Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
960/381212.4abea9.pdf
PDF · 147.28 KB
No categories available
6Cdo/7/2011
Najvyšší súd 6 Cdo 7/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ľ. H., a 2/ M. H.,
oboch bývajúcich v P., proti ţalovaným 1/ Mgr. R. J., bývajúcemu v B., 2/ Mgr. Š. P.,
bývajúcemu v T., 3/ Mgr. E. P., bývajúcej v T., všetci ţalovaní zastúpení JUDr. P. K.,
advokátom so sídlom v B., o neplatnosť zmlúv, vedenej na Okresnom súde Prešov
pod sp.zn. 28 C 207/2008, o dovolaní ţalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
z 26. augusta 2010 sp. zn. 11 Co 26/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalovaných o d m i e t a .
Ţalobcom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov (súd prvého stupňa) rozsudkom z 18. mája 2009 č.k.
28 C 207/2008-111 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 31. marca 2010 č.k.
28 C 207/2008-152 zamietol ţalobu o určenie, ţe ţalobcovia sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností: rodinného domu súp. č. X., postaveného na parcele č. X.,
zapísaného na LV č. X., vedenom Správou katastra Prešov, obec Prešov, okres Prešov, kat.úz.
2
N.; pozemkov - zastavané plochy a nádvoria parc. č. X. vo výmere X. m, parc. č. X.
2
vo výmere X. m, zapísaných na LV č. X. vedenom Správou katastra Prešov, obec Prešov,
okres Prešov, kat. úz. N.; a pozemkov zapísaných na LV č. X. vedenom Správou katastra
2
Prešov, obec Prešov, okres Prešov, zastavané plochy a nádvoria parc. č. X. vo výmere X. ma
2
parc. č. X. vo výmere X. m. Ďalej určil, ţe zmluva o zabezpečovacom prevode práva
uzatvorená medzi ţalobcami a ţalovaným 1/ dňa 29. novembra 2007, ktorej predmetom sú
vyššie uvedené nehnuteľnosti je v článku IV, body 4, 5, 6 a 7, neplatná. Vo zvyšnej časti
(týkajúcej sa zmluvy o zabezpečovacom prevode práva), návrh zamietol. V ďalšom výroku
určil, ţe kúpna zmluva uzavretá medzi ţalovaným l/ a ţalovanými 2/ a 3/ registrovaná na
Správe katastra Prešov pod V., ktorej predmetom sú vyššie uvedené nehnuteľnosti, je
neplatná. O trovách rozhodol tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe zmluva o zabezpečovacom prevode práva v bode 4 aţ
7 článku IV je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je zmluva v tejto časti neplatná.
Poukázal na skutočnosť, ţe zabezpečovacím prevodom síce dochádza k prevodu vlastníckeho
práva, ale má vo svojej podstate len zabezpečovaciu funkciu, nie uhradzovaciu.
Zabezpečovacia funkcia tohto prostriedku spočíva v tom, ţe nevýhoda z dočasnej
straty prevedeného práva pôsobí na dlţníka, aby splnením záväzku opäť získal
predchádzajúce právne postavenie. Len čo dlţník svoj zabezpečený dlh splní, zaniká aj
zabezpečenie prevodom práva, keď dlţník opäť nadobúda právo prevedené na veriteľa. Tento
zabezpečovací inštitút preto neslúţi na trvalé nadobudnutie vlastníckeho práva, čo nemoţno
preklenúť ani dohodou zmluvných strán. Ostatné časti zmluvy povaţoval za súladné
so zákonom, z ktorého dôvodu ţalobu o jej neplatnosť nad uvedený rámec povaţoval
za nedôvodnú. Keďţe vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam na základe zmluvy
o zabezpečovacom prevode na ţalovaného 1/ neprešlo, ţalovaný 1/ nemohol platne uzavrieť
kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva týchto nehnuteľností so ţalovanými 2/ a 3/. Tento právny
úkon povaţoval za odporujúci zákonu a teda za neplatný podľa § 39 OZ. O trovách konania
rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozsudkom z 26. augusta 2010 sp.zn.
11 Co 26/2010 na odvolanie ţalovaných proti vyhovujúcim výrokom rozsudku súdu prvého
stupňa, t.j. výrokom o čiastočnej neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva
a určení neplatnosti kúpnej zmluvy, zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe určil, ţe
zmluva o zabezpečovacom prevode práva uzatvorená medzi ţalobcami a ţalovaným 1/ dňa
29. novembra 2007, je v čl. IV, bod 4, 5 a 7 neplatná s tým, ţe v časti určenia jej neplatnosti
v čl. IV, bod 6, ţalobu zamietol. Pokiaľ išlo o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej
medzi ţalovaným 1/ a ţalovanými 2/ a 3/, registrovanej na Správe katastra Prešov
pod V. (uviedol len správne parc. č. namiesto parc. č. X. parc. č. X.) a vo výroku o trovách
konania rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Napokon uloţil ţalovaným 1/ aţ 3/ povinnosť
spoločne a nerozdielne nahradiť ţalobcom 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania na účet ich
právneho zástupcu vo výške 2 756,59 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd
v zhode s názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe zmluva o zabezpečovacom
prevode práva uzatvorená medzi ţalobcami a ţalovaným 1/ dňa 29. novembra 2007 v čl. IV
bod 4, 5 a 7 je neplatná. Pokiaľ ide o bod 6, v ktorom je uvedené, ţe dlţníci a veriteľ nie sú
v príbuzenskom vzťahu, dospel k záveru , ţe táto časť zmluvy neodporuje zákonu a niet preto
dôvodu pre určenie jej neplatnosti. Tento výrok rozsudku súdu prvého stupňa preto zmenil
a ţalobu o neplatnosť zmluvy aj v tejto časti zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa pokiaľ
ide o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi ţalovaným 1/ a ţalovanými 2/ a 3/,
číslo vkladu V 3842/08 potvrdil, lebo v tejto časti povaţoval rozsudok za vecne správny (§
219 ods. 1 O.s.p.). Z tých istých dôvodov potom odvolací súd potvrdil aj rozsudok súdu
prvého stupňa vo výroku o trovách konania.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali ţalovaní dovolanie, a to do výroku,
ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe určil zmluvu
o zabezpečovacom prevode práva uzatvorenú medzi ţalobcami a ţalovaným 1/ 29. novembra
2007, v čl. IV, bod 4, 5 a 7 za neplatnú a do výroku, ktorým potvrdil, výrok rozsudku súdu
prvého stupňa, pokiaľ ide o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi ţalovaným 1
a ţalovanými 2/ a 3/. Navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti
zmenil, tak, ţe ţalobný návrh ţalobcov v celom rozsahu zamietne. Dovolanie odôvodnili tým,
ţe rozhodnutie odvolacieho sudu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Ţalobcovia sa k dovolaniu ţalovaných písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo
rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu
prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe
po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Súdna prax uţ opakovane konštatovala, ţe prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu
rozsudku odvolacieho súdu je zaloţená na zásade diformity (rozdielnosti). O rozdielnosť
rozhodnutí ide vtedy, keď súdy posúdili okolnosti významné pre meritórne rozhodnutie veci
odlišne. To znamená, ţe ide o rozdielne konštituovanie alebo deklarovanie práv a povinností
v právnych vzťahoch účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho
súdu nie je preto rozhodujúce to, ako odvolací súd sformuloval výrok svojho rozsudku, (či ho
formálne označil ako zmeňujúci, hoci v skutočnosti ide o potvrdzujúci rozsudok), prípadne
ako v dôvodoch označil ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorých
pri rozhodnutí postupoval (či rozhodol podľa § 219 O.s.p. alebo § 220 O.s.p.).
Z porovnania výrokových častí rozsudkov oboch niţších súdov je zrejmé, ţe odvolací
súd napriek pouţitej formulácii o zmene rozsudku, v skutočnosti (podľa obsahu) rozsudok
súdu prvého stupňa vo (vyhovujúcej) časti týkajúcej sa určenia neplatnosti zmluvy
o zabezpečovacom prevode práva uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným 1/ dňa
29. novembra 2007 v čl. IV bod 4, 5 a 7 p o t v r d i l a tento rozsudok zmenil len v ďalšej
časti, týkajúcej sa čl. IV bod 6, v ktorej časti - na rozdiel od súdu prvého stupňa - návrhu
ţalobcov nevyhovel. Z hľadiska prípustnosti dovolania je teda podstatné, ţe oba rozsudky
(rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudok odvolacieho súdu) sú súhlasné v tom, ţe (zhodne)
určili, ţe zmluva o zabezpečovacom prevode práva je v čl. IV, bod 4, 5 a 7 neplatná.
Z uvedeného vyplýva, ţe táto časť rozsudku odvolacieho súdu, ktorá bola ţalovanými
dovolaním napadnutá, má povahu potvrdzujúceho rozsudku.
Za zmenu rozsudku nie je moţné povaţovať ani to , ţe odvolací súd na rozdiel od súdu
prvého stupňa, správne pouţil pôvodné čísla parciel, platné v čase podpisu tejto zmluvy
a v nej i zahrnuté ako predmet zmluvy.
Keďţe aj ďalšie výroky dovolaním napadnutého rozsudku majú povahu
potvrdzujúceho rozhodnutia, podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného
prostriedku bolo potrebné skúmať v zmysle § 238 ods. 2 a 3 O.s.p.
Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo iné rozhodnutie dovolacieho súdu
obsahujúce právny názor v tejto veci. Prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 2 O.s.p. preto
neprichádza do úvahy. Zároveň sa nejedná ani o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by
odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu a ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa,
ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4. Prípustnosť dovolania ţalovaných z ustanovenia § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p.
vyvodiť nemoţno.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., ktoré ukladá dovolaciemu
súdu povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa
neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale komplexne sa
zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
písm. a/ aţ g/ O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Vady uvedené v tomto ustanovení ţalovaní v dovolaní výslovne nenamietali a ani
dovolací súd nezistil, ţe by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich. Dovolanie
v tejto veci preto ani podľa § 237 O.s.p. prípustné nie je.
Pokiaľ dovolatelia namietajú nesprávne právne posúdenie veci treba uviesť, ţe
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci ktorého súd na zistený skutkový stav
aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa nezakladá procesná vada konania v zmysle
§ 237 O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací
dôvod, ktorým moţno procesne prípustné dovolanie odôvodniť (viď § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.), samo (prípadne) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale
nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. I keby tvrdenia dovolateľov boli
opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľmi vytýkaná
skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by
ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Keďţe prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia
§ 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené (a ani tvrdené) dôvody prípustnosti
dovolania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
ţalovaných podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný,
odmietol.
V dovolacom konaní úspešným ţalobcom vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti ţalovaným, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však ţalobcom nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo
nepodali návrh na uloţenie tejto povinnosti (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. novembra 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová