Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
36c/380986.3f6b50.pdf
PDF · 170.64 KB
No categories available
2Sžo/23/2011
Najvyšší súd 2Sžo/23/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny
Poláčkovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: M. S., zastúpeného advokátom
JUDr. J. V., proti ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia
riadenia ľudských zdrojov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného
č. SRLZ-414/CV-PV-2009 zo dňa 4. januára 2010, o odvolaní ţalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 S 106/2010-59 zo dňa 1. marca 2011,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 3 S 106/2010-59 zo dňa 1. marca 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom č.k. 3 S 106/2010-59 zo dňa 1. marca 2011 Krajský súd
v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. SRLZ-414/CV-PV-2009 zo dňa
4. januára 2010 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím
ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Strednej odbornej školy
Policajného zboru Bratislava č. SOŠB-44/RŠ-2009 zo dňa 28. októbra 2009, ktorým
bol ţalobca vylúčený z policajnej školy podľa § 31 ods. 2 písm. c) výnosu
Ministerstva vnútra SR z 13. októbra 2008 č. 73/2008 o policajných stredných
odborných školách a podľa čl. 10 Školského poriadku ustanoveného zbierkou
pokynov riaditeľa školy č. 20/2008 v znení neskorších predpisov za porušenie
základných povinností poslucháča ustanovených v ods. 2 písm. a) a f) tým,
ţe v dňoch 14. aţ 15. októbra 2009 viacnásobne závaţným spôsobom porušil
povinnosti poslucháča. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe dňa 14.10.2009
v čase okolo 23.24 hod. sa dostavil ţalobca spoločne s P. M., M. G. a J. Ť.
z osobného voľna do areálu SOŠ. Bezprostredne po vstupe vznikla medzi nimi slovná
roztrţka s fyzickým kontaktom na chodníku pred vstupnou budovou do areálu školy.
Svojím konaním obmedzovali prichádzajúce motorové vozidlá v plynulej jazde. Pri
fyzickej roztrţke došlo k rozhadzovaniu odevných zvrškov a následne k pádu
poslucháčov do ruţových záhonov pri chodníku predmetnej budovy. Uvedenú
situáciu sledoval sluţbukonajúci dozorný školy na kamerovom systéme
a bezodkladne vyšiel za poslucháčmi, ktorých vyzval, aby upu stili od svojho konania
a následne pristúpil k zisťovaniu totoţnosti. Po zistení totoţnosti J. Ť. a ţalobca išli
za sluţbukonajúcim dozorným školy a prehovárali ho, aby uvedenú udalosť nehlásil
v dennom hlásení vedeniu školy, nakoľko nechcú byť vyhodení z Policajného zboru.
Následne sa doţadovali, aby im povedal, či to bude hlásiť ďalej. Taktieţ sa domáhali,
aby sa sluţbukonajúci dozorný školy vyjadril, ktorému z pedagogických pracovníkov
môţu telefonicky volať, ktorý by mohol zariadiť, aby sluţbukonajúci d ozorný školy
uvedenú udalosť nikomu nehlásil. Ţalobca následne v čase okolo 01.05 hod. dňa
15.10.2009 opustil objekt školy bez toho, aby vopred poţiadal príslušného
nadriadeného, ktorým v tom čase bol sluţbukonajúci dozorný školy o uvoľnenie
z vyučovania.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní
spisového materiálu a oboch rozhodnutí správnych orgánov dospel k záveru,
ţe zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Správny orgán
prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 28.10.2009 č. SOŠB-44/RŠ-2009 opísal
skutkový stav tak ako sa udial, vypísal z akých dokladov bol zistený skutkový stav
a jednou vetou skonštatoval, ţe na základe vyhodnotenia zistených dôkazov
a skutočností je nepochybné, ţe ţalobca si nesplnil dôsledne povinnosti vyplývajúce
z rozkazov a pokynov nadriadených, čím porušil povinnosti uloţené mu nadriadeným
a z tohto dôvodu bolo rozhodnuté uloţiť mu opatrenie vo výchove , tak ako
je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Podľa krajského súdu z rozhodnutia
nie je zrejmé, akou úvahou bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov,
ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval. V rozhodnutí nebola zdôvodnená výška trestu, prečo ţalobca dostal
práve tento trest, z rozhodnutia nie je zrejmé, či toto je ţalobcov prvý trest, ak áno,
krajský súd mal za to, ţe vylúčenie zo školy je príliš tvrdý trest za takéto porušenie
disciplíny. Na zdôvodnenie výšky trestu nestačí hlasovanie učiteľského zboru,
resp. jeho odporučenie. Ţalovaný sa dôsledne nezaoberal námietkami, ktoré ţalobca
uviedol v odvolaní zo dňa 4.11.2009.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, ţe z výpovede svedkov
vyplýva, ţe ţalobca sa nevyzliekal a neodhadzoval svoje zvršky, ale bol to p. M.,
ktorý sa začal vyzliekať a ţalobca mu v tom chcel aj s ostatnými zabrániť. Ţalovaný
nepreveril tvrdenie ţalobcu, ţe nahlásil dozornému školy, ţe opúšťa objekt školy,
nakoľko sa necíti po zdravotnej stránke dobre, ţe ide domov a ráno k sluţobnému
lekárovi, pričom mu dozorný školy mal odpovedať, ţe ho jeho dôvod odchodu
nezaujíma. Taktieţ nebol overený telefonický rozhovor dňa 15.10.2009
o 07.04 hod., kedy ţalobca oznámil p. T., ţe sa nezúčastní na vyučovaní, nakoľko
musí ísť k svojmu sluţobnému lekárovi.
Včas podaným odvolaním sa ţalovaný domáhal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobu zamietne. Namietal, ţe ţalobca
označil v ţalobe ako ţalovaného generálneho riaditeľa sekcie riadenia ľudských
zdrojov Ministerstva vnútra SR, teda subjekt, ktorý nie je pasívne legitimovaný.
V odvolaní ďalej uviedol, ţe napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. S poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR uviedol, ţe úlohou
súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len
preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, pričom súd nemôţe preskúmavať
správne rozhodnutie nad rámec vymedzený v ţalobe s výnimkou, ak napadnuté
rozhodnutie trpí takými vadami, na ktoré musí súd prihliadať bez ohľadu na ţalobné
námietky. Podaná ţaloba pritom netvrdí porušenie subjektívnych práv ţalobcu a na
základe takejto ţaloby nemôţe byť ţalobca v konaní úspešný.
Podľa názoru ţalovaného napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa obsahuje všetky náleţitosti v súlade s ustanoveniami zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Ţalovaný v odvolaní ďalej
opísal skutkový priebeh deja v doslovnom znení tak, ako bol uvedený
v prvostupňovom rozhodnutí. K neodôvodneniu výšky trestu ţalovaný uvádza,
ţe vylúčenie poslucháča z policajnej školy nie je moţné povaţovať za trest,
ale za opatrenie vo výchove. Je pritom výlučne na posúdení riaditeľa školy,
aké opatrenie vo výchove poslucháčovi s prihliadnutím na závaţnosť porušenia
školského poriadku uloţí, pričom v danom prípade boli naplnené dôvody
na vylúčenie ţalobcu z policajnej školy.
Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť. Ţalovaný podľa ţalobcu v odvolaní neuvádza ţiadne
nové skutočnosti, iba tie, ktoré mal súd k dispozícii pri rozhodovaní vo veci. Podľa
ţalovaného krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v potrebnom rozsahu
a vecne správne rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa
§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa
§ 250ja ods.2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel
k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený
dňa 16. novembra 2011 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie ţalovaného č. SRLZ-
414/CV-PV-2009 zo dňa 4. januára 2010 v spojení s rozhodnutím Strednej odbornej
školy Policajného zboru Bratislava č. SOŠB-44/RŠ-2009 zo dňa 28. októbra 2009,
ktorým bol ţalobca vylúčený z policajnej školy podľa § 31 ods. 2 písm. c) výnosu
Ministerstva vnútra SR z 13. októbra 2008 č. 73/2008 o policajných stredných
odborných školách a podľa čl. 10 Školského poriadku ustanoveného zbierkou
pokynov riaditeľa školy č. 20/2008 v znení neskorších predpisov za porušenie
základných povinností poslucháča ustanovených v ods. 2 písm. a) a f) tým,
ţe v dňoch 14. aţ 15. októbra 2009 viacnásobne závaţným spôsobom porušil
povinnosti poslucháča.
Ţalovaný kladie ţalobcovi za vinu, ţe dňa 14.10.2009 v čase okolo 23.24 hod.
pri príchode do areálu SOŠ (spoločne s P. M., M. G. a J. Ť.) vznikla medzi nimi
slovná roztrţka s fyzickým kontaktom na chodníku pred vstupnou budovou do areálu
školy. Svojím konaním obmedzovali prichádzajúce motorové vozidlá v plynulej
jazde. Pri fyzickej roztrţke došlo k rozhadzovaniu odevných zvrškov a následne
k pádu poslucháčov do ruţových záhonov pri chodníku predmetnej budovy. Ţalobca
následne v čase okolo 01.05 hod. dňa 15.10.2009 opustil objekt šk oly bez toho, aby
vopred poţiadal príslušného nadriadeného, ktorým v tom čase bol sluţbukonajúci
dozorný školy o uvoľnenie z vyučovania.
Skutkový stav, ako ho ţalovaný (a prvostupňový správny orgán) popisuje
v rozhodnutí, nie je bez pochýb preukázaný, nakoľko výpoveď ţalobcu a iných
svedkov sa líši od výpovede dozorného školy, a nie je zrejmé, na základe čoho
dospel ţalovaný k záveru, ţe skutok sa udial tak ako ho popisuje v rozhodnutí.
V konaní nebolo zistené, resp. objasnené, akého konania sa presne dop ustil ţalobca,
v rozhodnutí ţalovaný popisuje len konanie celej štvorice prichádzajúcej do areálu
školy. Ak zo záznamu dozorného školy vyplýva, ţe situáciu, keď ţalobca spolu
s ďalšími tromi poslucháčmi prichádzali do areálu školy, videl na kamerovom
systéme, tento dôkaz mal byť tieţ súčasťou administratívneho spisu a mohol pomôcť
objasniť a ustáliť skutkový stav.
Námietky ţalovaného, ţe vylúčenie z policajnej školy nie je trest,
ale výchovné opatrenie, a je na riaditeľovi školy, či pristúpi k takému výchovnému
opatreniu, nepovaţuje odvolací súd za dôvodné. Nie je v tomto prípade významné,
ako sa daný inštitút nazýva, či opatrenie vo výchove alebo trest, podstatné je,
ţe sa jedná o formu sankcie, ktorou bolo zasiahnuté do práv ţalobcu, a je preto
na ţalovanom, aby náleţite odôvodnil, či uloţená sankcia je opodstatnená a zákonná.
K námietke ţalovaného, ţe ţalobca označil v ţalobe ako ţalovaného
generálneho riaditeľa sekcie riadenia ľudských zdrojov Ministerstva vnútra SR,
ktorý nie je pasívne legitimovaným subjektom, najvyšší súd uvádza, ţe z ustanovenia
§ 249 ods. 2 OSP vyplýva, ţe označenie ţalovaného nie je podstatnou náleţitosťou
ţaloby. Kto je v konkrétnej veci ţalovaným, vyplýva priamo zo zákona (§ 250 ods. 4
OSP). Krajský súd preto postupoval v súlade so zákonom, keď v rozsudku označil
ako ţalovaného správny orgán, ktorý rozhodoval v poslednom stupni a vydal
napadnuté rozhodnutie.
Najvyšší súd nemôţe súhlasiť ani s námietkou ţalovaného, ţe krajský súd
preskúmal správne rozhodnutie nad rámec vymedzený v ţalobe nakoľko v intenciách
tvrdení ţalobcu, ţe skutok nespáchal a skutočnosti uvádzané v rozhodnutí nie sú
pravdivé, krajský súd dospel k zisteniu, ţe tieto námietky sú opodstatnené, nakoľko
skutok, ktorý sa kladie ţalobcovi za vinu nebol náleţite zistený .
Najvyšší súd okrem uvedeného upriamuje pozornosť aj na nepreskúmateľnosť
rozhodnutia pokiaľ ide o jeho výrok. Pri rozhodovacej činnosti v štátnej správe
predstavuje výrok rozhodnutia záväznú, a teda najdôleţitejšiu časť rozhodnutia, lebo
sú v ňom určené práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý
a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predme tom konania.
Vzhľadom na skutočnosť, ţe predmetom napadnutého rozhodnutia je sankčný postih,
je nevyhnutné dodrţať zásady správneho trestania a osobitne dbať na konkretizáciu
skutku vo výroku rozhodnutia. Výrok rozhodnutia nesmie len odkazovať
na ustanovenia porušených právnych predpisov, ale musí byť jasne konkretizovaný
uvedením miesta, času a spôsobu spáchania skutku, ktorý sa ţalobcovi kladie
za vinu, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť
zamenený s iným. Nepostačuje pritom, ak tieto náleţitosti obsahuje len odôvodnenie
rozhodnutia, keďţe len výroková časť rozhodnutia môţe zasiahnuť do práv
a povinností účastníka konania.
Z vyššie uvedených dôvodov sa najvyšší súd stotoţnil s rozhodnutím
krajského súdu, keď dospel k záveru, ţe v preskúmavanom konaní došlo k porušeniu
zákonom chránených záujmov ţalobcu, a preto Najvyšší súd SR ako súd odvolací
napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Úlohou ţalovaného je postupovať v intenciách rozsudku krajského súdu,
dôkladne zistiť skutkový stav, aby bolo zrejmé, či sa daný skutok stal, aký bol jeho
priebeh a či ho moţno kvalifikovať ako závaţné porušenie povinnosti poslucháča
školy. Svoje rozhodnutie musí ţalovaný náleţite odôvodniť, vrátane dôvodnosti
uloţenia zvolenej sankcie, pričom sa musí v rozhodnutí vysporiadať s námietkami
ţalobcu a s rozpormi v dôkazoch.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 v spojení § 250k
ods. 1 O.s.p. tak, ţe účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 16. novembra 2011
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová