Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3a8/382956.5c9c49.pdf
PDF · 235.64 KB
No categories available
10Sžr/145/2011
Najvyšší súd 10Sžr/145/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana
Moravu v právnej veci navrhovateľa JUDr. M. P., správcu konkurznej podstaty úpadcu A.,
poľnohospodárske družstvo P., S., právne zast. JUDr. D. T., advokátkou, S., proti odporcovi
Obvodnému pozemkovému úradu v Michalovciach, Ul. Sama Chalupku č. 18,
Michalovce, za účasti M. M., S., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu
č.j. 2010/00619/R-9/Dr.Oz zo dňa 5.11.2010, o odvolaní odporcu proti rozsudku Krajského
súdu v Košiciach č.k. 1Sp/30/2010-55 zo dňa 10. júna 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č.k. 1Sp/30/2010-55 zo dňa 10. júna 2011 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu zo dňa
5. novembra 2010 č.j. 2010/00619/R-9/Dr.Oz p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 1Sp/30/2010-55 zo dňa 10.6.2011 zrušil
rozhodnutie odporcu č.j. 2010/00619/R-9/Dr.Oz zo dňa 5.11.2010 a vec vrátil odporcovi
na ďalšie konanie. Odporca uvedeným rozhodnutím podľa § 5 ods. 5 zákona č. 503/2003 Z.z.
o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len
reštitučný zákon) rozhodol tak, že oprávnená osoba podľa § 2 ods. 2 písm. c/ zákona spĺňa
podmienky ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d/ zákona na navrátenie vlastníctva k pozemkom,
ktoré boli odňaté bez náhrady podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov
pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych údajov,
že oprávnenej osobe priznáva právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom nachádzajúcim sa
2
v katastrálnom území P. vo vložke č. 1420, mpč. X. pasienok vo výmere 1128714 mpodľa
pozemnoknižného stavu v čase odňatia a parc. č. X. trvalý trávny porast o výmere 1194733
2
mna LV X. v podiele 2/225 podľa stavu katastra nehnuteľností a že oprávnenej osobe M. M.
priznáva právo k pozemkom v katastrálnom území P., v jej zákonnom podiele 2/225,
po pôvodnom vlastníkovi, otcovi J. M., zapísaný v urbárskej knihe z roku 1930, pod por. č. 9,
t. č. zapísané ako parcely registra „E“ na LV č. X. pod B/1 v podiele 941/1001 k celku
vo vlastníctve povinnej osoby úpadcu A., poľnohospodárske družstvo P., v správe správcu
konkurznej podstaty JUDr. M. P., K.
Obvodný pozemkový úrad Michalovce odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že obec S.
uplatnila dňa 30.12.2004 za oprávnené osoby reštitučný nárok na vrátenie pozemkov
2
zapísaných na LV X. parc. č. X. trvalý trávnatý porast o výmere 1194733 mv podiele
941/1001 vo vlastníctve úpadcu A., poľnohospodárske družstvo P. po pôvodných vlastníkoch
združených v spoločenstve vlastníkov pôdy – občanov S. Uvedené pozemky prešli v zmysle
zákona SNR č. 81/1949 Zb. do vlastníctva JRD S. Jednotlivé podiely pôvodných vlastníkov
boli zapísané v urbárskej knihe z roku 1930. Oprávnená osoba M. M. si uplatnil reštitučný
nárok na 2 podiely po pôvodnom vlastníkovi – otcovi J. M., zapísanom v urbárskej knihe
pod por. č. 9. Zároveň oprávnená osoba preukázala, že spĺňa podmienky oprávnenej osoby
podľa § 2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 503/2003 Z.z., predložila svoje osobné a matričné
doklady, matričné doklady pôvodného vlastníka a osvedčenie o dedičstve po pôvodnom
vlastníkovi J. M., ktorý bol pôvodným vlastníkom dvoch podielov zapísaných v urbárskej
knihe pod por. č. 9. Pri výpočte zákonného podielu vychádzal správny orgán z toho, že ostatní
dedičia po J. M. si reštitučný nárok neuplatnili, preto pripadajúci zákonný podiel správny
orgán priznal oprávnenej osobe. Identifikáciou parciel č.j. K3 1330/09 zo dňa 21.12.2009 bolo
zistené, že terajším vlastníkom predmetných nehnuteľností je úpadca A., poľnohospodárske
družstvo P. v správe správcu konkurznej podstaty zapísané na LV X. pod B/1, v podiele
941/1001 a fyzických osôb zapísané na LV X. pod B/2, 3, 4 v podiele 60/1001. Správny orgán
priznal oprávnenej osobe vlastnícke právo k pozemkom v k.ú. P. v podiele 2/225, t.č. zapísané
na LV X. vo vlastníctve úpadcu A., PD P. pod B/1 v podiele 941/1001 k celku. Priznanie
nároku odôvodnil správny orgán splnením podmienok § 2 ods. 2 písm. c/ a § 3 ods. 1 písm. d/
Proti rozhodnutiu správneho orgánu podal navrhovateľ opravný prostriedok, ktorým sa
domáhal zrušenia rozhodnutia. Opravný prostriedok odôvodnil tým, že žiadosť o navrátenie
pôdy, ktoré patrilo spoločenstvu vlastníkov pôdy občanov S. zo dňa 30.12.2004 podala
u odporcu Obec S. s tým, že nárok uplatňuje podľa § 13 ods. 3 písm. c/ zákona č. 360/1990
Zb. Obci však takéto oprávnenie nepriznáva žiaden zákon. Obec sama nie je oprávnenou
osobou a nemôže uplatniť nárok bez písomného plnomocenstva. V čase uplatnenia nároku
obec takýmto plnomocenstvom nedisponovala, pretože v opačnom prípade by ho doložila
a nedovolávala by sa na ustanovenie § 13 ods. 3 písm. c/ zákona č. 360/1990 Zb.. Odporca
konanie prerušil za účelom doplnenia podanej žiadosti, napriek jej nedoplneniu znovu prerušil
už prerušené konanie a konal s obcou bez preukázania plnomocenstva. Správny orgán teda
porušil ustanovenie § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku a § 49 ods. 2 Správneho
poriadku.
Odporca k opravnému prostriedku navrhovateľa uviedol, že oprávnená osoba M. M. si
uplatnil reštitučný nárok na základe plnej moci udelenej Obci S. dňa 17.12.2004
a predložením osobných a matričných dokladov preukázala, že splnila podmienky oprávnenej
osoby podľa § 2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 503/2003 Z.z. Plná moc obci bola schválená
na verejnom zhromaždení za oprávnené osoby - vlastníkov pasienkového spoločenstva podľa
prezenčnej listiny. V danom prípade ide o pasienkový urbársky majetok patriaci fyzickým
osobám v pozemnoknižnej vložke zapísaný ako celok podľa § 37 ods. 3 zákona č. 330/1991
Zb. a preto na uplatnenie nároku môžu oprávnené osoby splnomocniť spoločného zástupcu.
Obec pri doručení žiadosti doložila iba zoznam, avšak dodatočne predložila aj plnomocenstvo
a prezenčnú listinu. Keďže zákon č. 503/2003 Z.z. ani Správny poriadok nestanovujú lehotu
na predkladanie požadovaných listín a konanie do ich predloženia bolo prerušené až po ich
splnení nastupujú procesné lehoty na ukončenie podania veci. Nadriadený orgán odporcu
na základe jeho žiadosti súhlasil s predĺžením lehoty vo veci rozhodnutia o reštitučnom
nároku oprávnených osôb obce S. do 31.12.2010. Zo strany odporcu neboli porušené žiadne
procesné lehoty. Navrhovateľ nespochybnil nárok oprávnenej osoby ani v opravnom
prostriedku, v dôsledku čoho odporca navrhol rozhodnutie potvrdiť.
Krajský súd v Košiciach preskúmal rozhodnutie odporcu a dospel k záveru,
že námietky navrhovateľa sú oprávnené. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. právo
na vrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom SR
s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo inú právnickú osobu
v období od 25.2.1948 do 1.1.1990 spôsobom uvedeným v § 3. Súd po preštudovaní
administratívneho spisu dospel k záveru, že námietky navrhovateľa uvedené v jeho opravnom
prostriedku nespochybňujú reštitučný nárok oprávnenej osoby M. M., ale spochybňujú
procesný postup odporcu. Súd vychádzajúc zo zákonných ustanovení, zásad správneho
konania a výkladov ustanovení o zastúpení na základe splnomocnenia a o spôsobe konania
spoločného zástupcu a po oboznámení sa so žiadosťou o navrátenie pôdy zo dňa 30.12.2004
zistil, že žiadosť o navrátenie pôdy podala obec S. zastúpená štatutárnym orgánom –
starostom M. K. a je podaná podľa § 13 ods. 3 písm. c/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení. Obec žiada o vydanie pôdy (TTP), ktorá patrila spoločenstvu vlastníkov pôdy –
občanom S., vedenej na LV X., parc. č. X. v k.ú. P. v podiele 941/1101, keďže táto pôda bola
podľa zákona č. 81/1949 Zb. prevedená bez súhlasu vlastníkov do majetku JRD S. K žiadosti
okrem iného je pripojené aj splnomocnenie, podľa ktorého dňa 17.12.2004 splnomocnitelia
splnomocňujú Obec S. k podaniu žiadosti o navrátenie pôdy zapísanej na LV X. parc. č. X.
v k.ú. P. v podiele 941/1001 patriace spoločenstvu vlastníkov pôdy. Na splnomocnení je
pečiatka Obce S., podpis a 4 podpisy splnomocnencov, z toho 2 nečitateľné. Podpis
oprávnenej osoby M. M. na plnomocenstve chýba. Listom zo dňa 18.1.2005 bola obec
vyzvaná na doplnenie žiadosti o plnomocenstvo, v prípade zastupovania oprávnených osôb
zákonom s presne vymedzenými právami a povinnosťami v lehote 30 dní. Do doručenia
požadovaných dokladov bolo konanie prerušené s tým, že v prípade nedoručenia dokladov
bude konanie zastavené. Napriek tomu, že lehota nebola dodržaná a doklady neboli doložené,
odporca opätovne konanie prerušil s tým, že bude potrebné zhromaždiť aj ďalšie podklady
smerujúce k objektívnemu zisteniu skutočného stavu veci. O splnomocnení v tomto
rozhodnutí nebolo uvedené nič. Dožiadaním zo dňa 15.5.2008 odporca žiadal obec S. o výpis
z uznesenia členskej schôdze z roku 2004 a prezenčnú listinu, ktorým obec splnomocnili
oprávnené osoby na uplatnenie nároku na vrátenie vlastníctva k pôde. Zároveň obec poučil, že
o reštitučný nárok nemôže žiadať právnická osoba. Listom zo dňa 17.8.2009 odporca vyzval
obec na doloženie plnej moci udelenej oprávnenými osobami pre spoločného zástupcu. Súd
na základe týchto skutočností dospel k záveru, že odporca sa neriadil dôsledne ustanoveniami
Správneho poriadku už porovnaním podpisov na prezenčnej listine verejného zhromaždenia
zo dňa 15.12.2004 a na splnomocnení zo dňa 17.12.2004 je zrejmé, že podpis oprávnenej
osoby M. M. absentuje. Na výzvu na doloženie plnej moci obec nereagovala. Plná moc bola
doložená až 31.8.2010. Všeobecnými náležitosťami podania podľa Správneho poriadku je
individualizácia subjektu, t.j. kto ho podáva, označenie predmetu konania a napokon
označenie petitu. Je teda potrebné identifikovať toho, kto podanie urobil. Predmetnej žiadosti
zo dňa 30.12.2004 je ako žiadateľ o vydanie pôdy uvedená Obec S. a nie M. M. Takisto aj
v rozhodnutí odporcu zo dňa 8.8.2005 č.j. 2005/02364/Pr.k./dr.oz./Ing. O. sa ako účastník
konania, ktorý si uplatnil reštitučný nárok na vrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
uvádza Obec S. K uvedenému rozhodnutiu predchádzalo dožiadanie odporcu zo dňa
18.1.2005, ktorým tento prerušil konanie na dobu 30 dní s poučením, že v prípade
nedoručenia dokladov konanie zastaví. To sa však napriek uplynutiu lehoty nestalo. Odporca
teda dostatočne nepreskúmal, či boli splnené procesné podmienky na začatie konania
o reštitučnom nároku oprávnenej osoby a poskytovaním stále nových lehôt na doplnenie
žiadosti dospel k meritórnemu rozhodnutiu. Súd preto rozhodnutie zrušil podľa § 250q ods. 2
OSP a vrátil ho odporcovi na nové konanie.
Proti tomuto rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal dňa 25.7.2011 odvolanie
odporca. Namietal, že rozhodnutie krajského súdu vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedol, že reštitučný nárok za oprávnené osoby a teda i za účastníka konania
M. M. uplatnil podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. v spojitosti s § 37 zákona č. 330/1991
Zb. v znení neskorších predpisov starosta obce M. K. na základe plnej moci zo dňa
17.12.2004 odsúhlasenej na verejnom zhromaždení dňa 15.12.2004. Teda na to, aby bol
starosta obce oprávnený uplatniť nárok na vydanie nehnuteľnosti postačoval súhlas majiteľov
väčšiny podielov. Dodatočne dokladané písomné plnomocenstvo bolo už iba potvrdením tejto
skutočnosti, pričom oprávnenie starostu obce M. K. vyplynulo až z rozhodnutia na verejnom
zhromaždení pôvodných vlastníkov a ich právnych nástupcov. Na to, aby bol starosta obce
oprávnený uplatniť nárok na vydanie nehnuteľnosti, postačoval podľa § 37 ods. 2 zákona č.
330/1991 Zb. súhlas majiteľov väčšiny podielov v urbariáte, teda nie všetkých vlastníkov
alebo ich zástupcov, o čom svedčia prezenčné listiny, na ktorej podpis účastníka konania
neabsentuje. Absencia podpisu na splnomocnení zo dňa 17.12.2004 bola dodatočne
odstránená doložením plnomocenstva dňa 31.8.2010. Je pravdou, že odporca vo svojich
výzvach upozornil splnomocneného zástupcu účastníka na to, že nedoplnením podania
v stanovenej lehote konanie zastaví, avšak zabezpečovanie, preukazovanie, hodnotenie
dôkazov pre reštitučné nároky je z hľadiska časového veľmi náročné, a preto neposkytnutím
lehôt by účastníci boli ukrátení na svojich právach. Krajský súd tým, že spochybnil procesné
podmienky na začatie konania o reštitučnom nároku M. M. jednostranne napomáha správcovi
konkurznej podstaty, aby predmetné nehnuteľnosti mohli byť za každú cenu predané i napriek
tomu, že odporca spochybnil vo svojom vyjadrení právny titul prevodu reštituovaných
pozemkov z JRD S. na úpadcu A., poľnohospodárske družstvo P. Na základe týchto
skutočností navrhol odporca, aby najvyšší súd zmenil rozsudok Krajského súdu Košice tak, že
rozhodnutie odporcu potvrdí v celom rozsahu.
K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý považuje rozhodnutie Krajského
súdu v Košiciach za správne, pretože postup odporcu nebol v súlade so zásadami Správneho
poriadku. Z administratívneho spisu vyplýva, že k žiadosti o navrátenie vlastníctva k pôde
bola doručená prezenčná listina a splnomocnenie obce k podaniu žiadosti. Na splnomocnení
sú 4 podpisy, z ktorých 2 sú nečitateľné. Nie je teda možné určiť, kto obec splnomocnil.
Z prezenčnej listiny nevyplýva súhlas urbárskych podielnikov, ale iba to, že sa konalo
verejné zhromaždenie a táto listina preukazuje, kto sa na ňom zúčastnil. Na podanie žiadosti
bola obec splnomocnená 4 osobami, čo nie je väčšina. Odporca aj napriek tomu, že nemal
platné plnomocenstvo konal s obcou a nie s oprávnenými osobami. Predmetné konanie malo
byť zastavené už v roku 2005, keď odporca vyzval obec na doplnenie dokladov v 30 dňovej
lehote, čo sa nestalo. Navrhovateľ považuje rozsudok krajského súdu za správny a navrhol ho
potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu
(§ 212 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá
OSP a následne potom ako bolo oznámenie o vyhlásení rozsudku zverejnené na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk, vyhlásil vo veci rozsudok,
ktorým jednomyseľne zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. 1Sp/30/2010-55 zo dňa
10.6.2011 podľa § 220, 250ja ods. 3 a § 250l ods. 2 OSP tak, že rozhodnutie odporcu zo dňa
5.11.2010 č.j. 2010/00619/R-9/Dr.Oz potvrdil.
Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach, ktorým
nebol spochybnený hmotnoprávny reštitučný nárok oprávnenej osoby M. M. k pozemkom,
ku ktorým mu odporca priznal v napadnutom rozhodnutí vlastnícke právo, ale bol
spochybnený procesný postup odporcu pri konaní o tomto nároku.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva
k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej
republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo inú
právnickú osobu v období od 25.2.1948 do 1.1.1990 spôsobom uvedeným v § 3.
Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 a 3 zákona č. 503/2003 Z.z. rozhodnutie o navrátení
vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3
vydá obvodný pozemkový úrad. Na konanie podľa ods. 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde
a o pozemkových spoločenstvách na uplatňovanie nárokov na vydanie nehnuteľností
a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva pri pozemkových úpravách určia oprávnené
osoby spoluvlastníci spoločného zástupcu a spôsob jeho konania; na to je potrebný súhlas
väčšiny majiteľov podielov.
Zákon č. 503/2003 Z.z. je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom
je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť, tzv. reštitučné procesy zmiernenia
niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone v presne stanovenom období
vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne stanovených
prípadov straty majetku.
Najvyšší súd v interpretácii zákona č. 503/2003 Z.z. uvádza, že aj v tomto prípade ide
o reštitučný zákon, ktorým sa demokratická spoločnosť snaží aspoň čiastočne zmierniť
následky minulých majetkových a iných krívd, spočívajúcich v porušovaní všeobecne
uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu. Štát a jeho orgány a obce sú teda povinné
postupovať v konaní podľa tohto zákona v súlade so záujmami osôb, ktorých ujma má byť
aspoň čiastočne kompenzovaná. Tento výklad vychádza zo skutočnosti, že zmyslom všetkých
reštitučných zákonov bolo zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým
došlo v rozhodnom období, pričom zákonodarca si bol vedomý, že odstránenie všetkých krívd
nie je reálne a že sa musí uspokojiť len s nápravou niektorých.
V zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k majetku
sú osoby povinné si uplatniť do uplynutia prekluzívnej lehoty, ktorá bola zákonom stanovená
do 31.12.2004.
Najvyšší súd má za preukázané, že starosta Obce S. M. K. podal dňa 31.12.2004
žiadosť o navrátenie vlastníctva k pôde na príslušný Obvodný pozemkový úrad
v Michalovciach. Takto postupoval starosta obce na základe poverenia vlastníkov
pasienkového spoločenstva odsúhlasenom na verejnom zhromaždení vlastníkov dňa
15.12.2004, kde bol väčšinou hlasov vlastníkov starosta obce určený za spoločného zástupcu
na uplatnenie nárokov na vydanie nehnuteľností podľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.
Je nesporne preukázané z prezenčnej listiny z verejného zhromaždenia vo veci uplatnenia
reštitučného nároku na navrátenie pôdy konaného dňa 15.12.2004 v Obecnom kultúrnom
spoločenskom stredisku v S., že sa ho zúčastnila a svoju účasť podpisom potvrdila aj
oprávnená osoba M. M. Je teda nesporné, že oprávnené osoby reštituenti konajúc podľa § 37
ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. splnomocnili súhlasom majiteľov väčšiny podielov
na uplatnenie nároku na navrátenie vlastníctva starostu obce. Keďže, ako už bolo uvedené
účastníkom tohto zhromaždenia bola aj oprávnená osoba, je nesporný jeho úmysel uplatniť si
reštitučný nárok a poskytnúť plnomocenstvo na zastupovanie starostovi obce.
Na základe uvedeného mal Najvyšší súd Slovenskej republiky za preukázané, že za M.
M. konal zástupca oprávnený na základe zákona, ktorému oprávnenie na zastupovanie
odsúhlasil M. M. dňa 15.12.2004 nepochybným prejavom svojej vôle nechať sa zastupovať
a v dôsledku toho potom podpis splnomocnenia nemá konštitutívny účinok, ale je iba
formálnym znakom potvrdzujúcim existenciu práva na zastupovanie splnomocnenej osoby.
Vzhľadom na to je podstatné, že reštituent jednoznačne prejavil svoju vôľu nechať sa
zastupovať konkrétnym zástupcom, ktorý oznámil správnemu orgánu, že bude reštituenta
zastupovať a zároveň nárok uplatnil v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote.
Napokon aj dodatočným doložením plnomocenstva v priebehu konania sa konvaliduje
jeho nedostatok pri začatí konania.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Košiciach zmenil tak, že rozhodnutie odporcu potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP tak,
že účastníkom nepriznal ich náhradu, nakoľko navrhovateľ nebol v odvolacom konaní
úspešný a odporca podľa zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. novembra 2011
JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková