Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/53/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej,

v právnej veci žalobcu : E. Z., živnostník s miestom podnikania H. X., V., IČO: X.,

zastúpeného JUDr. P. J., advokátom so sídlom G. X., L., proti žalovanému : Daňové

riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica 13, Banská Bystrica, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/14748-114480/2009/993169-r zo dňa 9. októbra

2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. – 36 zo

dňa 7. septembra 2010, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.

– 36 zo dňa 7. septembra 2010, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline zamietol žalobu, ktorou sa

žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/14748-

-114480/2009/993169-r zo dňa 9.10.2009, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer vydaný

Daňovým úradom Liptovský Mikuláš č. /Líš zo dňa 29.6.2009, ktorým

bol žalobcovi vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok

2007 v sume 8869,97 €.

2

Krajský súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že rozhodnutie a postup správneho orgánu

boli v súlade so zásadami daňového konania. Stotožnil sa so žalobcom, pokiaľ tvrdil, že

správny orgán v priebehu celého správneho konania nenamietal, že došlo k vykonaniu

fakturovaných prác, avšak uvedené nebolo podkladom, na ktorom bol založený dodatočný

platobný výmer; základom rozhodnutia správneho orgánu bola aplikácia § 49 ods. 2 písm. a/

o o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase uskutočnenia

zdaniteľného obchodu (ďalej v texte rozsudku len „zák. o DPH“), ktorého hypotéza určuje pre

možnosť uplatnenia odpočtu dane z pridanej hodnoty ako podmienku skutočnosť, že DPH

je voči daňovému subjektu nárokujúcemu si odpočet dane, uplatnená iným platiteľom

v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Pri nesplnení tejto

podmienky je skúmanie ďalších podmienok pre možnosť odpočtu DPH neopodstatnené.

V administratívnom konaní bolo spôsobom vylučujúcim pochybnosť preukázané, že

obchodná spoločnosť S., s.r.o. v čase relevantnom z hľadiska zdaniteľného obchodu, už

platiteľom DPH nebola, čo bolo aj dôvodom neuznania uplatneného odpočtu DPH

a dodatočného vyrubenia DPH.

Krajský súd sa stotožnil so záverom správcu dane ohľadne vyhodnotenia následného

postupu žalobcu, ktorý zamenil faktúry vo svojich účtovných knihách tak, že do účtovníctva

založil faktúry s identickými internými číslami, fakturovanými sumami, dátumami

splatnosti, avšak s odlišným dodávateľom, keď tento postup hodnotil ako účelový. V rámci

dokazovania žalobca netvrdil, že fakturované práce by boli vykonané iným subjektom ako

spoločnosťou S.,s.r.o., ani nebolo preukázané, že by šlo o omyl pri vyplňovaní faktúr, čo

vyplývalo z príjmových pokladničných blokov s pečiatkou S., s.r.o. Žalobca v správnom

konaní tvrdil, že konal výlučne s p. S. ako konateľom jednotlivých dodávateľských

spoločnosti, avšak z výpisu z obchodného registra pre spoločnosť P., s.r.o. vyplynulo, že jej

konateľkou bola p. Č., ktorú, podľa vlastného tvrdenia, žalobca nepozná, rovnako ako ani

nikoho z tejto obchodnej spoločnosti. Krajský súd mal z ďalších dôkazov, ktoré boli obsahom

administratívneho spisu, potvrdené účelné vyhotovenie evidencie (evidencie dodávateľských

faktúr a účtovného denníka), pričom tomuto záveru svedčil aj postup spoločností P., s.r.o. a

R., s.r.o, ktoré nepodali daňové priznanie (v súvislosti s DPH) od roku 2005 a ďalšie daňové

priznanie – dodatočné práve za rok 2007, predložili v roku 2009 po začatí daňovej kontroly

u žalobcu. Krajský súd považoval za nedôvodnú námietku žalobcu ohľadne nezohľadnenia

vyostrenia jeho rozporov s účtovníčkou v priebehu daňového konania, keď sa stotožnil

3

s úvahami žalovaného, ktorý sa s touto námietkou vysporiadal logicky, presvedčivo a v súlade

s obsahom spisov. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 zák. č.

v znení neskorších predpisov (ďalej v texte

rozsudku len „“) tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.

Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie domáhajúc

sa jeho zmeny tak, že odvolací súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vráti na

ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore so zákonom, keď dôvodom

neuznania odpočítania dane bola skutočnosť, že spoločnosť S., s.r.o. nebola platiteľom dane

z hľadiska mechanizmu platenia DPH. Pre uplatnenie dane mal žalovaný skúmať ďalšie

podmienky, a to skutočnosť, že služba bola poskytnutá, žalobca má doklad o zaevidovaní

v príslušnej evidencii a vznik daňovej povinnosti pre jeho dodávateľov. Podľa názoru žalobcu

krajský súd nesprávne zistil skutkový stav a súčasne ho nesprávne právne posúdil.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril, vlastný odvolací návrh nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. ) a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

24.11.2011 ( a ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť

4

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Najvyšší súd z obsahu pripojených spisov zistil, že predmetom súdneho prieskumu

je rozhodnutie žalovaného č. I/228/14748-114480/2009/993169-r zo dňa 9.10.2009, ktorým

potvrdil dodatočný platobný výmer vydaný Daňovým úradom Liptovský Mikuláš

č. /Líš zo dňa 29.6.2009, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel na dani

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 v sume 8869,97 €, keď v rámci

miestneho zisťovania vykonaného u žalobcu dňa 19.12.2007 na základe dožiadania

z Daňového úradu Banská Bystrica bola vyhotovená fotokópia knihy prijatých faktúr za rok

2007 a prijaté faktúry od spoločnosti S., s.r.o. za II. štvrťrok, interné číslo 11, 17, 21 a 25. Na

základe zistených skutočnosti sa správca dane rozhodol vykonať daňovú kontrolu u žalobcu

za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok. K tejto kontrole žalobca predložil inú knihu

prijatých faktúr za rok 2007, v ktorej už boli niektoré zápisy faktúr od spoločnosti S., s.r.o.,

B. zmenené na dodávateľa P., s.r.o., G. a dodávateľa R., s.r.o., B., pričom na faktúrach ostali

rovnaké poradové čísla, rovnaké dátumy aj fakturované sumy. Správcom dane bolo zistené,

že posledné zdaňovacie obdobie pre spoločnosť S., s.r.o. bolo určené príslušným daňovým

úradom na I. štvrťrok 2006, a preto dospel k záveru, že nebola naplnená hypotéza § 49 ods. 2

písm. a/ zák. o DPH. Na dodatočne zmenené faktúry správca dane neprihliadol, nakoľko ich

dodatočnú zámenu označil za účelovú. Žalovaný sa so skutkovými a právnymi závermi

správneho orgánu prvého stupňa stotožnil.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú

je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako

platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu

uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi

dodané.

Podľa § 69 ods. 5 zák. o DPH ak osoba, ktorá nie je platiteľom, pri dodaní tovaru

alebo služby uvedie vo faktúre daň, je povinná zaplatiť túto daň.

5

Dodávateľ žalobcu, spoločnosť S., s.r.o., uviedol pri dodaní tovaru vo faktúrach daň,

a preto bol povinný platiť daň správcovi v zmysle § 69 ods. 5 zák. o DPH, napriek tomu, že

nebol platiteľom.

Zásadnou právnou otázkou bolo, či žalobcovi ako daňovému subjektu vznikol nárok

na odpočet DPH z faktúr od dodávateľa, ktorý žalobcovi ako daňovému subjektu vystavil

faktúry s DPH, napriek tomu, že bolo nesporné, že dodávateľ žalobcu, spoločnosť S., s.r.o.,

IČO: X. nebol v rozhodnom zdaňovacom období – II. štvrťroku 2007 platiteľom DPH, keďže

na základe rozhodnutia Daňového úradu Bratislava VI č. /Bla zo dňa

17.3.2006 mu bolo určené posledné zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006, a teda či pod pojem

platiteľa v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ zák. o DPH je možné podradiť i osobu, ktorá nie je

registrovaným platiteľom dane, ale povinnosť platiť DPH jej vznikla v jednotlivom prípade v

dôsledku špecifického režimu uvedeného v § 69 ods. 5 zákona o DPH.

Z prílohy č. 6 (zoznam preberaných právnych európskych spoločenstiev a európskej

únie) zák. o DPH vyplýva, že v zozname preberaných právnych európskych spoločenstiev

a európskej únie je šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo dňa 17.5.1977 o zosúladení právnych

predpisov členských štátov, týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej

hodnoty : jednotný základ jej stanovenia, v znení ďalších smerníc rady tam uvedených.

V zásade možno konštatovať, že dikcia § 49 ods. 2 písm. a/ zák. o DPH zodpovedá

článku 17 ods. 2 písm. a/ šiestej smernice a dikcia § 69 ods. 5 zák. o DPH zodpovedá článku

21 ods. 1 písm. c/ šiestej smernice.

DPH patrí do harmonizovanej oblasti práva európskej únie, preto jednotlivé pojmy

zo zákona o DPH musia byť vykladané eurokonformným spôsobom. Prameňom práva pri

interpretácii týchto pojmov sú aj rozsudky Súdneho dvora Európskej únie. Relevantným

rozsudkom v danom prípade je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-342/87 zo dňa

13.12.1989 vo veci Genius Holding BV, kde posudzovaným problémom bola právna otázka,

6

či sa vzťahuje právo na odpočet DPH na daň, ktorá je splatná len z dôvodu, že je uvedená vo

faktúre.

Právny záver Súdneho dvora Európskej únie v rozsudku C-342/87 Genius Holding BV

bol, že „právo na odpočet DPH podľa šiestej smernice, možno v súvislosti s dodávkou tovaru

alebo služieb inej zdaniteľnej osoby uplatniť, v zmysle čl. 17 ods. 2 smernice, len vo vzťahu

ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH,

resp. zaplatením z dôvodu ich splatnosti (výklad článku 17 ods. 2 písm. a/. Právo na odpočet

sa nevzťahuje na daň, ktorá je na základe článku 21 ods. 1 písm. c/ smernice, splatná len

preto, že je to uvedené na faktúre.“

Napriek tomu, že tento rozsudok možno na preskúmavanú vec aplikovať iba

implicitne, najvyšší súd nezistil existenciu iného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie,

ktorý by explicitne uznal právo na odpočet dane, ak tovar bol dodaný neplatiteľom dane,

ktorý bol povinný daň platiť podľa článku 21 ods. 1 písm. c/ šiestej smernice. Vzhľadom na

to, pokiaľ neexistuje rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, ktorý by detailizoval a bližšie

špecifikoval právnu situáciu odpočtu DPH z dodávky uskutočnenej neplatiteľom, ktorý

je povinný platiť daň a ktorý by nastavil právny režim odlišne, je za danej situácie nevyhnutné

hodnotiť postup správcu dane a žalovaného za správny. Na základe uvedeného odvolaciemu

súdu neostalo iné, ako napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť

postupom podľa ,

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že žalovaný mal skúmať ďalšie podmienky,

a to skutočnosť, že služba bola poskytnutá, žalobca má doklad o zaevidovaní v príslušnej

evidencii a vznik daňovej povinnosti pre jeho dodávateľov, odvolací súd uvádza, že pre

odpočítanie DPH neboli spornými tieto skutočnosti, ale to, že nebola splnená základná

podmienka, ktorou je uplatnenie DPH voči žalobcovi iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa

v spojení s O. s. p a veta prvá tak, že žalobcovi, ktorý

7

nemal v odvolacom konaní úspech nepriznal náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému

v tomto konaní nárok na náhradu trov neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 24. novembra 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská