Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/1/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej,

PhD., v právnej veci žalobcu: M. M., zastúpeného JUDr. J. H., advokátom, proti žalovanému:

Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí

žalovaného č. I/226/15030-64891/2009/990618-r zo dňa 24. júna 2009, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. -78 zo dňa 12. októbra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č.k. -78 zo dňa 12. októbra 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. -78 zo dňa 12. októbra 2010

podľa (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu,

ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/15030-

64891/2009/990618-r zo dňa 24. júna 2009, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer

Daňového úradu Považská Bystrica č. /Sed zo dňa 25. augusta 2008,

ktorým bol žalobcovi na základe vykonanej daňovej kontroly vyrubený rozdiel dane

2

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2006 v sume 170 972,11 eur

( Sk), nakoľko si žalobca podľa daňových orgánov uplatnil odpočítanie dane

z pridanej hodnoty zo zdaniteľných obchodov (nákup mäsa a preprava tovaru), ktorých

uskutočnenie hodnoverne nepreukázal.

Krajský súd z predloženého administratívneho spisu žalovaného zistil, že správca dane

vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, ktorá bola zameraná na dodržiavanie

Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).

V zdaňovacom období IV. štvrťrok 2006 si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane

z pridanej hodnoty zo zdaniteľných obchodov, predmetom ktorých bol nákup mäsa

od spoločnosti S., s.r.o., pričom odpočet dane z pridanej hodnoty z faktúr (v celkovom počte

48) predstavoval sumu 2 080 586 Sk. Dodávateľ S., s.r.o., so správcom dane nespolupracoval,

správcovi dane nepredložil účtovnú evidenciu, a preto správca dane nemohol preveriť

uskutočnenie zdaniteľných obchodov.

Žalobca si tiež uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo služieb,

predmetom ktorých bola preprava a nájom vozidla, pričom odpočet dane z pridanej hodnoty

z dvoch faktúr za prepravu a nájom vozidla predstavoval sumu 148 327,70 Sk. Spoločnosť P.,

s.r.o., ktorá mala na základe uvedených faktúr vykonať pre žalobcu prepravné služby a nájom

motorového vozidla, správcovi dane nepredložila účtovnú evidenciu, so správcom dane

nespolupracovala, a preto správca dane nemohol preveriť uskutočnenie zdaniteľných

obchodov.

Žalobca fakturoval v období, keď ešte nebol platcom dane z pridanej hodnoty,

spoločnosti S., s.r.o., a spoločnosti L. s.r.o., S. za predaj tovaru daň z pridanej hodnoty, avšak

túto daň nezaplatil. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca bol platcom dane

z pridanej hodnoty od 19. októbra 2006. Sporné faktúry boli zo dňa 6. októbra 2006,

12. októbra 2006, 14. októbra 2006 a 16. októbra 2006. Žalovaný, ako aj správca dane,

dospeli k záveru, že ak žalobca vystavil faktúry, na ktorých uviedol daň, bol povinný túto daň

odviesť v súlade s § 71 ods. 6 a § 69 ods. 5 zákona o DPH.

Podľa krajského súdu žalobca v daňovom konaní nepreukázal, že v kontrolovanom

zdaniteľnom období reálne uskutočnil zdaniteľné obchody so spoločnosťami S., s.r.o., a P.,

s.r.o. Tým nesplnil podmienky na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1 a ods. 2

3

písm. a), § 51 ods. 1 a § 71 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Krajský súd sa stotožnil s názorom

žalovaného aj v časti týkajúcej sa povinnosti žalobcu zaplatiť daň, ktorú uviedol na faktúrach

v období, keď nebol platcom dane z pridanej hodnoty (§ 69 ods. 5).

Podľa názoru krajského súdu správca dane vykonal v danej veci rozsiahle zisťovanie

a napadnuté rozhodnutie má podklad v obsahu spisu. Jedným z podkladov na začatie

daňového konania je protokol o daňovej kontrole, ktorý je súčasne aj dôkazným prostriedkom

podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov, pričom platiteľ mal právo vyjadriť sa ku

skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole a právo prerokovať protokol. Daňové orgány

konali v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, žalobcovi nebolo upreté právo zúčastniť sa

vypočutia svedkov a klásť im otázky. Zistenia z iných daňových konaní nemali zásadný

význam na posúdenie veci týkajúcej sa žalobcu, pretože z odôvodnenia rozhodnutia

žalovaného nevyplýva, že tieto zistenia boli použité v prejednávanej veci. Žalovaný ako aj

správca dane dostatočne zistili skutkový stav a vyvodili z neho správny právny záver,

s ktorým sa krajský súd stotožnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca žiadajúc,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak,

že zruší napadnuté rozhodnutia daňových orgánov a žalobcovi prizná právo na náhradu trov

konania. Namietal, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a neriadil sa ustanovením

§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, podľa ktorého má platiteľ dane právo si daň odpočítať,

ak má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona o DPH. Uvedenú podmienku

na odpočítanie dane žalobca splnil. Rozhodnutie žalovaného je založené na svojvôli

a na subjektívnom pocite pracovníkov daňovej kontroly. Krajský súd nevzal do úvahy,

že tovar, ktorého nákup bol v daňovej kontrole spochybnený, žalobca následne predal

odberateľom a o každom predaji vystavil faktúru a DPH prijatú na výstupe od odberateľov

uviedol v daňovom priznaní. Tiež je podľa žalobcu prejavom svojvôle žalovaného nepriznať

právo na odpočet DPH z faktúr za prepravu tovaru, keď žalovaný svoje rozhodnutie oprel

o zistenie, že prepravca nebol v rozhodnej dobe vlastníkom vozidla, ale neskúmal, či toto

vozidlo (zabezpečujúce prepravu) neužíval na základe iného právneho dôvodu. Dodanie

tovaru bolo podľa žalobcu preukázané relevantnými účtovnými dokladmi a potvrdené oboma

zmluvnými stranami.

4

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa pridržiava svojho stanoviska

podaného k žalobe zo dňa 8. septembra 2009 a trvá na tom, že žalobou napadnuté rozhodnutie

je vydané v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa

v spojení s veta prvá , bez nariadenia pojednávania, podľa

a v spojení s veta prvá s tým, že deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel

k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

16. novembra 2011 podľa a v spojení s veta prvá .

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 ).

Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje

povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými

právnymi predpismi ( ). V zmysle zásady súčinnosti

( ) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej

súčinnosti s daňovými subjektmi. Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov

je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní (§ 2 ods. 8 zákona

č. ). Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad,

tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov ( ), podľa ktorej

správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

5

Podľa dokazovanie vykonáva správca dane,

ktorý vedie daňové konanie.

Podľa , správca dane dbá, aby skutočnosti

rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je

pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy

správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly

o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy

vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa daňový subjekt preukazuje skutočnosti,

ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,

hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu

daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo

záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti

do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej

zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c)

je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká

platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú

je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako

6

platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu

uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi

dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže

platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa

vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom

doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

Žalobca uviedol v odvolaní proti rozsudku krajského súdu prevažne rovnaké námietky

ako v podanej žalobe. S tvrdením žalobcu v daňovom konaní, že riadne preukázal reálnosť

prijatých dodávok mäsa od dodávateľa S., s.r.o., ako aj uskutočnenie fakturovaných služieb

od spoločnosti P, s.r.o., (preprava a nájom vozidla) sa Najvyšší súd SR stotožniť nemohol.

Ako vyplýva z ustanovenia , dôkazná povinnosť

v daňovom konaní spočíva na daňovom subjekte. Žalobca (daňový subjekt) však aj napriek

výzve správcu dane neozrejmil v daňovom konaní sporné skutočnosti a nepredložil žiadne

dôkazy na preukázanie i reálneho uskutočnenia predmetov fakturácie. Splnenie zákonných

podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane nezahŕňa len formálne preukázanie

zdaniteľných obchodov, a to účtovnými dokladmi – faktúrami, ale aj preukázanie,

že sa fakturované zdaniteľné plnenia naozaj uskutočnili. Povinnosťou žalobcu bolo teda

preukázať, že tovar a služby, z ktorých si odpočítal daň, mu boli skutočne dodané. Žalobca

okrem iného namietal, že výpoveď svedka J. D., konateľa spoločnosti S., s.r.o., ktorého

daňové orgány vypočuli na návrh žalobcu, nevzal žalovaný do úvahy, pričom išlo o dôkaz,

ktorý svedčil v prospech žalobcu, keďže svedok potvrdil obchodovanie so žalobcom.

Žalovaný však tento dôkaz správne nepovažoval za pravdivý a relevantný, nakoľko išlo

o svedka, ktorý mohol svojou výpoveďou usvedčiť i jednak aj seba v trestnom konaní, avšak

táto svedecká výpoveď nemení nič na tej skutočnosti, že zdaniteľné plnenia sa reálne

neuskutočnili.

Najvyšší súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu

predchádzalo dospel k záveru, že postup správcu dane a žalovaného nebol svojvoľný

7

a nezákonný, ako tvrdí žalobca. Daňové orgány totiž za účelom zistenia, či sa fakturované

obchody aj reálne uskutočnili, vykonali dostatočným spôsobom vlastné zisťovanie

a dokazovanie. Podkladom pre napadnuté rozhodnutie bolo zistenie správcu dane,

že v relevantnom období nebolo do skladových priestorov spoločnosti R. (kde skladovala

mäso aj spoločnosť S., s.r.o.) uskladnené mäso, ktorého nákup žalobca v tom období

deklaroval, pričom žalobca v konaní nepreukázal, či samotná spoločnosť S., s.r.o., mala vo

svojich prevádzkach kapacity na skladovanie mäsa žalobcu. Žalovaný tiež spochybnil

tvrdenie žalobcu v daňovom konaní, že tovar nakupoval na faktúru s dlhodobou splatnosťou,

a teda neplatil za tovar hneď pri nákupe tovaru a svoje záväzky uhradil až po úhrade faktúry

zo strany odberateľov. Žalovaný s peňažného denníka žalobcu zistil, že žalobca účtoval

o úhrade za tovar aj keď nemal potrebný finančný majetok a tým vykazoval záporný zostatok

vo výške niekoľko miliónov korún, z čoho žalovaný vyvodil záver, že za tieto faktúry

nemohol žalobca reálne zaplatiť.

Žalovaný tiež správne poukázal na nesúlad výpovede J. D. a predložených faktúr za

prepravu, keďže J. D. vo výpovedi uviedol, že ich spoločnosti, S., s.r.o., a P., s.r.o., v prípade

vykonávania prepravy tovaru odberateľom neúčtovali cenu za prepravu samostatne.

Zisťovaním v evidencii motorových vozidiel vedenej Okresným dopravným inšpektorátom

PZ Považská Bystrica daňové orgány zistili, že spoločnosť P., s.r.o., ktorá mala podľa žalobcu

zabezpečovať prepravu tovaru a prenajať žalobcovi vozidlá Renault Midlum a Audi,

nevlastnila v relevantnom čase uvedené vozidlá. Ak žalobca v odvolaní namieta, že žalovaný

svoje rozhodnutie oprel o zistenie, že prepravca nebol v rozhodnom čase vlastníkom vozidla,

pričom ďalej neskúmal, či toto vozidlo neužíval na základe iného právneho dôvodu, najvyšší

súd pri tejto námietke poukazuje na to, že daňové konanie je ovládané prejednávacou

zásadou, a nie zásadou vyhľadávacou, a bolo teda na žalobcovi ako daňovom subjekte, aby

v daňovom konaní preukazoval skutočnosti, a najmä produkoval sám dôkazy, ktoré majú

vplyv na správne určenie dane.

Najvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť, že námietky žalobcu v prvostupňovom

súdnom konaní ako aj v odvolacom konaní sú vedené len vo všeobecnej rovine, pričom

neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by spochybnili, resp. vyvrátili zistenia

daňových orgánov, ktorými podložili svoje rozhodnutia. Po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia najvyšší súd nemôže priznať úspech námietke žalobcu, že pracovníci daňových

orgánov rozhodli len na základe svojho subjektívneho pocitu. Daňové orgány totiž vychádzali

8

z rozsiahleho zisťovania a svoje rozhodnutie opreli o hmatateľné skutočnosti, ktoré sa žalobca

ani len nepokúsil vyvrátiť, resp. spochybniť.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalobca neuniesol v daňovom konaní svoju dôkaznú

povinnosť. Daňové orgány preto vychádzali z dôkazov zhromaždených v daňovom konaní

a na ich základe dospeli k záveru, že daňový subjekt nepreukázal uskutočnenie premetu

fakturácie a splnenie zákonných podmienok nároku na odpočet dane. Podľa názoru

najvyššieho súdu daňové orgány postupovali pri vyhodnotení dôkazov v súlade s vyššie

uvedenou zásadou voľného hodnotenia dôkazov, prihliadali na všetky dôkazy, ktoré

v daňovom konaní vyšli najavo, pričom vykonali všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce

rozpory v dôkazoch. Záver, ku ktorému dospeli, je výsledkom logickej úvahy a ich

rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval

námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné,

ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Trenčíne č.k. -78 zo dňa 12. októbra 2010 ako vecne správny podľa § 250ja

ods. 3 veta druhá a , potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi

jeho rozhodnutia ( v spojení s veta prvá ).

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa

v spojení s veta prvá a , nakoľko žalobca v odvolacom

konaní nemal úspech a žalovanému trovy konania nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 16. novembra 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová