Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f5f/381683.ee3d2a.pdf
PDF · 166.05 KB
No categories available
8Sžf/53/2010
Najvyšší súd 8Sžf/53/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej,
v právnej veci žalobcu : E. Z., živnostník s miestom podnikania H. X., V., IČO: X.,
zastúpeného JUDr. P. J., advokátom so sídlom G. X., L., proti žalovanému : Daňové
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica 13, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/14748-114480/2009/993169-r zo dňa 9. októbra
2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/93/2009 – 36 zo
dňa 7. septembra 2010, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.
20S/93/2009 – 36 zo dňa 7. septembra 2010, p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/14748-
-114480/2009/993169-r zo dňa 9.10.2009, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer vydaný
Daňovým úradom Liptovský Mikuláš č. 660/230/31078/2009/Líš zo dňa 29.6.2009, ktorým
bol žalobcovi vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok
2007 v sume 8869,97 €.
Krajský súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že rozhodnutie a postup správneho orgánu
boli v súlade so zásadami daňového konania. Stotožnil sa so žalobcom, pokiaľ tvrdil, že
správny orgán v priebehu celého správneho konania nenamietal, že došlo k vykonaniu
fakturovaných prác, avšak uvedené nebolo podkladom, na ktorom bol založený dodatočný
platobný výmer; základom rozhodnutia správneho orgánu bola aplikácia § 49 ods. 2 písm. a/
zák. č. 222/2004 Z. z. o o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase uskutočnenia
zdaniteľného obchodu (ďalej v texte rozsudku len „zák. o DPH“), ktorého hypotéza určuje pre
možnosť uplatnenia odpočtu dane z pridanej hodnoty ako podmienku skutočnosť, že DPH
je voči daňovému subjektu nárokujúcemu si odpočet dane, uplatnená iným platiteľom
v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Pri nesplnení tejto
podmienky je skúmanie ďalších podmienok pre možnosť odpočtu DPH neopodstatnené.
V administratívnom konaní bolo spôsobom vylučujúcim pochybnosť preukázané, že
obchodná spoločnosť S., s.r.o. v čase relevantnom z hľadiska zdaniteľného obchodu, už
platiteľom DPH nebola, čo bolo aj dôvodom neuznania uplatneného odpočtu DPH
a dodatočného vyrubenia DPH.
Krajský súd sa stotožnil so záverom správcu dane ohľadne vyhodnotenia následného
postupu žalobcu, ktorý zamenil faktúry vo svojich účtovných knihách tak, že do účtovníctva
založil faktúry s identickými internými číslami, fakturovanými sumami, dátumami
splatnosti, avšak s odlišným dodávateľom, keď tento postup hodnotil ako účelový. V rámci
dokazovania žalobca netvrdil, že fakturované práce by boli vykonané iným subjektom ako
spoločnosťou S.,s.r.o., ani nebolo preukázané, že by šlo o omyl pri vyplňovaní faktúr, čo
vyplývalo z príjmových pokladničných blokov s pečiatkou S., s.r.o. Žalobca v správnom
konaní tvrdil, že konal výlučne s p. S. ako konateľom jednotlivých dodávateľských
spoločnosti, avšak z výpisu z obchodného registra pre spoločnosť P., s.r.o. vyplynulo, že jej
konateľkou bola p. Č., ktorú, podľa vlastného tvrdenia, žalobca nepozná, rovnako ako ani
nikoho z tejto obchodnej spoločnosti. Krajský súd mal z ďalších dôkazov, ktoré boli obsahom
administratívneho spisu, potvrdené účelné vyhotovenie evidencie (evidencie dodávateľských
faktúr a účtovného denníka), pričom tomuto záveru svedčil aj postup spoločností P., s.r.o. a
R., s.r.o, ktoré nepodali daňové priznanie (v súvislosti s DPH) od roku 2005 a ďalšie daňové
priznanie – dodatočné práve za rok 2007, predložili v roku 2009 po začatí daňovej kontroly
u žalobcu. Krajský súd považoval za nedôvodnú námietku žalobcu ohľadne nezohľadnenia
vyostrenia jeho rozporov s účtovníčkou v priebehu daňového konania, keď sa stotožnil
s úvahami žalovaného, ktorý sa s touto námietkou vysporiadal logicky, presvedčivo a v súlade
s obsahom spisov. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 zák. č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte
rozsudku len „O. s. p.“) tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.
Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie domáhajúc
sa jeho zmeny tak, že odvolací súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vráti na
ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore so zákonom, keď dôvodom
neuznania odpočítania dane bola skutočnosť, že spoločnosť S., s.r.o. nebola platiteľom dane
z hľadiska mechanizmu platenia DPH. Pre uplatnenie dane mal žalovaný skúmať ďalšie
podmienky, a to skutočnosť, že služba bola poskytnutá, žalobca má doklad o zaevidovaní
v príslušnej evidencii a vznik daňovej povinnosti pre jeho dodávateľov. Podľa názoru žalobcu
krajský súd nesprávne zistil skutkový stav a súčasne ho nesprávne právne posúdil.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril, vlastný odvolací návrh nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.
v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu
predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
24.11.2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Najvyšší súd z obsahu pripojených spisov zistil, že predmetom súdneho prieskumu
je rozhodnutie žalovaného č. I/228/14748-114480/2009/993169-r zo dňa 9.10.2009, ktorým
potvrdil dodatočný platobný výmer vydaný Daňovým úradom Liptovský Mikuláš
č. 660/230/31078/2009/Líš zo dňa 29.6.2009, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 v sume 8869,97 €, keď v rámci
miestneho zisťovania vykonaného u žalobcu dňa 19.12.2007 na základe dožiadania
z Daňového úradu Banská Bystrica bola vyhotovená fotokópia knihy prijatých faktúr za rok
2007 a prijaté faktúry od spoločnosti S., s.r.o. za II. štvrťrok, interné číslo 11, 17, 21 a 25. Na
základe zistených skutočnosti sa správca dane rozhodol vykonať daňovú kontrolu u žalobcu
za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok. K tejto kontrole žalobca predložil inú knihu
prijatých faktúr za rok 2007, v ktorej už boli niektoré zápisy faktúr od spoločnosti S., s.r.o.,
B. zmenené na dodávateľa P., s.r.o., G. a dodávateľa R., s.r.o., B., pričom na faktúrach ostali
rovnaké poradové čísla, rovnaké dátumy aj fakturované sumy. Správcom dane bolo zistené,
že posledné zdaňovacie obdobie pre spoločnosť S., s.r.o. bolo určené príslušným daňovým
úradom na I. štvrťrok 2006, a preto dospel k záveru, že nebola naplnená hypotéza § 49 ods. 2
písm. a/ zák. o DPH. Na dodatočne zmenené faktúry správca dane neprihliadol, nakoľko ich
dodatočnú zámenu označil za účelovú. Žalovaný sa so skutkovými a právnymi závermi
správneho orgánu prvého stupňa stotožnil.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú
je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané.
Podľa § 69 ods. 5 zák. o DPH ak osoba, ktorá nie je platiteľom, pri dodaní tovaru
alebo služby uvedie vo faktúre daň, je povinná zaplatiť túto daň.
Dodávateľ žalobcu, spoločnosť S., s.r.o., uviedol pri dodaní tovaru vo faktúrach daň,
a preto bol povinný platiť daň správcovi v zmysle § 69 ods. 5 zák. o DPH, napriek tomu, že
nebol platiteľom.
Zásadnou právnou otázkou bolo, či žalobcovi ako daňovému subjektu vznikol nárok
na odpočet DPH z faktúr od dodávateľa, ktorý žalobcovi ako daňovému subjektu vystavil
faktúry s DPH, napriek tomu, že bolo nesporné, že dodávateľ žalobcu, spoločnosť S., s.r.o.,
IČO: X. nebol v rozhodnom zdaňovacom období – II. štvrťroku 2007 platiteľom DPH, keďže
na základe rozhodnutia Daňového úradu Bratislava VI č. 801/230/16444/06/Bla zo dňa
17.3.2006 mu bolo určené posledné zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006, a teda či pod pojem
platiteľa v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ zák. o DPH je možné podradiť i osobu, ktorá nie je
registrovaným platiteľom dane, ale povinnosť platiť DPH jej vznikla v jednotlivom prípade v
dôsledku špecifického režimu uvedeného v § 69 ods. 5 zákona o DPH.
Z prílohy č. 6 (zoznam preberaných právnych európskych spoločenstiev a európskej
únie) zák. o DPH vyplýva, že v zozname preberaných právnych európskych spoločenstiev
a európskej únie je šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo dňa 17.5.1977 o zosúladení právnych
predpisov členských štátov, týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej
hodnoty : jednotný základ jej stanovenia, v znení ďalších smerníc rady tam uvedených.
V zásade možno konštatovať, že dikcia § 49 ods. 2 písm. a/ zák. o DPH zodpovedá
článku 17 ods. 2 písm. a/ šiestej smernice a dikcia § 69 ods. 5 zák. o DPH zodpovedá článku
21 ods. 1 písm. c/ šiestej smernice.
DPH patrí do harmonizovanej oblasti práva európskej únie, preto jednotlivé pojmy
zo zákona o DPH musia byť vykladané eurokonformným spôsobom. Prameňom práva pri
interpretácii týchto pojmov sú aj rozsudky Súdneho dvora Európskej únie. Relevantným
rozsudkom v danom prípade je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-342/87 zo dňa
13.12.1989 vo veci Genius Holding BV, kde posudzovaným problémom bola právna otázka,
či sa vzťahuje právo na odpočet DPH na daň, ktorá je splatná len z dôvodu, že je uvedená vo
faktúre.
Právny záver Súdneho dvora Európskej únie v rozsudku C-342/87 Genius Holding BV
bol, že „právo na odpočet DPH podľa šiestej smernice, možno v súvislosti s dodávkou tovaru
alebo služieb inej zdaniteľnej osoby uplatniť, v zmysle čl. 17 ods. 2 smernice, len vo vzťahu
ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH,
resp. zaplatením z dôvodu ich splatnosti (výklad článku 17 ods. 2 písm. a/. Právo na odpočet
sa nevzťahuje na daň, ktorá je na základe článku 21 ods. 1 písm. c/ smernice, splatná len
preto, že je to uvedené na faktúre.“
Napriek tomu, že tento rozsudok možno na preskúmavanú vec aplikovať iba
implicitne, najvyšší súd nezistil existenciu iného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie,
ktorý by explicitne uznal právo na odpočet dane, ak tovar bol dodaný neplatiteľom dane,
ktorý bol povinný daň platiť podľa článku 21 ods. 1 písm. c/ šiestej smernice. Vzhľadom na
to, pokiaľ neexistuje rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, ktorý by detailizoval a bližšie
špecifikoval právnu situáciu odpočtu DPH z dodávky uskutočnenej neplatiteľom, ktorý
je povinný platiť daň a ktorý by nastavil právny režim odlišne, je za danej situácie nevyhnutné
hodnotiť postup správcu dane a žalovaného za správny. Na základe uvedeného odvolaciemu
súdu neostalo iné, ako napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť
postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.
Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že žalovaný mal skúmať ďalšie podmienky,
a to skutočnosť, že služba bola poskytnutá, žalobca má doklad o zaevidovaní v príslušnej
evidencii a vznik daňovej povinnosti pre jeho dodávateľov, odvolací súd uvádza, že pre
odpočítanie DPH neboli spornými tieto skutočnosti, ale to, že nebola splnená základná
podmienka, ktorou je uplatnenie DPH voči žalobcovi iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p.
v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p a § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý
nemal v odvolacom konaní úspech nepriznal náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému
v tomto konaní nárok na náhradu trov neprináleží.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 24. novembra 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská