpoklady na
priznanie uplatneného nároku navrhovateľky s poukazom na ustanovenie § 11 a 13 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 13. januára 2010
sp.zn. 15 Co 26/2009 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporkyni uložil
povinnosť na najbližšom zhromaždení delegátov B. družstva, ktoré sa bude konať
po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, svoje tvrdenie odvolať a navrhovateľke sa
ospravedlniť s textom: „Ospravedlňujem sa členke B.B. pani A. P. za to, že na zhromaždení
delegátov B.B., 29. marca 2003 som ju bezdôvodne osočovala a nepravdivo označila ako
notorickú neplatičku, ktorá má písomný vyhadzov z bytu a tieto slová odvolávam“.
Odporkyni tiež uložil uvedené ospravedlnenie urobiť osobne na zhromaždení delegátov B.B.
s tým, že na tomto zhromaždení bude aj navrhovateľke umožnený vstup s písomným
povolením. Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd vo vzťahu
k návrhu v časti, ktorou sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal odporkyňu ospravedlniť
sa jej za výroky, ktoré odzneli na zhromaždení delegátov B.B. dňa 29. marca 2003 a to za
výroky týkajúce sa toho, že navrhovateľka je notorickou neplatičkou, a že je voči nej podaná
žaloba ohľadom výpovede z nájmu bytu, resp. že jej hrozí vyhadzov z bytu v súvislosti
s neplatením nájomného, uviedol, že z obsahu spisu a z predložených listinných dôkazov,
hlavne zo svedeckých výpovedí Ing. M. G. a pani V. H. bolo preukázané, že odporkyňa
použila slová notorická neplatička a navyše aj zo samotnej výpovede odporkyni je zrejmé, že
ona sama uznala, že označila navrhovateľku za neplatičku nájomného a na pojednávaní
konanom dňa 23. mája 2007 sama uviedla, že je pravdou, že na súde je žaloba o vykázanie
z bytu kvôli neplateniu nájomného. Z uvedených dôvodov odvolací súd prihliadol
k uvedeným svedeckým výpovediam, zobral do úvahy aj samotnú výpoveď odporkyne
a neakceptoval záver súdu prvého stupňa, že je potrebné pridržiavať sa autentického
zvukového záznamu, keďže z neho je zrejmé, že neboli zachytené všetky výpovede
prítomných na zhromaždení delegátov, resp. niektoré výpovede neboli kompletné. Mal za to,
že vzhľadom na miesto a okolnosti,
za ktorých došlo k predneseniu uvedených výrokov, tieto výroky mohli privodiť neoprávnený
zásad do cti a dôstojnosti navrhovateľky. V danom prípade išlo o výroky, ktoré boli spôsobilé
privodiť navrhovateľke ujmu, a preto sa oprávnene domáhala, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov a aby sa odstránili následky týchto zásahov ospravedlnením tak,
ako to uviedla v petite návrhu. Pokiaľ ide o zvyšnú časť ospravedlnenia, v tejto časti návrhu
navrhovateľky odvolací súd nevyhovel, pretože nebolo preukázané, že uvedené slová
navrhovateľka (podľa dovolacieho súdu správne má byť odporkyňa) vyhlásila hlasno
do mikrofónu od predsedníckeho stola a vypočuli si ich všetci prítomní delegáti
zhromaždenia, lebo je zrejmé zo zvukového záznamu, že takéto slová neboli na zvukovom
zázname zachytené. Pokiaľ ide o právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
odvolacieho súdu navrhovateľka v priebehu celého konania žiadnymi listinnými dôkazmi
nepreukázala, že uvedené výroky ovplyvnili správanie jej blízkeho okolia, resp. postoj
blízkeho okolia k jej osobe, že by tieto výroky ovplyvnili negatívne vzťahy so susedmi,
prípadne osobami jej blízkymi. Mal za to, že ospravedlnenie tak, ako uviedol vo výrokovej
časti rozsudku, je zo strany odporkyne postačujúce. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil
s poukazom na § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.
Rozsudok odvolacieho súdu čo do výroku, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa a zaviazal odporkyňu ospravedlniť sa navrhovateľke na najbližšom
zhromaždení delegátov B.B., napadla odporkyňa dovolaním a navrhla ho v napadnutej časti
rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, že
rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.
a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle
§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Namietala, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil
svedeckými výpoveďami Ing. M. G. a V. H. vykonaných súdom prvého stupňa bez toho, aby
dokazovanie v potrebnom rozsahu sám opakoval a dospel
k záveru, že odporkyňa mala sama uznať, že navrhovateľku označila za notorickú
neplatičku. Nevzal pritom do úvahy ani autentický zvukový záznam z priebehu zhromaždenia
delegátov B.B. zo dňa 29. marca 2003 s tým, že tento nebol kompletný. Podľa dovolateľky
zmeňujúci rozsudok je v extrémnom nesúlade s výsledkami vykonaného dokazovania
a hodnotenie dôkazov odvolacím súdom je poznačené rozporuplnosťou a zmätočnosťou, keď
na jednej strane odvolací súd konštatuje, že „nebolo preukázané, že uvedené slová odporkyňa
vyhlásila hlasno do mikrofónu od predsedníckeho stola a vypočuli si ich teda všetci prítomní
delegáti zhromaždenia, lebo je zrejmé
zo zvukového záznamu, že takéto slová neboli na zvukovom zázname zachytené“ a na strane
druhej zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa dôvodí tým, že zo „svedeckých výpovedí
Ing. M. G. a pani V. H. bolo preukázané, že odporkyňa použila slová notorická
neplatička“.V tomto smere považovala za nepochopiteľný odkaz odôvodnenia napadnutého
rozsudku na výpoveď svedka Ing. M. G., keď v jeho jedinej výpovedi je uvedené, že si
nepamätá, že by odporkyňa navrhovateľku na zhromaždení delegátov dňa 29. marca 2003,
v súvislosti s neplatením nájomného, spomínala. V tejto súvislosti má zhodne s vyhodnotením
dokazovania prvostupňovým súdom za to, že prednesenie difamujúceho výroku v jeho znení
tvrdený navrhovateľkou, s použitím výrazov
„notorická neplatička a vyhadzov z bytu“, vôbec nebolo preukázané. Spochybňovať
výpovednú hodnotu autentického zvukového záznamu, ktorý takýto výrok nezachytáva,
zrejme nie je možné. V interakcii s autentickým zvukovým záznamom, ako aj výpoveďami
ďalších svedkov navrhnutých navrhovateľkou, sa javia výpovede svedkov pani H. a Ing. P.
ako nedôveryhodné a účelové. Rovnako potom nemá žiadnu oporu poukaz odôvodnenia
napadnutého rozsudku na to, že by odporkyňa v súdnom konaní sama uznala, že označila
navrhovateľku za „notorickú neplatičku“ - takýto prejav odporkyne sa v súdnom spise
nenachádza. Uvedené logické rozpory pri vyhodnotení dôkazov a v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia robia napádané rozhodnutie odvolacieho súdu arbitrárnym a nepreskúmateľným.
Mala za to, že v konaní podrobne preskúmaný dôkaz - autentický zvukový záznam,
nepreukázal v návrhu uvedené základné tvrdenie navrhovateľky, podľa ktorej mala odporkyňa
na zhromaždení delegátov B.B. dňa
29. marca 2003 do mikrofónu na adresu navrhovateľky opakovane kričať slová „notorická
neplatička, ktorá má vyhadzov z bytu“. Uvedené výroky, a čo do obsahu pravdivé výroky,
neboli odporkyňou prednesené spôsobom, ktorý by bolo možné označiť ako nevhodný,
prekračujúci medze vecnej kritiky a už vôbec neboli výroky prednesené odporkyňou tak, ako
to tvrdí navrhovateľka v návrhu „hlasným kričaním do mikrofónu tak, že by ich počuli všetci
delegáti zhromaždenia“. S poukazom na uvedené skutočnosti, preto neboli výroky odporkyne
spôsobilé privodiť navrhovateľke neoprávnený zásah do cti a dôstojnosti. Záverom poukázala
tiež na zrejmú nevykonateľnosť zaväzujúceho výroku rozsudku v situácii, keď už nie je
funkcionárkou, zamestnankyňou a ani členkou B.B., ktorému súd (hoci nie je účastníkom
konania), uložil povinnosť umožniť odporkyni prednesenie ospravedlnenia a navrhovateľke
prítomnosť na zhromaždení delegátov, na ktorom má byť ospravedlnenie odporkyňou
prednesené.
Navrhovateľka navrhla dovolanie odporkyne ako nedôvodné zamietnuť. Namietala, že
právny zástupca odporkyne založil do spisu 3 verzie dovolania, pričom „tieto sú odlišné
v počte strán, v očíslovaní listov a tiež, že dovolanie bolo podané v dvoch termínoch“.
Rozhodnutie odvolacieho súdu považovala za vecne správne. Zotrvala na svojom návrhu
a svojich prednesoch uvedených v priebehu celého konania o ochranu osobnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok
v rozsahu ako bol dovolaním dotknutý (zmeňujúci výrok), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie odporkyne je podané
opodstatnene.
K námietke navrhovateľky, že do spisu boli založené tri verzie dovolania odporkyne
odlišné v počte strán, v ich očíslovaní a s rozdielnym dátumom, dovolací uvádza, že toto jej
tvrdenie je neopodstatnené. Z obsahu spisu vyplýva, že proti právoplatnému rozhodnutiu
odvolacieho súdu podala odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu neúplné
dovolanie telefaxom dňa 12. marca 2010 (o 13:35), ktoré zaslala súdu telefaxom opätovne 12.
marca 2010 (o 14:31) v úplnom znení a doplnila ho do troch dní (15. marca 2010) jeho
originálom (viď § 42 ods. 1 O.s.p.). Obsah dovolania urobený telefaxom a originálom je
totožný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci.
Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými
dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237
O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa
obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie
v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j.
či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka
byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku
návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad
odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
či súdom nesprávne obsadeným). Žiadna z týchto vád nevyšla najavo v dovolacom konaní.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa
mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu
celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej
bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých, alebo
ochrana súkromného života účastníkov, alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne
nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť
na ujmu záujmom spoločnosti.
Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny
základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku.
Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane
ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli splnené
podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Z ustanovenia § 125 O.s.p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy
a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch
účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
V zmysle § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 213 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil
súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.
Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213
ods. 3 O.s.p.).
Z citovaných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd mohol
zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ak má za to, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním založených
následných právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím
súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací
súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje
k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom,
tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého
stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie).
I keď odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil, keď prevzal jeho skutkové zistenia a nestotožnil sa s jeho právnymi závermi,
z konkrétnych dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že prvostupňovému súdu vytkol
nesprávnosť v skutkových zisteniach. Okresný súd v rámci vykonaného dokazovania
poukázal na výpovede svedkov Ing. L. L., Mgr. I. P., V. H., Ing. L. Č. a Ing. M. G., PhD.,
a po stránke skutkovej založil svoj rozsudok na tom, že zo zvukového záznamu vyhotoveného
na Zhromaždení delegátov B.B. konanom dňa 29. marca 2003 o priebehu „spornej situácie“
nevyplynulo, že by zo strany odporkyne boli zazneli slová, na ktoré sa navrhovateľka
odvolávala („notorická neplatička, písomný vyhadzov z bytu“). Vzhľadom k uvedeným
atribútom tohto zvukového záznamu, nevzal preto do úvahy svedecké výpovede Mgr. I. P.
a V. H. v prospech navrhovateľky. Krajský súd -
na rozdiel od neho - z hľadiska skutkového vyhodnotil výpovede svedkov Ing. M. G. a pani
V. H., ako aj samotnej odporkyne (ktorá mala uznať, že navrhovateľku označila za notorickú
neplatičku) a dospel k záveru, že bolo preukázané, že odporkyňa použila slová notorická
neplatička. Obsah autentického zvukového záznamu z priebehu Zhromaždenia delegátov B.B.
z 29. marca 2003 odvolací súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy s tým, že podľa ním
vysloveného názoru tento nebol kompletný.
Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa
na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213
ods. 3 O.s.p. sám v potrebnom rozsahu opakovať, pokiaľ chcel svedecké výpovede hodnotiť
rozdielne ako súd prvého stupňa (prípadne doplniť) a zadovážiť si tak rovnocenný podklad
pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup je aj v súlade
so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania, ktoré zásady zostali
v občianskom súdnom konaní stále zachované. Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim
odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru o opodstatnenosti návrhu v časti
o povinnosti odporkyne svoje tvrdenie odvolať a navrhovateľke sa ospravedlniť za výroky, že
je notorickou neplatičkou a že má písomný vyhadzov z bytu, v ktorej časti rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil a návrhu vyhovel, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov
vykonaných súdom prvého stupňa.
Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 13. januára 2010, na ktorom
bolo aj meritórne rozhodnuté, totiž vyplýva, že na tomto pojednávaní odvolací súd žiadne
dokazovanie nevykonal, napriek tomu vyšiel z iných skutkových zistení ako súd prvého
stupňa.
V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že podanie správy
predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá
povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia § 215 O.s.p., ani oboznámenie obsahu
spisu, resp. vyjadrenie účastníkov nie je zopakovaním dokazovania v zmysle § 122 a nasl.
Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné
hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p., a preto sú jeho skutkové a naň nadväzujúce
právne závery o opodstatnenosti návrhu v časti o povinnosti odporkyne svoje tvrdenie
odvolať a navrhovateľke sa ospravedlniť zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha
v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie.
Pokiaľ dovolateľka namietala, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. Dovolateľkou napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní
podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia
odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu
konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad.
Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). K takejto vade bol
dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď by nebola uplatnená ako dôvod prípustného
dovolania (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej
časti zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia § 243b
ods. 1 O.s.p.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného a dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. novembra 2011
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová