Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/23/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny

Poláčkovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: M. S., zastúpeného advokátom

JUDr. J. V., proti ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia

riadenia ľudských zdrojov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného

č. SRLZ-414/CV-PV-2009 zo dňa 4. januára 2010, o odvolaní ţalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -59 zo dňa 1. marca 2011,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -59 zo dňa 1. marca 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom č.k. -59 zo dňa 1. marca 2011 Krajský súd

v Bratislave podľa (ďalej

len „OSP“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. SRLZ-414/CV-PV-2009 zo dňa

4. januára 2010 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím

ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Strednej odbornej školy

Policajného zboru Bratislava č. SOŠB-44/RŠ-2009 zo dňa 28. októbra 2009, ktorým

bol ţalobca vylúčený z policajnej školy podľa § 31 ods. 2 písm. c) výnosu

Ministerstva vnútra SR z 13. októbra 2008 č. 73/2008 o policajných stredných

odborných školách a podľa čl. 10 Školského poriadku ustanoveného zbierkou

pokynov riaditeľa školy č. 20/2008 v znení neskorších predpisov za porušenie

základných povinností poslucháča ustanovených v ods. 2 písm. a) a f) tým,

ţe v dňoch 14. aţ 15. októbra 2009 viacnásobne závaţným spôsobom porušil

povinnosti poslucháča. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe dňa 14.10.2009

v čase okolo 23.24 hod. sa dostavil ţalobca spoločne s P. M., M. G. a J. Ť.

z osobného voľna do areálu SOŠ. Bezprostredne po vstupe vznikla medzi nimi slovná

roztrţka s fyzickým kontaktom na chodníku pred vstupnou budovou do areálu školy.

Svojím konaním obmedzovali prichádzajúce motorové vozidlá v plynulej jazde. Pri

fyzickej roztrţke došlo k rozhadzovaniu odevných zvrškov a následne k pádu

poslucháčov do ruţových záhonov pri chodníku predmetnej budovy. Uvedenú

situáciu sledoval sluţbukonajúci dozorný školy na kamerovom systéme

a bezodkladne vyšiel za poslucháčmi, ktorých vyzval, aby upu stili od svojho konania

a následne pristúpil k zisťovaniu totoţnosti. Po zistení totoţnosti J. Ť. a ţalobca išli

za sluţbukonajúcim dozorným školy a prehovárali ho, aby uvedenú udalosť nehlásil

v dennom hlásení vedeniu školy, nakoľko nechcú byť vyhodení z Policajného zboru.

Následne sa doţadovali, aby im povedal, či to bude hlásiť ďalej. Taktieţ sa domáhali,

aby sa sluţbukonajúci dozorný školy vyjadril, ktorému z pedagogických pracovníkov

môţu telefonicky volať, ktorý by mohol zariadiť, aby sluţbukonajúci d ozorný školy

uvedenú udalosť nikomu nehlásil. Ţalobca následne v čase okolo 01.05 hod. dňa

15.10.2009 opustil objekt školy bez toho, aby vopred poţiadal príslušného

nadriadeného, ktorým v tom čase bol sluţbukonajúci dozorný školy o uvoľnenie

z vyučovania.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní

spisového materiálu a oboch rozhodnutí správnych orgánov dospel k záveru,

ţe zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Správny orgán

prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 28.10.2009 č. SOŠB-44/RŠ-2009 opísal

skutkový stav tak ako sa udial, vypísal z akých dokladov bol zistený skutkový stav

a jednou vetou skonštatoval, ţe na základe vyhodnotenia zistených dôkazov

a skutočností je nepochybné, ţe ţalobca si nesplnil dôsledne povinnosti vyplývajúce

z rozkazov a pokynov nadriadených, čím porušil povinnosti uloţené mu nadriadeným

a z tohto dôvodu bolo rozhodnuté uloţiť mu opatrenie vo výchove , tak ako

je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Podľa krajského súdu z rozhodnutia

nie je zrejmé, akou úvahou bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov,

ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých

rozhodoval. V rozhodnutí nebola zdôvodnená výška trestu, prečo ţalobca dostal

práve tento trest, z rozhodnutia nie je zrejmé, či toto je ţalobcov prvý trest, ak áno,

krajský súd mal za to, ţe vylúčenie zo školy je príliš tvrdý trest za takéto porušenie

disciplíny. Na zdôvodnenie výšky trestu nestačí hlasovanie učiteľského zboru,

resp. jeho odporučenie. Ţalovaný sa dôsledne nezaoberal námietkami, ktoré ţalobca

uviedol v odvolaní zo dňa 4.11.2009.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, ţe z výpovede svedkov

vyplýva, ţe ţalobca sa nevyzliekal a neodhadzoval svoje zvršky, ale bol to p. M.,

ktorý sa začal vyzliekať a ţalobca mu v tom chcel aj s ostatnými zabrániť. Ţalovaný

nepreveril tvrdenie ţalobcu, ţe nahlásil dozornému školy, ţe opúšťa objekt školy,

nakoľko sa necíti po zdravotnej stránke dobre, ţe ide domov a ráno k sluţobnému

lekárovi, pričom mu dozorný školy mal odpovedať, ţe ho jeho dôvod odchodu

nezaujíma. Taktieţ nebol overený telefonický rozhovor dňa 15.10.2009

o 07.04 hod., kedy ţalobca oznámil p. T., ţe sa nezúčastní na vyučovaní, nakoľko

musí ísť k svojmu sluţobnému lekárovi.

Včas podaným odvolaním sa ţalovaný domáhal, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobu zamietne. Namietal, ţe ţalobca

označil v ţalobe ako ţalovaného generálneho riaditeľa sekcie riadenia ľudských

zdrojov Ministerstva vnútra SR, teda subjekt, ktorý nie je pasívne legitimovaný.

V odvolaní ďalej uviedol, ţe napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. S poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR uviedol, ţe úlohou

súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len

preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, pričom súd nemôţe preskúmavať

správne rozhodnutie nad rámec vymedzený v ţalobe s výnimkou, ak napadnuté

rozhodnutie trpí takými vadami, na ktoré musí súd prihliadať bez ohľadu na ţalobné

námietky. Podaná ţaloba pritom netvrdí porušenie subjektívnych práv ţalobcu a na

základe takejto ţaloby nemôţe byť ţalobca v konaní úspešný.

Podľa názoru ţalovaného napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho

orgánu prvého stupňa obsahuje všetky náleţitosti v súlade s ustanoveniami zákona

č. o správnom konaní (Správny poriadok). Ţalovaný v odvolaní ďalej

opísal skutkový priebeh deja v doslovnom znení tak, ako bol uvedený

v prvostupňovom rozhodnutí. K neodôvodneniu výšky trestu ţalovaný uvádza,

ţe vylúčenie poslucháča z policajnej školy nie je moţné povaţovať za trest,

ale za opatrenie vo výchove. Je pritom výlučne na posúdení riaditeľa školy,

aké opatrenie vo výchove poslucháčovi s prihliadnutím na závaţnosť porušenia

školského poriadku uloţí, pričom v danom prípade boli naplnené dôvody

na vylúčenie ţalobcu z policajnej školy.

Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdiť. Ţalovaný podľa ţalobcu v odvolaní neuvádza ţiadne

nové skutočnosti, iba tie, ktoré mal súd k dispozícii pri rozhodovaní vo veci. Podľa

ţalovaného krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v potrebnom rozsahu

a vecne správne rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa

v spojení s veta prvá , bez nariadenia pojednávania, podľa

a v spojení s veta prvá s tým, ţe deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel

k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený

dňa 16. novembra 2011 podľa a v spojení s veta prvá .

Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie ţalovaného č. SRLZ-

414/CV-PV-2009 zo dňa 4. januára 2010 v spojení s rozhodnutím Strednej odbornej

školy Policajného zboru Bratislava č. SOŠB-44/RŠ-2009 zo dňa 28. októbra 2009,

ktorým bol ţalobca vylúčený z policajnej školy podľa § 31 ods. 2 písm. c) výnosu

Ministerstva vnútra SR z 13. októbra 2008 č. 73/2008 o policajných stredných

odborných školách a podľa čl. 10 Školského poriadku ustanoveného zbierkou

pokynov riaditeľa školy č. 20/2008 v znení neskorších predpisov za porušenie

základných povinností poslucháča ustanovených v ods. 2 písm. a) a f) tým,

ţe v dňoch 14. aţ 15. októbra 2009 viacnásobne závaţným spôsobom porušil

povinnosti poslucháča.

Ţalovaný kladie ţalobcovi za vinu, ţe dňa 14.10.2009 v čase okolo 23.24 hod.

pri príchode do areálu SOŠ (spoločne s P. M., M. G. a J. Ť.) vznikla medzi nimi

slovná roztrţka s fyzickým kontaktom na chodníku pred vstupnou budovou do areálu

školy. Svojím konaním obmedzovali prichádzajúce motorové vozidlá v plynulej

jazde. Pri fyzickej roztrţke došlo k rozhadzovaniu odevných zvrškov a následne

k pádu poslucháčov do ruţových záhonov pri chodníku predmetnej budovy. Ţalobca

následne v čase okolo 01.05 hod. dňa 15.10.2009 opustil objekt šk oly bez toho, aby

vopred poţiadal príslušného nadriadeného, ktorým v tom čase bol sluţbukonajúci

dozorný školy o uvoľnenie z vyučovania.

Skutkový stav, ako ho ţalovaný (a prvostupňový správny orgán) popisuje

v rozhodnutí, nie je bez pochýb preukázaný, nakoľko výpoveď ţalobcu a iných

svedkov sa líši od výpovede dozorného školy, a nie je zrejmé, na základe čoho

dospel ţalovaný k záveru, ţe skutok sa udial tak ako ho popisuje v rozhodnutí.

V konaní nebolo zistené, resp. objasnené, akého konania sa presne dop ustil ţalobca,

v rozhodnutí ţalovaný popisuje len konanie celej štvorice prichádzajúcej do areálu

školy. Ak zo záznamu dozorného školy vyplýva, ţe situáciu, keď ţalobca spolu

s ďalšími tromi poslucháčmi prichádzali do areálu školy, videl na kamerovom

systéme, tento dôkaz mal byť tieţ súčasťou administratívneho spisu a mohol pomôcť

objasniť a ustáliť skutkový stav.

Námietky ţalovaného, ţe vylúčenie z policajnej školy nie je trest,

ale výchovné opatrenie, a je na riaditeľovi školy, či pristúpi k takému výchovnému

opatreniu, nepovaţuje odvolací súd za dôvodné. Nie je v tomto prípade významné,

ako sa daný inštitút nazýva, či opatrenie vo výchove alebo trest, podstatné je,

ţe sa jedná o formu sankcie, ktorou bolo zasiahnuté do práv ţalobcu, a je preto

na ţalovanom, aby náleţite odôvodnil, či uloţená sankcia je opodstatnená a zákonná.

K námietke ţalovaného, ţe ţalobca označil v ţalobe ako ţalovaného

generálneho riaditeľa sekcie riadenia ľudských zdrojov Ministerstva vnútra SR,

ktorý nie je pasívne legitimovaným subjektom, najvyšší súd uvádza, ţe z ustanovenia

vyplýva, ţe označenie ţalovaného nie je podstatnou náleţitosťou

ţaloby. Kto je v konkrétnej veci ţalovaným, vyplýva priamo zo zákona (§ 250 ods. 4

). Krajský súd preto postupoval v súlade so zákonom, keď v rozsudku označil

ako ţalovaného správny orgán, ktorý rozhodoval v poslednom stupni a vydal

napadnuté rozhodnutie.

Najvyšší súd nemôţe súhlasiť ani s námietkou ţalovaného, ţe krajský súd

preskúmal správne rozhodnutie nad rámec vymedzený v ţalobe nakoľko v intenciách

tvrdení ţalobcu, ţe skutok nespáchal a skutočnosti uvádzané v rozhodnutí nie sú

pravdivé, krajský súd dospel k zisteniu, ţe tieto námietky sú opodstatnené, nakoľko

skutok, ktorý sa kladie ţalobcovi za vinu nebol náleţite zistený .

Najvyšší súd okrem uvedeného upriamuje pozornosť aj na nepreskúmateľnosť

rozhodnutia pokiaľ ide o jeho výrok. Pri rozhodovacej činnosti v štátnej správe

predstavuje výrok rozhodnutia záväznú, a teda najdôleţitejšiu časť rozhodnutia, lebo

sú v ňom určené práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý

a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predme tom konania.

Vzhľadom na skutočnosť, ţe predmetom napadnutého rozhodnutia je sankčný postih,

je nevyhnutné dodrţať zásady správneho trestania a osobitne dbať na konkretizáciu

skutku vo výroku rozhodnutia. Výrok rozhodnutia nesmie len odkazovať

na ustanovenia porušených právnych predpisov, ale musí byť jasne konkretizovaný

uvedením miesta, času a spôsobu spáchania skutku, ktorý sa ţalobcovi kladie

za vinu, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť

zamenený s iným. Nepostačuje pritom, ak tieto náleţitosti obsahuje len odôvodnenie

rozhodnutia, keďţe len výroková časť rozhodnutia môţe zasiahnuť do práv

a povinností účastníka konania.

Z vyššie uvedených dôvodov sa najvyšší súd stotoţnil s rozhodnutím

krajského súdu, keď dospel k záveru, ţe v preskúmavanom konaní došlo k porušeniu

zákonom chránených záujmov ţalobcu, a preto Najvyšší súd SR ako súd odvolací

napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa potvrdil.

Úlohou ţalovaného je postupovať v intenciách rozsudku krajského súdu,

dôkladne zistiť skutkový stav, aby bolo zrejmé, či sa daný skutok stal, aký bol jeho

priebeh a či ho moţno kvalifikovať ako závaţné porušenie povinnosti poslucháča

školy. Svoje rozhodnutie musí ţalovaný náleţite odôvodniť, vrátane dôvodnosti

uloţenia zvolenej sankcie, pričom sa musí v rozhodnutí vysporiadať s námietkami

ţalobcu a s rozpormi v dôkazoch.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 v spojení § 250k

ods. 1 tak, ţe účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 16. novembra 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová